<!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.0 Transitional//SK">
<html>
<head>
<META content="Michal Lipták" name=author>
<META content=index,follow name=Robots>
<meta name="description" content="Gymnázium Trebišovská 12, Košice">
<META content=škola, school, GT12, gymnasium, gymnázium, Trebišovska, trebisovska, 12 name=Description>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
<meta http-equiv="Content-Language" content="sk">
<title>Gymnázium Trebišovská 12, Košice</title>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
<link rel="stylesheet" type="text/css" href="../fonts_predmety.css">
</HEAD>
<BODY 
style="BACKGROUND-POSITION: center 50%; SCROLLBAR-FACE-COLOR: #EEEEFF; BACKGROUND-ATTACHMENT: fixed; BACKGROUND-IMAGE: url(../doc/frame.gif); SCROLLBAR-HIGHLIGHT-COLOR: #ffffff; SCROLLBAR-SHADOW-COLOR: #ccccdd; SCROLLBAR-3DLIGHT-COLOR: #ffffff; SCROLLBAR-ARROW-COLOR: #5555bb; SCROLLBAR-TRACK-COLOR: #f9f9f9; BACKGROUND-REPEAT: no-repeat; SCROLLBAR-DARKSHADOW-COLOR: #ffffff" bgColor=#ffffff>
<DIV align=center>
<TABLE cellSpacing=0 cellPadding=5 width="750" border=0 height="50">
<table span class=text>


<tr>
 <td><H2>Osemročné štúdium</H2>

<P><B>Obsah</B><BR>


<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Východiskom pre koncipovanie nového obsahu vyučovania biológie v gymnáziu s osemročným štúdiom je potreba akceptovať vo výchovno-vzdelávacom procese súčasný stav poznania, ako aj orientáciu vyučovania na systémové poznávanie a schopnosť žiakov so získanými informáciami pracovať.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; V záujme tohto cieľa je učivo usporiadané v nižších ročníkoch (1.-4.) v nadväznosti na nadobudnuté vedomosti, poznatky, ako aj vlastné skúsenosti z vnímania prírodných objektov, vzťahov rastlín, živočíchov a človeka v prirodzenom prostredí. Štruktúra učiva zohľadňuje zásadu od známeho k neznámemu orientáciou na konkrétne prírodné celky, jednotlivé druhy organizmov, poznávaním a porovnávaním ich vonkajšej stavby s pozornosťou na vzťahy medzi organizmami, s postupným prechodom na pochopenie vnútorných štruktúr. Usporiadanie učiva v uvedených ročníkoch vedie k postupnému poznávaniu zložitosti organizmov a uvedomovaniu si jednoty a rozmanitosti prírody. Štruktúra učiva umožňuje triediť a postupne prehlbovať poznatky s rešpektovaním systematického a evolučného hľadiska.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Učivo vo vyšších ročníkoch (5.-7.) v nadväznosti na predchádzajúci učebný systém a vyššie uvedené ciele je usporiadané tak, že biologický objekt rastlinný, živočíšny a ľudský je prezentovaný komplexne, od bunkovej úrovne, cez anatomicko-morfologickú charakteristiku, fylogenézu a systém, po fyziologické procesy, genetické zákonitosti, ekologicko-environmentálne väzby a vývojové vzťahy. Medzipredmetové vzťahy k chémii sú riešené tak, že bioenergetické procesy vo väzbe na fotosyntézu a dýchanie, ako aj biosyntéza nukleových kyselín a bielkovín sú zaradené do 7. ročníka, kde sa predpokladá znalosť východiskových chemických pojmov a základných procesov.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Novým prvkom je plynulé pokračovanie biologického kurzu v nadväznosti na 4. ročník. Tento postup uľahčí chápanie vzájomných súvislostí medzi živou a neživou prírodou a posilní tak funkčnosť systémového prístupu od úrovne ekologickej, na ktorej je postavené učivo v nižších ročníkoch, po úroveň vedeckú, ktorá akceptuje usporiadamnie poznatkov vo vyšších ročníkoch. Navyše sa vytvorí priestor pre voliteľné predmety vo väzbe na biológiu (napr. seminár a cvičenia z biológie) v 8. ročníku a posilní sa tým reálna možnosť profesionálnej orientácie žiakov.

<P> Orientačný počet hodín<BR>

<P><B> 1.ročník /66 hodín, 5 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;1. Príroda, rastliny a živočíchy 2<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;2. Prírodné a kultúrne spoločenstvá<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.1 Život organizmov v prírodných a kultúrnych spoločenstvách 2<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.2 Lesné spločenstvá organizmov 22<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.3 Vodné a pobrežné spoločenstvá organizmov 15<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.4 Stepné a kultúrne spoločenstvá organizmov 13<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.5 Systematický prehľad organizmov 2<BR>

<P><B> 2.ročník /66 hodín, 5 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.6 Organizmy žijúce s človekom a v okolí ľudských obydlí 22<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2.7 Regionáne osobitosti prírodných spoločenstiev 1<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;3. Spoločné vlastnosti a životné prejavy organizmov 3<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;4. Stavba tela organizmov<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;4.1 Stavba tela jednobunkových a mnohobunkových organizmov 5<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;4.2 Stavba tela húb a rastlín 12<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;4.3 Stavba tela živočíchov - bezstavovcov 10<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;4.4 Systematický prehľad organizmov 2<BR>

<P><B> 3.ročník /66 hodín, 5 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;4.5 Stavba tela a funkcie orgánových sústav stavovcov 16<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;5. Biológia človeka<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;5.1 Ľudský organizmus a ľudské spoločenstvo 2<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;5.2 Ogánové sústavy človeka 28<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;5.3 Rozmnožovanie, vývin jedinca, rodičovstvo 5<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;5.4 Faktory ovplyvňujúce zdravie a život človeka 5<BR>

<P><B> 4.ročník /66 hodín, 5 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;6. Základy geológie<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.1 Neživá príroda a jej poznávanie 1<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.2 Slnečná sústava, Zem a jej stavba 6<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.3 Minerály a horniny - stavebné jednotky zemskej kôry 5<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.4 Geologické procesy na zemi 16<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.5 Dejiny Zeme 7<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;6.6 Príroda Slovenska<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;7. Podstata života, životné prostredie organizmov<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;7.1 Podstata a základné prejavy života 7<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;7.2 Organizmy a prostredie - základy ekológie 10<BR>

<P><B> 5. ročník /99 hodín, 32 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;8. Úvod 4<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;9. Bunka 7<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;10. Nebunkové a prokaryotické organizmy 3<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;10.1 Vírusy<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;10.2 Baktérie<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;10.3 Sinice<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;11. Biológia rastlín 22<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;11.1 Rastlinná bunka a pletivá<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;11.2 Rastlinné orgány<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;11.3 Životné funkcie rastlín<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;12. Systém rastlín 22<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;12.1 Klasifikačné systémy a taxonomické kategórie<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;12.2 Nižšie rastliny:typické znaky, dôležité skupiny,  významní zástupcovia<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;12.3 Vyššie rastliny:typické znaky, dôležité skupiny,  významní zástupcovia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;13. Plesne, huby, lišajníky 3<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;13.1 Plesne a huby<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;13.2 Lišajníky<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;14. Rastlinná ekológia 4<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;14.1 Rastliny a prostredie<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;14.2 Rastlinné spoločenstvá<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;15. Prehľad vývoja rastlinstva 2<BR>

<P><B> 6. ročník /99 hodín, 32 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;16. Biológia živočíchov 25<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;16.1 Živočíšna bunka a tkanivá<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;16.2 Orgány a sústavy orgánov<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;16.3 Životné funkcie živočíchov<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;17. Systém a fylogenéza živočíchov 25<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;18. Správanie živočíchov - etológia 6<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;19. Ekológia živočíchov 7<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;20. Pôvod a vývoj živočíchov 4<BR>

<P><B> 7. ročník /66 hodín, 8 hodín praktické cvičenia/<BR></B>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;21. Základy bioenergetiky živých systémov 6<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;21.1 Metabolizmus a premeny energie v bunke<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;21.2 Fyzikálno-chemický mechanizmus fotosyntézy<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;21.3 Biologická oxidácia - uvoľňovanie energie v bunke<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;22. Biológia človeka 23<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.1 Oporná a pohybová sústava<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.2 Telové tekutiny<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.3 Srdce a cievna sústava<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.4 Dýchacia sústava<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.5 Tráviaca sústava a výživa<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.6 Vylučovacia a kožná sústava<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.7 Riadiace a regulačné sústavy<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.8 Imunitný systém človeka<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.9 Reprodukcia a ontogenetický vývin ľudského jedinca<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;22.10 Človek a zdravý životný štýl<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;23. Genetika 25<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.1 Základné genetické pojmy<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.2 Molekulové základy genetiky<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.3 Dedičnosť na úrovni bunky<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.4 Dedičnosť mnohobunkových organizmov<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.5 Genetická premenlivosť<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.6 Genetika človeka<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.7 Základy populačnej genetiky<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;23.8 Význam a perspektívy genetiky pre prax<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;24. Vznik života na Zemi 2<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;25. Pôvod a vývoj človeka na Zemi 2<BR>

<P><B> Ciele a obsah tematických celkov</B><BR>

<P><B> 1.ročník</B> /66 hodín, z toho 5 hodín praktické cvičenia/ <BR>

<P><B>1. PRÍRODA, RASTLINY A ŽIVOČÍCHY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky a skúsenosti z prírodovedy,<BR>
- charakterizovať pojem príroda, rozlíšiť živé a neživé  prírodniny,<BR>
- rozšíriť poznatky o stavbe rastlín a živočíchov,<BR>
- poznať základné metódy skúmania v biológii,<BR>
- osvojiť si základné postupy pri pozorovaní prírodnín, práci  s lupou a mikroskopom.<BR>
O b s a h<BR>
Príroda ako objekt pozorovania, využitie skúseností z pozorovania prírody a poznatkov z prírodovedy. Príroda, prírodniny, životný priestor organizmov.<BR>
Stavba tela rastlín a živočíchov. Vegetatívne a rozmnožovacie orgány kvitnúcej rastliny, pokryv a tvar tela živočíchov. Rozlíšenie rastlín na byliny a dreviny, rozlíšenie živočíchov na bezstavovce a stavovce.<BR>
Metódy skúmania v biológii - pozorovanie, pokus. Pracovné postupy pri práci s lupou a mikroskopom. Mikroskop.<BR>
1. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie kvitnúcej rastliny voľným okom, rozlišovanie  vegetatívnych a rozmnožovacích orgánov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie rastlinných objektov lupou a mikroskopom.<BR>

<P><B> 2. PRÍRODNÉ A KULTÚRNE SPOLOČENSTVÁ</B><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;<B>2.1 ŽIVOT ORGANIZMOV V PRÍRODNÝCH A KULTÚRNYCH SPOLOČENSTVÁCH</B><BR>
C i e l e<BR>
- Rozlíšiť životný priestor organizmov v prírodných a kultúrnych  spoločenstvách,<BR>
- poznať a charakterizovať v základných znakoch typické organizmy  žijúce v rôznych spoločenstvách,<BR>
- poznať základné potravové vzťahy, vzťahy k prostrediu a ich  význam pre život v spoločenstvách.<BR>
O b s a h<BR>
Životný priestor organizmov, charakteristika prírodného a kultúrneho spoločenstva.<BR>
Výskyt typických rastlín a živočíchov v lesnom, vodnom, poľnom, lúčnom, záhradnom a pod. ekosystéme.<BR>
Príklady potravových vzťahov v prírodných a kultúrnych spoločenstvách a ich význam.<BR>

&nbsp;&nbsp;&nbsp;<B>2.2 LESNÉ SPOLOČENSTVÁ ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať lesné a vysokohorské prostredie ako životný  priestor organizmov,<BR>
- poznať stavbu a život lesa, rozmanitosť lesov,<BR>
- uviesť príklady organizmov žijúcich v jednotlivých lesných  etážach,<BR>
- poznať typické chránené a ohrozené organizmy žijúce v lese a vo  vysokohorskom prostredí,<BR>
- poznať vonkajšiu stavbu tela, spôsob výživy, rozmnožovanie,  vzťahy k prostrediu, typické prejavy života a význam organizmov  žijúcich v lese,<BR>
- pochopiť význam biologickej rovnováhy v lese,<BR>
- poznať typické organizmy vysokohorského prostredia, vplyv  človeka a zodpovednosť za ochranu vysokohorského prostredia,<BR>
- poznať rozmanitosť a význam lesov v SR, vplyv človeka na stav  ich stav a starostlivosť o les,<BR>
- posilniť zodpovednosť za ochranu lesov ako prírodného celku.<BR>

O b s a h<BR>
Les - životný priestor organizmov. Život lesa počas roka. Lesné etáže - koreňová, machová, bylinná, kríková, stromová. Príklady typických organizmov a ich potravových vzťahov v lesných etážach.<BR>
<U>Rastliny lesa</U><BR>
Dreviny - stromy. Borovica, dub, porovnanie charakteristických znakov a prejavov života. Nahosemenná a krytosemenná rastlina /porovnanie/. Poznávanie typických ihličnatých a listnatých stromov s dôrazom na regionálne podmienky. Život stromov. Dreviny - kry. Lieska, vŕba, charakteristické znaky stavby tela. Jednodomá a dvojdomá rastlina /porovnanie/. Poznávanie typických lesných krov.<BR>
2. p r a k t i c k é c v i č e n i e :<BR>
Poznávanie a rozlišovanie lesných drevín podľa charakteristických znakov.<BR>
Drobnozrnko - príklad riasy žijúcej v lese. Stavba tela, spôsob výživy, význam.<BR>
Lesné byliny - typické jarné a letné druhy. Život lesných bylín počas roka /jednoročné, dvojročné, trváce byliny s cibuľou, podzemkom, hľuzou/. Významné liečivé, chránené a jedovaté lesné byliny.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /1.alternatíva/:<BR>
Pozorovanie drobnozrnka lupou a mikroskopom.<BR>
Huby - pečiarka, muchotrávka, hríb. Typické znaky stavby tela, spôsob výživy, rozmnožovanie, význam v prírode, väzba na prostredie - symbióza stromov a húb, význam pre človeka. Jedlé a jedovaté huby. Prvá pomoc pri otrave hubami.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /2. alternatíva/:<BR>
Pozorovanie znakov húb lupou. Poznávanie a rozlišovanie jedlých a jedovatých húb.<BR>
Lišajníky - diskovka bublinatá, stavba tela, výživa a spôsob života. Význam lišajníkov ako bioindikátorov čistoty prostredia. Typické druhy žijúce v lese.<BR>
Machy - ploník obyčajný, stavba tela, výživa, rozmnožovanie, spôsob života, význam pre život lesa. Typické machy žijúce v lese.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /3.alternatíva/:<BR>
Pozorovanie stavby tela machu lupou a mikroskopom.<BR>
Paprade - papraď samčia, vonkajšia stavba tela, výživa, spôsob života a rozmnožovanie. Príbuzné druhy /plavúne, prasličky/, význam vyhynutých druhov.<BR>
<U>Živočíchy lesa</U><BR>
Nároky na prostredie, vonkajšia stavba tela, rozmnožovanie, životné prejavy, potravové a spoločenské vzťahy, ochrana,regionálne významné druhy. Bezstavovce.<BR>
Mäkkýše - slimák pásikavý a iné typické druhy žijúcev lese, význam. Obrúčkavce - dážďovka obyčajná /význam pri tvorbe humusu/. Článkonožce - pavúkovce, roztoče - križiak, kliešť /vonkajší parazit/. Mnohonožky, stonožky žijúce v lese. Mravec hôrny, /nepriamy vývin, vzťahy v spoločenstve a jeho ochrana/, lykožrút, roháč, lumok, fúzač, svietivka,húseničiar, mníška a pod. Dôsledky premnoženia a význam hmyzu v biologickej rovnováhe lesa.
Stavovce.<BR>
Obojživelníky - skokan, salamandra, mlok /citlivosť na prostredie/. Plazy - jaštery, hady - slepúch, vretenica /prvá pomoc pri uštipnutí/. Vtáky - dravce, sovy, spevavce myšiak, výr, ďateľ, sojka kukučka, tetrov, vrana, hýľ, brhlík a pod. Cicavce - párnokopytníky, mäsožravce, hlodavce - srna,jeleň, sviňa, jazvec, líška, kuna, vlk, netopier, jež, krt, veverica a iné regionálne významné druhy. <BR>
<U>Vysokohorské spoločenstvá rastlín a živočíchov</U><BR>
Vysokohorské prostredie ako špecifický životný priestor organizmov. Typické organizmy, špecifické znaky, spôsob života a vzájomné väzby. Rastliny - horec, soldanelka karpatská, plesnivec alpínsky, astra alpínska, klinček ľadovcový, stračia nôžka karpatská, vstavačovité, kosodrevina, borovica limbová a pod. Živočíchy - kamzík, svišť, medveď, rys, orešnica perlavá, krkavec, orol skalný a pod. Poznávanie a ochrana organizmov. Dôsledky činnosti človeka na vysokohorské organizmy, pravidlá správania sa vo vysokohorskom prostredí. Les ako celok. Život spoločenstiev, význam potravových väzieb. Príklady symbiózy, parazitizmu /cudzopasníctv/a, producentov, konzumentov, reducentov, predátorov, potravový reťazec. Typické organizmy listnatých, ihličnatých, zmiešaných a lužných lesov, príklady regionálneho významu. Vplyv človeka na stav lesov - odlesňovanie, ťažba dreva, pestovanie lesa. Význam lesov a ich ochrana.<BR>

&nbsp;&nbsp;&nbsp;<B>2.3 VODNÉ A POBREŽNÉ SPOLOČENSTVÁ ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať vodné a pobrežné životné prostredie ako životný  priestor organizmov, rozlíšiť spoločenstvá stojatých a tečúcich  vôd, - poznať vplyv čistoty vody na skladbu vodných organizmov,  spôsoby znečisťovania a ochrana vodných spoločenstiev,<BR>
- poznať vonkajšiu stavbu tela, prejavy života, vzťahy  k prostrediu, význam a ochranu predstaviteľov vodných  a pobrežných organizmov,<BR>
- poznať závislosť vodných organizmov od čistoty vody,<BR>
- pochopiť význam vodných a pobrežných spoločenstiev v prírode a  kultúrnej krajine.<BR>
O b s a h<BR>
Voda a jej okolie ako životný priestor organizmov. Príklady typických druhov žijúcich v tečúcej a stojatej vode. Význam kyslíka, čistoty, prúdenia a teploty vody pre život vodných organizmov.<BR>
<U>Rastliny žijúce vo vode.</U><BR>
Poznávanie organizmov stojatých a tečúcich vôd s dôrazom na regionálne významné druhy /riasy, žaburinka, lekno a pod./. Vonkajšia stavba tela, život vodných rastlín. Vodný planktón a jeho význam.<BR>
<U>Živočíchy žijúce vo vode.</U><BR>
Vonkajšia stavba tela, spôsob života, rozmnožovanie a vývin, dôležité životné prejavy, význam pre život spoločenstva a človeka, ochrana.<BR>
Bezstavovce. Pŕhlivce, ploskavce, obrúčkavce - nezmar, ploskuľa, bahenník, pijavica. Mäkkýše - ulitníky, lastúrniky - vodniak, kotúľka, korýtko, škľabka. <BR>Článkonožce - pavúkovce, kôrovce - pavúk vodný, rak, dafnia, cyklop. Citlivosť kôrovcov na čistotu vody. Hmyz - vážka, šidlo, potápnik, vodomerka, korčuliarka, komár. Vývinové štádiá žijúce vo vode, na brehu, špecifiká potravových vzťahov. Regionálne významné druhy.<BR>
Stavovce. Ryby - kapor, lieň a iné typické druhy sladkovodných rýb, význam rýb pre človeka a ich chov.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie vodných rias a planktónu lupou a mikroskopom.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie stavby tela a prejavov života vodných mäkkýšov  v akváriu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Pozorovanie schránok mäkkýšov lupou, rozlíšenie znakov ulity  a lastúry.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;d/ Pozorovanie vonkajšej stavby tela a spôsobu pohybu rýb  v akváriu.<BR>
<U>Rastliny žijúce na brehu.</U><BR>
Dreviny a byliny - vŕba, jelša, záružlie, pálka, trsť, deväťsil. Typické znaky, a život pobrežných rastlín, význam brehového porastu pre život spoločenstiev. <BR>Regionálne významné druhy pobrežných rastlín.<BR>
<U>Živočíchy žijúce na brehu.</U><BR>
Poznávanie organizmov, vonkajšia stavba tela, spôsob života, dôležité životné prejavy, potravové vzťahy, význam, ochrana.<BR>
Obojživelníky - žaby, mloky - skokan, mlok a iné typické druhy, dôvody a význam ochrany žiab v období rozmnožovania.<BR>
Plazy - hady, korytnačky - užovka, korytnačka močiarna. Vtáky - zúbkozobce, spevavce, brodivce - kačica, hus, labuť, bocian, kúdelníčka, volavka, rybárik, kormorán, potápka. Zúbkozobce. Cicavce - mäsožravce, hlodavce - ondatra, vydra, bobor, krysa vodná a pod. Regionálne významné druhy.<BR>
Jazero /rybník/ ako celok. Potravové vzťahy vodných a pobrežných organizmov, vzťahy k prostrediu, biologická rovnováha, dôsledky je narušenia prostredia. <BR>

&nbsp;&nbsp;&nbsp;<B>2.4 STEPNÉ A KULTÚRNE SPOLOČENSTVÁ ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať stepné a kultúrne spoločenstvá,<BR>
- poznať typické a poľnohospodársky významné druhy rastlín  a živočíchov,<BR>
- poznať vonkajšiu stavbu tela a prejavy života, typických  rastlín a živočíchov<BR>
- pochopiť vzájomné potravové vzťahy organizmov a ich význam,<BR>
- poznať vplyv a dôsledky činnosti človeka na polia, lúky  a pastviny.<BR>
O b s a h<BR>
Polia, lúky, pastviny ako životný priestor organizmov. Príklady druhovej rozmanitosti, s dôrazom na regionálne podmienky. Rastliny.<BR>
Vonkajšia stavba tela /listy, kvety, plody, semená/, význam pre spoločenstvá a človeka.<BR>
Lipnicovité rastliny - obilniny - pšenica, raž, ovos, kukurica. Význam obilnín pre výživu človeka. Lúčne trávy - lipnica, reznačka, psiarka, timotejka. <BR>Jednoklíčnolistové rastliny. Bôbovité rastliny - krmoviny - ďatelina, lucerna, vika, bôb. Hľúzkové baktérie, zelené hnojenie, dvojklíčnolistové rastliny.
Astrovité, kapustové rastliny - olejniny - slnečnica, repka. Ľuľkovité rastliny - okopaniny - ľuľok zemiak, repa.<BR>
Typické rastliny rozptýlenej zelene /medze, remízky/, príklady z okolia. Významné liečivé a chránené druhy polí, lúk a pastvín.<BR>
<U>Živočíchy.</U><BR>
Vonkajšia stavba tela, spôsob života, dôležité životné prejavy, význam, ochrana.<BR>
Bezstavovce. Mäkkýše, obrúčkavce - slimák pásikavý, dážďovka, význam pre tvorbu humusu. Článkonožce - hmyz - svrček, čmeľ, pásavka, osa, kobylka, koník, bystrušky, hrobárik.<BR>
Stavovce. Obojživelníky - ropucha. Plazy - jašterica, vretenica. Vtáky - jarabica, bažant, drop, škovránok, havran, sokol. Cicavce - hraboš, myš, syseľ, chrček, zajac, králik, krt. Regionálne významné a chránené živočíchy.<BR>
5. p r a k t i c k é c v i č e n i e:<BR>
Pozorovanie vonkajšej stavby tela a poznávanie vybratých poľných, lúčnych rastlín a živočíchov /v životnom prostredí alebo podľa atlasu, obrazov, herbárových položiek, trvalých preparátov, diapozitívov a pod.<BR>
Stepný, lúčny a poľný ekosystém ako celok. Život polí, lúk a pastvín počas roka, význam a starostlivosť o lúky a pastviny. Význam početnosti populácií v biologickej rovnováhe a vo vzťahu k škodcom. Regulácia stavu polí, lúk a pasienkov pre potreby poľnohospodárstva, monokultúry a ich dôsledky.<BR>

&nbsp;&nbsp;&nbsp;<B>2.5 SYSTEMATICKÝ PREHĽAD ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať význam rodového a druhového názvu, poznať základné  systematické jednotky,<BR>
- získať prehľad o triedení prebratých organizmov.<BR>
O b s a h<BR>
Systém triedenia organizmov. Význam rodového a druhového mena. Praktické triedenie prebratých organizmov do systematických jednotiek s využitím prírodnín, obrazového materiálu, herbárových položiek, atlasov a pod.<BR>

<P><B> 2.ročník </B> /66 hodín, z toho 5 hodín praktické cvičenia/<BR>

<P><B>2.6 ORGANIZMY ŽIJÚCE S ČLOVEKOM A V OKOLÍ ĽUDSKÝCH OBYDLÍ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať chovateľsky a pestovateľsky významné organizmy,<BR>
- poznať nároky na prostredie chovaných živočíchov, zásady  chovu a spolunažívania v mestských a vidieckych podmienkach,<BR>
- poznať typické izbové rastliny, základné zásady ich pestovania  a význam,<BR>
- poznať typické organizmy viazané na ľudské obydlia, - charakterizovať vonkajšiu stavbu tela, dôležité životné  prejavy, význam, zásady prevencie a spôsob ochrany pred  škodlivými druhmi.<BR>
O b s a h<BR>
<U>Chované živočíchy a pestované rastliny</U><BR>
Pes, mačka a pod. Nároky na prostredie, významné životné prejavy, spôsob života a význam. Zásady chovu a spolunažívanie zvierat a ľudí v byte. Typické druhy izbových rastlín, zásady pestovania a ošetrovania, význam pre kultúru bývania a estetiku prostredia.<BR>
Hospodársky významné živočíchy - včela, kapor, kura, kačica, moriak, králik, kôň, koza, ovca. Nepárnokopytníky, prežúvavce, neprežúvavce. Rozdiely medzi chovanými a voľne žijúcimi živočíchmi.<BR>
<U>Organizmy voľne žijúce v domácnostiach</U><BR>
Výskyt, nároky na prostredie, vonkajšia stavba tela, dôležité životné prejavy, význam.<BR>
Baktérie, vírusy. Príklady typických ochorení a ich prevencia.<BR>
Huby - pleseň hlavičkatá, papleseň štetkovitá.<BR>
Bezstavovce. Ploskavce, hlístovce - pásomnica, hlísta, mrľa. Vnútorný cudzopasník. Šírenie nákazy, prevencia. Článkonožce - kútnik, voš, blcha, ploštica, moľa, mucha, šváb, múčiar, švehla, drozofila. Vonkajší cudzopasník.<BR>
Stavovce. Cicavce - myš, potkan, krysa. Ochrana pred hlodavcami. <BR>
1. p r a k t i c k é c v i č e n i e /1. alternatíva/: Pozorovanie plesne alebo kvasinky lupou, mikroskopom.<BR>
<U>Záhrady a sady.</U><BR>
Rastliny. Zástupcovia zeleniny z čeľade ľaliovitých, bôbovitých, kapustovitých, mrkvovitých, ľuľkovitých. Jednoročné a dvojročné rastliny. Typické druhy burín a škodcovia v záhradách.<BR>
Ovocné stromy - charakteristické znaky, rozlíšenie typických druhov. Škodcovia a ochrana ovocných drevín.<BR>
Živočíchy. Bezstavovce a stavovce žijúce v záhradách a sadoch, napr. slimák, mlynárik, obaľovač, osa, škorec, drozd, stehlík, sýkorka a pod. Škodcovia záhrad a sadov, význam vtákov v biologickej ochrane pred škodcami.<BR>
<U>Okrasné záhrady, parky, sídlisková zeleň.</U><BR>
Rastliny. Okrasné byliny - tulipán, lupina, šafrán, narcis, nechtík, aksamietnica, chryzantéma. Okrasné dreviny - pagaštan, brečtan, zlatovka /zlatý dážď/, plamienok, rododendron, vtáčí zob, okrasné ihličiny a pod. Význam parkovej a sídliskovej zelene.<BR>
Živočíchy. Bezstavovce - bežník, bzdocha, mravec čierny. Stavovce - hrdlička, holub, lastovička, brhlík, pipíška, hýľ a pod. Význam vtákov v mestskej zeleni.<BR>
1. p r a k t i c k é c v i č e n i e /2.alternatíva/:<BR>
Poznávanie a určovanie regionálne významných druhov rastlín a živočíchov záhrad a sadov, parkov a sídliskovej zelene /v teréne, podľa prírodnín alebo obrazov, atlasov, diapozitívov a pod./<BR>
<B>2.7 REGIONÁLNE OSOBITOSTI PRÍRODNÝCH SPOLOČENSTIEV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať regionálne významné prírodné spoločenstvá,  ekosystémy, regionálne významné chránené územia, typické  a chránené druhy organizmov,<BR>
- poznať vplyv človeka na okolitú prírodu, zásady jej ochrany  v regione. <BR>
O b s a h<BR>
Regionálne významné ekosystémy a spoločenstvá organizmov. Poznávanie a opakovanie typických a chránených druhov rastlín a živočíchov.<BR>
Vplyv činnosti človeka na život prírodných spoločenstiev a ekosystémov v okolí školy a bydliska. Významné chránené územia a ich špecifiká.<BR>

<B>3. SPOLOČNÉ VLASTNOSTI A ŽIVOTNÉ PREJAVY ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Pochopiť zhodné a rozdielne vlastnosti, životné prejavy  rastlinných a živočíšnych organizmov,<BR>
- uviesť príklady prispôsobivosti organizmov a citlivosti na  životné prostredie,<BR>
- poznať stavbu, funkciu a životné prejavy rastlinných  a živočíšnych buniek.<BR>
O b s a h<BR>
Rastlinná a živočíšna bunka. Stavba a funkcia jednotlivých častí. Rozmnožovanie. Zhodné a rozdielne životné prejavy rastlinných a živočíšnych buniek - výživa, dýchanie, rozmnožovanie, rast a vývin, dráždivosť. Prispôsobivosť a citlivosť na organizmov na životné prostredie. Porovnanie baktérií, húb, rastlín a živočíchov.<BR>
2. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie buniek pokožky dužinatej šupiny cibule.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie chloroplastov v palístku machu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Pozorovanie a porovnanie mikroskopických preparátov  rastlinných a živočíšnych buniek.<BR>

<B>4. STAVBA TELA ORGANIZMOV</B><BR>
<B>4.1 STAVBA JEDNOBUNKOVÝCH A MNOHOBUNKOVÝCH ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať vnútornú stavbu, funkcie a význam jednobunkových  organizmov,<BR>
- poznať vnútornú stavbu mnohobunkových organizmov.<BR>
O b s a h<BR>
<U>Jednobunkové organizmy</U><BR>
Vnútorná stavba tela, rozmnožovanie, prejavy života, význam.<BR>
Vírusy - organizmy s nebunkovou stavbou tela, väzba na iné organizmy, prevencia nákazlivých ochorení. Baktérie. Huby - kvasinky, jednobunkové riasy, prvoky. <BR><U>Mnohobunkové organizmy</U><BR>
Štruktúra stavby tela mnhobunkových organizmov. Pletivo, tkanivo, orgány, sústava orgánov, organizmus /príklady prebratých rastlín a živočíchov/.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úloh/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie stavby tela a prejavov jednobunkového živočícha  črievičky<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie a porovnanie stavby tela drobnozrnka a črievičky.<BR>

<B>4.2 STAVBA TELA HÚB A RASTLÍN</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať vnútornú stavbu, rozmnožovanie a význam húb,lišajníkov,  machorastov, papraďorastov,<BR>
- rozlíšiť orgány rastlín, poznať ich vnútornú stavbu, funkciu  a význam pre život rastlín.<BR>

O b s a h<BR>
Huby, lišajníky, machorasty, papraďorasty - vnútorná stavba a rozmnožovanie. <BR>
<U>Koreň.</U> Koreňová sústava drevín a bylín, typy koreňov. Vnútorná stavba. Rast koreňa a význam delivého pletiva. Prijímanie živín koreňom a význam vodivého pletiva. Význam koreňov a ich ochrana.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /1.alternatíva/ s možnosťou  výberu úlohy:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/Pozorovanie priečnej a pozdĺžnej stavby koreňa. Poznávanie  typov koreňov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/Pozorovanie a porovnanie vnútornej stavby stonky dreviny  a byliny.<BR>
<U>Stonka.</U> Typy stonky bylín a drevín /stromy, kry/. Vnútorná stavba stonky drevín a bylín. Rast stonky a význam delivého pletiva, púčiky a ich význam. Vedenie živín stonkami bylín a drevín, význam vodivého pletiva. Význam stoniek a ich ochrana.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /2. alternatíva/s možnosťou  výberu úlohy:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie a rozlišovanie typov bylinných stoniek.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie a porovnanie stonky byliny a dreviny.<BR>
<U>List.</U> Typy listov, postavenie listov na stonke. Vnútorná stavba listu. Význam listu pre výživu rastlín, fotosyntéza, dýchanie a vyparovanie vody. Rast a opadávanie listov. Význam listov a ich ochrana.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /3.alternatíva/ s možnosťou  výberu úlohy:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie trvalých alebo vodných mikroskopických preparátov  pokožky listov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie a rozlišovanie jednoduchých a zložených listov  a ich postavenie na stonke.<BR>
<U>Kvet.</U> Typy kvetov /kvety s okvetím, kalichom a korunou/, typy súkvetí. Vnútorná stavba kvetu, jednopohlavné a obojpohlabvné kvety. Význam kvetu pre rozmnožovanie rastlín - opelenie, oplodnenie, vývin plodu. Význam kvetov a ich ochrana. Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie rastlín.<BR>
<U>Plod.</U> Vnútorná stavba plodu. Základné typy plodov /dužinaté, suché/. Semeno. Vnútorná stavba semena. Rožširovanie plodov a semien. Význam plodov a semien pre rastlinu a ich ochrana.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /4. alternatíva/s možnosťou  výberu úlohy:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie vnútornej stavby kvetu, rozlíšenie samčích a  samičích častí.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie a rozlišovanie typov kvetov a súkvetí.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Pozorovanie a rozlišovanie typov plodov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;d/ Pozorovanie vnútornej stavby semena.<BR>

Rastlinné telo. Význam súčinnosti orgánov pre príjem živín, transport a vylučovanie látok. Život rastlín. Klíčenie semien. rast a dĺžka života bylín a drevín. Vplyv životného prostredia na život rastlín.<BR>

<B>4.3 STAVBA TELA ŽIVOČÍCHOV - BEZSTAVOVCOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vedieť opísať vnútornú stavbu a funkcie orgánových sústav  bezstavovcov,<BR>
- poznať základné funkcie orgánových sústav a ich význam pre  živočícha,<BR>
- upevniť a rozšíriť poznatky o živočíchoch prebratých v predchádzajúcom období.<BR>
O b s a h<BR>
Vnútorná stavba tela, funkcie a význam orgánových sústav, rozmnožovanie. Pŕhlivce /regenerácia, obojpohlavný živočích, rozptýlená nervová sústava/, ploskavce /trávenie, vstrebávanie, látková výmena, rebríčková nervová sústava, priamy vývin, hlístovce /pohlavná dvojtvarosť/, mäkkýše /otvorená obehová sústava, pľúca/, ulitníky, lastúrniky /ulita, lastúra/, obrúčkavce /zatvorená obehová sústava, rebríčková nervová sústava, článkonožce - hmyz /vonkajšia kostra, členitosť tela a končatín, vzdušnice, nepriamy vývin, dokonalá a nedokonalá premena, porovnanie chrobákov, motýľov/, pavúkovce /pľúcne vaky/, Kôrovce /žiabre/.<BR>
5. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úloh/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie vonkajšej stavby tela hmyzu /na uhynutých  jedincch, modeloch, obrázkoch, diapozitívoch a pod./<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie mikroskopických preparátov ústnych ústrojov,  končatín a krídel hmyzu.<BR>
<B>4.4 SYSTEMATICKÝ PREHĽAD ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Získať prehľad o triedení prebratých organizmov do  systematických jednotiek,<BR>
- upevniť a prehĺbiť predchádzajúce poznatky.<BR>
O b s a h<BR>
Triedenie prebratých organizmov do systematických jednotiek.<BR>
Praktická činnosť s prírodninami, modelmi, obrazovým materiálom, atlasmi.<BR>

<P><B> 3.ročník </B> /66 hodín, z toho 5 hodín praktické cvičenia/<BR>

<P><B>4.5 STAVBA TELA A FUNKCIE ORGÁNOVÝCH SÚSTAV STAVOVCOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať vnútornú stavbu tela, a funkciu opornej a pohybovej,  tráviacej, dýchacej, obehovej, vylučovacej, riadiacej sústavy a  zmyslových orgánov, rozmnožovanie, vývin a starostlivosť  o potomstvo u predstaviteľov stavovcov,<BR>
- pochopiť typické životné prejavy a význam ochrany stavovcov.<BR>
O b s a h<BR>
Zaradenie známych druhov organizmov medzi ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce, porovnanie tvaru, pokryvu tela, spôsobu pohybu, rozmnožovania a nárokov na životné prostredie.<BR>
Orgánové sústavy - porovnanie typických predstaviteľov tried stavovcov: Oporná a pohybová sústava. Dýchacia sústava. Tráviaca sústava. Obehová sústava. Vylučovacia sústava. Riadiaca sústava a zmyslové orgány. Rozmnožovacia sústava, spôsoby rozmnožovania stavovcov a starostlivosť o potomstvo. Typické životné prejavy a správanie stavovcov. Organizmus stavovcov ako celok.<BR>
1. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Porovnanie stavby a funkcie kostry stavovcov /na modeloch,  obrazoch, diapozitívoch a pod./.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Pozorovanie stavby pera vtáka /voľným okom, lupou,  mikroskopom/.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Porovnanie šupiny ryby, pera vtáka a chlpu cicavca.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;d/ Stavba vtáčieho vajca.<BR>

<B>5. BIOLÓGIA ČLOVEKA</B><BR>
<B>5.1 ĽUDSKÝ ORGANIZMUS A ĽUDSKÉ SPOLOČENSTVO</B><BR>
C i e l e<BR>
Pochopiť biologickú a sociálnu podstatu človeka a spojitosť s prírodným systémom.<BR>
O b s a h<BR>
Významné zhodné a odlišné znaky ľudského a živočíšneho organizmu. Jednotná podstata ľudstva. Ľudské rasy, rozšírenie ľudskej populácie a osobitosti spôsobu života človeka. Nebezpečie rasizmu.<BR>

<B>5.2 ORGÁNOVÉ SÚSTAVY ČLOVEKA</B><BR>
<B>5.2.1 Oporná a pohybová sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať stavbu a činnosť opornej a pohybovej sústavy, význam  kostry a svalov,<BR>
- zdôvodniť význam pohybu pre zdravie človeka,<BR>
- vedieť zásady predlekárskej prvej pomoci pri úrazoch kostí.<BR>
O b s a h<BR>
Význam kostry a jej hlavné časti. Spojivové tkanivá, zloženie, vnútorná stavba kostí. Stavba a vlastnosti chrbtice, hrudníka, lebky, horných a dolných končatín.<BR>
Význam svalov. Svalové tkanivá, stavba a činnosť svalu. Rozdelenie svalov podľa funkcie. Vzťah opornej a pohybovej sústavy. Zásady prvej pomoci pri zlomeninách, vykĺbení kostí a poškodení svalov.<BR>
2. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Prvá pomoc pri zlomeninách a vykĺbení kostí.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Poznávanie a určovanie kostí /na modeloch, obrazoch,  diapozitívoch a pod/.<BR>

<B>5.2.2 Tráviaca sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať stavbu tráviacej sústavy, funkciu a význam jednotlivých  orgánov,<BR>
- pochopiť princíp prijímania látok, trávenia a  vstrebávania,význam enzýmov<BR>
- základné zložky potravy a zásady správnej výživy,<BR>
O b s a h<BR>
Stavba a činnosť orgánov tráviacej sústavy. Zmeny prijatej potravy vplyvom enzýmov. Princíp prijímania látok bunkami, trávenie a vstrebávanie.<BR>
Zložky potravy a energetická hodnota potravín. Zásady správnej výživy, požiadavky na kvalitu vody a ostatných potravín.<BR>
Vzťah tráviacej sústavy k ostatným orgánovým sústavám. Látky škodlivé ľudskému zdraviu.<BR>

<B>5.2.3 Dýchacia sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať hlavné časti dýchacej sústavy a ich význam pre  organizmus,<BR>
- vysvetliť proces dýchania a jeho význam pre človeka,<BR>
- poznať škodlivé vplyvy na dýchaciu sústavu, pochopiť škodlivosť  fajčenia,<BR>
- poznať zásady predlekárskej prvej pomoci pri zastavení dychu.<BR>
O b s a h<BR>
Stavba a funkcia orgánov dýchacej sústavy, horné a dolné dýchacie cesty. Vonkajšie a vnútorné dýchanie, zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu. Význam dýchacích svalov, technika vonkajšieho dýchania /hĺbka a frekvencia dychu/.<BR>
Vzťah dýchacej sústavy k ostatným orgánovým sústavám. Význam čistoty vzduchu, škodlivosť vdychovania toxických látok a fajčenia. Zásady prvej pomoci pri zlýhaní dýchacej sústavy.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Vonkajšie prejavy dýchania a zmeny dychovej frekvencie pri  telesnej aktivite.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Prvá pomoc pri zastavení dychu.<BR>

<B>5.2.4 Obehová sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať stavbu, funkciu orgánov a činnosť obehovej sústavy,<BR>
- poznať vplyv prostredia a spôsobu života na obehovú sústavu,<BR>
- poznať zásady predlekárskej prvej pomoci pri krvácaní  a zastavení činnosti srdca.<BR>
O b s a h<BR>
Význam krvi a jej zložiek. Zráženie krvi, krvné skupiny, darcovstvo krvi. Stavba a činnosť srdca, krvný obeh. Krvné cievy, činnosť, význam. Krvný tlak a tep. <BR>Funkcia sleziny. Vzťah obehovej sústavy k dýchacej a tráviacej sústave.<BR>
Vplyv prostredia a spôsobu života na obehovú sústavu, typické poškodenia obehovej sústavy<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úloh/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Pozorovanie tepu a tlaku krvi ako vonkajších prejavov činnosti obehovej sústavy.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Prvá pomoc pri krvácaní zo žily a tepny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Prvá pomoc pri zastavení činnosti srdca na resuscitačnom  modeli.<BR>

<B>5.2.5 Močová sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať odpadové látky, orgánové sústavy, ktoré sa podieľajú na  vylučovaní,<BR>
- poznať stavbu a činnosť močovej sústavy,<BR>
- vysvetliť jej význam sústavy pre udržovanie vnútorného  prostredia organizmu.<BR>
O b s a h<BR>
Význam vylučovania, odpadové látky a orgánové sústavy podieľajúce sa na vylučovaní.<BR>
Stavba a činnosť ogánov močovej sústavy. Moč. Význam obličiek pre udržovanie vnútorného prostredia organizmu. Zásady hygieny, močovej sústavy. Vzťah močovej sústavy k ostatným orgánovým sústavám.<BR>

<B>5.2.6 Kožná sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať stavbu, funkciu, význam kože a kožných útvarov,<BR>
- poznať zásady strarostlivosť o kožu prvú pomoc pri bežných  poraneniach kože.<BR>
O b s a h<BR>
Stavba a funkcia kože a kožných útvarov. Význam kože pre styk s vonkajším prostredím a ochranu vnútorného prostredia. Typické druhy poranení a ochorení kože, vplyv slnečného žiarenia. Zásady hygieny a prvej pomoci pri poranení kože.<BR>

<B>5.2.7 Riadiace sústavy</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať princíp látkového a nervového riadenia organizmu a  orgány pre styk organizmu s prostredím,<BR>
- poznať žľazy s vnútorným vylučovaním a ich význam,<BR>
- poznať stavbu a podstatu činnosti nervovej sústavy,<BR>
- vedieť stavbu, funkciu a význam zmyslových orgánov,<BR>
- poznať zásady spolupráce s občanmi s poškodeným zrakom a  sluchom,<BR>
- poznať princíp vyššej nervovej činnosti človeka, látky  poškodzujúce riadiacu činnosť a ich následky.<BR>
O b s a h<BR>
Význam riadiacich orgánov pre styk organizmu s vonkajším prostredím a udržovanie stálosti vnútorného prostredia. Látkové a nervové riadenie organizmu. Žľazy s vnútorným vylučovaním. Význam hormónov. Nervová sústava. Stavba a funkcia nervov, reflexná povaha nervovej činnosti. Stavba a činnosť ústrednej a obvodovej nervovej sústavy.<BR>
Zmyslové orgány. Receptory a zmyslové vnemy. Stavba, činnosť a význam orgánov chuti, čuchu, hmatu, zraku a sluchu. Orgány na vnímanie pohybu a polohy hlavy. <BR>Zásady hygieny zmyslových orgánov. Spolupráca s ľuďmi s poškodeným zrakom a sluchom.<BR>
5. P r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Zisťovanie zmyslových vnemov v rôznych podmienkach.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Nácvik prvej pomoci pri šoku, nácvik stabilizovanej polohy.<BR>
Vyššia nervová činnosť. Podmienené a nepodmienené reflexy, myslenie, pamäť a ľudská reč. Ľudské schopnosti a vedomosti, rozumové, citové a vôľové aktivity človeka.<BR>

<B>5.3. ROZMNOŽOVANIE, VÝVIN JEDINCA, RODIČOVSTVO</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať princíp pohlavného rozmnožovania, stavbu a význam  pohlavných orgánov a pohlavných buniek,<BR>
- poznať princíp oplodnenia, vývin zárodku, priebeh tehotenstva  a pôrodu,<BR>
- pochopiť prevenciu pohlavných ochorení, AIDS,<BR>
- poznať špecifiká období ľudského života, význam priateľstva, partnerstva a rodiny.<BR>
O b s a h<BR>
Rozmnožovanie človeka. Stavba a funkcia reprodukčných orgánov človeka. Pohlavné bunky a ich funkcia, oplodnenie, vývin zárodku, tehotenstvo a pôrod. Obdobia ľudského života a ich špecifiká. Priateľské a partnerské vzťahy, význam rodiny, zodpovednosť za vznik nového života.<BR>

<B>5.4. FAKTORY OVPLYVŇUJÚCE ZDRAVIE A ŽIVOT ČLOVEKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Rozlíšiť zdravie a chorobu človeka,<BR>
- poznať typické nákazlivé ochorenia, príčiny vzniku a ich  prevenciu,<BR>
- vysvetliť princíp imunity a význam očkovania,<BR>
- poznať vplyv životného prostredia, následky negatívnych návykov  v spôsobe života na zdravie človeka a možnosti ich odstránenia,<BR>
- pochopiť princíp prenosu dedičných vlastností a ich význam pre  život a zdravie človeka, - pochopiť význam individuálnych osobitostí a sociálnu stránku  človeka pre rozvoj ľudskej spoločnosti.<BR>
O b s a h<BR>
Prejavy zdravia a choroby človeka.<BR>
Vonkajšie faktory. Nákazlivé ochorenia. Imunita, význam očkovania, hygieny a prevencie. Nákazlivé pohlavné choroby, AIDS a ich prevencia. Vplyv látok poškodzujúcich tráviace, dýchacie orgány, srdce a nervovú činnosť /fajčenie, alkohol, zneužívanie liekov/. Drogová závislosť a jej prevencia.<BR>
Vnútorné faktory. Prenos dedičných vlastností a ich vplyv na zdravie a život človeka. Telesné a duševné dispozície, ako prejav individuálnych osobitostí človeka vo vzťahu k záujmom spoločnosti.<BR>
Význam životného prostredia, štýlu a spôsobu života, stresu na zdravie človeka. Etické a morálne princípy, kultúra medziľudských vzťahov a vzťah človeka k prírode.<BR>

<P><B> 4.ročník /66 hodín, z toho 5 hodín praktické cvičenia/</B><BR>

<P><B>6. ZÁKLADY GEOLÓGIE</B><BR>
<B>6.1 NEŽIVÁ PRÍRODA A JEJ POZNÁVANIE</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať vzťah neživej a živej prírody, závislosť organizmov  a človeka od neživej prírody,<BR>
- zdôvodniť význam poznávania prírody človekom,<BR>
O b s a h<BR>
Vzťah živej a neživej prírody, závislosť organizmov a človeka od neživej prírody. Poznávanie neživej prírody a jej význam.<BR>

<B>6.2 SLNEČNÁ SÚSTAVA, ZEM A JEJ STAVBA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať postavenie Zeme v Slnečnej sústavy, poznať  význam Slnka pre život na Zemi,<BR>
- poznať stavbu zemského telesa, vlastnosti a význam jednotlivých  zemských sfér,<BR>
- charakterizovať stavbu zemskej kôry pevnín, dna oceánov a ich  vznik, - opísať vznik pevnín a oceánov, pohyb pevnín, vznik a zánik  zemskej kôry.<BR>
O b s a h<BR>
Postavenie Zeme v Slnečnej sústave. Slnko - energetický zdroj života na Zemi.<BR>
Stavba Zeme, vnútorné a vonkajšie sféry a ich význam pre život na Zemi.<BR>
Zemská kôra pevnín a aoceánov. Vznik pevnín a oceánov - pohyb pevnín. Vznik a zánik zemskej kôry.<BR>

<B>6.3 MINERÁLY A HORNINY - STAVEBNÉ JEDNOTKY ZEMSKEJ KÔRY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať minerály a horniny, poznať ich význam v zemskej  kôre,<BR>
- vysvetliť vznik kryštálov,rast a ich usporiadanie v mineráloch,<BR>
- poznať fyzikálne a chemické vlastnosti minerálov a hornín  vrátame drahých kameňov,<BR>
- poznať triedenie minerálov a hornín.<BR>
O b s a h<BR>
Minerály a horniny - stavebné častice zemskej kôry a ich význam.<BR>
Vznik a rast kryštálov. Kryštalické a beztvaré nerasty.<BR>
Fyzikálne a chemické vlastnosti nerastov a hornín, ich význam vrátane drahých kameňov.<BR>
Sústava nerastov a triedenie hornín.<BR>
1. p r a k t i c k é c v i č e n i e:<BR>
Poznávanie a rozlíšenie minerálov, hornín a zložiek hornín / zo školskej zbierky, okolia školy alebo bydliska/.<BR>

<B>6.4 GEOLOGICKÉ PROCESY NA ZEMI</B><BR>
C i e l e<BR>
- Rozlíšiť zdroje energie Zeme, vnútorné a vonkajšie geologické  procesy,<BR>
- opísať magmatickú činnosť, poznať typické vyvreté horniny,  rudné nerasty a ich význam.<BR>
- vysvetliť sopečnú činnosť, zemetrasenie a ich dôsledky pre  život,<BR>
- poznať poruchy zemskej kôry a princíp horotvornej činnosti,<BR>
- vysvetliť premenu minerálov a hornín, poznať typické premenené  horniny a ich význam,<BR>
- poznať princíp zvetrávania a vplyv faktorov pretvárajúcich  zemský povrch,<BR>
- poznať typické usadené horniny a ich význam,<BR>
- vysvetliť vznik podzemnej vody a pôdy, poznať ich význam pre  život organizmov.<BR>
O b s a h<BR>
Vnútorné geologické procesy, zdroje energie.<BR>
Magmatická činnosť. Vyvreté horniny. Hlbinné vyvreté horniny, vlastnosti a ich význam.<BR>
Sopečná činnosť. Sprievodné javy sopečnej činnosti a ich vplyv na život v okolí sopiek.<BR>
Výlevné vyvreté horniny, rudné nerasty a ich význam.<BR>
Zemetrasenie. Výskyt, príčiny, sprievodné javy, ich následky, vplyv na život v oblastiach so zvýšenou možnosťou zemetrasenia.<BR>
Poruchy zemskej kôry, príčiny. Horotvorná činnosť. Premena hornín. Premenené horniny, vlastnosti a ich význam. Horninotvorný cyklus.<BR>
2. p r a k t ic k é c v i č e n i e /možnosť výberu úloh/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Poznávanie a rozlišovanie vyvretých hornín a rudných nerastov  /zo školskej zbierky alebo okolia školy, bydliska, atlasov,  obrazového materiálu a pod./<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Poznávanie a rozlišovanie premenených hornín /zo školskej  zbierky alebo okolia školy, bydliska, atlasov, obrazového  materiálu a pod./<BR>
Vonkajšie geologické procesy, zdroje energie.<BR>
Zvetrávanie. Dôsledky gravitácie, teploty, činnosti vody, vetra, ľadovca na pretváranie zemského povrchu a podmienok života organizmov.<BR>
Usadené horniny. Úlomkovité usadené horniny,vlastnosti, ich význam. Vplyv organizmov na vznik minerálov a hornín. Organogénne usadené horniny, vlastnosti a ich význam. Chemické zvetrávanie, chemické usadené horniny, vlastnosti a ich význam. Krasové procesy.<BR>
Podzemné vody. Pôda. Vznik, význam pre život organizmov, dôsledky znečisťovania na život organizmov a ich ochrana.<BR>
3. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Poznávanie a rozlišovanie usadených hornín /zo školskej zbierky, okolia školy alebo bydliska, atlasov, obrazového  materiálu a pod./.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Skúmanie vlastností vody a pôdy z okolia školy, bydliska.<BR>

<B>6.5 DEJINY ZEME</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať princíp určovania veku Zeme,<BR>
- poznať geologické procesy, typické organizmy a zmeny vo vývoji  človeka v obdobiach geologického vývoja Zeme,<BR>
- pochopiť súvislosť geologických procesov a vývoja prírody,  poznať súčasný stav,<BR>
O b s a h<BR>
Vek Zeme a jeho určovanie. Hlavné obdobia geologického vývoja Zeme. Významné geologické procesy, typické organizmy a zmeny vo vývoji človeka v súvislosti so zmenami podmienok, v geologických érach vrátane súčasnosti. Vplyv neživých činiteľov na živé zložky prírody v súčasnom období.<BR>

<B>6.6 PRÍRODA SLOVENSKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať v hlavných znakoch geologickú stavbu, významné  geologické procesy a vývoj organizmov v geologických érach na  Slovensku,<BR>
- poznať typické zložky živej a neživej prírody Slovenska,  najbližšieho okolia a širšieho regionu školy,<BR>
- poznať typické ekosystémy a rozmanitosť našej prírody, významné  chránené územia a prírodné špecifiká.<BR>
O b s a h<BR>
Geologická stavba Slovenska, geologické jednotky /Západné a Východné Karpaty, Panónska panva/ a ich vplyv na prírodu Slovenska.<BR>
Významné procesy v geologických érach, vývoj neživej prírody a organizmov Slovenska v súvislosti so zmenami geologických podmienok.<BR>
Osobitosti živej a neživej prírody Slovenska. Živá a neživá príroda najbližšieho okolia a širšieho regionu školy, ich vzťah, ochrana.<BR>
4. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Poznávanie a určovanie minerálov a hornín najbližšieho okolia  školy alebo bydliska.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;b/ Zistiť prírodné pomery najbližšieho alebo širšieho okolia  školy.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;c/ Poznávanie a určovanie minerálov, hornín a organizmov  ekosytému okolia školy.<BR>

<B>7. PODSTATA ŽIVOTA, ŽIVOTNÉ PROSTREDIE ORGANIZMOV</B><BR>
<B>7.1 PODSTATA A ZÁKLADNÉ PREJAVY ŽIVOTA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať základné vlastnosti organizmov, odlišnosti od neživej  prírody, princíp premeny látok a energií,<BR>
- vedieť zhody a rozdiely v stavbe a funkcii buniek baktérii,  rastlín a živočíchov,<BR>
- pochopiť závislosť živočíchov a človeka od rastlín, nutnosť ich  ochrany pre zachovanie života na Zemi,<BR>
- vysvetliť princíp fotosyntézy a dýchania rastlín, živočíchov  a človeka,<BR>
- vysvetliť kolobeh látok a energie medzi organizmami  a prostredím,<BR>
- poznať podstatu a význam dedičnosti v prírode a pre človeka.<BR>
O b s a h<BR>
Rozmanitosť života, základné vlastnosti organizmov /príjem, výdaj látok, premena energie/. Bunkový základ organizmov. Zhody a rozdiely v stavbe buniek organizmov - výživa rastlinných, živočíšnych buniek, fotosyntéza, dýchanie, kolobeh látok /dusíka, uhlíka/.<BR>
5. p r a k t i c k é c v i č e n i e /možnosť výberu úlohy/:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;a/ Mikroskopické pozorovanie bunkovej stavby tiel organizmov. b/ Porovnanie vonkajšej a vnútornej stavby tiel rastlín a  živočíchov.<BR>
Dedičnosť a premenlivosť organizmov a ich význam. Podstata dedičnosti a princíp prenosu dedičných informácií, vlohy /gény/, vlastnosti /znaky/. Zákony dedičnosti a jej význam, kríženie, šľachtiteľstvo a chovateľstvo.<BR>

<B>7.2 ORGANIZMY A PROSTREDIE - ZÁKLADY EKOLÓGIE</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať životné prostredie, jednotu organizmov  s prostredím a prispôsobovanie sa organizmov prostrediu,<BR>
- uviesť abiotické a biotické faktory životných podmienok  organizmov na príklade známeho ekosystému,<BR>
- vedieť stručne charakterizovať, uviesť príklady spoločenstva  organizmov, populácie, ekosystému a ich vnútorných vzťahov,<BR>
- poznať dôsledky činnosti človeka na životné prostredie a  možnosti riešenia.<BR>
O b s a h<BR>
Zložky životného prostredia organizmov. Jednota organizmu s prostredím, prispôsobivosť organizmov prostrediu.<BR>
Abiotické faktory podmienok života organizmov, negatívne vplyvy na ich čistotu a dôsledky pre život organizmov.<BR>
Biotické faktory podmienok života a význam vzájomných vzťahov medzi organizmami. Populácia, vlastnosti a vnútorné vzťahy /konkurencia, symbióza, parazitizmus, predácia/. Spoločenstvá organizmov /biocenóza/. Zložky a štruktúra spoločenstva organizmov, príklady typických spoločenstiev. Ekosystém, zložky, štruktúra, vnútorné vzťahy /producenty, konzumenty, reducenty, predátory/, potravový reťazec, potravová pyramída, význam. Príklady typických ekosystémov a organizmov najbližšieho okolia.<BR>
Negatívne a pozitívne faktory ovplyvňujúce životné prostredie organizmov a človeka. Príčiny globálnych problémov, ich dôsledky a možné riešenia na ich odstránenie /napr.znečisťovanie vody, pôdy, ovzdušia, hlučnosť, hromadenie odpadov, skleníkový efekt, ozónová diera, kyslé dažde, ničenie dažďových pralesov, výroba energie, palivá/. Význam biologickej a ekologickej rovnováhy v biosfére. Aktuálna regionálna problematika.<BR>

<P><B> 5. ročník /99 hodín, z toho 32 hodín praktické cvičenia/</B><BR>

<P><B>8. ÚVOD</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky z prírodopisu a odvodiť definíciu  biológie, stručný historický vývin a miesto v systéme vied,<BR>
- charakterizovať všeobecné vlastnosti živých sústav,  rozdiel medzi živou a neživou prírodou, vzájomnú funkčnú  prepojenosť a závislosť,<BR>
- vysvetliť jednotlivé stupne organizácie živých sústav,  charakterizovať ich spoločné a rozdielne znaky od  najjednoduchších makromolekúl po mnohobunkové organizmy.<BR>
O b s a h<BR>
Biológia ako veda o živej prírode, dejiny biológie, významní predstavitelia, základné disciplíny a metódy biológie ako vedy, súčasná biológia.<BR>
Živé a neživé sústavy, spoločné a rozdielne znaky, všeobecná charakteristika živých sústav ako otvorených systémov - chemické zloženie, bunková stavba, <BR>dráždivosť, výmena látok a energie, reprodukcia, dedičnosť, adaptabilita a vývoj. Závislosť živých systémov od prostredia, zložky vonkajšieho prostredia.<BR>
Rozdielne úrovne zložitosti živých systémov, nebunkové organizmy: makromolekuly až vírusy.<BR>
Jednobunkové a mnohobunkové organizmy, úroveň organizácie, znaky elementárneho živého systému /metabolizmus, adaptabilita/.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Využitie diapozitívov /videa/ na prezentáciu významných  predstaviteľov vedy biológie,<BR>
- samostatné vypracovanie referátov k vybranej téme.<BR>

<B>9. BUNKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Definovať bunku, vymedziť všeobecné vlastnosti bunky  vyzdvihnúť biologický a filozofický význam bunkovej teórie,<BR>
- vysvetliť všeobecnú stavbu bunky v závislosti od jej evolučného  vývoja /prokaryotická, eukaryotická/ a prispôsobenie sa  životným funkciám /rastlinná a živočíšna bunka/, rozlíšiť  mikroskopickú od submikroskopickej stavby a poznať funkciu  membránových štruktúr,<BR>
- vysvetliť princíp a jednotlivé spôsoby bunkového delenia,  charakterizovať chromozómy ako základnú štrukturálnu jednotku  delenia,<BR>
- charakterizovať bunkový cyklus a jeho jednotlivé fázy s dôrazom na ich funkčnú závislosť,<BR>
- vysvetliť procesy diferenciácie, starnutia a smrti buniek,<BR>
- samostatne pripraviť mikroskopické preparáty, identifikovať  bunkové štruktúry v rôznych typoch buniek, rozlíšiť fázy  bunkového delenia.<BR>
O b s a h<BR>
Definícia, bunková teória, všeobecné vlastnosti bunky. Chemické zloženie, stavba, syntéza látok, výmena látok a energie, bunkové delenie.<BR>
Základné chemické zloženie bunky: anorganické látky - voda, soli, organické - nízkomolekulové a vysokomolekulové.<BR>
Všeobecná štruktúra bunky: bunkové povrchy, základná cytoplazma, bunkové organely - membránové, fibrilárne, cytoskelet, inklúzie.<BR>
Delenie bunky, chromozóm a jeho funkcia v delení bunky, princíp a spôsoby delenia - amitóza, mitóza a meióza, základná charakteristika, rozdiely.<BR>
Bunkový cyklus. Priebeh a regulácia. Diferenciácia, starnutie, smrť buniek.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Práca s mikroskopom, pozorovanie mikroskopických preparátov.<BR>
 samostatná príprava natívnych preparátov z meristémov cibule.<BR>
- Mikroskopické pozorovanie bunkovej stavby na príklade rôznych  typov buniek.<BR>
- Mikroskopické pozorovanie jednotlivých fáz bunkového delenia.<BR>

<B>10. NEBUNKOVÉ A PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať nebunkové organizmy (Eobionta), začiatok ich  vývoja,<BR>
- uviesť dôkazy ich výskytu, analógia s dnešnými žijúcimi  organizmami,<BR>
- charakterizovať prokaryonta /prvojadrové organizmy/,<BR>
- vedieť vypestovať mikrobiálne kultúry a pripraviť preparát na  pozorovanie mikroskopom.<BR>
O b s a h<BR>
Nebunkové organizmy - Eobionta.<BR>
Biologická evolúcia. Najstaršie dôkazy o existencii života /prvé zachované baktérie a sinice/.<BR>
Prokaryota ako predchodcovia eukaryotických organizmov.<BR>

<B>10.1 VÍRUSY</B><BR>
C i e le<BR>
- Charakterizovať vírusy ako nebunkové organizmy,popísať /poznať/  štruktúru vírusov /tvar a zloženie/,<BR>
- vysvetliť vzťah organizmus - vírus a patogenézu vírusových  nákaz, najčastejšie vírusové ochorenia. Poznať možnosti ochrany  a spôsoby prevencie.<BR>
O b s a h<BR>
Vírusy - stavba tela, základná charakteristika.<BR>
Spôsob výživy, rozmnožovanie. Patogenéza vírusových nákaz. Významní predstavitelia.<BR>
Choroby a prevencia. Bakteriofágy. Význam. Virológia.<BR>

<B>10.2 BAKTÉRIE</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať baktérie, popísať ich stavbu a spôsob výživy,<BR>
- vysvetliť rozmnožovanie baktérií,<BR>
- poznať najrozšírenejšie druhy baktérií a ich význam v prírode,<BR>
- upozorniť na choroby, ktoré spôsobujú a možnú prevenciu,<BR>
- poznať významných predstaviteľov vedného odboru bakteriológia.<BR>
O b s a h<BR>
Baktérie - stavba tela, základná charakteristika. Spôsoby výživy (chemosyntéza), rozmnožovanie.<BR>
Významní predstavitelia. Choroby a prevencia. Význam baktérií.<BR>
Priekopníci bakteriológie - S. N. Vinogradskij, L. Pasteur, R. Koch.<BR>

<B>10.3 SINICE</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať sinice a poznať významných zástupcov,<BR>
- poznať význam siníc z ekologického a evolučného hľadiska /prvé  fotosyntetizujúce organizmy/.<BR>
O b s a h<BR>
Základná charakteristika siníc. Spôsob výživy. Vývojové vzťahy siníc. Ekológia a význam.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i e<BR>
Mikroskopické pozorovania baktérií a siníc.<BR>

<B>11. BIOLÓGIA RASTLÍN</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na všeobecnú štruktúru bunky a charakterizovať  rastlinnú bunku, význam, funkcie, anatomickú a morfologickú  stavbu jednotlivých typov pletív a orgánov rastlinného tela,<BR>
- vysvetliť základné princípy a priebeh fyziologických procesov  rastlín.<BR>
O b s a h<BR>
Rastlinná bunka a pletivá. Vegetatívne a reprodukčné orgány.<BR>
Životné funkcie rastlín: vodný režim, minerálna výživa, autotrofia, heterotrofia, mixotrofia. Fotosyntéza, dýchanie - ekologický a biologický aspekt týchto procesov.<BR>
Dráždivosť a pohyby rastlín, princíp, typy pohybov, stručná charakteristika. Korelácie, polarita ako prejav celistvosti rastlinného organizmu.<BR>
Spôsoby rozmnožovania rastlín, ich ontogenetický vývin, rodozmeny.<BR>

<B>11.1 RASTLINNÁ BUNKA A PLETIVÁ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať stavbu rastlinnej bunky s dôrazom na jej  špecifické organely,<BR>
- definovať rastlinné pletivá, poukázať na ich rozmanitosť  a význam, rozlíšiť typy pletív v závislosti od schopnosti deliť  sa a funkcie,<BR>
- samostatná príprava mikroskopických preparátov na pozorovanie  rôznych typov pletív, vedieť ich popísať, rozlíšiť a zakresliť.<BR>
O b s a h<BR>
Štruktúra rastlinnej bunky, typické organely - bunková stena, plastidy, vakuoly.<BR>
Klasifikácia rastlinných pletív a ich funkcia - delivé (primárne, latentné - perikambium, pericykel a sekundárne meristémy - kambi-
um, felogén) a trváce pletivá - krycie, vodivé, základné.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Mikroskopické pozorovanie rôznych typov pletív. Samostatná  príprava preparátov.<BR>
- Premietanie diapozitívov a identifikovanie jednotlivých typov  pletív.<BR>

<B>11.2 RASTLINNÉ ORGÁNY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať funkcie vegetatívnych orgánov, vysvetliť ich  anatomickú a morfologickú stavbu, poukázať na spoločné  a rozdielne znaky,<BR>
- vysvetliť princíp druhotného hrubnutia koreňa a stonky,<BR>
- konkretizovať typické formy modifikácie /metamorfózy/ koreňa,  stonky a listov,<BR>
- charakterizovať základné funkcie kvetu a jeho častí, poukázať  na typy súkvetí, funkciu semien a typy plodov,<BR>
- vedieť symbolicky vyjadriť stavbu kvetu - kvetné vzorce  a poznať spôsob grafického vyjadrenia - kvetné diagramy,<BR>
- vedieť schematicky nakresliť a rozlíšiť primárnu a sekundárnu  stavbu /priečny prierez/ koreňa a stonky. Rozlíšiť anatomickú  /monifaciálny, bifaciálny/ a morfologickú stavbu jedno  a dvojklíčnolistových rastlín,<BR>
- poznať rozlišovacie morfologické znaky vegetatívnych orgánov,  typy súkvetí a plodov.<BR>
O b s a h<BR>
Vegetatívne orgány koreň, stonka, listy - funkcia, typy, anatomická stavba, morfológia, metamorfózy.<BR>
Reprodukčné orgány, kvet a jeho stavba, súkvetia, semená a plody.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Rozlišovanie jednotlivých rastlín podľa typov koreňov, tvaru  stoniek a habitusu.<BR>
- Určovanie a rozlišovanie morfologických /diakritických/ znakov  listov - žilnatina /okraj, vrchol, tvar, priebeh/, typy listov,  okraje listov a pod.,<BR>
- Určovanie a rozlišovanie typov súkvetí a plodov rastlín.<BR>

<B>11.3 ŽIVOTNÉ FUNKCIE RASTLÍN</B><BR>
C i e l e<BR>
- Osvojiť si význam vody a minerálnej výživy pre život rastlín,<BR>
- vysvetliť princíp prijímu a výdaja látok medzi bunkou  a prostredím, osmotické javy v bunke, procesy vodného režimu  rastlín a ich funkcia,<BR>
- charakterizovať spôsoby výživy rastlín a poukázať na základné  rozdiely medzi nimi,<BR>
- charakterizovať biologický význam procesov fotosyntézy  a dýchania, základné podmienky, schématický priebeh a konečné  produkty týchto procesov,<BR>
- zdôrazniť podstatu primárnych a sekundárnych procesov  fotosyntézy /premena energie, premena látok/, vysvetliť  principiálne rozdiely anaeróbneho a aeróbneho dýchania,<BR>
- vysvetliť podstatu dráždivosti a charakterizovať typy pohybov  rastlín,<BR>
- charakterizovať pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie a jeho  funkciu v procese rodozmeny vyšších rastlín,<BR>
- vysvetliť podstatu rastových a vývinových procesov, vymedziť  vonkajšie a vnútorné činitele ontogenézy,<BR>
- vedieť pripraviť a samostatne interpretovať jednoduché pokusy  a pozorovania zamerané na vybrané fyziologické procesy v bunke  a rastlinách,<BR>
- pochopiť princíp rozmnožovania prezentovať jednoduchými náčrtmi  rodozmeny základných skupín vyšších rastlín.<BR>
O b s a h<BR>
Význam vody pre rastlinu a život vôbec. Procesy príjmu a výdaja látok bunkou /difúzia, aktívny transport, exocytóza, endocytóza/. Hypertonické, hypotonické, izotonické roztoky, osmotická hodnota.<BR>
Príjem, vedenie, výdaj vody rastlinou - vodný režim rastlín.<BR>
Minerálna výživa, význam biogénnych prvkov pre rastlinu.<BR>
Autotrofia, heterotrofia, mixotrofia, symbióza - princíp, charakteristika, rozdiely.<BR>
Fotosyntéza: biologický význam /evolučný, ekologický, environmentálne aspekty a dôsledky/ jedinečnosť, podmienky, princíp - Premena energie /svetelná fáza/, premena látok /tmavá fáza/.<BR>
Dýchanie: princíp (uvolňovanie energie), dôsledok /výmena plynov/, podmienky, priebeh, prejavy v prírode, biologický význam.<BR>
Dráždivosť a pohyby rastlín: princíp, jednoduchá klasifikácia, charakteristika na konkrétnych príkladoch.<BR>
Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie, vývin rastlín, rodozmeny vyšších rastlín - princíp, gametofyt, sporofyt, typy rodozmeny.<BR>
Rast a vývin rastlín, vplyv vonkajších a vnútorných faktorov na jednotlivé štádiá ontogenézy.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Mikroskopické pozorovania a pokusy zamerané na príjem a výdaj  látok bunkou.<BR>
- Pokusy a pozorovania osmotických javov v rastlinách.<BR>
 pozorovania a pokusy prijímania, vedenia a vyparovania vody  rastlinou.<BR>
- Pozorovania a pokusy zamerané na dôkaz produktov fotosyntézy  v rastlinách /škrob, kyslík/.<BR>
- Pokusy a pozorovania zamerané na procesy dýchania, rastu  a vývinu rastlín.<BR>
- Upevňovanie poznatkov o rozmnožovaní rastlín. precvičovanie  schématických nákresov rodozmien jednotlivých skupín vyšších  rastlín.<BR>

<B>12. SYSTÉM RASTLÍN</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať prirodzený systém živej prírody,<BR>
- charakterizovať kritériá triedenia rastlinných organizmov do  základných skupín - taxonomických jednotiek,<BR>
- definovať taxonomické kategórie a poznať typických  predstaviteľov vybraných skupín,<BR>
- poznať najbežnejšie a chránené druhy rastlín,<BR>
- vysvetliť význam poznania prirodzeného systému živej prírody  pre človeka, ochranu zdravia a životného prostredia,<BR>
- osvojiť si metódy štúdia poznávania a triedenia organizmov,<BR>
- vedieť opisovať a charakterizovať podstatné znaky rastlín,<BR>
- vedieť pripraviť preparát na pozorovanie podstatných  diakritických znakov jednotlivých skupín rastlín,<BR>
- naučiť zakresľovať a interpretovať pozorované objekty  a využívať ich pri tvorbe nových pojmov.<BR>
O b s a h<BR>
Charakterizovať prirodzený systém živej prírody. Dôležité kritériá pre triedenie rastlinných organizmov.<BR>
Systematické jednotky. Dôležité systematické znaky.<BR>
Metódy štúdia poznávania a triedenia rastlinných organizmov.<BR>

<B>12.1 KLASIFIKAČNÉ SYSTÉMY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať klasifikačné systémy prirodzené, umelé  a vývojové,<BR>
- vymedziť a definovať taxonomické kategórie.<BR>
O b s a h<BR>
Klasifikačné systémy prirodzené, umelé a vývojové /fylogenetické/. Taxonomické kategórie /ríša, podríša, oddelenie, kmeň, trieda, rad, čeľaď, rod, druh/. <BR>Stručný prehľad prirodzeného systému rastlín. Metódy taxonómie - pozorovanie, porovnávanie anatomicko-morfologických znakov.<BR>

<B>12.2 Nižšie rastliny - stielkaté</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať eukaryotické organizmy /Eukaryota/,<BR>
- poznať hlavné skupiny organizmov,<BR>
- vedieť opísať základnú stavbu rias,<BR>
- vysvetliť fylogenetické hľadisko a význam nižších rastlín,<BR>
- charakterizovať systém, resp. triedenie nižších rastlín  z hľadiska ich morfológie a biochémie,<BR>
- vedieť poznávať a rozlišovať na modelových typoch dôležité  skupiny nižších rastlím.<BR>
O b s a h<BR>
Nižšie rastliny - typické znaky. Dôležité skupiny:<BR>
odd. červené riasy - Rhodophyta<BR>
odd. rôznobičíkaté riasy (dôležití zástupcovia žltohnedých  rias, rozsievok, hnedých rias)<BR>
odd. Euglény - Euglenophyta<BR>
odd. zelené riasy - Chlorophyta<BR>
 trieda: Chary<BR>
Význam nižších rastlín.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Poznávanie a určovanie nižších rastlín.<BR>
- Určovanie a mikroskopické pozorovania machorastov,  plavúňorastov, prasličkorastov.<BR>

<B>12.3 VYŠŠIE RASTLINY - CIEVNATÉ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať vyššie rastliny,<BR>
- poznať najdôležitejšie skupiny rastlín a ich významných  predstaviteľov,<BR>
- vedieť vysvetliť rozdiel medzi jednoklíčnolistovými  a dvojklíčnolistovými rastlinami,<BR>
- poznať základné rozdiely medzi jednotlivými taxonomickými  jednotkami,<BR>
- vysvetliť význam poznania jednotlivých druhov rastlín pre  človeka,<BR>
- zdôrazniť evolučné hľadisko. Vedieť rozlíšiť znaky fylogeneticky starších a fylogeneticky mladších rastlinných organizmov. <BR>
O b s a h<BR>
Charakterizovať vyššie rastliny a ich jednotlivé oddelenia: odd. Rýniorasty /Rhyniophyta/ odd. Machorasty /Bryophyta/ odd. Plavúňorasty /Lycopodiophyta/ odd. <BR>Prasličkorasty /Equisetophyta/ odd. Sladičorasty /Polypodiophyta/ odd. Papraďorasty /semenné paprade/ Lyginodendrophyta odd. Borovicorasty /nahosemennéú - Pinophyta odd. Magnoliorasty /krytosemenné/- Magnoliophyta.<BR>
Charakterizovať dvojklíčnolistové, jednoklíčnolistové rastliny a ich vývojové rozdiely. Rozdiely v stavbe tela.<BR>
Poznať významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín, stručn charakteristiku a významných zástupcov čeľadí: magnóliovité, brezovité, bukovité, kapustovité, ružovité, bôbovité, mrkvovité, astrovité, ľulkovité, iskerníkovité, makovité, hluchavkovité.<BR>
Poznať dôležité čeľade jednoklíčnolistových rastlín: ľaliovité, lipnicovité, arekovité, vstavačovité, kosatcovité.<BR>
Chránené rastliny, národné parky.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Poznávanie a určovanie rozličných rastlinných druhov.<BR>
- Porovnávanie rozdielov medzi jednotlivými čeľaďami.<BR>

<B>13. PLESNE, HUBY, LIŠAJNÍKY</B><BR>
C i e l e
- Charakterizovať plesne, huby, lišajníky,<BR>
- vedieť určiť spoločné a rozdielne znaky plesní, húb a  lišajníkov,<BR>
- na názornom materiáli opísať a správne terminologicky pomenovať  štruktúru bunky, hýf, pletív, symbiózu húb so sinicami  a riasami,<BR>
- vysvetliť výživu húb. Ekologický význam húb - reducenti,<BR>
- popísať základné rozdiely medzi jednotlivými skupinami  organizmov na bunkovej úrovni,<BR>
- poznať hospodársky významné druhy organizmov,<BR>
- vysvetliť spôsoby ochrany proti hubovým ochoreniam rastlín, živočíchov i človeka,<BR>
- pochopiť fylogenetické hľadisko v systéme triedenia húb.<BR>
O b s a h<BR>
Plesne, huby, lišajníky - ich charakteristika, význam. spoločné, rozdielne znaky. Štruktúra bunky, hýfy, pletivá. Symbióza húb so sinicami a riasami.<BR>
Výživa húb. Huby ako dekompozítory, ekologický význam húb.<BR>

<B>13.1 PLESNE A HUBY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať plesne a huby,<BR>
- vysvetliť rozdiel medzi oboma skupinami organizmov,<BR>
- podľa charakteristických znakov a vlastností vedieť pomenovať  a zatriediť najbežnejšie druhy húb do taxonomických jednotiek  fylogenetického systému húb,<BR>
- charakterizovať rozdielne znaky nižších a vyšších húb,<BR>
- poukázať na patogénne skupiny húb, dôsledky ich pôsobenia  a možné ochorenia.<BR>
O b s a h<BR>
Plesne - základná charakteristika. Spôsob rozmnožovania. Typickí predstavitelia, paraziti, pôvodcovia mykóz rastlín, živočíchov a človeka. Význam.<BR>
Huby - stavba bunky. Hubové vlákna /hyfy/, plodnica.<BR>
Základné skupiny , askomycéty, vreckaté, bazídiové huby. Charakteristika typických predstaviteľov uvedených skupín organizmov.<BR>
Hospodársky významné huby. Prevencia proti otravám.<BR>

<B>13.2 LIŠAJNÍKY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať lišajníky ako podvojné organizmy,<BR>
- vysvetliť význam lišajníkov z fylogenetického hľadiska,<BR>
- vysvetliť nový spôsob vzájomného spolužitia dvoch organizmov  - symbiózu,<BR>
- zdôrazniť význam lišajníkov ako bioindikátorov čistoty ovzdušia  priekopníkov života.<BR>
O b s a h<BR>
Základná charakteristika lišajníkov /huba a riasa, alebo sinica/.<BR>
Symbiotický spôsob života. Typickí zástupcovia. Význam lišajníkov, ohrozenosť, ochrana.<BR>

<B>14. RASTLINNÁ EKOLÓGIA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Definovať ekológiu,<BR>
- charakterizovať základné ekologické zákonitosti vo vzťahu  rastlín k ostatnému prostrediu,<BR>
- definovať ekosystém - fytocenóza,<BR>
- poznať a vedieť hodnotiť možné následky neuvážených zásahov do  prírody spôsobujúce narušenie jej rovnováhy, a dôsledky  interakcie človek - prostredie.<BR>
O b s a h<BR>
Definícia ekológie. Ekologické zákonitosti a prostredie.<BR>
Ekosystém. Zásahy človeka do ekosystému.<BR>
Znečisťovanie a devastácia prírodného prostredia.<BR>

<B>14.1 RASTLINY A PROSTREDIE</B><BR>
C i e l e<BR>
- Definovať pojem prostredie z hľadiska ekológie,<BR>
- vysvetliť vzťah rastlín k prostrediu, nároky rastlín na  prostredie,<BR>
- charakterizovať zdroje, resp. zložky prostredia,<BR>
- Charakterizovať biocenózu,<BR>
O b s a h<BR>
Ekológia. Prostredie.<BR>
Vzťahy (interakcie) medzi organizmom a prostredím. Podmienky prostredia. Zdroje prostredia.<BR>
Význam rastlín pre fungovanie biocenóz.<BR>

<B>14.2 RASTLINNÉ SPOLOČENSTVÁ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať rastlinné spoločenstvá, fytocenózy,<BR>
- poznať hlavné typy rastlinných spoločenstiev,<BR>
O b s a h<BR>
Rastlinné spoločenstvo - fytocenóza. Ekoton. Priestorová štruktúra spoločenstva. Hlavné typy rastlinných spoločenstiev. Klasifikácia fytocenóz na floristickom princípe.<BR>

<B>15. PREHĽAD VÝVOJA RASTLINSTVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky získané v časti Systém rastlín,<BR>
- poukázať na zákonitosti vývoja živých organizmov od  najjednoduchších a fylogeneticky najstarších, až po  krytosemenné rastliny,<BR>
- poukázať na význam rastlinných spoločenstiev ako primárnych  producentov biohmoty,<BR>
- poznať názory na problematiku vývoja pred Darwinom a základné  tézy Darwinovej evolučnej teórie.<BR>
O b s a h<BR>
Vznik a vývoj prokaryotických organizmov.<BR>
Vznik a vývoj reprodukčných mechanizmov a mechanizmov premeny energií.<BR>
Vznik a vývoj eukaryotických organizmov.<BR>
Stručný prehľad vývoja rastlín.<BR>

<P><B> 6. ročník /99 hodín, z toho 32 hodín praktické cvičenia/</B><BR>

<P><B>16. BIOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť stavbu živočíšneho organizmu,<BR>
- vysvetliť životné funkcie živočíchov,<BR>
- poukázať na jednotu a vzájomnú spätosť stavby a funkcie orgánov  a orgánových sústav,<BR>
- charakterizovať živočíšny organizmus ako dynamický,  samoregulujúci sa systém.<BR>
O b s a h<BR>
Živočíšna bunka, tkanivá, orgány, sústavy orgánov - základn charakteristika.<BR>
Životné funkcie - príjem a spracovanie potravy, dýchanie, telové tekutiny a ich obeh, exkrécia a osmoregulácia, hormonálna a nervová regulácia, termoregulácia, imunita, pohyb, rozmnožovanie, rast, vývin, starnutie, smrť, regenerácia.<BR>

<B>16.1 ŽIVOČÍŠNA BUNKA A TKANIVÁ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky o chemickom zložení a všeobecnej stavbe  bunky,<BR>
- vysvetliť rozdiely v stavbe živočíšnej a rastlinnej bunky,<BR>
- charakterizovať typy živočíšnych tkanív z hľadiska stavby  a funkcie.<BR>
O b s a h<BR>
Živočíšna bunka, základná stavba, vnútrobunkové štruktúry, porovnanie s rastlinnou bunkou.<BR>
Stavba jednobunkových a mnohobunkových živočíchov.<BR>
Tkanivá - typy a základná charakteristika - epitely /krycie, žľazové, vstrebávacie/, spojivá (väzivo, chrupka, kosť/, svalové tkanivo /priečne pruhované, hladké, srdcové/, nervové tkanivo, receptory, voľné bunky (krvné a pohlavné bunky).<BR>

<B>16.2 ORGÁNY A SÚSTAVY ORGÁNOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať živočíšny organizmus ako systém hierarchicky  usporiadaných a vzájomne funkčne prepojených zložiek od  bunkovej úrovne až po orgány a sústavy orgánov.<BR>
O b s a h<BR>
Rozdelenie a základná charakteristika orgánových sústav: oporná a pohybová sústava, krycia, tráviaca, dýchacia, telové tekutiny a krvný obeh, riadiace sústavy - hormonálna a nervová, zmyslové orgány, rozmnožovacia sústava /stavba, vývoj, význam/.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Mikroskopické pozorovanie trvalých preparátov živočíšnych  buniek a tkanív.<BR>
- Príprava preparátov živočíšnych tkanív.<BR>
- Porovnávanie rôznych typov rastlinných a živočíšnych buniek pod  mikroskopom.<BR>
- Pozorovanie a porovnávanie stavby orgánov a orgánových sústav  živočíchov podľa obrazového materiálu /náčrtníky, odborná  literatúra podľa možností školy/.<BR>

<B>16.3 ŽIVOTNÉ FUNKCIE ŽIVOČÍCHOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť základné životné procesy a prejavy živočíšneho  organizmu,<BR>
- charakterizovať procesy príjmu, premeny a výdaja látok  a energie ako podmienky existencie organizmu,<BR>
- charakterizovať regulačné mechanizmy ako predpoklad  "fungovania" živého systému,<BR>
- poukázať na kontinuitu a dynamiku existencie živého organizmu  v procesoch rozmnožovania a vývinu,<BR>
- poukázať na vzájomnú súvislosť jednotlivých životných procesov,<BR>
- poukázať na jednotu stavby orgánov a ich funkcií,<BR>
- osvojiť si vnímanie živočíšneho organizmu ako jednotného,  dynamického a samoregulujúceho sa systému, existenčne spätého  so svojim životným prostredím.<BR>
O b s a h<BR>
Príjem a spracovanie potravy. Výživa, jej dôležité zložky. Trávenie a vstrebávanie. Premena a využitie látok a energie v živočíšnom organizme. <BR>Termoregulácia.<BR>
Dýchanie - mechanizmus dýchania, vonkajšie a vnútorné dýchanie. Dýbchanie vodných a suchozemských živočíchov. Význam kyslíka pri metabolických procesoch.<BR>
Transport látok - typy telových tekutín. Krv, jej zloženie, význam, krvné skupiny, zrážanie. Obranné mechanizmy - imunita. Miazga, tkanivový mok. Obehové sústavy - krvná a miazgová. Činnosť srdca - systola, diastola.<BR>
Exkrécia - moč, jeho tvorba a zloženie v závislosti od prostredia. Osmoregulácia.<BR>
Pohyb.<BR>
Regulačné mechanizmy živočíchov - látková a nervová. Príjem podnetov receptormy, prenos nervového vzruchu. Vyššia a nižšia nervová činnosť.<BR>
Rozmnožovanie, proces oplodnenia, prenatálny a postnatáln vývin, rast, regenerácia, starnutie a smrť.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Trávenie - dôkazy dôležitých zložiek potravy /bielkoviny,<BR>
 sacharidy, tuky, vitamíny/,<BR>
 - pozorovanie procesov trávenia účinkom enzýmov<BR>
 /ptyalín, pepsín, žlč/.<BR>
- Dýchanie - pozorovanie dýchacích pohybov, apnoická pauza, model  pľúc.<BR>
- Transport látok - krv - zloženie /dôkaz železa/, zrážanie krvi,  hemolýza erytrocytov, krvné skupiny.<BR>
- Cievna sústava, činnosť srdca /pulz, srdcové ozvy, tlak/  v pokoji a po námahe.<BR>
- Exkrécia - vyšetrenie moču, funkcia kože /potné žľazy/<BR>
- Nervová regulácia - reflexy /patelárny, zrenicový, Achillovej  šľachy, podmienený, nepodmienený/, zisťovanie laterality  párových orgánov.<BR>
- Zmyslové orgány a ich činnosť - citlivosť kože, slepá škvrna,  zrakové klamy, adaptácia na podnet, skúšky dominancie oka  a ucha.<BR>

<B>17. SYSTÉM A FYLOGENÉZA ŽIVOČÍCHOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky o základných znakoch jednotlivých  živočíšnych kmeňov z nižších ročníkov,<BR>
- poukázať na podobnosti a rozdiely, dôležité pre systematické  triedenie živočíchov,<BR>
- poukázať na miesto živočíšnych organizmov v systéme živej  prírody ako výsledku historického vývoja,<BR>
- charakterizovať jednotlivé kmene živočíchov z hľadiska stavby  tela, spôsobu života, životného prostredia a ďalšieho  systematického členenia,<BR>
- poznať dôležitých a typických zástupcov jednotlivých skupín  živočíchov.<BR>
O b s a h<BR>
Všeobecná charakteristika živočíšnej ríše. Dôležité systematické znaky. Systematické jednotky. Pojmy jedinec, druh, populácia.<BR>
Jednobunkové organizmy - Protozoa. Charakteristika a význam kmeňov - bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce, riasničkavce /stavba tela, spôsob života/. Významní zástupcovia.<BR>
Mnohobunkové organizmy - Metazoa. Vývoj telesnej organizácie. Zygota, morula, blastula, gastrula.<BR>
Diblastica. Živočíchy na vývojovom stupni gastrula - hubky, pŕhlivce, nepŕhlivce /stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam/.<BR>
Prvoústovce - vývoj tretej zárodočnej vrstvy a pravej telovej dutiny. Ploskavce, okrúhlovce /stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam/.<BR>
Prvoústovce s treťou zárodočnou vrstvou a coelomom -mäkkýše - nečlánkované telo, obrúčkavce - homonómna článkovanosť, článkonožce - heteronómna článkovanosť /stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam/.<BR>
Druhoústovce - ostnatokožce, chordáty /vývoj chordy/ Plášťovce, bezčrepovce, stavovce /stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam/.<BR>
Stavovce - všeobecná charakteristika a rozdelenie, triedy stavovcov /kruhoústnice, drsnokožce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky cicavce - stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam/.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Prvoky - pozorovanie tvaru, stavby tela, pohybu, prostredia  /vzorky z prírody - humus, vodná nádrž, akvárium, príprava  senného nálevu - porovnanie s náčrtmi v literatúre/.<BR>
- Mnohobunkovce - pozorovanie nezmara, ploskúľ, mäkkýšov,  obrúčkavcov /vonkajšia stavba tela, pohyb, reakcie na  prostredie/, porovnanie rozdielov vonkajšej a vnútornej stavby  podľa literatúry.<BR>
- Článkonožce - pozorovanie drobných kôrovcov /dafnie, cyklopy/.<BR>
 morfológia a anatómia vybraných zástupcov hmyzu podľa  literatúry.<BR>
- Určovanie článkonožcov podľa atlasov a kľúčov.<BR>
- Ekologický význam hmyzu - referáty.<BR>
- Stavovce - morfológia a anatómia jednotlivých tried stavovcov  podľa literatúry /atlasy, učebnice/, porovnanie rozdielov medzi  triedami.<BR>
- Naše chránené stavovce.<BR>
- Premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>18. SPRÁVANIE ŽIVOČÍCHOV - ETOLÓGIA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť základné etologické pojmy,<BR>
- poukázať na jednotu telesnej organizácie, životného prostredia  a správania živočíchov.<BR>
O b s a h<BR>
Charakteristika etológie ako vedy o správaní sa živočíchov.<BR>
Vrodené správanie - inštinkt, pud, kľúčový podnet, biorytmy.<BR>
Získané správanie - obligatórne učenie /vpečatenie/, fakultatívne učenie /hra, zvedavosť, prenos učenia/.<BR>
Funkčné druhy správania - orientácia, potravové správanie, komunikácia, ochranné správanie, teritorialita, správanie pri párení, materské správanie, sociálne - skupinové, hra.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Referáty na tému - etológia živočíchov.<BR>
- Premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>19. EKOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť pojem ekosystém ako systém vzťahov medzi organizmami  a prostredím,<BR>
- zdôrazniť existenčnú závislosť živočíchov na konkrétnych  faktoroch prostredia,<BR>
- vysvetliť vzájomné vzťahy medzi živočíšnymi organizmami,<BR>
- z Zdôrazniť význam každého živého organizmu pre existenciu  konkrétneho prírodného celku,<BR>
- poukázať na negatívne dôsledky znečistenia životného prostredia  v súvislosti s ohrozením živočíšnych druhov,<BR>
- motivovať k hľadaniu možností predchádzania ekologických  problémov,<BR>
- upevňovať kladný vzťah a úctu k živej prírode.<BR>
O b s a h<BR>
Životné prostredie. Typy prostredia. Charakteristika podmienok a zdrojov prostredia. Biotické a abiotické faktory. Vzťah organizmov k podmienkam prostredia - ekologické skupiny druhov /euryékne, kozmopolitné, stenoékne/.<BR>
Organizmus - druh, populácia - charakteristika, vlastnosti, dynamika, vzťahy vrámci populácie a medzi populáciami. Biologické spoločenstvo /biocenóza/ - charakteristika, dynamika.<BR>
Ekosystém - základná funkčná jednotka prírody. Potravové reťazce. Tok energie, cyklus látok. Vývoj ekosystému. Rovnováha, sukcesia, diverzita.<BR>
Ohrozenie prírody - zdroje,prejavy a dôsledky znečistenia.<BR>
Ochrana prírody - pasívna, aktívna, preventíve opatrenia. Ochrana územná, ochrana genofondu.<BR>
Ohrozené a chránené živočíšne druhy.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Pozorovanie biotopu v okolí školy, bydliska, najbližšej  chránenej lokalite /záznam dôležitých údajov o biotických  podmienkach, fyto a zoocenóze, potravových reťazcoch a iných  vzťahoch medzi sledovanými organizmami/.<BR>
- Referáty o škodlivých zásahoch človeka do prírody, odstraňovaní  dôsledkov a preventívnych opatreniach.<BR>
- Premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>20. PÔVOD A VÝVOJ ŽIVOČÍCHOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na poznatky získané v časti "Systém a fylogenéza  živočíchov",<BR>
- na základe anatomicko - morfologických a fyziologických  podobností, poukázať na fylogenetické vzťahy medzi jednotlivými  skupinami živočíchov,<BR>
- oboznámiť sa s najznámejšími hypotézami a teóriami o vývoji  živočíchov.<BR>
O b s a h<BR>
Prehľad živočíšneho systému s dôrazom na progresívne vývojové zmeny /protozoa - metazoa, vznik dvojstrannej súmernosti, diblastica - vývoj tretej zárodočnej vrstvy a coelomu, prvoústovce - druhoústovce, chorda - chrbtica, vývoj stavovcov od vodných k suchozemským/.<BR>
Prehľad historického vývoja živočíchov, fylogeneticky významné druhy.<BR>
Prehľad názorov na evolúciu.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Referáty o vývoji názorov na vznik a vývoj živých organizmov.<BR>
- Premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<P><B>7. ročník /66 hodín, z toho 8 hodín praktické cvičenia/</B><BR>

<P><B>21. ZÁKLADY BIOENERGETIKY ŽIVÝCH SYSTÉMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať procesy metabolizmu a transformácie energie  autotrofnými organizmami. Poukázať na jediný energetický zdroj  živých systémov - žiarivú energiu slnka a jej význam pre  zabezpečenie fyziologických procesov živých systémov,<BR>
- vysvetliť úlohu enzýmov v metabolizme a životných procesoch  živých systémov vôbec,<BR>
- vysvetliť fyzikálno-chemický mechanizmus fotosyntézy ako  špecifického procesu asimilácie,<BR>
- charakterizovať schopnosť živých systémov využívať na životné  procesy len energiu chemických väzieb prostredníctvom ATP,<BR>
- vysvetliť procesy biologickej oxidácie, spojené s uvolňovaním  energie v bunke a zdôvodniť jednotný princíp týchto dejov na  všetkých úrovniach živých systémov,<BR>
- vedieť dať do súvislosti procesy: anabolizmus-katabolizmus,  asimilácia - disimilácia a autotrofia - heterotrofia.<BR>
O b s a h<BR>
Metabolizmus a bioenergetika buniek, anabolizmus - katabolizmus.<BR>
Enzýmy, ich funkia a riadenie.<BR>
Autotrofia - heterotrofia. Fyzikálno-chemický mechanizmus a biologický význam autotrofných procesov výživy.<BR>
Asimilácia - disimilácia. Biologická oxidácia a procesy uvolňovania energie v živých systémoch.<BR>

<B>21.1 METABOLIZMUS A PREMENY ENERGIE V BUNKE</B><BR>
C i e l e:<BR>
- Vsvetliť základné princípy a procesy bunkového metabolizmu,  charakterizovať enzýmovú katalýzu a riadenie enzymatických  reakcií,<BR>
- charakterizovať procesy prijímu a premeny energie v bunke  a úlohu ATP v týchto procesoch,<BR>
- vysvetliť podstatu a význam chemoautotrofie pre živé systémy.<BR>
O b s a h<BR>
Anabolizmus - katabolizmus. Enzýmy, ich zloženie a funkcia. Podmienky pre činnosť enzýmov. Enzýmové vybavenie bunky. Regulácia enzýmových reakcií.<BR>
ATP, jeho funkcia v procesoch transformácie energie.<BR>
Prototrofná výživa baktérií - chemosyntéza.<BR>

<B>21.2 FYZIKÁLNO-CHEMICKÝ MECHANIZMUS FOTOSYNTÉZY</B><BR>
C i e l e<BR>
- vysvetliť princíp primárnych a sekundárnych procesov  fotosyntézy,<BR>
- charakterizovať primárne procesy /svetelná fáza/, fotosyntézy,  fotosystém I, II. Poukázať na význam, produkty a rozdiely  cyklickej a necyklickej fotofosforylácie,<BR>
- charakterizovať sekundárne procesy fotosyntézy/ tmavá fáza/,  poukázať na podmienky, produkty a význam fixácie CO2.<BR>
O b s a h<BR>
Svetelná fáza /fotochemická/, procesy premeny energie - komplex oxidačnoredukčných reakcií, fotosystém FI, FII - cyklická, necyklická fotofosforylácia /fotolýza vody/.<BR>
Tmavá fáza /termochemická) - procesy premeny látok, komplex biochemických reakcií, podmienky a produkty fixácie CO2.<BR>

<B>21.3 BIOLOGICKÁ OXIDÁCIA - UVOLŇOVANIE ENERGIE V ŽIVÝCH SYSTÉMOCH</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať význam biologickej oxidácie vo vzťahu  k metabolizmu bunky a poukázať na dýchanie ako špecifický  proces disimilácie,<BR>
- vysvetliť chemickú podstatu dýchania a mechanizmus uvoľňovania  energie z glukózy v procesoch anaeróbneho a aeróbneho dýchania,<BR>
- charakterizovať podmienky, priebeh a produkty biologickej  oxidácie.<BR>
O b s a h<BR>
Asimilácia - disimilácia, vzťah k metabolizmu. Anaeróbna glykolýza a kvasenie, úloha enzýmov, podmienky, produkty, význam.<BR>
Aeróbne dýchanie - enzýmy, Krebsov cyklus - odbúravanie uhlíka a vodíka, dýchací reťazec - oxidatívna fosforylácia. Funkcia ATP v procesoch dýchania.<BR>

<B>22. BIOLÓGIA ČLOVEKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať anatomickú stavbu a poukázať na funkčnú  závislosť jednotlivých orgánových sústav človeka,<BR>
- poznať mnohotvárnosť fyziologických procesov v závislosti od  ich anatomickej stavby a ich jasnú smerovanosť k dosiahnutiu  homeostázy ľudského organizmu,<BR>
- poznať príčiny a následky ochorení príslušných orgánových  skupín, ako aj zdravotné, psychické a etické dôsledky pôsobenia  rôznych toxických a návykových látok na organizmus,<BR>
- charakterizovať zdravý životný štýl a faktory, ktoré ho priamo  podmieňujú.<BR>
O b s a h<BR>
Prehľad anatomickej stavby ľudského tela. Mechanizmus a popis základných fyziologických procesov prebiehajúcich v ľudskom tele.<BR>
Najčastejšie ochorenia a prevencia voči nim.<BR>
Zdravý životný štýl, faktory, ktoré ho podmieňujú.<BR>

<B>22.1 OPORNÁ A POHYBOVÁ SÚSTAVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- vysvetliť funkčnú závislosť opornej a pohybovej sústavy, jej  stavbu a význam pre človeka,<BR>
- charakterizovať typy a význam spojivových tkanív, vysvetliť  stavbu a funkciu kostí. Pomenovať a identifikovať kosti hlavy,  trupu a končatín,<BR>
- vysvetliť mechanizmus činnosti svalov,<BR>
- pomenovať a identifikovať svaly ľudského tela podľa funkcie,<BR>
- poznať zásady prevencie vo vývoji oporných a pohybových  ústrojov, hygienu svalovej práce a ochranu pred úrazmi.<BR>
O b s a h<BR>
Spojivové tkanivá: väzivo, chrupka, kosť. Osová kostra, kostra hlavy a končatín.<BR>
Svalová sústava, typy svalového tkaniva. Stavba kostrového svalu. Kontrakcia, mechanizmus a typy kontrakcie. Prehľad svalov ľudského tela.<BR>

<B>22.2 TELOVÉ TEKUTINY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať krv, jej zloženie a funkciu jednotlivých  zložiek v ľudskom tele. Vysvetliť princíp zrážania krvi  a systému krvných skupín,<BR>
- poznať úlohu jednotlivých zložiek krvi v lekárskej diagnostike  a obranyschopnosti organizmu.<BR>
O b s a h<BR>
Krv, zloženie a funkcie. Krvné skupiny (ABO, Rh-faktor, MN). Sedimentácia a zrážanie krvi. Tkanivový mok a lymfa.<BR>
Transfúzia a darcovstvo krvi, nebezpečenstvo AIDS, ochorenia krvi - leukémia, hemofília.<BR>

<B>22.3 SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať stavbu, vysvetliť fukciu srdca a cievneho  systému,<BR>
- poukázať na základné charakteristiky v lekárskej diagnostike - tep, tlak, srdcové ozvy,<BR>
- zdôrazniť nepriaznivý vplyv nevhodnej životosprávy a životného  štýlu na cievny systém,<BR>
- prevencia pred infarktom myokardu, - význam pohybu a športu pre uchovanie správnej funkcie cievneho  systému.<BR>
O b s a h<BR>
Anatomická a funkčná charakteristika srdca a cievneho systému. Tlak krvi.<BR>
Miazga a miazgový obeh, podstata, zloženie, význam.<BR>
Civilizačné ochorenia cievneho systému a srdca - hypertenzia, ischemická choroba srdca, arterioskleróza, tučnota, kŕčové žily.<BR>

<B>22.4 DÝCHACIA SÚSTAVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť anatomickú stavbu a činnosť dýchacích orgánov,  zdôrazniť funkčnú spätosť cievnej a dýchacej sústavy,<BR>
- poznať choroby dýchacieho ústrojenstva a negatívne dôsledky  fajčenia na zdravie človeka.<BR>
O b s a h<BR>
Anatomická stavba a fyziológia dýchacích orgánov: dýchacie cesty, dýchacie svaly, mechanika dýchania, ventilácia pľúc, obranné dýchacie reflexy.<BR>
Choroby dýchacích ciest: chrípka, alergie, astma, TBC. Možná prevencia.<BR>

<B>22.5 TRÁVIACA SÚSTAVA A VÝŽIVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- charakterizovať stavbu a činnosť tráviacej sústavy a jej  jednotlivých častí a vysvetliť metabolizmus základných živín,<BR>
- poznať základné skupiny vitamínov a minerálnych látok, - charakterizovať ich vplyv pre zdravé fungovanie tráviacej  sústavy a homeostázu organizmu vôbec,<BR>
- poznať zásady správnej výživy a zdravotné dôsledky nesprávnych  návykov v stravovaní.<BR>
O b s a h<BR>
Anatomická a funkčná charakteristika tráviacej sústavy. Spracovanie potravy. Význam pečene, žlčníka a pankreasu v procese trávenia.<BR>
Metabolizmus jednotlivých živín. Vitamíny a minerálne látky. Základné zásady správnej výživy.<BR>

<B>22.6 VYLUČOVACIA A KOŽNÁ SÚSTAVA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať stavbu, činnosť a význam vylučovacieho  ústrojenstva a kože,<BR>
- poznať zásady prevencie pred chorobami vylučovacieho  ústrojenstva, dôležitosť pitného režimu a prvú pomoc pri  popáleninách,<BR>
- poukázať na zvýšený výskyt maligných melanomov kože a príčiny  ich vzniku.<BR>
O b s a h<BR>
Stavba a funkcia obličiek a močových ciest, tvorba moču. Význam vylučovania. Choroby obličiek, dialýza a transplantácia obličiek.<BR>
Prehľad stavby a činnosti kožného ústroja. Starostlivosť o kožu, ošetrenie poranenej kože. Podstata a význam otužovania. <BR>

<B>22.7 RIADIACE A REGULAČNÉ SÚSTAVY</B><BR>
C i e l e<BR>
- vysvetliť stavbu a princíp činnosti riadiacich sústav, nervovej  a hormonálnej regulácie, poukázať na jednotu pôsobenia  a rozdiely,<BR>
- poznať základnú funkciu žliaz s vnútorným vylučovaním a význam  jednotlivých hormónov pre život a zdravie človeka,<BR>
- charakterizovať nervovú sústavu, jej význam a vývoj. Popísať  neurón a podstatu reflexnej činnosti,<BR>
- chakterizovať zmyslové orgány, ich stavbu a činnosť.<BR>
O b s a h<BR>
Hormonálna regulácia. Mechanizmus účinku hormónov. Hormóny endokrinných žliaz, tkanivové hormóny. Prehľad hormónov endokrinných žliaz.<BR>
Nervová regulácia, porovnanie s hormonálnou. Stavba a funkcia jednotlivých oddielov nervovej sústavy. Vyššia a nižšia nervová činnosť.<BR>
Zmyslové orgány. Receptory, ich činnosť a rozdelenie.<BR>

<B>22.8 IMUNITNÝ SYSTÉM ČLOVEKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať základné obranné reakcie a možné dôsledky  narušenia ich prirodzenej činnosti pre organizmus,<BR>
- poznať mechanizmus fungovania imunitnej schopnosti organizmu,  úlohu bielych krviniek, retikulo-endotelovej sústavy, týmusu  a pečene v týchto procesoch,<BR>
- vedieť o možnostiach zlyhania imunitného systému a zdravotných  dôsledkoch na organizmus,<BR>
- vysvetliť podstatu ochorenia AIDS a prevenciu pred týmto  ochorením.<BR>
O b s a h<BR>
Špecifická, nešpecifická imunita. Očkovanie, aktívna, pasívna imunizácia. obranyschopnosť organizmu, alergie, AIDS.<BR>
Retikulovo-endotelová formácia. Týmus.<BR>

<B>22.9 REPRODUKCIA A ONTOGENETICKÝ VÝVIN ĽUDSKÉHO JEDINCA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať stavbu a činnosť vonkajších a vnútorných  pohlavných orgánov muža a ženy. Vysvetliť proces oplodnenia,  prenatálny a postnatálny vývin človeka,<BR>
- poznať možné zdravotné, psychické, etické a sociálne riziká  predčasného sexuálneho života.<BR>
O b s a h<BR>
Stavba a činnosť pohlavných orgánov. Oplodnenie, vnútromaternicový vývin, pôrod. základy antikoncepcie, plánované rodičovstvo.<BR>
Postnatálny vývin - obdobia života človeka. Manželstvo a rodičovstvo. Zodpovednosť za potomstvo a jeho výchovu.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Pozorovania a pokusy na osvojenie anatómie a funkcie  jednotlivých sústav.<BR>
- Referáty o činnosti a poruchách činnosti jednotlivých sústa  a orgánov, /prvá pomoc, civilizačné ochorenia, zdravá výživa,  vegetariánstvo, škodlivosť fajčenia a pod./<BR>
- Premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>22.10 ČLOVEK A ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať zdravý životný štýl a faktory, ktoré ho  podmieňujú,<BR>
- charakterizovať zdravie ako základnú podmienku všestranného  rozvoja osobnosti,<BR>
- poukázať na kľúčové faktory ohrozujúce zdravie a možné následky  pôsobenia týchto faktorov na človeka,<BR>
- zdôrazniť zodpovednosť každého jedinca za svoj život a zdravie.<BR>
O b s a h<BR>
Zdravý životný štýl, hygiena práce a odpočinku. Životospráva, sexuálny život, alkohol, drogy - pôsobenie na človeka, možné negatívne následky.<BR>
Zdravie, choroba. Úrazy a otravy. Prevencia.<BR>

<B>23. GENETIKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť základné genetické pojmy nevyhnutné na pochopenie  mechanizmov dedičnosti na jednotlivých stupňoch organizácie  živých systémov s dôrazom na genetiku človeka,<BR>
- charakterizovať podstatu procesov dedičnosti a premenlivosti  a dôsledok ich pôsobenia v evolúcii,<BR>
- poznať základnú charakteristiku dedičných ochorení, riziká ich  prenosu a prevenciu voči nim,<BR>
- poznať význam a perspektívy genetiky v praxi, najmä  v šľachtiteľstve, génovom inžinierstve a v boji proti geneticky  podmieneným ochoreniam.<BR>
O b s a h<BR>
Základné pojmy. Prehľad dedičných mechanizmov - dedičnosť s dominanciou a recesivitou, intermediárna dedičnosť, kodominancia. Genetické dôsledky meiózy.<BR> Dedičnosť znakov viazaných na pohlavné chromozómy. Mimojadrová dedičnosť. Gény malého a veľkého účinku. Polygénne determinované znaky. Genetická premenlivosť. Genetické inžinierstvo. Genetika človeka. Základy populačnej genetiky.<BR>

<B>23.1 ZÁKLADNÉ GENETICKÉ POJMY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Definovať základné genetické pojmy. Poznať význam Mendelovho  učenia v genetike.<BR>
O b s a h<BR>
Dedičnosť, premenlivosť. Gén, alela, alelový pár, znak, druhy znakov, dominancia, recesivita. Život a dielo J.G. Mendela.<BR>

<B>23.2 MOLEKULOVÉ ZÁKLADY GENETIKY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť syntézu bielkovín a nukleových kyselín,<BR>
- Vysvetliť mechanizmus realizácie genetickej informácie.<BR>
O b s a h<BR>
Genetická informácia, genetický kód. Expresia génu, proteosyntéza.<BR>

<B>23.3 DEDIČNOSŤ NA ÚROVNI BUNKY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Poznať zákonitosti genetických mechanizmov na úrovni  prokaryotickej, eukaryotickej bunky a plazmidov. Poznať princíp  mimojadrovej dedičnosti,<BR>
- charakterizovať genetické dôsledky meiózy a princíp  chromozómového určenia pohlavia.<BR>
O b s a h<BR>
Usporiadanie génov v chromozómoch. Genetika prokaryotickej a eukaryotickej bunky. Plazmidy, mimojadrová DNA.<BR>
Väzba génov, rekombinácia a segregácia chromozómov.<BR>

<B>23.3 DEDIČNOSŤ MNOHOBUNKOVÝCH ORGANIZMOV</B><BR>
C i e l e<BR>
- Vysvetliť princíp dedenia kvalitatívnych znakov a vedieť  aplikovať Mendelove pravidlá v praktických úlohách z genetiky,<BR>
- charakterizovať princíp gonozómovej dedičnosti a možnosť  prenosu ochorení viazaných na chromozóm X.<BR>
O b s a h<BR>
Mendelove pravidlá dedičnosti. Dedičnosť s dominanciou, intermediárna dedičnosť, gonozómová dedičnosť - hemofília /krvácavosť/, daltonizmus farbosleposť.<BR>

<B>23.5 GENETICKÁ PREMENLIVOSŤ</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať mutácie, ich klasifikáciu a dôsledky pôsobenia  mutagénov v životnom prostredí,<BR>
- poznať vplyv mutagénov pri vzniku nádorových ochorení.<BR>
O b s a h<BR>
Mutagény. Mutácie génové, chromozómové, genómové. Význam mutácií.<BR>

<B>23.6 GENETIKA ČLOVEKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať špecifické metódy výskumu a význam genetiky  človeka,<BR>
- poznať základné dedičné choroby, ich patogenézu, dispozície  a možnosti prevencie.<BR>
O b s a h<BR>
Metódy výskumu. Dedičnosť niektorých znakov /farba očí, pravorukosť, krvné skupiny/. Dedičné dispozície - neurózy, alergická astma. Dedičné vývinové chyby - Downov syndróm, Dedičné choroby - molekulové, eufenické. Genetické poradenstvo.<BR>

<B>23.7 ZÁKLADY POPULAČNEJ GENETIKY</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať genofond populácií a činitele, ktoré ho môžu  v priebehu generácií ovplyvňovať,<BR>
- vysvetliť základné mechanizmy genetiky populácií a možnosti jej  aplikácie v praxi,<BR>
- poznať faktory, ktoré narúšajú genetickú rovnováhu populácie.<BR>
O b s a h<BR>
Genetická štruktúra a rovnováha populácie. Vplyv mutácií a selekcie na genofond populácie.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Aplikácia základov genetickej analýzy na riešenie jednoduchých - Príkladov z genetiky /Mendelove pravidlá, genetika človeka/.<BR>

<B>23.8 VÝZNAM A PERSPEKTÍVY GENETIKY PRE PRAX</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať význam genetiky pre človeka a spoločenskú prax,<BR>
- zdôrazniť najmä zdravotný, etický a ekologický dosah  genetických zásahov na živé systémy a biosféru vôbec.<BR>
O b s a h<BR>
Genetika a špecifické genetické postupy v spoločenskej praxi.<BR>
Biologické, etické a ekologické dôsledky genetických zásahov, ako aj perspektívy genetiky v záujme zvýšenia kvality života.<BR>

<B>24. VZNIK ŽIVOTA NA ZEMI</B><BR>
C i e l e<BR>
- Charakterizovať vývoj Zeme od jej geologickej minulosti,cez  chemickú a biologickú evolúciu,<BR>
- nadviazať na poznatky o evolúcii živočíchov a rastlín, stručne  charakterizovať teórie vzniku života,<BR>
- poukázať na náročnosť experimentálnych a dôkazových techník  potvrdzujúcich pravdepodobný vznik prvých foriem života.<BR>
O b s a h<BR>
Predstavy o vzniku Zeme a živých sústav. Teórie vzniku života od abiogénne formujúcich sa organických látok, po prvé maktomolekuly a prototypy buniek.<BR>
Biologická evolúcia a jej základné mechanizmy.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i e<BR>
- Premietanie filmov a prezentácia ďalších možných zdrojov  k problematike vzniku života.<BR>
- Referáty o názoroch na vznik a pôvod života<BR>

<B>25. PÔVOD A VÝVOJ ČLOVEKA</B><BR>
C i e l e<BR>
- Nadviazať na historický vývoj organizmov a na základe  paleontologických a archeologických nálezov, charakterizovať  vývojových predchodcov človeka, rozlišovacie znaky a proces  hominizácie a sapientácie.<BR>
O b s a h<BR>
Význam Darwinovej evolučnej teórie. Paleontologické a archeologické nálezy, ich datovanie. Významní predchodcovia človeka - živočíšny predchodca, opicočlovek, pračlovek a predveký človek. Základné antropologické znaky.<BR>
Proces hominizácie a sapientácie, významní predstavitelia rodu Homo.<BR>
P r a k t i c k é c v i č e n i a<BR>
- Poznávanie rozdielov v stavbe tela primátov a človeka.<BR>
- Samostatné referáty žiakov k problematike.<BR>



<P><B>Proces</B><BR>

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Úspešnosť realizácie novokoncipovaného obsahu je determinovaná výberom metód, foriem a prostriedkov vyučovacieho procesu.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  V 1. až 4. ročníku odporúčame kombinovať metódu výkladu s demonštráciou učebných pomôcok a prírodnín, prípadne ich častí, na rozvíjanie odborných komunikatívnych schopností v čo najväčšejmiere zaraďovať rozhovor heuristického charakteru, ako aktivizujúcu a motivačnú metódu. Uplatňovať ho najmä pri vyvodzovaní nových pojmov a ich upevňovaní,pri porovnávaní, aktualizovaní poznatkov. Uvedená metóda je vhodná najmä v tých častiach tematických celkov, v ktorých sa zdôrazňuje regionálna problematika.Metóda pozorovania prírodnín a ich častí korešponduje popri ostatných metódach s psychosomatickými potrebami žiakov v nižších ročníkoch, preto ju odporúčame využívať v čo najširšej miere. Pozorovanie v kombinácii s hodnotením pozorovaných javov a samostatným riešením primeraných problémových úloh spĺňa podmienku progresívnych aktivizačných vyučovacích postupov. Na rozvoj samostatnosti a podporovanie kreativity a flexibility žiakov odporúčame realizovať jednoduché pokusy, primerane uplatňovať riešenie jednoduchých projektových úloh a samostatné referáty žiakov. Tvorivé metódy práce predpokladajú uplatňovanie činnostných zložiek vyučovania, najmä rôznych praktických aktivít v kombinácii s hravými a súťaživými prvkami.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Okrem základného typu vyučovacej hodiny, ako jednej z foriem, odporúčame využívať formu skupinového učenia, praktických činností frontálneho charakteru a praktických cvičení. Osobitné miesto zaujímajú besedy a diskusie s odborníkmi, ako aj vzájomné diskusie žiakov. Podporujú schopnosť prezentovať vedomosti a poznatky, formulovať a vyjadrovať svoje názory. Vychádzky a exkurzie do prírody spojené s aktívnym usmerňovaním priameho pozorovania prírodnín a javov vo vzájomných súvislostiach, ako aj ich hodnotením, majú aktívny podiel na rozvoji osobnosti žiakov.
Okrem prírodnín a ich častí, ako základných prostriedkov vyučovania biológie, odporúčame využívanie didaktických modelov prírodnín, obrazový materiál, atlasy, diapozitívy, filmy, prípadne videoprojekciu.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Humanizácia vyučovaceho procesu v nižších ročníkoch vyžaduje od učiteľa premyslenú prípravu jednotlivých častí vyučovacej hodiny, vhodnú kombináciu vyučovacích metód a foriem, systematickú prípravu učebných pomôcok a prírodnín, ich zhromažďovanie a uchovávanie. Úspešné vyučovanie biológie v nižších ročníkoch predpokladá voľbu primeraných učebných postupov, prehlbovanie citových väzieb pozitívnou motiváciou a vlastným aktívnym vzťahom učiteľa k prírode.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Na úrovni 5. až 7. ročníka, kde sa predpokladá formálno-abstraktné myslenie žiakov, sa odporúčajú dialogické metódy a aktivizačné vyučovacie postupy. To znamená, že pri prezentovaní anatomicko-morfologických pojmov by bolo vhodné uprednostniť názorné vyučovacie postupy s využitím prírodnín, preparátov, modelov, zobrazení a iných učebných pomôcok s možnosťou samostatnej práce žiakov a riadeného rozhovoru. Pri sprístupňovaní dynamických disciplín (fyziológia, genetika, ekológia) sa odporúča metóda vysvetľovania, aktivizačného a heuristického rozhovoru. Pri sprístupňovaní rozsahom náročnejších tém je vhodné aplikovať metódy výkladu a rozhovoru s využitím prvkov problémového vyučovania. Na motiváciu žiakov odporúčame motivačné rozprávanie a rozhovor (bunková teória, objavenie krvných skupín, dejiny genetiky a pod.). Účinné sú nenáročné demonštračné pokusy, formulovanie problémových situácií či neštandartných úloh, prípadne využitie sekvencií z videa alebo filmu. Pri vysvetľovaní mechanizmov dôležitých procesov je nevyhnutná ich demonštrácia prostredníctvom jednoduchých schém, náčrtov či nákresov, ktoré priblížia ich podstatu (napr. delenie bunky, rodozmeny, prenos genetickej informácie). Všetky sprístupňované poznatky je optimálne aktualizovať s ohľadom na skúsenosti žiaka, ako aj na podmienky historického, miestneho a praktického významu.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Pri realizácii praktických cvičení sú ťažiskom krátkodobé, jednoduché pokusy a pozorovania. V 1.až 4.ročníku je možnosť výberu z uvedených alternatívnych úloh. Učebné osnovy v uvedených ročníkoch stanovujú minimálny počet praktických cvičení /5/, pričom učiteľ môže podľa vlastného zváženia, schopností žiakov a podmienok školy realizovať aj väčší počet. Na rozvoj schopností pozorovať a hodnotiť pozorované javy odporúčame v uvedených ročníkoch, aby si žiaci pod vedením učiteľa viedli stručný záznam s uvedením cieľa a vlastnými zisteniami,vrátane nákresov.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Žiaci by mali zvládnuť metodiku mikroskopovania, mali by poznať diakritické (rozlišovacie) znaky pri identifikácii príslušných taxonomických skupín živočíchov a rastlín. Osvojovanie genetických zákonitostí je potrebné podporiť precvičovaním jednoduchých vzorových príkladov. Teoretické poznatky zo somatológie človeka je potrebné prezentovať v kontexte so zachovaním zdravia človeka a zdravého životného štýlu.<BR>
<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Problémy sexuálnej výchovy, ako aj ekologicko-environmentálne poznatky je potrebné vhodne dopĺňať v zmysle platných učebných osnov sexuálnej a enviromentálnej výchovy schválených MŠ SR.<BR>

 </td>
</tr>


<tr>
 <td><H2>Štvorročné štúdium</H2>

<P><B>Obsah</B><BR>

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Kvalitatívnym posunom v chápaní biologických javov je špirálovité osnovanie učiva v
plynulej nadväznosti biologického kurzu na učivo základnej školy. Tento postup uľahčuje
chápanie vzájomných súvislosti medzi živou a neživou prírodou a posilňuje tak funkčnosť
systémového prístupu od úrovne ekologickej, na ktorej je postavené učivo základnej školy, po
úroveň vedeckú, ktorú akceptuje usporiadanie poznatkov na gymnáziu.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Ťažiskom štruktúry učiva v 2. ročníku je rastlinný organizmus prezentovaný od
pred bunkovej úrovne po rastlinné spoločenstvá. Biológia rastlín je zameraná na komplexnú
charakteristiku rastlinnej bunky, pletív a orgánov až po životné funkcie rastlín. Tento prístup
umožňuje žiakom lepšie pochopiť vzťah medzi stavbou (anatómia a morfológia rastlín) a
funkciou (fyziológia rastlín). Zároveň žiaci pochopia aj základné ekologické zákonitosti a tok
energie v prírode vo väzbe na procesy a vzájomné vzťahy asimilácie - disimilácie, autotrofie -
heterotrofie a anabolizmu - katabolizmu. V tejto časti je preto dôležité venovať zvýšenú
pozornosť objasneniu podstaty procesov fotosyntézy a dýchania (biologická oxidácia) a
zdôrazniť ich jedinečnosť a význam z hľadiska ďalšieho udržania života na Zemi. Systém
rastlín prostredníctvom charakteristiky jednotlivých taxonomických skupín buduje u žiakov
predstavu nielen o anatomicko-morfologických odlišnostiach, ale najmä je celistvým obrazom
fylogenézy a pochopenia vzťahov medzi vývinom a vývojom. Úroveň organizácie rastlín v
prírode završuje rastlinné spoločenstvo a zdôraznenie jeho väzby na neživú prírodu. Prehľad
vývoja rastlinstva syntetizuje doterajšie poznanie a logicky uzatvára poznávanie biologického
organizmu. Posledný tematický okruh rieši aj problém medzi predmetových vzťahov s
geografiou a čiastočne aj s geológiou. Analogicky, ale so zameraním na živočíšny organizmus
je štruktúrované učivo v 3. ročníku.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Učivo 4. ročníka je zavŕšením poznávania biologického objektu od bunkovej, rastlinnej a
živočíšnej úrovne až po človeka a jeho miesto v prírode. Biológia človeka je ponímaná
komplexne, tzn. z anatomicko-morfologickej charakteristiky orgánových sústav priamo
vyplýva ich fyziológia a prirodzené vyústenie do zdravovedy. Edukačne novým prvkom je
tematický celok Človek a zdravý životný štýl, ktorého obsahom sú základné informácie o
faktoroch ohrozujúcich zdravie človeka, prevencia pred civilizačnými chorobami a sociálne
patológie. Zavŕšením biologického kurzu je poznanie zákonitostí dedičnosti a prezentovanie
známych teórií a predstáv o pôvode a vývoji človeka.

Prehľad tematických celkov Orientačný počet hodín

<P><B>2. ročník: (99 h)</B><BR>
Úvod do biológie 4<BR>
Biológia bunky 8<BR>
Nebunkové a prokaryotické organizmy 2<BR>
Biológia rastlín 22<BR>
Systém rastlín 21<BR>
Prehľad vývoja rastlinstva 1<BR>
Huby, lišajníky 3<BR>
Ekológia rastlín 6<BR>

<P><B>3. ročník: (99 h)</B><BR>
Biológia živočíchov 27<BR>
Správanie živočíchov - etológia 6<BR>
Systém a fylogenéza živočíchov 26<BR>
Pôvod a vývoj živočíchov 2<BR>
Ekológia živočíchov 6<BR>

<P><B>4. ročník: (60 h)</B><BR>
Biológia človeka 26<BR>
Genetika 21<BR>
Vznik života na Zemi 3<BR>
Pôvod a vývoj človeka na Zemi 2<BR>

<P><B>2. ročník (3 hodiny týždenne, 99 hodín ročné, z toho 1 hodina týždenne cvičenia)</B>

<P><B>1. Úvod do biológie</B><BR>

C i e l e<BR>
-nadviazať na doterajšie poznatky z prírodopisu a odvodiť definíciu biológie, jej stručný
historický vývin a miesto v systéme vied,<BR>
-charakterizovať všeobecné vlastnosti živých sústav, rozdiel medzi živou a neživou
prírodou, vzájomnú funkčnú prepojenosť a závislosť,<BR>
-vysvetliť jednotlivé stupne organizácie živých sústav,<BR>
-charakterizovať ich spoločné a rozdielne znaky od najjednoduchších makromolekúl po
mnohobunkové organizmy.<BR>

O b s a h<BR>
Biológia ako veda o živej prírode, dejiny biológie-významní predstavitelia, základné
disciplíny a metódy biológie ako vedy, súčasná biológia.<BR>
Živé a neživé, spoločné a rozdielne znaky, všeobecná charakteristika živých sústav ako
otvorených systémov - chemické zloženie, bunková stavba, dráždivosť, výmena látok a
energie, reprodukcia, dedičnosť, adaptabilita a vývoj. Závislosť živých systémov od
prostredia, zložky vonkajšieho prostredia.<BR>
Rozdielne úrovne zložitosti živých systémov, nebunkové organizmy: makromolekuly až
vírusy. Jednobunkové a mnohobunkové organizmy, úroveň organizácie, znaky
elementárneho živého systému (metabolizmus, adaptabilita).<BR>

C v i č e n i a<BR>
-využitie diapozitívov (video) na prezentáciu významných predstaviteľov vedy biológie,<BR>
-samostatné vypracovanie referátov k vybranej téme.<BR>

<B>2. Biológia bunky</B><BR>

C i e l e<BR>
-definovať bunku, vymedziť všeobecné vlastnosti bunky a vyzdvihnúť význam
bunkovej teórie,<BR>
-vysvetliť všeobecnú stavbu bunky v závislosti od jej evolučného vývoja
(prokaryotická, eukaryotická) a prispôsobenia sa životným funkciám (rastlinná a
živočíšna bunka),<BR>
-rozlíšiť mikroskopickú od submikroskopickej stavby a poukázať na funkciu
membránových štruktúr,<BR>
-vysvetliť princíp a jednotlivé spôsoby bunkového delenia, charakterizovať základnú
štrukturálnu jednotku delenia - chromozóm,<BR>
-charakterizovať bunkový cyklus a jeho jednotlivé fázy s dôrazom na ich funkčnú
závislosť, vysvetliť procesy diferenciácie,<BR>
-vysvetliť princíp príjmu a výdaja látok medzi bunkou a prostredím, vysvetliť princíp
a význam osmotických javov v bunke,<BR>
-poukázať na zákonitosti prenosu energie v bunke,<BR>
-charakterizovať schopnosť živých systémov využívať na životné procesy len energiu
chemických väzieb prostredníctvom ATP,<BR>
-demonštrovať prípravu mikroskopických preparátov, identifikovať bunkové
štruktúry v rôznych typoch buniek, rozlíšiť fázy bunkového delenia,<BR>
-identifikovať osmotické javy, odlíšiť ich v rastlinnej a živočíšnej bunke.<BR>

O b s a h<BR>
Definícia, bunková teória, všeobecné vlastnosti bunky - chemické zloženie, stavba,
metabolizmus a syntéza látok (výmena látok a energie), bunkové delenie, dedičnosť.
Základné chemické zloženie bunky: anorganické látky-voda, soli, organické – sacharidy,
lipidy, nukleové kyseliny.<BR>
Všeobecná štruktúra bunky: bunkové povrchy, základná cytoplazma, bunkové organely
- membránové, fibrilárne, cytoskelet, inklúzie.<BR>
Delenie bunky, chromozóm a jeho funkcia v delení bunky, princíp a spôsoby delenia -
mitóza a meióza, základná charakteristika, rozdiely.<BR>
Bunkový cyklus.<BR>
Priebeh a regulácia. Diferenciácia.<BR>
Príjem a výdaj látok bunkou – pasívny transport, osmotické javy, aktívny transport.<BR>
Prenos energie v bunke – základné zákonitosti.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-práca s mikroskopom, pozorovanie mikroskopických preparátov,<BR>
-samostatná príprava natívnych preparátov z meristémov cibule,<BR>
-mikroskopické pozorovanie bunkovej stavby na príklade rôznych typov buniek,<BR>
-mikroskopické pozorovanie jednotlivých fáz bunkového delenia,<BR>
-mikroskopické pozorovania a pokusy zamerané na príjem a výdaj látok bunkou,<BR>
-pokusy a pozorovania osmotických javov v rastlinách.<BR>

<B>3. Nebunkové a prokaryotické organizmy</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať nebunkové organizmy – vírusy, ich rozmnožovanie a klasifikáciu,<BR>
-uviesť dôkazy ich výskytu, analógia s dnes žijúcimi organizmami,<BR>
-charakterizovať prokaryota – baktérie a archeóny, ich rozmnožovanie, rozšírenie a
význam,<BR>
-poukázať na spôsoby kultivácie mikrobiálnych kultúr, demonštrovať prípravu preparátov
na ich pozorovanie mikroskopom.<BR>

O b s a h<BR>
Nebunkové organizmy - Vírusy. Biologická evolúcia. Najstaršie dôkazy o existencii života
(prvé zachované baktérie a archeóny). Prokaryota ako predchodcovia eukaryotických
organizmov.<BR>

<B>3.1 Vírusy</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať vírusy ako nebunkové organizmy,<BR>
-popísať štruktúru vírusov (tvar a zloženie) a ich klasifikáciu,<BR>
-vysvetliť vzťah organizmus - vírus a patogenézu vírusových nákaz, poukázať na
najčastejšie vírusové ochorenia, poznať možnosti ochrany a spôsoby prevencie.<BR>

O b s a h<BR>
Vírusy - stavba tela, základná charakteristika - spôsob výživy, rozmnožovanie.<BR>
Klasifikácia vírusov. Patogenéza vírusových nákaz. Choroby a prevencia. Bakteriofágy.<BR>
Virológia - významní predstavitelia, význam.<BR>

<B>3.2 Baktérie</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať baktérie, popišať ich stavbu a spôsob výživy,<BR>
-vysvetliť rozmnožovanie baktérií,<BR>
-poukázať na najrozšírenejšie druhy baktérií a ich význam v prírode, upozorniť na
choroby, ktoré spôsobujú a na možnú prevenciu,<BR>
-oboznámiť s významnými predstaviteľmi z vedného odboru bakteriológia.<BR>

O b s a h<BR>
Baktérie - stavba tela, základná charakteristika. Spôsoby výživy (chemosyntéza),
rozmnožovanie. Choroby a prevencia. Význam baktérií. Významní predstavitelia a
priekopníci bakteriológie - S. N. Vinogradskij, L. Pasteur, R. Koch.<BR>

<B>3.3 Archeóny</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať archeóny ako fylogeneticky príbuzné prokaryota,<BR>
-poukázať na rozšírenie a diverzitu z ekologického a evolučného hľadiska.<BR>

O b s a h<BR>
Základná charakteristika archeónov. Rozšírenie, diverzita a význam.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-mikroskopické pozorovania baktérií,<BR>
-využitie videofilmov a IKT.<BR>

<B>4. Biológia rastlín</B><BR>
C i e l e<BR>
-nadviazať na všeobecnú štruktúru bunky a charakterizovať špecifiká stavby
rastlinnej bunky,<BR>
-poukázať na význam, funkcie, anatomickú a morfologickú stavbu jednotlivých typov
pletív a orgánov rastlinného tela,<BR>
-vysvetliť základné princípy a priebeh fyziologických procesov rastlín.<BR>

O b s a h<BR>
Rastlinná bunka a pletivá. Vegetatívne – koreň, stonka, list a reprodukčné orgány - kvet.
Základy fyziológie rastlín – metabolizmus rastlín, mixotrofia a symbióza, chemosyntéza
a fotosyntéza, dýchanie - ekologický, biologický aspekt týchto procesov. Vodný režim
rastlín, minerálna výživa.<BR>
Rozmnožovanie rastlín, ich ontogenetický vývin. Rodozmeny. Rast a vývin rastlín,
vonkajšie a vnútorné činitele ontogenézy.<BR>

<B>4.1 Rastlinná bunka a pletivá</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu rastlinnej bunky s dôrazom na jej špecifické organely,<BR>
-definovať rastlinné pletivá, poukázať na ich rozmanitosť a význam, rozlíšiť typy
pletív v závislosti od schopnosti deliť sa a od funkcie,<BR>
-demonštrovať prípravu mikroskopických preparátov na pozorovanie rôznych typov pletív,
vedieť ich popišať, rozlíšiť a zakresliť.<BR>

O b s a h<BR>
Štruktúra rastlinnej bunky, typické organely - bunková stena, plastidy, vakuoly.<BR>
Klasifikácia rastlinných pletív a ich funkcia - delivé (primárne, latentné - perikambium,
pericykel a sekundárne meristémy - kambium, felogén) a trváce pletivá - krycie, vodivé,
základné.<BR>

C v i č e n i a:<BR>
-mikroskopické pozorovanie rôznych typov pletív,<BR>
-samostatná príprava preparátov,<BR>
-premietanie diapozitívov a identifikovanie jednotlivých typov pletív.<BR>

<B>4.2 Rastlinné orgány</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať funkcie vegetatívnych orgánov, vysvetliť ich anatomickú a
morfologickú stavbu, poznať spoločné a rozdielne znaky,<BR>
-vysvetliť princíp druhotného hrubnutia koreňa a stonky,<BR>
-konkretizovať typické metamorfózy koreňa, stonky a listov,<BR>
-charakterizovať základné funkcie kvetu a jeho časti.<BR>
-poukázať na typy súkvetí, funkciu semien a typy plodov,<BR>
-oboznámiť so spôsobom symbolického a grafického vyjadrenia stavby kvetu - kvetné
vzorce a kvetné diagramy,<BR>
-rozlíšiť primárnu a sekundárnu stavbu (priečny prierez) koreňa a stonky - rozlíšiť
anatomickú (monofaciálny, bifaciálny) a morfologickú stavbu listu jedno a
dvojklíčnolistových rastlín,<BR>
-poukázať na rozlišovacie morfologické znaky vegetatívnych orgánov, typy súkvetí a
plodov.<BR>

O b s a h<BR>
Vegetatívne orgány koreň, stonka, listy - funkcia, typy, anatomická stavba, morfológia,
metamorfózy. Reprodukčné orgány, kvet a jeho stavba. Súkvetia, semená a plody.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-rozlišovanie jednotlivých typov koreňov podľa tvaru a stoniek podľa habitusu,<BR>
-určovanie a rozlišovanie morfologických (diakritických) znakov listov - žilnatina
(okraj, vrchol, tvar, priebeh), typy listov, okraje listov a pod.,<BR>
-určovanie a rozlišovanie typov súkvetí a plodov rastlín.<BR>

<B>4.3 Základy fyziológie rastlín</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať procesy metabolizmu a transformácie energie autotrofnými
organizmami,<BR>
-poukázať na jediný energetický zdroj živých systémov - žiarivú energiu slnka a jej
význam pre zabezpečenie fyziologických procesov živých systémov,<BR>
-charakterizovať spôsoby výživy rastlín a poukázať na základné rozdiely medzi nimi,<BR>
-dať do súvislosti procesy: anabolizmus-katabolizmus, asimilácia - disimilácia a autotrofia
heterotrofia,<BR>
-vysvetliť úlohu enzýmov v metabolizme a životných procesoch živých systémov
vôbec,<BR>
-vysvetliť podstatu a význam chemoautotrofie pre živé systémy,<BR>
-charakterizovať biologický význam procesov fotosyntézy a dýchania, základné
podmienky, schematický priebeh a konečne produkty týchto procesov,<BR>
-zdôrazniť podstatu primárnych a sekundárnych procesov fotosyntézy (premena energie,
premena látok),<BR>
-vysvetliť procesy biologickej oxidácie a zdôvodniť jednotný princíp týchto dejov na
všetkých úrovniach živých systémov,<BR>
-vysvetliť principiálne rozdiely anaeróbneho a aeróbneho dýchania,<BR>
-poukázať na význam vody a minerálnej výživy pre život rastlín,<BR>
-vysvetliť procesy a význam vodného režimu rastlín,<BR>
-poukázať na význam minerálnej výživy pre život rastlín,<BR>
-charakterizovať pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie a jeho funkciu v procese
rodozmeny vyšších rastlín,<BR>
-vysvetliť podstatu rastových a vývinových procesov, vymedziť vonkajšie a vnútorné
činitele ontogenézy,<BR>
-demonštrovať prípravu a spôsob interpretácie jednoduchých pokusov a pozorovaní
zameraných na vybrané fyziologické procesy v bunke a rastlinách,<BR>
-princípy rozmnožovania demonštrovať jednoduchými náčrtmi rodozmeny základných
skupín vyšších rastlín.<BR>

O b s a h<BR>
Metabolizmus a výživa rastlín. Aautotrofia, heterotrofia, mixotrofia, symbióza - princíp,
charakteristika, rozdiely.<BR>
Biologický význam chemosyntézy.<BR>
Fotosyntéza - biologický význam (evolučný, ekologický, environmentálne aspekty a
dôsledky ) jedinečnosť, podmienky, princíp - premena energie (svetelná fáza), premena
látok (tmavá fáza).<BR>
Dýchanie: princíp (uvoľňovanie energie), dôsledok (výmena plynov), podmienky,
priebeh, prejavy v prírode, biologický význam.<BR>
Význam vody pre rastlinu a život vôbec. Príjem, vedenie, výdaj vody rastlinou - vodný
režim rastlín.<BR>
Minerálna výživa, význam biogénnych prvkov pre rastlinu.<BR>
Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie. Vývin rastlín.<BR>
Rodozmeny vyšších rastlín - princíp, gametofyt, sporofyt, typy rodozmeny. Rast a vývin
rastlín, vplyv vonkajších a vnútorných faktorov na jednotlivé štádiá ontogenézy.<BR>

C v i č e n i a:<BR>
-pozorovania a pokusy prijímania, vedenia a vyparovania vody rastlinou,<BR>
-pozorovania a pokusy zamerané na dôkaz produktov fotosyntézy v rastlinách (škrob,
kyslík),<BR>
-pokusy a pozorovania zamerané na procesy dýchania, rastu a vývinu rastlín,<BR>
-upevňovanie poznatkov o rozmnožovaní rastlín,<BR>
-precvičovanie schematických nákresov rodozmien jednotlivých skupín vyšších rastlín.<BR>

<B>5. Systém rastlín</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť význam a základné zákonitosti klasifikácie rastlín,<BR>
-oboznámiť s prirodzeným, umelým a vývojovým systémom rastlín,<BR>
-vymedziť a definovať taxonomické kategórie,<BR>
-oboznámiť so základným systémom ríše rastlín,<BR>
-opišať a charakterizovať podstatné znaky vybraných čeľadí rastlín,<BR>
-demonštrovať prípravu preparátov na pozorovanie diakritických znakov jednotlivých
skupín rastlín,<BR>
-zakresľovať a interpretovať pozorované objekty a využívať ich pri tvorbe nových pojmov.<BR>

O b s a h<BR>
Charakteristika prirodzeného systému živej prírody. Klasifikačné systémy prirodzené,
umelé a vývojové. Taxonomické kategórie (ríša, podríša, oddelenie, trieda, rad, čeľaď, rod,
druh). Binomická nomenklatúra. Systém nižších a vyšších rastlín.<BR>

<B>5.1 Ríša rastlín – nižšie rastliny (stielkaté)</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať základné znaky rastlinnej ríše a jej rozdelenie na nižšie a vyššie
rastliny,<BR>
-charakterizovať nižšie rastliny a opišať základnú stavbu rias,<BR>
-charakterizovať systém rias z hľadiska ich morfológie, biochémie a fylogenetických
vzťahov,<BR>
-vedieť poznávať a rozlišovať na modelových typoch dôležité oddelenia rias.<BR>

O b s a h:<BR>
Nižšie rastliny - typické znaky. Dôležité skupiny:<BR>
odd. červené riasy (Rhodophyta),<BR>
odd. rôznobicíkaté riasy - dôležití zástupcovia rozsievok a hnedých rias,<BR>
odd. červenoočká (Euglenophyta) – euglény,<BR>
odd. zelené riasy (Chlorophyta) – vlastné zelené riasy, spájavky a chary,<BR>
Význam rias.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-poznávanie a určovanie vybraných skupín rias.<BR>

<B>5.2 Vyššie rastliny (cievnaté)</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu tela, vznik a vývoj vyšších rastlín,<BR>
-na príklade základných typov rodozmeny poukázať na zákonitosti striedania pohlavnej a
nepohlavnej generácie v ontogenéze a fylogenéze vyšších rastlín,<BR>
-oboznámiť so systémom výtrusných cievnatých rastlín, charakteristikou ich
základných oddelení a príkladmi typických zástupcov,<BR>
-charakterizovať semenné rastliny z hľadiska ich morfológie a oboznámiť s ich
základnými oddeleniami,<BR>
-vedieť vysvetliť rozdiel medzi jedno a dvojklíčnolistovými rastlinami,<BR>
-charakterizovať vybrané čeľade dvojklíčno a jednoklíčnolistových rastlín,<BR>
-vysvetliť význam poznania vybraných čeľadí rastlín pre človeka,<BR>
-zdôrazniť evolučné hľadisko, vedieť rozlíšiť znaky fylogeneticky starších a fylogeneticky
mladších rastlín.<BR>

O b s a h:<BR>
Vyššie rastliny a ich jednotlivé oddelenia:<BR>
Výtrusné cievnaté rastliny - odd. ryniorasty, machorasty, plavúnorasty, praslickorasty,
sladičorasty.<BR>
Semenné rastliny – odd. borovicorasty, cykasorasty a magnóliorasty.<BR>
Dvojklíčnolistové, jednoklíčnolistové rastliny a ich vývojové rozdiely. Rozdiely v stavbe
tela.<BR>
Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín, stručnú charakteristiku a významných
zástupcov čeľadí: magnóliovité, iskernikovité; konopovité, bukovité, brezovité;
kapustovité, lipovité; ružovité, bôbovité, mrkvovité; ľulkovité, astrovité.<BR>
Dôležité čeľade jednoklíčnolistových rastlín: ľaliovité, vstavacovité, lipnicovité.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-určovanie a mikroskopické pozorovania machorastov, plavúnorastov, praslickorastov,<BR>
-poznávanie a určovanie vybraných rastlinných druhov základných čeľadí,<BR>
-porovnávanie rozdielov medzi jednotlivými čeľaďami.<BR>

<B>6. Huby (Fungi)</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať základné znaky húb z hľadiska stavby tela, výživy, spôsobu života a
rozmnožovania,<BR>
-poukázať na ekologický význam húb (reducenty),<BR>
-vysvetliť spôsoby ochrany proti hubovým ochoreniam rastlín, živočíchov i človeka,<BR>
-charakterizovať systém húb, popišať základné rozdiely medzi jednotlivými taxonomickými
skupinami húb,<BR>
-poukázať na fylogenetické hľadisko v systéme húb,<BR>
-poznať hospodársky významné druhy húb.<BR>

O b s a h<BR>
Vlastné huby – spájavé plesne, vreckaté, bazídiové huby - ich charakteristika, význam,
spoločné, rozdielne znaky. Štruktúra bunky húb, hýfy, pletivá. Výživa húb. Huby ako
dekompozítory, ekologický význam húb. Symbióza húb so sinicami a riasami - lišajníky.<BR>

<B>6.1 Vlastné huby - Eumycota</B><BR>
C i e l e:<BR>
-charakterizovať odd. vlastných húb z hľadiska stavby tela, spôsobu výživy a
rozmnožovania,<BR>
-vysvetliť rozdiely medzi triedami plesní, vreckatých a bazídiových húb,<BR>
-podľa charakteristických znakov a vlastností vedieť pomenovať a zatriediť najbežnejšie
druhy húb,<BR>
-poznať patogénne skupiny húb, dôsledky ich pôsobenia a možné ochorenia,<BR>
-poukázať na rozlišovacie znaky našich najbežnejších jedlých a jedovatých húb.<BR>

O b s a h<BR>
Spájavé plesne - základná charakteristika. Spôsob rozmnožovania. Typickí predstavitelia,
parazity, pôvodcovia mykóz rastlín, živočíchov a človeka. Význam.<BR>
Huby – vreckaté, bazídiové, ich základná stavba, rozdiely. Hubové vlákna (hýfy),
plodnica. Charakteristika typických predstaviteľov vreckatých a bazídiových húb.<BR>
Hospodársky významné huby. Prevencia proti otravám.<BR>

<B>6.2 Lišajníky</B><BR>
Ciele<BR>
-charakterizovať lišajníky ako podvojné organizmy,<BR>
-vysvetliť význam lišajníkov z fylogenetického hľadiska,<BR>
-vysvetliť spôsob vzájomného spolužitia dvoch organizmov - symbiózu,<BR>
-poznať význam lišajníkov ako bioindikátorov čistoty ovzdušia, priekopníkov
života.<BR>

O b s a h<BR>
Základná charakteristika lišajníkov (huba a riasa alebo sinica). Symbiotický spôsob života.<BR>
Typickí zástupcovia. Význam lišajníkov, ohrozenosť, ochrana.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-mikroskopické pozorovanie plesní,<BR>
-poznávanie a určovanie jedlých a jedovatých húb,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov.<BR>

<B>7. Ekológia rastlín</B><BR>
C i e l e<BR>
-definovať ekológiu a základné ekologické pojmy,<BR>
-poukázať na existenčnú závislosť organizmov na konkrétnych faktoroch prostredia,<BR>
-vysvetliť vzťah rastlín k prostrediu, nároky rastlín na prostredie,<BR>
-charakterizovať rastlinné spoločenstvá. oboznámiť s ich klasifikáciou,<BR>
-poukázať na význam rastlín pre existenciu života na Zemi,<BR>
-poukázať na spôsoby hodnotenia možných následkov neuvážených zásahov do prírody
spôsobujúcich narušenie jej rovnováhy,<BR>
-oboznámiť so základnými spôsobmi ochrany prírody a chránenými rastlinami,<BR>
-upevňovať kladný vzťah a úctu k živej prírode.<BR>

O b s a h<BR>
Ekológia ako vedná disciplína. Rastliny a prostredie. Nároky rastlín na prostredie.<BR>
Rastlinné populácie. Charakteristika podmienok a zdrojov prostredia. Biotické a
abiotické faktory.<BR>
Vzťah organizmov k podmienkam prostredia. Ekologické skupiny druhov (euryékne,
kozmopolitné, stenoékne). Organizmus, druh, populácia (charakteristika), vlastnosti
populácie (veľkosť, hustota, štruktúra, disperzia) dynamika populácie.<BR>
Biologické spoločenstvo (biocenóza) - charakteristika. Rastlinné spoločenstvo -
fytocenóza. Priestorová štruktúra spoločenstva. Hlavné typy rastlinných spoločenstiev.<BR>
Ekoton. Postavenie druhov v spoločenstve. Dynamika spoločenstiev.<BR>
Ekosystém-základná funkčná jednotka prírody. Význam rastlín pre fungovanie
ekosystémov. Ochrana prírody - územná a druhová. Naše národné parky. Chránené
druhy rastlín.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-pozorovanie a charakteristika biotopu v okolí školy (bydliska, najbližšej chránenej
lokalite),<BR>
-charakteristika abiotických podmienok, analýza fytocenózy z hľadiska druhového
zastúpenia a početnosti rastlinných druhov,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov.<BR>

<P><B>3. ročník (3 hodiny týždenne, 99 hodín ročné, z toho 1 hodina týždenne cvičenia).</B><BR>

<P><B>1. Biológia živočíchov</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať živočíšnu bunku a tkanivá,<BR>
-vysvetliť rozmnožovanie a ontogenézu živočíchov,<BR>
-charakterizovať orgány, sústavy orgánov živočíchov a ich funkcie,<BR>
-charakterizovať jednotu a vzájomnú spätosť stavby a funkcie orgánov a orgánových sústav,<BR>
-charakterizovať živočíšny organizmus ako dynamický, samo regulujúci sa systém,<BR>
-charakterizovať základy etológie – správania živočíchov.<BR>

O b s a h<BR>
Živočíšna bunka, tkanivá, orgány, sústavy orgánov - základná charakteristika. Sústavy
orgánov a ich funkcie – krycia, oporná a pohybová sústava, tráviaca, dýchacia sústava,
telové tekutiny a obehové sústavy, vylučovacia sústava.<BR>
Riadiace sústavy a regulačné mechanizmy - nervová a hormonálna regulácia, obranné
mechanizmy a imunita.<BR>
Termoregulácia, orgány zmyslového vnímania. Etológia – správanie živočíchov.<BR>

<B>1.1 Živočíšna bunka a tkanivá</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť rozdiely v stavbe živočíšnej a rastlinnej bunky,<BR>
-charakterizovať typy živočíšnych tkanív z hľadiska stavby a funkcie.<BR>

O b s a h<BR>
Živočíšna bunka, základná stavba, vnútrobunkové štruktúry, porovnanie s rastlinnou
bunkou. Stavba jednobunkových a mnohobunkových živočíchov.<BR>
Tkanivá - typy a základná charakteristika - epitely (krycie, žľazové, vstrebávacie),
spojivá (väzivo, chrupka, kosť), svalové tkanivo (priečne pruhované, hladké, srdcové),
nervové tkanivo, receptory, voľne bunky (krvné a pohlavné bunky).<BR>

C v i č e n i a<BR>
-mikroskopické pozorovanie trvalých preparátov živočíšnych buniek a tkanív,<BR>
-príprava preparátov živočíšnych tkanív,<BR>
-porovnávanie rôznych typov rastlinných a živočíšnych buniek pod mikroskopom.<BR>

<B>1.2 Rozmnožovanie a ontogenéza živočíchov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť stavbu, funkciu, význam pohlavných orgánov živočíchov,<BR>
-poukázať na rozdiely medzi pohlavným a nepohlavným rozmnožovaním,<BR>
-poukázať na kontinuitu a dynamiku existencie živého organizmu v procesoch
rozmnožovania a vývinu,<BR>
-vysvetliť zárodočný vývin živočíchov.<BR>

O b s a h<BR>
Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie – charakteristika, význam, vývin pohlavných
buniek a oplodnenie, vývin - prenatálny a post natálny, rast, regenerácia, starnutie a
smrť.<BR>

<B>1.3 Orgány, sústavy orgánov a ich funkcie</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať živočíšny organizmus ako systém hierarchicky usporiadaných a
vzájomne funkčne prepojených zložiek od bunkovej úrovne až po orgány a sústavy
orgánov,<BR>
-poukázať na jednotu stavby orgánov a ich funkcií,<BR>
-charakterizovať vzájomnú súvislosť jednotlivých životných procesov,<BR>
-vysvetliť základné životné procesy a prejavy živočíšneho organizmu,<BR>
-charakterizovať procesy príjmu, premeny a výdaja látok a energie ako podmienky
existencie organizmu,<BR>
-charakterizovať regulačné mechanizmy ako predpoklad "fungovania" živého
systému.<BR>

O b s a h<BR>
Rozdelenie orgánových sústav a ich základná charakteristika. Krycia, oporná a
pohybová sústava – fyziológia svalového pohybu, svalová činnosť a svalová únava.
Tráviaca sústava - príjem a spracovanie potravy, spôsoby výživy živočíchov, fyziológia
tráviacej sústavy a jej modifikácie.<BR>
Dýchacia sústava – mechanizmus dýchania, význam kyslíka pri metabolických
procesoch, fylogenéza, vonkajšie a vnútorné dýchanie,<BR>
Telové tekutiny a transport látok - typy telových tekutín, krv stavovcov jej zloženie,
význam, krvné skupiny, zrážanie. Tkanivový mok a miazga.<BR>
Obehové sústavy - krvná a miazgová, fylogenéza obehovej sústavy, stavba a činnosť
srdca stavovcov.<BR>
Vylučovacia sústava-moč, jeho tvorba a zloženie v závislosti od prostredia.
Osmoregulácia.<BR>
Riadiace sústavy a regulačné mechanizmy – princíp fungovania, význam. Nervová
regulácia – stavba a funkcia neurónu, fylogenéza nervovej sústavy, stavba a činnosť
ústrednej nervovej sústavy, obvodová nervová sústava, reflex a reflexný oblúk, vyššia a
nižšia nervová činnosť.<BR>
Hormonálna regulácia – princíp fungovania, hormonálna regulácia bezstavovcov a
stavovcov.<BR>
Obranné mechanizmy a imunita. Termoregulácia.<BR>
Orgány zmyslového vnímania - príjem podnetov receptormi, stavba, funkcia, význam.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-pozorovanie a porovnávanie stavby orgánov a orgánových sústav živočíchov podľa
obrazového materiálu (náčrtníky, odborná literatúra podľa možností školy),<BR>
-fyziológia živočíšnych orgánov – využiť dostupné možnosti videofilmov, IKT – internetu,
a ďalšie multimédiá podľa podmienok školy.<BR>

<B>1.4 Etológia – správanie živočíchov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť a na konkrétnych príkladoch zo živočíšnej ríše demonštrovať základy etológie,<BR>
-vysvetliť základné ekologické pojmy,<BR>
-charakterizovať jednotu telesnej organizácie, životného prostredia a správania živočíchov.<BR>

O b s a h<BR>
Charakteristika etológie ako vedy o správaní sa živočíchov. Vrodené správanie - inštinkt, pud,
kľúčový podnet, biorytmy. Získané správanie - obligatórne učenie (vpečatenie), fakultatívne
učenie (hra, zvedavosť, prenos učenia). Funkčné druhy správania - orientácia, potravové
správanie, komunikácia, ochranné správanie, teritorialita, správanie pri párení, materské
správanie, sociálne - skupinové, hra.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-referáty na tému - etológia živočíchov,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>2. Systém a fylogenéza živočíchov</B><BR>
C i e l e <BR>
-poukázať na podobnosť a rozdiely, dôležité pre systematické triedenie živočíchov,<BR>
-charakterizovať miesto živočíšnych organizmov v systéme živej prírody ako výsledku
vývoja s dôrazom na progresívne vývojové zmeny (jednobunkové, mnohobunkové
živočíchy),<BR>
-vznik dvojstrannej súmernosti, diblastica - vývoj tretej zárodočnej vrstvy a célomu,
prvoústovce - druhoústovce, chorda - chrbtica, vývoj stavovcov od vodných
k suchozemským,<BR>
-charakterizovať živočíchy podľa základných systematických skupín z hľadiska
stavby tela, spôsobu života, životného prostredia a ďalšieho systematického členenia,<BR>
-poukázať na dôležitých a typických zástupcov jednotlivých skupín živočíchov,<BR>
poukázať na fylogenetické vzťahy jednotlivých taxonomických skupín živočíchov.<BR>

O b s a h<BR>
Základy klasifikácie organizmov. Systém organizmov. Dôležité systematické znaky.<BR>
Systematické jednotky. Základné zoologické disciplíny. Jednobunkovce - Protista.<BR>
Heterotrofné jednobunkovce - charakteristika a význam kmeňov - menavkobičíkovce,
výtrusovce, nálevníky (stavba tela, spôsob života). Významní zástupcovia.<BR>
Živočíšna ríša – Animalia – základná charakteristika, vývoj telesnej organizácie.<BR>
Zygota, morula, blastula, gastrula. Diblastica. Živočíchy na vývojovom stupni gastrula -
hubky, prhlivce, rebrovky (stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia,
význam).<BR>
Dvojstranne súmerné živočíchy – prvoústovce. Necelómové - ploskavce, hlístovce (stavba
tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam).<BR>
Prvoústovce s tretou zárodočnou vrstvou a célomom – mäkkýše, obrúčkavce,
článkonožce. Mäkkýše - nečlánkované telo, obrúčkavce - homonómna článkovanosť,
článkonožce - heteronómna článkovanosť (stavba tela, životné prejavy, životné
prostredie, zástupcovia, význam).<BR>
Druhoústovce - ostnatokožce, chordáty (vývoj chordy) - pláštovce, kopijovce, stavovce -
stavba tela, životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, fylogenéza, význam.<BR>
Stavovce - všeobecná charakteristika a rozdelenie, nadtriedy stavovcov (kruhoústnice,
čelustnatce - triedy: drsnokožce, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky cicavce - stavba tela,
životné prejavy, životné prostredie, zástupcovia, význam.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-heterotrofné jednobunkovce - pozorovanie tvaru, stavby tela, pohybu, prostredia
(vzorky z prírody - humus, vodná nádrž, akvárium, príprava senného nálevu -
porovnanie s náčrtmi v literatúre),<BR>
-mnohobunkovce - pozorovanie nezmara, ploskúľ, mäkkýšov, obrúčkavcov (vonkajšia
stavba tela, pohyb, reakcie na prostredie), porovnanie rozdielov vonkajšej a vnútornej
stavby podľa literatúry,<BR>
-článkonožce - pozorovanie drobných kôrovcov (dafnie, cyklopy),<BR>
-morfológia a anatómia vybraných zástupcov hmyzu podľa literatúry,<BR>
-určovanie článkonožcov podľa atlasov a kľúčov,<BR>
-ekologický význam hmyzu - referáty,<BR>
-stavovce - morfológia a anatómia jednotlivých tried stavovcov podľa literatúry (atlasy,
učebnice), porovnanie rozdielov medzi triedami,<BR>
-spoznávať naše chránené stavovce,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov, využitie multimédií (IKT, internet, video) k
jednotlivým témam.<BR>

<B>3. Pôvod a vývoj živočíchov</B><BR>
C i e l e<BR>
-oboznámiť s najznámejšími hypotézami a teóriami o vývoji živočíchov.<BR>

O b s a h<BR>
Prehľad historického vývoja živočíchov, fylogeneticky významné druhy. Prehľad
názorov na evolúciu.<BR>

C v i č e n i a:<BR>
-referáty o vývoji názorov na vznik a vývoj živých organizmov,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam.<BR>

<B>4. Ekológia živočíchov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť pojmy jedinec - autekológia, populácia – demekológia,<BR>
-charakterizovať štruktúru a dynamiku populácie,<BR>
-existenčnú závislosť živočíchov na konkrétnych abiotických a biotických faktoroch
prostredia vysvetliť vzájomné vzťahy medzi živočíšnymi organizmami,<BR>
-charakterizovať pojem ekosystém z hľadiska prenosu energie, obehu látok a tvorby
biomasy - trofická štruktúra ekosystému, kolobeh látok, dynamika ekosystému, vývoj
ekosystému – sukcesia,<BR>
-charakterizovať vzťah ekológie a životného prostredia,<BR>
-poznať negatívne dôsledky narušenia prirodzenej rovnováhy ekosystému najmä v
súvislosti s ohrozením živých organizmov,<BR>
-poznať možností predchádzania ekologických problémov,<BR>
-upevňovať kladný vzťah a úctu k živej prírode.<BR>

O b s a h<BR>
Charakteristika ekológie ako biologickej disciplíny. Predmet štúdia ekológie – autekológia,
demekológia. Štruktúra a dynamika populácie.<BR>
Spoločenstvo – synekológia živočíchov. Charakteristika ekosystému ako systému
vzájomných vzťahov medzi organizmami a ich prostredím.<BR>
Dynamika ekosystému - tok energie, obeh látok, potravové reťazce, siete a pyramídy.
Produktivita ekosystému, význam organizmov z hľadiska dynamiky ekosystému
(producenty, konzumenty, reducenty). Vývoj ekosystému - rovnováha, sukcesia,
biodiverzita.<BR>
Ochrana prírody - príčiny, prejavy a dôsledky porušenia prirodzenej rovnováhy
ekosystému. Pasívna a aktívna ochrana prírody. Ohrozené a chránené živočíšne druhy.
Preventívne opatrenia - právne a etické aspekty ochrany prírody. Organizácie na
ochranu prírody.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-referáty o škodlivých zásahoch človeka do prírody, odstraňovaní dôsledkov a
preventívnych opatreniach,<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam, využitie IKT a multimédií.<BR>

<P><B>4. ročník (2 hodiny týždenne, 60 hodín ročné, z toho 8 hodín týždenne cvičení s delenou triedou)</B><BR>

<P><B>1. Biológia človeka</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať anatomickú stavbu a poukázať na funkčnú závislosť jednotlivých
orgánových sústav človeka,<BR>
-poukázať na mnohotvárnosť fyziologických procesov v závislosti od ich anatomickej
stavby a ich jasné smerovanie k dosiahnutiu homeostázy ľudského organizmu,<BR>
-poukázať na príčiny a následky ochorení príslušných orgánových skupín, ako aj
zdravotné, psychické a etické dôsledky pôsobenia rôznych toxických a návykových
látok na organizmus,<BR>
-charakterizovať zákonitosti reprodukcie a ontogenetického vývinu ľudského jedinca,<BR>
-charakterizovať zdravý životný štýl a faktory, ktoré ho priamo podmieňujú.<BR>

O b s a h<BR>
Prehľad anatomickej stavby ľudského tela. Mechanizmus a popis základných
fyziologických procesov prebiehajúcich v ľudskom tele.<BR>
Životný štýl, faktory, ktoré ho podmieňujú. Civilizačné ochorenia a prevencia voči nim.<BR>

<B>1.1 Oporná a pohybová sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť funkčnú závislosť opornej a pohybovej sústavy, jej stavbu a význam pre
človeka,<BR>
-charakterizovať typy a význam spojivových tkanív,<BR>
-vysvetliť stavbu a funkciu kostí, pomenovať a identifikovať kosti hlavy, trupu a
končatín,<BR>
-vysvetliť mechanizmus činnosti svalov, pomenovať a identifikovať svaly ľudského
tela podľa funkcie,<BR>
-poznať zásady prevencie vo vývoji oporných a pohybových ústrojov, hygienu svalovej
práce a ochranu pred úrazmi.<BR>

O b s a h<BR>
Spojivové tkanivá: väzivo, chrupka, kosť. Osová kostra, kostra hlavy a končatín.<BR>
Svalová sústava, typy svalového tkaniva. Stavba kostrového svalu. Prehľad svalov
ľudského tela.<BR>

<B>1.2 Tráviaca sústava a výživa</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu a činnosť tráviacej sústavy a jej jednotlivých časti a vysvetliť
metabolizmus základných živín,<BR>
-oboznámiť s najčastejšími chorobami tráviacej sústavy a ich príčinami,<BR>
-poukázať na základné skupiny vitamínov a minerálnych látok,<BR>
-charakterizovať ich vplyv na zdravie a homeostázu organizmu vôbec,<BR>
-poukázať na zásady správnej výživy a zdravotné dôsledky nesprávnych návykov v
stravovaní.<BR>

O b s a h<BR>
Anatomická a funkčná charakteristika tráviacej sústavy. Fyziológia trávenia -
spracovanie potravy. Význam pečené, žlčníka a pankreasu v procese trávenia.<BR>
Metabolizmus jednotlivých živín.<BR>
Vitamíny a minerálne látky. Základné zásady správnej výživy.<BR>

<B>1.3 Dýchacia sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť anatomickú stavbu a činnosť dýchacích orgánov,<BR>
-zdôrazniť funkčnú spätosť cievnej a dýchacej sústavy,<BR>
-poukázať na choroby dýchacieho ústrojenstva a negatívne dôsledky fajčenia na
zdravie človeka.<BR>

O b s a h<BR>
Anatomická stavba a fyziológia dýchacích orgánov: dýchacie cesty, dýchacie svaly,
mechanika dýchania, ventilácia pľúc, obranné dýchacie reflexy. Choroby dýchacích ciest:
chrípka, alergie, astma, TBC. Možná prevencia.<BR>

<B>1.4 Telové tekutiny</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať krv, jej zloženie a funkciu jednotlivých zložiek v ľudskom tele,
vysvetliť princíp zrážania krvi a systému krvných skupín,<BR>
-poznať úlohu jednotlivých zložiek krvi v lekárskej diagnostike a obranyschopnosti
organizmu,<BR>
-charakterizovať miazgový obeh a jeho funkciu,<BR>
-poukázať na najčastejšie ochorenia krvi a ich prevenciu.<BR>

O b s a h<BR>
Krv, zloženie a funkcie. Krvné skupiny (ABO, rh-faktor). Sedimentácia a zrážanie krvi.
Tkanivový mok a miazga. Miazgový obeh, podstata, zloženie, význam.<BR>
Transfúzia a darcovstvo krvi, nebezpečenstvo AIDS, ochorenia krvi - leukémia,
hemofília.<BR>

<B>1.5 Srdce a cievna sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu, vysvetliť fikciu srdca a cievneho systému, poukázať na
základné charakteristiky v lekárskej diagnostike - tep, tlak, srdcové ozvy,<BR>
-poznať nepriaznivý vplyv nevhodnej životosprávy a životného štýlu na cievny
systém,<BR>
-poznať prevenciu pred infarktom myokardu a význam pohybu a športu pre
uchovanie správnej funkcie cievneho systému.<BR>

O b s a h<BR>
Anatomická a funkčná charakteristika srdca a cievneho systému. Tlak krvi. Civilizačné
ochorenia cievneho systému a srdca - hypertenzia, ischemická choroba srdca,
arterioskleróza- ateroskleróza, tučnota.<BR>

<B>1.6 Vylučovacia a kožná sústava</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu, činnosť a význam vylučovacieho ústrojenstva a kože,<BR>
-poukázať na zásady prevencie pred chorobami vylučovacieho ústrojenstva,
dôležitosť pitného režimu a prvú pomoc pri popáleninách,<BR>
-oboznámiť so zvýšenom výskyte maligných melanomov kože a príčinách ich vzniku.<BR>

O b s a h<BR>
Stavba a funkcia obličiek a močových ciest, tvorba Moču. Význam vylučovania. Choroby
obličiek, dialýza a transplantácia obličiek.<BR>
Prehľad stavby a činnosti kožného ústroja. Starostlivosť o kožu, ošetrenie poranenej
kože. Podstata a význam otužovania.<BR>

<B>1.7 Riadiace a regulačné sústavy</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť stavbu a princíp činnosti riadiacich sústav, hormonálnej a nervovej
regulácie, poukázať na jednotu pôsobenia a rozdiely,<BR>
-poukázať na základnú funkciu žliaz s vnútorným vylučovaním a význam
jednotlivých hormónov pre život a zdravie človeka,<BR>
-charakterizovať nervovú sústavu, jej význam a vývoj - opišať neurón a podstatu reflexnej
činnosti,<BR>
-charakterizovať zmyslové orgány, ich stavbu a činnosť.<BR>

O b s a h<BR>
Hormonálna regulácia. Mechanizmus účinku hormónov. Hormóny endokrinných žliaz,
tkanivové hormóny. Prehľad hormónov endokrinných žliaz. <BR>
Nervová regulácia, porovnanie s hormonálnou. Stavba a funkcia jednotlivých oddielov
nervovej sústavy. Vyššia a nižšia nervová činnosť. Zmyslové orgány.<BR>
Receptory, ich činnosť a rozdelenie.<BR>

<B>1.8 Imunitný systém človeka</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať základné obranné reakcie a možné dôsledky narušenia ich
prirodzenej činnosti pre organizmus,<BR>
-vysvetliť mechanizmus fungovania imunitnej schopnosti organizmu, úlohu bielych
krviniek, retikulo-endotelovej sústavy, týmusu a pečene v týchto procesoch,<BR>
-oboznámiť s možnosťami zlyhania imunitného systému a zdravotných dôsledkoch na
organizmus,<BR>
-vysvetliť podstatu ochorenia AIDS a prevenciu pred týmto ochorením.<BR>

O b s a h<BR>
Lymfatické cievy, lymfatické orgány – uzliny, týmus, slezina, mandle. Špecifická,
nešpecifická imunita. Očkovanie, aktívna, pasívna imunizácia. Obranyschopnosť
organizmu, alergie, AIDS.<BR>

<B>1.9 Reprodukcia a ontogenetický vývin ľudského jedinca</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať stavbu a činnosť vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov
muža a ženy, reprodukčný cyklus ženy, vysvetliť proces oplodnenia, prenatálny a
post natálny vývin človeka,<BR>
-poukázať na možné zdravotné, psychické, etické a sociálne riziká predčasného
sexuálneho života,<BR>
-oboznámiť s najčastejšími pohlavnými chorobami a základmi antikoncepcie.<BR>

O b s a h<BR>
Stavba a činnosť pohlavných orgánov. Oplodnenie, vnútromaternicový vývin, pôrod.
Základy antikoncepcie, plánované rodičovstvo. Post natálny vývin - obdobia života
človeka. Manželstvo a rodičovstvo. Zodpovednosť za potomstvo a jeho výchovu.<BR>

<B>1.10 Človek a zdravý životný štýl</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať zdravý životný štýl a faktory, ktoré ho podmieňujú,<BR>
-charakterizovať zdravie ako základnú podmienku všestranného rozvoja osobnosti,<BR>
-poukázať na kľúčové faktory ohrozujúce zdravie a možné následky pôsobenia
týchto faktorov na človeka,<BR>
-vysvetliť potrebu zodpovednosti za svoj život a zdravie.<BR>

O b s a h<BR>
Zdravý životný štýl, zdravie a choroba. Civilizačné choroby, prevencia.. Sociálne
patológie – fajčenie, alkohol, drogy - pôsobenie na človeka, možné negatívne následky.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-pozorovania a pokusy na osvojenie anatómie a funkcie jednotlivých sústav,<BR>
-referáty o činnosti a poruchách činnosti jednotlivých sústav a orgánov (prvá pomoc,
civilizačné ochorenia, zdravá výživa, vegetariánstvo, škodlivosť fajčenia a pod.),<BR>
-premietanie filmov a diapozitívov k jednotlivým témam,<BR>
-trávenie - dôkazy dôležitých zložiek potravy (bielkoviny, sacharidy, tuky, vitamíny),<BR>
-pozorovanie procesov trávenia účinkom enzýmov (ptyalín, pepsín, žlč),<BR>
-dýchanie - pozorovanie dýchacích pohybov, apnoická pauza, model pľúc ,<BR>
-transport látok - krv - zloženie (dôkaz železa),<BR>
-zrážanie krvi, hemolýza erytrocytov, krvné skupiny,<BR>
-cievna sústava, činnosť srdca (pulz, srdcové ozvy, tlak) v pokoji a po námahe,<BR>
-exkrécia - vyšetrenie Moču, funkcia kože (potné žľazy),<BR>
-nervová regulácia - reflexy (patelárny, zrenicový, Achillovej šľachy, podmienený, nepodmienený),
zisťovanie laterality párových orgánov,<BR>
-zmyslové orgány a ich činnosť - citlivosť kože, slepá škvrna, zrakové klamy,
adaptácia na podnet, skúšky dominancie oka a ucha.<BR>

<B>2. Evolúcia organizmov – všeobecné zákonitosti</B><BR>
C i e l e<BR>
-oboznámiť s vývojom evolučného myslenia – lamarkizmus, darwinizmus,
neodarwinizmus,<BR>
-vysvetliť základné mechanizmy evolúcie,<BR>
-vysvetliť vznik a zánik druhov, koevolúciu,<BR>
-poukázať na doklady evolúcie.<BR>

O b s a h<BR>
Prehľad evolučného myslenia, základné mechanizmy evolúcie – kríženie, mutácie,
migrácia, génový posun, výber, vznik a zánik druhov, koevolúcia, doklady evolúcie –
biogeografia, skameneliny, porovnávacia anatómia, embryológia a molekulárna
biológia.<BR>

<B>3. Vznik života na Zemi</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať vývoj Zeme od jej geologickej minulosti, cez chemickú a biologickú
evolúciu,<BR>
-stručne charakterizovať teórie vzniku života,<BR>
-poukázať na náročnosť experimentálnych a dôkazových techník potvrdzujúcich
pravdepodobný vznik prvých foriem života.<BR>

O b s a h<BR>
Predstavy o vzniku Zeme a živých sústav. Teórie vzniku života od abiogénne formujúcich
sa organických látok, po prvé makromolekuly a prototypy buniek eukaryotickej bunky.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-premietanie filmov a prezentácia ďalších možných zdrojov k problematike vzniku života,<BR>
-referáty žiakov o názoroch na vznik a vývoj života.<BR>

<B>4. Pôvod a vývoj človeka</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať vývojových predchodcov človeka, rozlišovacie znaky a proces
hominizácie a sapientácie.<BR>

O b s a h<BR>
Paleontologické a archeologické nálezy, ich datovanie. Proces hominizácie a sapientácie.
Charakteristika a vznik hominidov. Základné antropologické znaky. Významní
predstavitelia rodu Homo. Ľudské rasy a rasizmus.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-poznávanie rozdielov v stavbe tela primátov a človeka,<BR>
-samostatné referáty žiakov k problematike.<BR>

<B>5. Genetika</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť základné genetické pojmy nevyhnutné na pochopenie mechanizmov
dedičnosti na jednotlivých stupňoch organizácie živých systémov,<BR>
-charakterizovať podstatu procesov dedičnosti a premenlivosti a dôsledok ich
pôsobenia v evolúcii,<BR>
-poznať základnú charakteristiku dedičných ochorení, riziká ich prenosu a prevenciu
voči nim,<BR>
-poznať význam a perspektívy genetiky v praxi, najmä v šľachtiteľstve, génovom
inžinierstve a v boji proti geneticky podmieneným ochoreniam.<BR>

O b s a h<BR>
Základné genetické pojmy. Molekulové základy dedičnosti. Genetika prokaryotov.
Bunkové základy dedičnosti. Mendelove zákony. Dedičnosť a pohlavie. Väzba génov –
úplná, neúplná. Mimojadrová dedičnosť. Mutácie – génové, chromozómové, genómové.<BR>
Dedičnosť kvantitatívnych znakov. – interakcie. Genetika človeka. Základy populačnej
genetiky. Génové manipulácie.<BR>

<B>5.1 Základné genetické pojmy</B><BR>
C i e l e<BR>
-definovať základné genetické pojmy. Poukázať na význam Mendelovho učenia v
genetike.<BR>

O b s a h<BR>
Dedičnosť, premenlivosť. Gén, genotyp, znak, fenotyp, homozygot, heterozygot,
recesívny, dominantný.<BR>
Gén, alela, alelový pár, znak, druhy znakov, dominancia, recesivita. Život a dielo J. G.
Mendela.<BR>

<B>5.2 Molekulové základy genetiky</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť štruktúru a funkciu nukleových kyselín,<BR>
-vysvetliť prenos genetickej informácie,<BR>
-vysvetliť mechanizmus procesov trnaskripcie a translácie.<BR>

O b s a h<BR>
Štruktúra a funkcia nukleových kyselín, prenos genetickej informácie, genetický kód.
Expresia génu, syntéza nukleových kyselín, proteosyntéza.<BR>

<B>5.3 Genetika prokaryotov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť funkciu a význam operónov a plazmidov.<BR>

O b s a h<BR>
Operóny – jednosmerný prenos GI. Plazmidy a ich význam.<BR>

<B>5.4 Bunkové základy dedičnosti</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť zákonitosti genetických mechanizmov na úrovni eukaryotickej bunky,<BR>
-charakterizovať genetické dôsledky meiózy a princíp chromozómového určenia
pohlavia.<BR>

O b s a h<BR>
Usporiadanie génov v chromozómoch. Genetika eukaryotickej bunky. Väzba génov,
rekombinácia a segregácia chromozómov.<BR>

<B>5.5 Mendelove zákony</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť princíp dedenia kvalitatívnych znakov a vedieť aplikovať Mendelove
zákony v praktických úlohách z genetiky,<BR>
-vymedziť platnosť Mendelových zákonov.<BR>

O b s a h<BR>
Mendelove zákony dedičnosti – monohybridné kríženie s úplnou dominanciou,
dihybridné kríženie, spätné kríženie, kodominancia, dedičnosť krvných skupín.<BR>

<B>5.6 Dedičnosť a pohlavie</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť zákonitosti chromozómového určenia pohlavia,<BR>
-vysvetliť zákonitosti dedičnosti viazanej na pohlavie,<BR>
-poukázať na typy heterogametnosti.<BR>

O b s a h<BR>
Sexualita a pohlavný dimorfizmus, pohlavné chromozómy, chromozómové určenie
pohlavia. Dedičnosť viazaná na pohlavie. Typy heterogametnosti a zákonitosti ich
dedičnosti.<BR>

<B>5.7 Väzba génov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť pojem väzba génov a väzbová skupina,<BR>
-vysvetliť Morganove pravidlá,<BR>
-poukázať na chromozómové mapy a význam génovej väzby.<BR>

O b s a h<BR>
Podstata väzby, Morganove pravidlá pri úplnej a neúplnej väzbe. Chromozómové mapy a
význam génovej väzby.<BR>

<B>5.8 Mimojadrová dedičnosť</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť funkciu a dedičnosť znakov podmienených mimojadrovými génmi.<BR>

O b s a h<BR>
Podstata a zákonitosti mimojadrovej dedičnosti.<BR>

<B>5.9 Mutácie - genetická premenlivosť</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať mutácie, ich klasifikáciu a dôsledky pôsobenia mutagénov v
životnom prostredí,<BR>
-poznať vplyv mutagénov pri vzniku nádorových ochorení.<BR>

O b s a h<BR>
Mutagény a antimutagény. Mutácie génové, chromozómové, genómové. Význam
mutácií.<BR>

<B>5.10 Dedičnosť kvantitatívnych znakov</B><BR>
C i e l e<BR>
-vysvetliť princíp polygénnej dedičnosti<BR>

O b s a h<BR>
Kvantitatívne a kvalitatívne znaky. Polygénny systém kvantitatívnych znakov.<BR>

<B>5.11 Základy populačnej genetiky</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať genofond populácií a činitele, ktoré ho môžu v priebehu generácií
ovplyvňovať,<BR>
-vysvetliť základné mechanizmy genetiky populácií a možnosti jej aplikácie v praxi,<BR>
-poznať faktory, ktoré narúšajú genetickú rovnováhu populácie.<BR>

O b s a h<BR>
Genetická štruktúra a rovnováha populácie. Hardyho-Weinbergov zákon. Vplyv mutácií a
selekcie na genofond populácie.<BR>

<B>5.12 Genetika človeka</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať špecifické metódy výskumu a význam genetiky človeka,<BR>
-poznať základné dedičné choroby, ich patogenézu, dispozície a možnosti prevencie.<BR>

O b s a h<BR>
Metódy výskumu. Molekulová genetika človeka. Štúdium karyotypov človeka.<BR>
Rodokmeňová analýza. Genetické poradenstvo a prenatálna genetická diagnostika.<BR>

<B>5.13 Génové manipulácie a ich praktické využitie</B><BR>
C i e l e<BR>
-charakterizovať princíp génových manipulácií a ich význam pre človeka a
spoločenskú prax,<BR>
-oboznámiť so základnými technikami génového inžinierstva v moderných
biotechnológiách.<BR>

O b s a h<BR>
Princíp konštrukcie hybridných molekúl DNA a ich klonovania. Biologické, etické a
ekologické dôsledky genetických zásahov, ako aj perspektívy genetiky v záujme
zvýšenia kvality života.<BR>

C v i č e n i a<BR>
-aplikácia základov genetickej analýzy na riešenie jednoduchých príkladov z genetiky
(Mendelove pravidlá, genetika človeka).<BR>

<P><B>PROCES</B>

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;  Úspešnosť realizácie obsahu biologického učiva je determinovaná výberom metód,
foriem a prostriedkov vyučovania. Úroveň psychosomatického vývinu žiakov gymnázií
predpokladá formálno-abstraktné myslenie, ktoré umožňuje efektívne využívať aj
neštandardné dialogické metódy a aktivizačné vyučovacie postupy. To znamená, že pri
prezentovaní anatomicko-morfologických pojmov by bolo vhodné uprednostniť názorné
vyučovacie postupy s využitím prírodnín, preparátov, modelov, zobrazení a iných učebných
pomôcok s možnosťou samostatnej práce žiakov a riadeného rozhovoru. Pri sprístupňovaní
dynamických disciplín (fyziológia, genetika, ekológia) sa odporúča metóda vysvetľovania,
aktivizačného a heuristického rozhovoru. Pri sprístupňovaní rozsahom náročnejších tém je
vhodné aplikovať metódy výkladu a rozhovoru s využitím prvkov problémového
vyučovania. Na motiváciu žiakov odporúčame motivačné rozprávanie a rozhovor
(bunková teória, objavenie krvných skupín, dejiny genetiky a pod.). Účinné sú nenáročné
demonštračné pokusy, formulovanie problémových situácií, čí neštandardných úloh, prípadne
využitie sekvencií z videa alebo filmu. Pri vysvetľovaní mechanizmov dôležitých procesov je
nevyhnutná ich demonštrácia prostredníctvom jednoduchých schém, náčrtov, čí nákresov,
ktoré priblížia ich podstatu (napr. delenie bunky, rodozmeny, prenos genetickej
informácie).Všetky sprístupňované poznatky je optimálne aktualizovať s ohľadom na
skúsenosti žiaka, ako aj podmienky historického, miestneho a praktického významu.

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Pri realizácii praktických cvičení sú ťažiskom krátkodobé, jednoduché pokusy a
pozorovania. Žiaci by mali zvládnuť metodiku mikroskopovania, mali by poznať diakritické
(rozlišovacie) znaky pri identifikácii príslušných taxonomických skupín živočíchov a rastlín.
Osvojovanie genetických zákonitostí je potrebné podporiť precvičovaním jednoduchých
vzorových príkladov. Teoretické poznatky zo somatológie človeka je potrebné prezentovať v
kontexte zachovania zdravia človeka a zdravého životného štýlu. Problémy sexuálnej
výchovy, ako aj ekologicko-environmentálne poznatky je potrebné vhodne dopĺňať v zmysle
platných učebných osnov sexuálnej a environmentálnej výchovy schválených MŠ SR.





 </td>
</tr>

<tr>
 <td>...viac na stránke <a href="http://www.statpedu.sk">www.statpedu.sk</a>
  </td>
</tr>





</span>
</TABLE>
</DIV>
</BODY>
</HTML>
�