A je to tu! Konečne profesori zavelili: "Ide sa k moru!" Naši žiaci poslušne kráčajú za profesormi a obdivujú okolitú prírodu. Ale len čo zbadali more, akoby sa premenili na divé zvery. Zhadzovali zo seba oblečenie a rútili sa rýchlo do vody. V tejto chvíli sa mi zdali byť profesori úplne bezmocní, ale napokon zistili, že všetci žiaci vedia ako - tak plávať, a tak sa upokojili a pridali sa k nim. Je to naozaj úžasné! Slnko svieti, piesok páli, voda láka - no čo viac si môže priať duša žiaka?

Neďaleko mňa sedí plavčík. Pozorne pozoruje more, kým naše dievčatá idú oči nechať na jeho dlhých kučeravých čiernych vlasoch a na hnedom vyšportovanom tele. Uch, ale už mi je naozaj veľmi horúco. Určite je teraz aspoň 30°C. Svoje slnkom rozhorúčené telo hodím do náruče mora s priezračne čistou vodou a nechám sa unášať malými vlnkami. Teplota vody teraz v septembri je naozaj výborná. Vychádzam z mora a ruky mám plné mušlí. Atmosféra na pláži je úžasná. Všade sú usmiate tváre, každý je veselý. A chlapci? Chlapci hrajú volejbal a nadväzujú kontakty s dievčatami z druhých tried. Aj oni si prišli na svoje. Konečne sa môžu pred spolužiačkami pochváliť svojimi "vypracovanými" telami. Nenápadne prechádzajú očami po telách spolužiačok a hľadajú, ktorá má väčší zadok a ktorá prsia.

Naši profesori sú veľmi starostliví. Práve okolo mňa prešla pani profesorka Schréterová a spýtala sa ma, či som nakrémovaná opaľovacím krémom, pretože mám veľmi bielu pokožku. Takto chodila po celej pláži a pýtala sa každého žiaka. Odbila 17. hodina a my sa od mora presúvame späť k táboru. Cestou nás upútajú malebné talianske domčeky a dlhé kukuricové polia. Keďže večera bude až o 18. hodine, väčšina žiakov sa rozhodla ešte vyskúšať bazén, ktorý sa tu nachádza. Bazén je čistý, obklopený zeleňou a voda je tak ako v mori príjemne teplá. Ako-tak plávam, všimnem si, že i tu o našu bezpečnosť dbá pozorné oko plavčíka. No teraz je už na čase vyskúšať sprchy. Á, pomóc!!! To je ľadová voda. Zabudla som, ako počujem z ostatných spŕch - tak zabudli aj iní, že na to, aby tiekla teplá voda, je potrebný žetón. Práve, keď sme sa vracali zo sprchy, profesori rozdávali žetóny.

Odbila 18. hodina a už sme sa všetci tlačili v rade na jedlo. Večera bola celkom chutná: cestoviny s omáčkou a mäsom, až na to, že takéto jedlo zvykneme na Slovensku jedávať na obed. Po výdatnej večeri sme mohli robiť, čo chceme, ale len v areáli kempu. Avšak niektorým šikovným žiakom sa kemp podarilo opustiť. Večierka bola stanovená na 23. hodinu, to znamenalo, že o 23. hodine už každý musel mať umyté zuby a ležať v pyžame vo svojom zazipsovanom stane. Keďže niektorí žiaci neprišli načas, úbohí naši páni profesori mohli ísť spať až o 3. ráno, pretože až dovtedy čakali na našich záletníkov. Záletníci boli vykričaní a ostatní žiaci museli trpieť tiež, lebo večierka bola skrátená na 22. hodinu.