Osemročné štúdium

Štvorročné štúdium

      Vzdelávací štandard z biológie pre gymnáziá vymedzuje základné učivo a požiadavky na vedomosti a zručnosti. Majú si ich osvojiť všetci žiaci bez ohľadu na zameranie školy. Záväznosť štandardu nevylučuje možnosť rozšíriť obsah vzdelávania o ďalšie učivo podľa schopností a prejaveného záujmu žiakov, a tak realizovať požadovanú diferenciáciu vzdelávania.

      Požiadavky sú formulované tak, aby boli primerané, jednoznačné a kontrolovateľné. Neslúžia na zisťovanie a kontrolu vedomostí a zručností žiakov. Tvoria len základ, podľa ktorého budú nadväzne vypracované materiály na kvantifikovanie učebných výkonov žiakov - didaktické testy, tematické, ročníkové a iné skúšky. Rozsah vedomostí, ktoré si má žiak v jednotlivých požiadavkách osvojiť je daný vzorovými exemplifikačnými úlohami.

      Vzdelávací štandard z biológie obsahuje 11 tematických okruhov učiva. V každom tematickom okruhu je vymedzený obsah, požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov a vzorové exemplifikačné úlohy. Obsah stanovuje základné učivo, ktoré má byť sprístupnené všetkým žiakom gymnázia. Požiadavky na vedomosti a zručnosti konkrétne vymedzujú, ktoré vedomosti a zručnosti by mali všetci žiaci počas štúdia získať a vedieť preukázať, aj keď na rôznej úrovni. Formulované požiadavky sa vzťahujú na celoročné učivo, a preto sa nie vždy kryjú s obsahom príslušného tematického celku. Napríklad typické organely rastlinnej bunky sa podrobnejšie preberajú až v tematickom celku Biológia rastlín, ale požiadavky na toto učivo sú zahrnuté v rámci obsahu tematického celku Biológia bunky. V tematických celkoch, obsah ktorých si to priamo vyžaduje sú osobitne vymedzené aj požiadavky na vedomosti a zručnosti vyplývajúce z obsahu a cieľa príslušných praktických cvičení. Vzorové exemplifikačné úlohy spresňujú požiadavky štandardu a sú návodom pre tvorbu výstupov v podobe učebných úloh.

      Prezentovaný dokument je flexibilný, t.j. všetky jeho súčasti - obsah, požiadavky a exemplifikačné úlohy predstavujú otvorený systém prístupný zmenám na základe potrieb a požiadaviek reálnej školskej praxe. Otvorenosť systému súvisí aj s tým, že nové učebnice biológie vychádzajú postupne a mnohé nové v nich prezentované poznatky budú podľa potreby postupne transformované do podoby výstupov, t.j. budú spresňovať, prípadne aj korigovať a upravovať niektoré požiadavky a z nich vyplývajúce exemplifikačné úlohy. Týka sa to najmä učiva v tematickom celku - Biológia živočíchov, Systém, fylogenéza a ekológia živočíchov a praktických cvičení.

ÚVOD DO BIOLÓGIE

Obsah
Biológia a jej postavenie v systéme vied. Prehľad základných biologických disciplín. Stručný prehľad dejín biológie. Význam biologických poznatkov pre život a praktické využitie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Definovať biológiu ako vedu, poznať jej vedné disciplíny.
   • Vymenujte jednotlivé biologické disciplíny.
   • Porovnajte predmet skúmania základných biologických vied a popíšte ich náplň.
1.2 Poznať najdôležitejšie vedecké objavy v biológii a ich predstaviteľov.
   • Uveďte mená bádateľov, ktorí sa zaslúžili o vysvetlenie bunkovej teórie.
   • Uveďte v čom vidíte význam K. Linného pre rozvoj biológie.
   • Porovnajte názory J.B. Lamarcka a Ch. Darwina na evolúciu organizmov.
   • Uveďte, s menami ktorých vedcov je spojený vznik a rozvoj genetiky ako modernej biologickej vedy.
1.3 Poznať význam biologických poznatkov pre život a praktické využitie.
   • Vymenujte významné biologické objavy a konkretizujte ich význam pre poznanie prírody a pre človeka.

2. VŠEOBECNÉ VLASTNOSTI ŽIVÝCH SÚSTAV

Obsah
Základné rozdiely medzi živými a neživými sústavami. Základné úrovne organizácie živých systémov. Nebunková forma organizácie živej hmoty. Informácia. Regulácia. Základné formy regulácie živých systémov. Autoreprodukcia živých systémov. Ontogenéza a fylogenéza živých systémov.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.1 Poznať základné rozdiely medzi neživými a živými sústavami.
   • Vysvetlite význam neživej prírody pre živé organizmy.
   • Vymenujte základné rozlišovacie znaky živých a neživých sústav.
2.2 Vysvetliť postupnú organizovanosť živých sústav.
   • Porovnajte jednotlivé organizačné úrovne živých systémov.
   • Vysvetlite špecifické postavenie vírusov.
2.3 Vedieť vymenovať a charakterizovať znaky organizmu ako živého systému.
   • Charakterizujte všeobecné vlastnosti a prejavy živých systémov.

3. BIOLÓGIA BUNKY

Obsah
Bunková teória. Všeobecné vlastnosti bunky. Chemické zloženie bunky. Štruktúra bunky. Typy buniek. Rozmnožovanie bunky a bunkový cyklus. Príjem a výdaj látok bunkou. Prenos energie v bunke.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3. 1 Definovať bunkovú teóriu.
   • Vysvetlite prečo je bunková teória základná biologická koncepcia.
3. 2 Vymenovať všeobecné vlastnosti bunky a vysvetliť ich význam.
   • Porovnajte všeobecné vlastnosti živých sústav a všeobecné vlastnosti bunky.
   • Je pohyb všeobecnou vlastnosťou bunky? Vysvetlite.
3. 3 Poznať význam vody, sacharidov, tukov, bielkovín a nukleových kyselín pre bunku.
   • Konkretizujte, ktoré chemické zlúčeniny obsiahnuté v bunke majú konštrukčnú, metabolickú, zásobnú a substrátovu funkciu.
   • Uveďte, ktoré látky sú dôležitou zásobou energie v bunkách.
   • Vysvetlite, aký význam majú pre bunku nukleové kyseliny.
   • Vysvetlite, čím sú po chemickej stránke tvorené biomembrány.
   • Uveďte, ktoré zlúčeniny obsiahnuté v bunke sú nositeľmi genetickej informácie.
   • Vysvetlite, prečo má voda zásadný význam pre život bunky.
3. 4 Vysvetliť všeobecnú štruktúru bunky.
   • Konkretizujte, čo tvorí všeobecnú štruktúru bunky.
   • Vysvetlite, aký význam má poznanie všeobecnej štruktúry bunky.
   • Vysvetlite čo je to membránový systém a akú má funkciu v bunke.
3. 5 Poznať stavbu a funkcie základných bunkových organel.
   • Vymenujte bunkové povrchy eukaryotickej bunky.
   • Vysvetlite čo je príčinou, že bunková stena je priepustná pre vodné roztoky a cytoplazmatická membrána je polopriepustná.
   • Vysvetlite rozdiel v stavbe jadra prokaryotickej a eukaryotickej bunky.
   • Uveďte názov organely, prostredníctvom ktorej bunka zabezpečuje a kontroluje príjem látok a signálov z okolitého prostredia.
   • Uveďte, ktorá organela je syntetickým centrom bunky.
   • Uveďte funkciu jednotlivých druhov plastidov v bunke.
   • Uveďte, ktorá organela zabezpečuje rozkladné procesy v bunke.
   • Uveďte, ktorá bunková organela má sekrečnú funkciu.
3. 6 Vysvetliť rozdiel a odlíšiť membránové a fibrilárne štruktúry.
   • Vysvetlite podstatný rozdiel medzi membránovými a fibrilárnymi organelami.
   • Vymenujte základné membránové a fibrilárne štruktúry bunky.
3. 7 Vysvetliť rozdiel medzi prokaryotickou a eukaryotickou, rastlinnou a živočíšnou bunkou.
   • Vymenujte membránové organely eukaryotickej bunky, ktoré sú spoločné pre rastlinnú a živočíšnu bunku.
   • Vymenujte organely, ktoré sú charakteristické len pre rastlinné bunky.
   • Vymenujte vysokošpecializované fibrilárne štruktúry živočíšnej bunky.
   • Vysvetlite základný rozdiel v stavbe prokaryotickej a eukarytotickej bunky.
3. 8 Vysvetliť spôsoby rozmnožovania buniek (mitóza, meióza).
   • Vysvetlite principiálny rozdiel medzi mitózou a meiózou.
   • Vysvetlite, ktoré procesy predchádzajú bunkovému deleniu a prečo.
   • Uveďte názov bunkovej štruktúry, ktorá zodpovedá za presné rozdelenie chromozómov. do dcérskych buniek počas mitózy.
   • Vysvetlite jednotlivé fázy mitózy.
   • Vysvetlite v ktorej fáze meiózy dochádza k redukcii počtu chromozómov.
   • Uveďte ako sa nazýva bunkové delenie, výsledkom ktorého sú pri delení diploidnej bunky diploidné dcérske bunky.
   • Pomenujte bunkové delenie, výsledkom ktorého sú pri delení diploidnej bunky haploidné dcérske bunky.
3.9 Vysvetliť pojem bunkový cyklus a poznať význam jeho jednotlivých fáz.
   • Porovnajte jednotlivé fázy bunkového cyklu.
   • Vysvetlite, aké dôsledky pre bunku by mala neprítomnosť hlavného kontrolného uzla.
   • Vysvetlite, ktorá fáza bunkového cyklu predchádza bunkovému deleniu a prečo.
   • Konkretizujte, čo sa deje v syntetickej fáze bunkového cyklu.
   • Vysvetlite pojem generačná doba bunky.
   • Uveďte, ako sa nazýva fáza bunkového cyklu, v ktorej prebieha karyokinéza a cytokinéza.
3.10 Vysvetliť mechanizmy príjmu a výdaja látok bunkou.
   • Vysvetlite, aký vplyv má osmotická hodnota bunky na príjem a výdaj látok. Konkretizujte na príkladoch.
   • Vysvetlite spôsoby prijímu látok do bunky.
   • Vysvetlite, ktorá bunková organela má osmoregulačnú funkciu.
3.11 Vysvetliť rozdiel v priebehu osmotických javov v rastlinnej a živočíšnej bunke.
   • Vysvetlite za akých podmienok môže nastať plazmolýza rastlinnej bunky.
   • Porovnajte plazmolýzu a plazmoptýzu.
   • Porovnajte hypertonické a hypotonické prostredie v bunke vo vzťahu k osmotickej hodnote vonkajšieho prostredia.
   • Vysvetlite aký praktický význam má poznanie zákonitostí osmotických procesov.
3.12 Vysvetliť princíp prenosu energie v bunke.
   • Vysvetlite prečo nemôže bunka pre svoje životné deje využívať akúkoľvek energiu.
   • Vysvetlite, aký typ energie môže bunka bezprostredne využívať na svoje životné procesy.

Praktické cvičenia
3.13 Vedieť opísať, zakresliť a správne pomenovať pozorované objekty.
3.14 Vedieť samostatne viesť protokol o pozorovaní a pokusoch.
3.15 Poznať mikroskop, jeho jednotlivé časti a vedieť ho pripraviť k pozorovaniu.
3.16 Vedieť samostatne pripraviť natívny mikroskopický preparát buniek vybraných biologických objektov.
   • Uveďte, z ktorej časti konkrétneho biologického objektu možno pripraviť natívny preparát na pozorovanie bunkového delenia.
3.17 Vedieť zakresliť a opísať pozorované diakritické štruktúry v stavbe rastlinnej a živočíšnej bunky.
3.18 Poznať, vedieť zakresliť, rozlíšiť a opísať jednotlivé fázy bunkového delenia.
3.19 Podľa návodu vedieť pripraviť natívne preparáty na pozorovanie osmotických javov.

4. NEBUNKOVÉ A PROKARYOTICKÉ ORGANIZMY

Obsah
Základná charakteristika, miesto vo fylogenéze, stavba, spôsob života a význam vírusov a baktérií.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.1 Vedieť vysvetliť špecifickú stavbu vírusov, ich spôsob života, rozmnožovanie, kritériá klasifikácie a najdôležitejšie ochorenia spôsobené vírusmi.
   • Vysvetlite prečo sú vírusy nebunkové organizmy.
   • Popíšte fázy infikovania bunky vírusom.
   • Vysvetlite pojem onkogénne vírusy.
   • Schematicky nakreslite a opíšte bakteriofág.
   • Vymenujte najčastejšie ochorenia človeka, rastlín a živočíchov, ktoré spôsobujú vírusy.
   • Môžu vírusy trvalo existovať mimo hostiteľskej bunky? Vysvetlite.
   • Vysvetlite, prečo na vírusové ochorenia nezaberajú antibiotiká.
   • Vysvetlite, prečo sa vírusy môžu rozmnožovať len v bunkách hostiteľských organizmov.
4.2 Vedieť rozdiely v stavbe vírusov a baktérií.
   • Vysvetlite v čom je podstatný rozdiel medzi baktériami a vírusmi.
4.3 Vysvetliť stavbu, spôsob výživy, rozmnožovanie a klasifikáciu baktérií.
   • Nakreslite a popíšte stavbu bakteriálnej bunky.
   • Uveďte, aký tvar môžu mať bunky baktérií.
   • Porovnajte spôsob výživy jednotlivých typov autotrofných a heterotrofných baktérií.
   • Vymenujte spôsoby rozmnožovania baktérií.
4.4 Vymenovať najrozšírenejšie druhy baktérií, ich význam v prírode a pre človeka a základné ochorenia, ktoré spôsobujú.
   • Na príkladoch konkretizujte rozšírenie a patogénne účinky baktérií.
   • Konkretizujte hospodársky a ekologický význam baktérií.
   • Vysvetlite prečo sú niektoré baktérie rezistentné voči pôsobeniu antibiotík.
4.5 Poznať význam bakteriológie pre život a zdravie človeka.
   • Uveďte, kto objavil princíp profylaxie a aký význam to má v medicínskej praxi.
   • Uveďte mená významných bakteriológov a o aký objav sa v oblasti bakteriológie zaslúžili.

Praktické cvičenia
4.6 Identifikovať rôzne druhy baktérií pozorovaním trvácich mikroskopických preparátov.

5. BIOLÓGIA RASTLÍN

Stavba rastlinného tela
Obsah
Rastlinné pletivá. Rozdelenie pletív. Stavba a funkcia jednotlivých pletív. Rastlinné orgány. Rozdelenie orgánov. Stavba a funkcie jednotlivých orgánov.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5. 1 Definovať rastlinné pletivá.
   • Vysvetlite rozdiel medzi pletivom a tkanivom.
5. 2 Rozlíšiť delivé pletivá od trvácich, poznať ich rozdelenie, funkciu a význam v rastline.
   • Vysvetlite rozdiel medzi trvácim a delivým pletivom.
   • Uveďte, ako sa nazýva pletivo tvorené tenkostennými bunkami, ktoré majú vo všetkých smeroch približne rovnaké rozmery:
   • Vysvetlite, v ktorej časti rastliny sú lokalizované delivé pletivá a prečo.
   • Uveďte ako sa rozdeľujú trváce pletivá z hľadiska funkcie.
5. 3 Vymenovať základné typy pletív.
   • Na modelovom príklade listu vymenujte typy pletív a vysvetlite ich funkciu.
   • Vymenujte typy základných pletív a uveďte príklady.
5. 4 Charakterizovať krycie, vodivé a základné pletivá, vysvetliť ich funkciu a význam v rastline.
   • Vysvetlite rozdiel medzi parenchymatickým a mechanickým pletivom.
   • Vysvetlite, aký je rozdiel medzi prieduchmi a hydatódami.
   • Ako sa nazývajú vodivé elementy drevnej a lykovej časti cievneho zväzku.
   • Vymenujte typy cievnych zväzkov stonky.
5. 5 Opísať vonkajšiu a vnútornú stavbu vegetatívnych rastlinných orgánov.
   • Vysvetlite ako je možné, že pravé korene rastú vždy v smere zemskej tiaže.
   • Vysvetlite rozdiel medzi primárnou a vedľajšou koreňovou sústavou.
   • Porovnajte koreňovú sústavu cibule a mrkvy.
   • Porovnajte anatomickú stavbu koreňa a stonky.
   • Nakreslite a opíšte anatomickú stavbu listu.
   • Vysvetlite, čím je podmienené rozloženie prieduchov na spodnej a vrchnej strane listu.
5. 6 Odlíšiť vonkajšiu a vnútornú stavbu listu jednoklíčnolistových rastlín od dvojklíčnolistových.
   • Porovnajte anatomickú a morfologickú stavbu listu jedno a dvojklíčnolistových rastlín.
5.7 Opísať stavbu kvetu semenných rastlín.
   • Nakreslite a opíšte stavbu kvetu magnóliorastov.
   • Opíšte čo tvorí okvetie magnóliorastov.
   • Aký je rozdiel v stavbe samičích a samčích kvetných šištičiek borovicorastov.
5.8 Vysvetliť stavbu vajíčka a vznik semena borovicorastov (nahosemenných).
   • Nakreslite a popíšte vajíčko borovicorastov pred oplodnením.
   • Vysvetlite čo vznikne premenou vajíčka po oplodnení borovicorastov.
5.9 Vysvetliť stavbu vajíčka, vznik semena a plodu magnóliorastov (krytosemenných).
   • Podľa schematického nákresu porovnajte stavbu vajíčka borovicorastov a magnóliorastov.
   • Uveďte čo vzniká v peľniciach magnóliorastov po redukčnom delení.
   • Nakreslite a popíšte vajíčko magnóliorastov pred oplodnením.
   • Porovnajte jednoduché a dvojité oplodnenie.
5.10 Rozlíšiť základné typy súkvetí.
   • Vysvetlite rozdiel medzi strapcovitým a vrcholíkovitým typom súkvetia.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte typy strapcovitého a vrcholíkovitého súkvetia.
5.11 Rozlíšiť základné typy suchých a dužinatých plodov.
   • Na konkrétnych príkladoch porovnajte základné typy suchých a dužinatých plodov.

Praktické cvičenia
5.12 Na mikroskopických preparátoch, prípadne diapozitívoch vedieť identifikovať, rozlíšiť, opísať a zakresliť základné typy pletív.
5.13 Vedieť zakresliť a opísať priečny prierez koreňa, stonky a listu.
5.14 Vedieť rozlíšiť jednotlivé typy koreňov podľa tvaru a stoniek podľa habitusu.
5.15 Poznať, vedieť určiť a rozlíšiť diakritické znaky listov.
   • Vymenujte základné rozlišovacie znaky listov, ktoré sa využívajú na určovanie druhov v systematickej botanike.
5.16 Rozlíšiť semeno dvojklíčnolistových rastlín od semena ihličnanov.
   • Porovnajte semeno tulipánu, fazule a borovice. Čo je hlavným rozlišovacím znakom v ich stavbe?
5.17 Poznať, vedieť určiť a rozlíšiť základné typy súkvetí a plodov rastlín.

Základy fyziológie rastlín
Obsah
Metabolizmus rastlín a energia. Spôsoby výživy rastlín. Chemosyntéza, fotosyntéza. Dýchanie rastlín. Minerálna výživa. Vodný režim rastlín. Rozmnožovanie rastlín. Rodozmena - striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie v ontogenéze rastlín. Rast a vývin rastlín.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5.18 Vysvetliť princíp rastlinného metabolizmu (anabolizmus, katabolizmus).
   • Uveďte, ktoré procesy zahrňuje rastlinný metabolizmus.
   • Na konkrétnom príklade porovnajte exergonické a endergonické procesy.
   • Vysvetlite rozdiel medzi asimiláciou a disimiláciou.
5.19 Vysvetliť funkciu enzýmov v metabolizme a princíp ich pôsobenia.
   • Vysvetlite, prečo je prítomnosť enzýmov nevyhnutnou podmienkou metabolizmu živých organizmov.
   • Vysvetlite rozdiel medzi funkčnou a substrátovou špecifičnosťou enzýmu.
5.20 Charakterizovať spôsoby výživy rastlín a poukázať na základný rozdiel medzi nimi.
   • Porovnajte autotrofný a heterotrofný spôsob výživy rastlín.
   • Vysvetlite rozdiel medzi chemoautotrofiou a fotoautotrofiou.
   • Na konkrétnych príkladoch porovnajte jednotlivé formy heterotrofie.
   • Uveďte, ako získavajú energiu na syntézu organických látok mixotrofné organizmy:
   • Uveďte podstatný rozdiel medzi poloparazitickou a parazitickou rastlinou.
   • Vysvetlite akú funkciu majú nitrifikačné baktérie a denitrifikačné baktérie.
5.21 Konkretizovať význam, vstupné látky a konečné produkty fotosyntézy.
   • Vymenujte podmienky fotosyntézy.
   • Vysvetlite prečo je fotosyntéza jedinečný proces v prírode.
   • Uveďte, na ktorú bunkovú organelu sú viazané procesy fotosyntézy.
   • Napíšte základnú rovnicu, ktorá vyjadruje vstupné látky a konečné produkty fotosyntézy.
5.22 Konkretizovať význam, vstupné látky a konečné produkty dýchania.
   • Vymenujte základné podmienky dýchania.
   • Uveďte, na ktorú bunkovú organelu je viazaný proces oxidačnej fosforylácie.
   • Uveďte, čo je výsledkom úplnej oxidácie substrátu v procese dýchania rastlín.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte význam dýchania rastlín.
5.23 Vysvetliť podstatu anaeróbneho a aeróbneho dýchania.
   • Vysvetlite podstatný rozdiel medzi anaeróbnym a aeróbnym dýchaním rastlín.
   • Uveďte konečné produkty anaeróbnej glykolýzy.
5.24 Vedieť porovnať procesy fotosyntézy a dýchania.
   • Porovnajte vstupné látky a výstupné produkty fotosyntézy a dýchania.
   • Porovnajte význam fotosyntézy a dýchania pre život.
5.25 Vysvetliť príjem, vedenie a výdaj vody rastlinou.
   • Konkretizujte význam vodného režimu pre rastlinu.
   • Vymenujte faktory, ktoré podmieňujú príjem a vedenie vody rastlinou.
   • Vysvetlite rozdiel medzi transpiračným a asimilačným prúdom v rastline.
   • Porovnajte procesy gutácie a transpirácie.
   • Na konkrétnych príkladoch vysvetlite, prečo rastliny môžu aj pri dostatočnej zálievke vädnúť
5.26 Poznať význam minerálnej výživy pre život rastlín.
   • Vysvetlite význam biogénnych prvkov v rastline.
   • Uveďte spôsoby, pomocou ktorých možno skúmať nároky rastlín na minerálnu výživu.
   • Vysvetlite za akých podmienok môže rastlina prijímať vzdušný dusík.
5.27 Vysvetliť princíp a poznať spôsoby pohlavného a nepohlavného rozmnožovania.
   • Porovnajte pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie rastlín.
   • Vysvetlite, akú úlohu má mitóza a meióza v procese rozmnožovania rastlín.
   • Na konkrétnych príkladoch vymenujte spôsoby nepohlavného rozmnožovania rastlín.
5.28 Vysvetliť princíp rodozmeny v ontogenéze rastlín.
   • Porovnajte gametofyt a sporofyt.
   • Vysvetlite pojem rodozmena.
   • Schematicky nakreslite a popíšte rodozmenu machorastov.
5.29 Vysvetliť podstatu rastových a vývinových procesov rastlín.
   • Vysvetlite rozdiel medzi rastom a vývinom.
   • Vymenujte základné procesy ontogenézy rastlín.
5.30 Vymenovať vonkajšie a vnútorné činitele ontogenézy.
   • Vysvetlite funkciu rastových látok v procesoch ontogenézy.
   • Vysvetlite, aký účinok majú na rastlinu herbicídy.
   • Vymenujte vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú rast a vývin rastlín.

Praktické cvičenia
5.31 Na mikroskopickom preparáte vedieť rozlíšiť gutáciu od transpirácie.
   • Vysvetlite, ako na podložnom sklíčku rozlíšite gutačnú vodu od transpiračnej.
5.32 Podľa návodu vedieť pripraviť pokusy a vysvetliť princíp dôkazových reakcií produktov fotosyntézy v rastlinách (škrob, kyslík).

6. SYSTÉM, FYLOGENÉZA A EKOLÓGIA RASTLÍN

Systém a fylogenéza rastlín
Obsah
Klasifikačné systémy. Stručný prehľad prirodzeného systému rastlín. Zákonitosti fylogenézy. Nižšie rastliny. Vyššie rastliny. Dvojklíčnolistové a jednoklíčnoslistové rastliny.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
6.1 Charakterizovať klasifikačné systémy rastlín.
   • Uveďte typy klasifikačných systémov, ktoré sa vyvinuli v dejinách systematickej botaniky.
   • Na príklade vysvetlite, čo znamená binomická nomenklatúra rastlín.
6.2 Poznať dôležité systematické znaky, zákonitosti fylogenézy a základnú charakteristiku rias ako typických predstaviteľov nižších rastlín.
   • Vymenujte znaky, ktorými sa líšia sinice od typických predstaviteľov nižších rastlín.
   • Vysvetlite, ktoré bičíkovce patria do rastlinných systémov a prečo.
   • Uveďte typické spôsoby rozmnožovania rias.
   • Porovnajte stavbu tela nižších a vyšších rastlín.
   • Porovnajte charakteristické typy stielok jednobunkových a mnohobunkových rias.
   • Uveďte, ktoré oddelenie rias má význam z hľadiska evolúcie vyšších rastlín.
6.3 Poznať typických zástupcov rias a ich význam v prírode a pre človeka.
   • Uveďte najznámejšie druhy rias, ktoré sú rozšírené na súši a vo vodných biotopoch.
   • Konkretizujte význam rias v prírode a pre človeka.
6.4 Poznať dôležité systematické znaky, zákonitosti fylogenézy a základnú charakteristiku vyšších rastlín.
   • Uveďte, v ktorej skupine rias nachádzame pôvod vyšších rastlín.
   • Uveďte, ktoré zmeny sprevádzali prechod rastlín z vodného prostredia na suchú zem.
   • Vymenujte znaky, ktorými sa odlišujú vyššie rastliny od nižších rastlín.
   • Vymenujte charakteristické znaky vyšších rastlín.
6.5 Vedieť charakterizovať najvýznamnejšie oddelenia výtrusných cievnatých rastlín z hľadiska stavby, fylogenézy, rozšírenia a významu pre človeka.
   • Vymenujte najvýznamnejšie oddelenia výtrusných cievnatých rastlín.
   • Vymenujte znaky, ktorými sa odlišujú semenné rastliny od výtrusných cievnatých rastlín.
   • Vysvetlite význam machorastov v prírode.
   • Podľa atlasu rozlíšte typických zástupcov výstrusných cievnatých rastlín - rašelinník močiarny, ploník borievkový, praslička lesná, papraď samčia, perovník pštrosí a sladič obyčajný.
6.6 Poznať základnú charakteristiku najvýznamnejších oddelení nahosemenných rastlín - borovicorasty z hľadiska stavby, rozšírenia a fylogenézy. Poznať hlavných zástupcov a ich význam pre človeka.
   • Vymenujte najvýznamnejšie oddelenia nahosemenných rastlín.
   • Vymenujte typických zástupcov ihličnanov v našich lesoch a zraďte ich do zodpovedajúcich radov.
   • Porovnajte naše druhy borovice, jedle a smreku.
   • Porovnajte plody ginkga, borievky a tisu.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte význam borovicorastov pre človeka.
6.7 Poznať základnú charakteristiku oddelenia krytosemenných rastlín - magnóliorastov z hľadiska morfológie a vývojových vzťahov.
   • Vymenujte typy cievnych zvazkov magnóliorastov.
   • Vymenujte vývojovo pôvodnejšie znaky magnóliorastov.
6.8 Rozlíšiť základné systematické znaky a poznať fylogenetické vzťahy jedno a dvojklíčnolistových rastlín.
   • Porovnajte stavbu jedno a dvojklíčnolistových rastlín.
   • Uveďte, z ktorej čeľade dvojklíčnolistových rastlín sa odvodzuje fylogenetický pôvod jednoklíčnolistových rastlín.
6.9 Vedieť charakterizovať najvýznamnejšie čeľade dvojklíčnolistových rastlín, poznať ich typických zástupcov a význam pre človeka.
   • Vymenujte hlavné znaky dvojklíčnolistových rastlín a jej najvýznamnejšie čeľade.
   • Z hľadiska stavby a významu pre človeka charakterizujte vybrané čeľade krytosemenných rastlín – magnóliovité, bukovité, kapustovité, bôbovité, ružovité a astrovité.
   • Vymenujte vybrané druhy pestovaných zástupcov jednotlivých čeľadí, ktoré poskytujú poľnohospodárske produkty, chutné ovocie, úžitkovú zeleninu a koreniny.
   • Vymenujte významných zástupcov čeľadí dvojklíčnolistových rastlín, ktorých využívame vo farmaceutickom priemysle a liečiteľstve.
   • Vysvetlite hospodársky význam čeľade ľuľkovitých vzhľadom k tomu, že v tejto čeľadi nachádzame najviac prudko jedovatých zástupcov.
6.10 Vedieť charakterizovať najvýznamnejšie čeľade jednoklíčnolistových rastlín, poznať ich typických zástupcov a význam pre človeka.
   • Vymenujte hlavné znaky jednoklíčnolistových rastlín a ich najvýznamnejšie čeľade.
   • Z hľadiska stavby a významu pre človeka bližšie charakterizujte čeľade - ľaliovité, amarylkovité a lipnicovité.
   • Uveďte vybraných zástupcov čeľade lipnicovitých, ktorí sú významní z hospodárskeho hľadiska.

Praktické cvičenia
6.11 Určiť podľa kľúča a atlasu rastlín vybrané druhy hospodársky významných liečivých a chránených, výtrusných a semenných rastlín a zaradiť ich podľa diakritických znakov do botanického systému.

Ekológia rastlín
Obsah
Ekológia ako vedná disciplína. Rastliny a prostredie. Nároky rastlín na prostredie. Rastlinné populácie. Rastlinné spoločenstvá a ich klasifikácia. Hlavné typy rastlinných spoločenstiev na území SR. Ekosystém a význam rastlín v ekosystéme. Ochrana a spôsoby ochrany prírody. Typy chránených území.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
6.12 Definovať ekológiu a vysvetliť vzťah rastlín k prostrediu.
   • Vysvetlite rozdiel medzi ekológiou a vedou o životnom prostredí- environmentalistikou..
   • Vymenujte biotické a abiotické faktory životného prostredia a porovnajte ich vplyv na rastliny.
6.13 Poznať nároky rastlín na prostredie a faktory prostredia.
   • Vysvetlite pojem ekologická valencia.
   • Vysvetlite rozdiel medzi biocenózou a ekosystémom.
   • Porovnajte euryekné a stenoekné druhy.
   • Vysvetlite rozdiel medzi kozmopolitnými a synantropnými druhmi.
6.14 Na konkrétnych príkladoch vysvetliť neutrálne, pozitívne a negatívne vzťahy v populácii a medzi populáciami.
   • Uveďte, ktoré základné vlastnosti charakterizujú rastlinné populácie.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite vzťahy konkurencie a alelopatie.
6.15 Definovať rastlinné spoločenstvá - fytocenózy. Poznať ich klasifikáciu a význam rastlín v ekosystéme.
   • Vymenujte základné zložky ekosystému.
   • Vysvetlite základný rozdiel medzi prírodnými a kultúrnymi spoločenstvami..
6.16 Vymenovať formy ochrany prírody, typy chránených území, národné parky Slovenska, ich lokalizáciu a význam.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte jednotlivé kategórie chránených území Slovenska.

Praktické cvičenie
6.17 Na základe pozorovania spracovať opis biotopu v okolí školy (bydliska) a uskutočniť. analýzu fytocenózy z hľadiska druhového zastúpenia a početnosti druhov.

7. HUBY A LIŠAJNÍKY

Obsah
Všeobecná charakteristika, spôsob výživy, symbióza, základné triedy vlastných húb a ich typickí predstavitelia, význam.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
7.1 Charakterizovať huby ako samostatnú ríšu organizmov.
   • Uveďte, ako sa nazýva veda, ktorá študuje rozšírenie, stavbu a význam húb.
   • Vysvetlite, prečo huby tvoria samostatnú ríšu.
   • Uveďte, ktoré znaky má ríša húb spoločné so živočíchmi a ktoré s rastlinami.
   • Vymenujte spôsoby výživy húb.
   • Charakterizujte význam húb z ekologického, hospodárskeho a medicínskeho hľadiska.
   • Vymenujte najvýznamnejšie triedy vlastných húb.
7.2 Poznať špecifické znaky plesní a význam najdôležitejších zástupcov.
   • Na konkrétnych príkladoch vysvetlite, aký typ výživy je charakteristický pre plesne.
   • Uveďte, aké dôsledky môžu mať plesne na zdravie človeka.
7.3 Vedieť odlíšiť znaky vreckatých a bazídiových húb. Vymenovať najdôležitejších predstaviteľov a poznať ich význam pre človeka.
   • Porovnajte stavbu vreckatých a bazídiových húb.
   • Konkretizujte na príkladoch hospodársky význam kvasiniek.
   • Uveďte, z ktorých zástupcov kvasiniek sa pripravujú vitamínové liečivá.
   • Uveďte, ktoré huby produkujú nebezpečné jedy - mykotoxíny.
   • Na príkladoch konkretizujte využitie paplesňovitých húb vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle.
   • Vymenujte jedlé, klobúkaté huby, ktoré poznáte.
   • Podľa obrázka rozlíšte zdravie ohrozujúce klobúkaté druhy húb.
7.4 Vysvetliť spôsoby výživy húb, podstatu mykorízy a jej význam, ekologický význam reducentov (parazitické, saprofytické huby).
   • Vysvetlite, medzi aké organizmy patria huby z hľadiska trofických vzťahov.
   • Na konkrétnych príkladoch vysvetlite spôsoby symbiózy húb.
   • Vysvetlite, aký význam majú saprofytické huby v procese výmeny látok v prírode.
7.5 Poznať špecifické znaky lišajníkov, vysvetliť princíp lichenizmu a jeho význam.
   • Vysvetlite prečo lišajníky označujeme spojením liechenizované huby.
   • Vysvetlite, do ktorej skupiny organizmov z hľadiska výživy patria lišajníky.
   • Uveďte, ktoré organizmy vystupujú v úlohe symbiontov v stielke lišajníkov.
7.6 Poznať význam lišajníkov ako bioindikátorov čistoty ovzdušia a priekopníkov života.
   • Prečo považujeme lišajníky za indikátory čistoty ovzdušia. Vysvetlite.

Praktické cvičenia
7.7 Na mikroskopických preparátoch vedieť určiť základných zástupcov plesní.
7.8 Vedieť určiť typických predstaviteľov jedlých a jedovatých húb.
   • Porovnajte rozlišovacie znaky pečiarky ovčej, plávky modrastej a smrteľne jedovatej muchotrávky zelenej.

8. BIOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV

Sústavy orgánov a ich funkcie
Obsah
Oragnizácia tela jednobunkovcov a mnohobunkovcov. Orgánové sústavy - ich vznik, rozdelenie, základná charakteristika, fylogenéza, stavba, funkcia, význam: krycia, oporná, pohybová, tráviaca sústava - metabolizmus, termoregulácia. Dýchacia sústava - dýchanie vodných a suchozemských živočíchov, mechanizmus dýchania, význam kyslíka pri metabolických procesoch. Obeh telových tekutín - transport látok, typy telových tekutín, krv, krvné skupiny, miazga, tkanivový mok, obehové sústavy, činnosť srdca. Vylučovacia sústava - exkrécia - moč, jeho tvorba. Osmoregulácia. Riadiace sústavy - regulačné mechanizmy - hormonálna, nervová sústava, obranná sústava - obranné mechanizmy, imunita. Zmyslové orgány. Rozmnožovacia sústava - rozmnožovanie, proces oplodnenia, zárodočný a postembryonálny vývin. Vznik dvojstrannej súmernosti, prvoústovce - druhoústovce (vývoj chordy).

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
8.1. Porovnať organizáciu a stavbu tela jednobunkovcov a mnohobunkovcov. Vysvetliť vývojové vzťahy orgánov a orgánových sústav.
   • Vymenujte najvýznamnejšie znaky a vlastnosti, ktorými sa živočíchy líšia od rastlín.
   • Vysvetlite čím je špecifický spôsob života a organizácia stavby tela jednobunkovcov a mnohobunkovcov.
8.2 Opísať stavbu, fylogenézu, typy orgánov - krycej, opornej, pohybovej sústavy a charakterizovať ich životné funkcie v závislosti od spôsobu života a životného prostredia. Poznať formy pohybu živočíchov.
   • Vymenujte základné typy živočíšnych tkanív z hľadiska stavby a funkcie.
   • Vysvetlite funkciu spojivových tkanív.
   • Porovnajte telový pokryv jednobunkovcov a mnohobunkovcov.
   • Vymenujte funkcie telesného pokryvu (krycej sústavy) stavovcov.
   • Uveďte konkrétne príklady derivátov pokožky stavovcov.
   • Porovnajte hladké a priečne pruhované svalstvo z hľadiska stavby a funkcie.
   • Na konkrétnych príkladoch vysvetlite rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou kostrou mnohobunkovcov.
   • Uveďte, čo tvorí základ chrbtice stavovcov.
8.3 Opísať stavbu, fylogenézu, typy orgánov tráviacej a vylučovacej sústavy. Poznať ich význam a charakterizovať ich životné funkcie.
   • Na príklade vysvetlite pojem mimobunkové a vnútrobunkové trávenie.
   • Uveďte, v ktorej časti tráviacej sústavy stavovcov začína trávenie cukrov.
   • Vysvetlite, v ktorej časti tráviacej sústavy stavovcov začína trávenie bielkovín.
   • Vysvetlite význam prehĺtania kamienkov a piesku u vtákov.
   • Uveďte hlavný orgán vstrebávania stavovcov.
   • Vysvetlite, prečo majú bylinožravce zložitejšiu tráviacu sústavu ako mäsožravce.
   • Porovnajte spôsob trávenia prežúvavcov a neprežúvavcov.
   • Konkretizujte význam žlče pri trávení.
   • Porovnajte typy vylučovacej sústavy, ktoré sa vyvinuli v živočíšnej ríši.
8.4 Opísať stavbu, fylogenézu, typy a charakterizovať životné funkcie orgánov dýchacej a obehovej sústavy. Poznať zloženie, typy a obeh telových tekutín.
   • Vysvetlite význam kyslíka pre život organizmov.
   • Vysvetlite, čím sú charakteristické vzdušnice, a pre ktorú skupinu živočíchov sú typické.
   • Vymenujte typy dýchacích orgánov článkonožcov.
   • Vysvetlite, prečo sa obojživelníkom vyvinulo aj kožné dýchanie.
   • Uveďte, ktoré vodné stavovce dýchajú pľúcami.
   • Vysvetlite funkciu vzdušných vakov vtákov.
   • Porovnajte vonkajšie a vnútorné dýchanie cicavcov.
   • Vymenujte typy telových tekutín, typické pre jednotlivé skupiny živočíchov.
   • Vysvetlite rozdiel medzi krvou a tkanivovým mokom.
   • Vysvetlite rozdiel medzi lymfou a tkanivovým mokom stavovcov.
   • Vysvetlite rozdiel medzi otvorenou a uzavretou obehovou sústavou.
   • Vysvetlite, prečo má hymz redukovanú obehovú sústavu.
   • Porovnajte stavbu a funkciu krvných teliesok.
   • Vysvetlite význam krvného farbiva stavovcov.
   • Vymenujte typy cievnej sústavy jednotlivých kmeňov stavovcov.
   • Vysvetlite funkciu miazgového - lymfatického obehu.
8.5 Poznať stavbu, činnosť srdca a krvný obeh rýb, obojživelníkov, plazov, vtákov a cicavcov.
   • Vysvetlite funkciu chlopní v stavbe srdca stavovcov.
   • Vysvetlite, ktorá skupina živočíchov má srdce, v ktorom prúdi len odkysličená krv.
   • Porovnajte krvný obeh plazov a cicavcov.
   • Uveďte, čo tvorí distribučný (rozvádzací) systém krvného obehu stavovcov.
   • Vysvetlite princíp krvného obehu rýb.
   • Porovnajte krvný obeh rýb a obojživelníkov.
8.6 Charakterizovať procesy premeny látok a energie a spôsoby termoregulácie živočíchov v závislosti od podmienok vonkajšieho prostredia.
   • Porovnajte procesy anabolizmu a katabolizmu.
   • Uveďte, ako sa nazýva typ regulácie, ktorý zabezpečuje tvorbu tepla v organizme.
   • Porovnajte na konkrétnych príkladoch ektotermiu a endotermiu.
   • Vysvetlite podstatu fyzikálnej temoregulácie.
   • Porovnajte fyzikálnu a chemickú termoreguláciu.
   • Uveďte príklady endotermných živočíchov.
   • Uveďte zástupcov živočíchov, ktorých zaraďujeme medzi zimné spáče - hibernanty.
8.7 Vymenovať riadiace a regulačné sústavy živočíchov. Poznať fylogenézu, stavbu, typy a funkciu nervovej sústavy a zmyslových orgánov živočíchov.
   •Vysvetliť princíp a význam ich činnosti.
   • Porovnajte princíp činnosti základných regulačných systémov živočíchov.
   • Vymenujte regulačné sústavy živočíchov.
   • Vysvetlite princíp činnosti nervovej sústavy.
   • Vymenujte typy nervovej sústavy živočíchov, ktoré sa vyvinuli v procese fylogenézy.
   • Vysvetlite čo tvorí rúrkovú nervovú sústavu stavovcov.
   • Vysvetlite princíp prenosu nervového vzruchu stavovcov.
   • Vymenujte časti mozgu stavovcov a charakterizujte ich funkcie.
   • Uveďte, ktorá časť mozgu stavovcov je fylogeneticky najstaršia.
   • Porovnajte funkciu mozgového kmeňa a limbického systému stavovcov.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite pojem inštinkt.
   • Vymenujte typy receptorov podľa charakteru podnetu.
   • Porovnajte typ a stavbu očí medúzy, morských ulitníkov, hmyzu a hlavonožcov.
8.8 Poznať základné žľazy s vnútorným vylučovaním a účinok ich hormónov na organizmus živočíchov.
   • Porovnajte princíp činnosti žliaz s vnútorným a vonkajším vylučovaním.
   • Vysvetlite, čím je špecifická hormonálna sústava hmyzu.
   • Vysvetlite funkciu hypofýzy v látkovej regulácii stavovcov.
   • Vysvetlite funkciu pohlavných žliaz živočíchov.
8.9 Vysvetliť význam obranných regulačných mechanizmov a imunity pri zabezpečovaní homeostázy a obrane organizmu pred nepriaznivými vplyvmi prostredia.
   • Vysvetlite, čo patrí medzi prirodzené morfologické a fyziologické obranné mechanizmy organizmu.
   • Porovnajte špecifické a nešpecifické obranné mechanizmy.
   • Porovnajte funkciu T a B lymfocytov v obranných mechanizmoch.
   • Akú funkciu má retikuloendotelový systém v obranných mechanizmoch živočíchov? Vysvetlite.
8.10 Poznať spôsoby rozmnožovania mnohobunkových organizmov a zákonitosti ich embryonálneho a postembryonálenho vývinu.
   • Vysvetlite principiálny rozdiel medzi pohlavným a nepohlavným rozmnožovaním živočíchov.
   • Uveďte príklady sekundárnych pohlavných znakov v živočíšnej ríši.
   • Na príklade vysvetlite pojem partenogenéza.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite rozdiel medzi vnútorným a vonkajším oplodnením.
   • Vysvetlite rozdiel medzi vajíčkom vtákov a cicavcov.
   • Vymenujte procesy, ktoré prebiehajú počas zárodočného vývinu živočíchov.
   • Uveďte štádiá, ktorými prechádza vajíčko počas rýhovania.
   • Vysvetlite podstatný rozdiel medzi embryonálnym a postembryonálnym vývinom.
   • Nakreslite a popíšte vznik ekto, endo a mezodermu.
   • Konkretizujte, ktoré orgánové sústavy a orgány vznikajú z ekto, endo a mezodermu.
8.11 Vysvetliť vývinové odlišnosti medzi prvoústovcami a druhoústovcami.
   • Na konkrétnom príklade demonštrujte rozdiely v stavbe a organizácii tela prvoústovcov a druhoústovcov.

Praktické cvičenia
8.12. Odlíšte základné typy tkanív v mikroskopickom preparáte.
8.13. Poznať a vedieť porovnať stavbu orgánov a orgánových sústav živočíchov podľa obrazového materiálu a literatúry.

Správanie živočíchov - etológia
Obsah
Vrodené správanie - inštinkt, pud, kľúčový podnet, biorytmy. Získané správanie - obligatórne a fakultatívne učenie. Funkčné druhy správania.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
8.14 Vysvetliť základné etologické pojmy.
8.15 Charakterizovať vybrané funkčné druhy správania živočíchov (potravové, ochranné, sexuálne, materské správanie, orientácia, komunikácia, teritorialita, sociálne správanie - skupinové, hra).
   • Porovnajte jednotlivé druhy vrodeného správania živočíchov a demonštrujte ich na príkladoch.
   • Na konkrétnom príklade domonštrujte formy naučeného správania.
   • Porovnajte exogénne a endogénne biorytmy.
   • Vysvetlite ako spolu súvisia rôzne typy vrodených a naučených prejavov správania.

Praktické cvičenia:
8.16 Na základe práce s literatúrou (premietaním filmov) vedieť na príkladoch vysvetliť jednotlivé formy správania živočíchov.

9. SYSTÉM, FYLOGENÉZA A EKOLÓGIA ŽIVOČÍCHOV

Systém a fylogenéza živočíchov
Obsah
Všeobecná charakteristika živočíšnej ríše. Systematické znaky. Pojmy jedinec, druh, populácia. Systém živočíchov - základná charakteristika živočíšnych kmeňov, ich postavenie v živočíšnej ríši, stavba tela, spôsob života, rozdelenie, význam. Jednobunkové organizmy - bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce, nálevníky. Mnohobunkové organizmy. Bezstavovce - hubky, pŕhlivce, nepŕhlivce, ploskavce, okrúhlovce, mäkkýše, obrúčkavce, článkonožce. Druhoústovce-chordáty.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
9.1 Opísať jednobunkovce z hľadiska stavby tela, spôsobu života a životného prostredia. Poznať typických zástupcov a ich význam pre prírodu a človeka.
   • Rozdeľte prvoky na kmene a ku každému uveďte typického zástupcu.
   • Charakterizujte jednotlivé kmene prvokov z hľadiska ich významu pre prírodu a človeka.
   • Vysvetlite, ktorý kmeň prvokov a prečo je významný indikátor organického znečistenia vôd v prírode.
   • Existuje skupina prvokov, zástupcovia ktorej sa živia autotrofne? Vysvetlite.
   • Uveďte príklady jednobunkovcov, ktoré vytvárajú kolónie.
9.2 Opísať bezstavovce z hľadiska stavby tela a spôsobu života. Poznať ich životné prostredie a zákonitosti fylogenézy.
   • Charakterizujte skupiny bezstavovcov, ktoré zostávajú po celý život na vývojovom stupni gastrula.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite rozdiel medzi radiálnou a bilaterálnou súmernosťou.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite rozdiel medzi prvotnou a druhotnou telesnou dutinou.
   • Vysvetlite rozdiel medzi prvoústovcami a druhoústovcami.
   • Vysvetlite ako sa prispôsoboli životnému prostrediu parazitické druhy ploskavcov.
   • Akú funkciu má opasok obrúčkavcov? Vysvetlite.
   • Vysvetlite rozdiel medzi homonómnou a heteronómnou článkovanosťou.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte typy schránok mäkkýšov.
   • Ktoré sú najstaršie známe formy článkonožcov? Vysvetlite.
   • Vymenujte typy dýchacích ústrojov, s ktorými sa stretávame u kôrovcov.
   • Uveďte, ktorá skupina bezstavovcov má telo článkované na hlavohruď a bruško.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite rozdiel medzi dokonalou a nedokonalou premenou hmyzu.
9.3 Poznať typických zástupcov bezstavovcov, ich zaradenie do základných systematických skupín a význam pre prírodu a človeka.
   • Vymenujte základné kmene prvoústovcov.
   • Vysvetlite, čím sa odlišujú hubky od pŕhlivcov a nepŕhlivcov.
   • Vymenujte životné formy charakteristické pre pŕhlivce.
   • Uveďte, ktorá skupina obrúčkavcov sa živí prevažne paraziticky.
   • Vymenujte parazitické druhy ploskavcov a okrúhlovcov, ktoré parazitujú na človeku.
   • Vysvetlite prečo považujeme hlavonožce za najdokonalejšiu skupinu mäkkýšov.
   • Uveďte príklady ochorení človeka, prenášačmi ktorých sú roztoče.
   • Uveďte príklady rastlinných škodcov z radu chrobákov a motýľov.
   • Vymenujte skupiny hmyzu, ktoré sa živia paraziticky.
9.4 Opísať stavovce z hľadiska stavby tela a spôsobu života. Poznať ich životné prostredie a zákonitosti fylogenézy.
   • Aký typ súmernosti je charakteristický pre skupinu druhoústovcov a prečo? Vysvetlite.
   • Porovnajte znaky stavby tela, ktorými sa líšia stavovce od bezstavovcov.
   • Uveďte, z ktorej zárodočnej vrstvy vzniká chorda.
   • Porovnajte životné podmienky rýb žijúcich v tečúcich vodách a v stojatých vodách.
   • Uveďte, ktoré zmyslové ústroje rýb sú najlepšie vyvivnuté a prispôsobené životu vo vode.
   • Vymenujte charakteristické znaky, ktorými sa líšia obojživelníky od plazov.
   • Uveďte, ktoré plazy sa prispôsobili životu vo vode.
   • Porovnajte stavbu tela mloka a žaby.
   • Vymenujte adaptačné znaky, ktorými je kostra vtákov prispôsobená na lietanie.
   • Porovnajte stavbu tela vtákov a cicavcov.
   • Vysvetlite, čím sa hlodavce líšia od ostatných cicavcov.
   • Vysvetlite, prečo veľryby patria medzi cicavce.
   • Vysvetlite rozdiel medzi sťahovavými a preletujúcimi vtákmi.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite podstatný rozdiel medzi prežúvacami a neprežúvavcami.
   • Vysvetlite, ktorá skupina stavovcov sa ako prvá prispôsobila životu na suchej zemi.
   • Vymenujte znaky, ktorými sú ryby prispôsobené životu vo vodnom prostredí.
9.5 Poznať typických zástupcov stavovcov, ich zaradenie do základných systematických skupín a význam pre prírodu a človeka.
   • Vymenujte základné triedy stavovcov.
   • Na konkrétnych príkladoch konkretizujte hospodársky význam vodných stavovcov.
   • Uveďte príklady sladkovodných rýb, ktoré žijú v tečúcich vodách.
   • Stručne charakterizujte význam plazov pre človeka.
   • Uveďte príklady najvýznamnejších radov vtákov.
   • Vysvetlite, ktorá skupina cicavcov je rozšírená len v Austrálii.

Praktické cvičenia:
9.6 Zistiť prítomnosť živočíšnych organizmov v mikroskopickom preparáte, na základe charakteristických znakov ich zaradiť do príslušného kmeňa jednobunkovcov, alebo mnohobunkovcov.
9.7 Na základe obrazového materiálu a literatúry, diapozitívov a mikrotskopických preparátov vedieť porovnať morfologické a anatomické znaky vybraných zástupcov jednotlivých živočíšnych kmeňov.

Ekológia živočíchov
Obsah
Predmet štúdia ekológie. Životné prostredie živočíšnych organizmov. Faktory prostredia. Živočíšne spoločenstvá - zoocenózy. Postavenie a význam živočíchov v prírodných systémoch. Vzťahy medzi živočíšnymi organizmami. Dynamika ekosystému - tok energie, obeh látok, potravové reťazce (producenti, konzumenti, reducenti), produktivita ekosystému. Vývoj ekosystému - rovnováha, sukcesia, biodiverzita. Ochrana prírody - príčiny, prejavy a dôsledky porušenia prirodzenej rovnováhy ekosystému. Pasívna a aktívna ochrana prírody. Preventívne opatrenia - právne, etické aspekty ochrany prírody. Ohrozené a chránené druhy živočíchov.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
9.8 Poznať predmet štúdia ekológie. Vysvetliť existenčnú závislosť živočíchov na konkrétnych abiotických a biotických faktoroch prostredia.
   • Vysvetlite rozdiel medzi ekosystémom a biotopom.
   • Uveďte, ako nazývame ekologickú sústavu, tvorenú biocenózou a jej neživým prostredím.
   • Ako sa nazýva schopnosť organizmov prispôsobovať sa zmenám podmienok vonkajšieho prostredia.
   • Porovnajte vplyv pôsobenia abiotických faktorov prostredia na živočíšny oragnizmus.
   • Uveďte základné znaky populácie.
   • Uveďte, ktoré faktory podmieňujú rast populácie.
9.9 Vysvetliť vzájomné vzťahy medzi populáciami.
   • Vymenujte základné typy vzájomných vzťahov medzi populáciami v spoločenstve.
   • Porovnajte neutrálne a negatívne vzťahy.
   • Uveďte príklad, kedy je ťažko odlíšiť pozitívne vzťahy od negatívnych.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite pozitívne vzťahy medzi organizmami.
   • Vysvetlite rozdiel medzi parazitizmom a mutualizmom.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite predáciu a konkurenciu.
9.10 Vysvetliť fungovanie ekosystému z hľadiska prenosu energie, obehu látok a tvorby biomasy (trofická štruktúra ekosystému).
   • Uveďte skupiny organizmov, ktoré z hľadiska potravových vzťahov reprezentujú trofické úrovne ekosystému.
   • Porovnajte primárnu a sekundárnu produkciu.
   • Uveďte tri funkčné skupiny organizmov z hľadiska premeny látok a energie v ekosystéme.
   • Vymenujte základné prvky trofickej štruktúry lesného ekosystému a demonštrujte ich na konkrétnych príkladoch.
9.11 Vysvetliť mechanizmy dynamiky ekosystému - tok látok, tok energie, potravné reťazce.
   • Vysvetlite, prečo považujeme ekosystém za otvorený systém.
   • Vymenujte základné typy potravových reťazcov.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite podstatu vzťahov v pastevno-koristníckom reťazci.
9.12 Poznať negatívne dôsledky narušenia prirodzenej rovnováhy ekosystému najmä v súvislosti s ohrozením živých organizmov.
   • Vysvetlite pojem biodiverzita.
   • Na konkrétnych príkladoch uveďte najvýznamnejšie spôsoby znečistenia vody, pôdy a vzduchu a ohrozenia života v týchto zložkáchj biosféry.
   • Vysvetlite príčiny a dôsledky kyslých dažďov.

Praktické cvičenia
9.13 Na základe pozorovania biotopu v okolí školy (bydliska) uskutočniť analýzu fytocenózy z hľadiska druhového zastúpenia a početnosti druhov.
9.14 Poznať naše najznámejšie chránené druhy živočíchov a vedieť hodnotiť možné následky neuvážených zásahov do prírody spôsobujúcich narušenie jej rovnováhy.

10. BIOLÓGIA ČLOVEKA
Obsah
Ľudský organizmus ako celok z hľadiska stavby a funkcie. Oporná a pohybová sústava. Telové tekutiny. Srdce a sústava krvného obehu. Dýchacia sústava. Tráviaca sústava a výživa. Vylučovacia a kožná sústava. Riadiace a regulačné sústavy - hormonálna, nervová. Imunitný systém. Zmyslové orgány. Reprodukcia a ontogenetický vývin ľudského jedinca. Človek a zdravý životný štýl.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
10.1 Vedieť vymenovať a na slepom nákrese lokalizovať orgánové sústavy a ich časti.
10.2 Vysvetliť význam, funkciu a poznať časti opornej a pohybovej sústavy.
   • Vysvetlite rozdiel medzi opornou a pohybovou sústavou.
   • Porovnajte funkciu opornej a pohybovej sústavy.
10.3 Vedieť vymenovať časti kostry a ich funkciu. Opísať vnútornú a vonkajšiu stavbu kostí, poznať spôsoby spojenia kostí.
   • Vysvetlite rozdiel medzi spojivom, väzivom a chrupkou.
   • Uveďte, aké typy kostí rozlišujeme podľa tvaru a veľkosti.
   • Vymenujte hlavné kosti hornej a dolnej končatiny.
   • Vymenujte kosti, ktoré tvoria pletenec hornej končatiny.
   • Vymenujte stavce, ktoré tvoria chrbticu človeka.
   • Konkretizujte spôsob spojenia kostí lebky.
   • Vymenujte spôsoby spojenia kostí.
   • Vysvetlite, ktorý kĺb ľudského organizmu je najviac zaťažený a prečo.
   • Uveďte, ako sa nazýva väzivový obal na povrchu kosti.
   • Uveďte, čím sú vyplnené dutiny dlhých kostí.
10.4 Vymenovať typy svalov z hľadiska mikroskopickej stavby a funkčných rozdielov. Vysvetliť mechanizmus kontrakcie kostrového svalu a poznať základné skupiny svalov človeka.
   • Vysvetlite rozdiel medzi hladkým a priečne pruhovaným svalovým tkanivom.
   • Uveďte, čo je základnou stavebnou jednotkou kostrového svalu.
   • Uveďte, ktoré svaly nie sú vôľou ovládateľné a prečo.
   • Uveďte, ktoré svaly patria medzi mimické.
   • Porovnajte svaly hornej a dolnej končatiny a uveďte, ktoré mjú funkciu ohýbača a naťahovača.
   • Uveďte, ktoré svaly sa uplatňujú pri dýchacích pohyboch.
   • Uveďte, ktoré druhy svalov zabezpečujú pohyby žalúdka a čriev.
10.5 Vysvetliť príčiny ochorenia opornej a pohybovej sústavy a poznať možnosti prevencie.
   • Vymenujte najznámejšie ochorenia opornej a pohybovej sústavy.
   • Vysvetlite, čo je príčinou skoliózy chrbtice.
   • Navrhnite možnosti prevencie ochorení opornej a pohybovej sústavy.
10.6 Vysvetliť zloženie krvi. Poznať význam krvi a krvných skupín.
   • Vymenujte základné funkcie krvi.
   • Uveďte miesto tvorby bielych a červených krviniek v tele človeka.
   • Konkretizujte funkciu červených a bielych krviniek.
   • Uveďte, ako sa nazývajú krvné bunky, ktoré zabezpečujú zrážanie krvi.
   • Vysvetlite princíp zrážania krvi.
   • Vysvetlite, kedy môže v krvi vzniknúť karboxyhemoglobín.
   • Vysvetlite, čo je to pozitívny a negatívny Rh faktor.
   • Vysvetlite princíp klasifikácie krvných skupín na príklade systému A, B, O.
10.7 Vedieť rozlíšiť veľký a malý krvný obeh. Poznať funkciu a vysvetliť tok prúdenia krvi a vzájomné prepojenie malého a veľkého krvného obehu. Rozlíšiť žilu od tepny.
   • Porovnajte malý a veľký krvný obeh a podľa obrázka opíšte smer prúdenia krvi.
   • Ako, čím a prečo je pľúcny a telový krvný obeh prepojený? Vysvetlite.
   • Ako by ste v prípade úrazu vedeli odlíšiť poranenie žily od tepny. Vysvetlite.
10.8 Vysvetliť stavbu a činnosť srdca.
   • Vysvetlite funkciu krvných vlásočníc.
   • Porovnajte systolu a diastolu.
   • Uveďte, aké sú normálne hodnoty tlaku krvi zdravého človeka.
10.9 Poznať príčiny, podstatu a možnosti prevencie chorôb kardiovaskulárneho systému.
   • Vysvetlite v čom je podstata infarktu myokardu.
   • Ako súvisí riziko infarktu so zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi človeka.
   • Vymenujte faktory, ktoré podmieňujú vznik ischemickej choroby srdca.
   • Vysvetlite súvis kardiovaskulárnych ochorení a psychickou záťažou človeka.
   • Uveďte, ktoré faktory zvyšujú riziko arteriosklerózy.
10.10 Charakterizovať miazgu a miazgový obeh.
   • Uveďte, do ktorej časti tráviacej sústavy vedie vrátnicová žila.
   • Vysvetlite funkciu miazgových uzlín a lymfatického obehu.
10.11 Vysvetliť stavbu a funkciu dýchacej sústavy.
   • Napíšte, čo tvorí dýchacie cesty.
   • Porovnajte funkciu jednotlivých častí dýchacej sústavy.
   • Porovnajte zloženie vdychovaného a vydychovaného vzduchu.
   • Vysvetlite vzťah medzi vitálnou kapacitou pľúc a športovou aktivitou.
   • Uveďte, čo patrí medzi obranné dýchacie reflexy
10.12 Vysvetliť vonkajšie a vnútorné dýchanie.
   • Porovnajte vonkajšie a vnútorné dýchanie.
   • Vysvetlite funkciu bránice v procesoch dýchania.
   • Vysvetlite funkciu hemoglobínu v procese výmeny plynov v bunkách a tkanivách.
10.13 Poznať príčiny chorôb dýchacích ciest a možnosti prevencie.
   • Uveďte, ktoré ochorenia vyvoláva kvapôčková infekcia.
   • Porovnajte ochorenia dýchacej sústavy vyvolané baktériami a vírusmi.
   • Do akej miery súvisia alergie a komplikácie s nimi spojené s dýchacou sústavou.
   • Navrhnute spôsoby prevencie ochorenia dýchacích ciest.
10.14 Vysvetliť stavbu a funkciu jednotlivých častí tráviacej sústavy.
   • Vymenujte časti tráviacej sústavy človeka a porovnajte ich funkcie.
   • Vysvetlite v čom spočíva podstata mechanického spracovania potravy.
   • Porovnajte mliečny a trvalý chrup.
   • Vymenujte žľazy tráviacej sústavy človeka a vysvetlite ich funkciu.
   • Vysvetlite funkciu majú baktérie, ktoré žijú trvalo v hrubom čreve.
   • Uveďte, ktoré enzýmy sa zúčastňujú na trávení.
   • Vysvetlite funkciu črevných klkov a žlče v procese trávenia.
   • Konkretizujte funkciu žalúdočnej šťavy.
   • Uveďte, v ktorej časti tráviacej sústavy nastáva úplný rozklad živín.
10.15 Poznať a vysvetliť význam hlavných zložiek potravy.
   • Vysvetlite význam cukrov, tukov a bielkovín vo výžive človeka.
   • Vysvetlite funkciu vitamínov v metabolizme.
   • Porovnajte funkciu dôležitých vitamíncv a ich vplyv na udržanie zdravia človeka.
   • Prečo syntetické vitamíny nie sú rovnocenné s prirodzenými? Vysvetlite.
   • Vysvetlite pojmy hyper a hypovitaminóza.
   • Prečo B-vitamíny spájame s poruchami nervov a kože? Vysvetlite.
   • Prečo sa funkcia C vitamínu spája s posilnením imunity a obranyschopnosti organizmu.
10.16 Vysvetliť potrebu správnej výživy, poznať dôsledky nesprávnych stravovacích návykov a choroby tráviacej sústavy.
   • Porovnajte význam cukrov, tukov a bielkovín pre organizmus.
   • Vyvsvetlite, prečo sú vitamíny nevyhnutné pre život a udržanie zdravia.
   • Na konkrétnych príkladoch vysvetlite rozdiel meszi prirodzenou a neprirodzenou stravou.
   • Vymenujte hlavné zložky potravy.
   • Porovnajte funkciu makro a mikroživín vo výžive.
   • Vysvetlite akú úlohu majú antioxidanty vo výžive.
   • Vysvetlite, čo rozumiete pod biologickou hodnotou potravín.
   • Vymenujte najznámejšie metabolické ochorenia.
   • Vysvetlite, prečo rafinovaný cukor škodí, aj keď je rastlinného pôvodu.
   • Ako sa prejavuje nedostatok vitamínov na metabolizme cukrov a následných zdravotných dôsledkoch. Vysvetlite.
   • Vysvetlite, čo je príčinou vzniku cukrovky.
   • Porovnajte vplyv nasýtených a nenasýtených mastných kyselín na zdravie človeka.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte, ktoré druhy potravín obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny.
   • Na príkladoch vysvetlite vplyv voľných radikálov na zdravie človeka.
   • Vysvetlite, aké zdravotné dôsledky môže mať nedostatočný príjem minerálnych látok vo výžive.
10.17 Vysvetliť stavbu a funkciu vylučovacej sústavy.
   • Popíšte základnú stavebnú a funkčnú jednotku obličky.
   • Vysvetlite súvis funkcií kože a vylučovacej sústavy.
   • Vymenujte kožné žľazy a uveďte, kde sa tvoria.
   • Uveďte, ktoré látky sa uvoľňujú prostredníctvom kože potením.
   • Vysvetlite prečo je dodržiavanie pitného režimu dôležité pre normálne fungovanie vylučovacej sústavy.
10.18 Vymenovať choroby obličiek a kože a možnosti prevencie.
   • Vysvetlite, čo je príčinou vzniku obličkových kameňov.
   • Uveďte ochorenia vylučovacej sústavy, ktoré poznáte.
10.19 Vysvetliť princíp a porovnať nervové a hormonálne riadenie organizmu.
   • Vysvetlite principiálny rozdiel medzi nervovou a hormonálnou reguláciou.
   • Akým spôsobom sú prepojené obidve riadiace sústavy? Vysvetlite.
10.20 Vedieť vymenovať žľazy s vnútorným vylučovaním a ich hormóny. Poznať účinky ich pôsobenia na život a zdravie človeka.
   • Vysvetlite funkciu inzulínu.
   • Uveďte, ktorý hormón podmieňuje oxidáciu živín vo všetkých bunkách nášho tela.
   • Uveďte, ktorý hormón zabezpečuje ochranu organizmu proti stresu.
   • Porovnajte funkciu hormónov drene a kôry nadobličiek.
   • Vysvetlite funkciu predného a zadného laloku hypofýzy.
   • Vysvetlite funkciu pohlavných hormónov.
   • Uveďte, ktoré hormóny u mužov a žien podmieňujú prejav sekundárnych pohlavných znakov.
10.21 Vysvetliť stavbu a funkciu centrálnej a obvodovej nervovej sústavy, autonómnych a vegetatívnych funkcií nervovej sústavy.
   • Uveďte, čo je základnou anatomickou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy.
   • Vysvetlite funkciu synapsií pri prenose nervového vzruchu.
   • Vysvetlite funkciu vegetatívnej nervovej sústavy.
   • Uveďte, čo je fylogeneticky najstaršou časťou CNS.
   • Vymenujte jednotlivé časti mozgu a ich funkcie.
   • Vysvetlite funkciu podlôžka - hypotalamu.
   • Vysvetlite, v ktorej časti mozgu sa formuje vedomá činnosť človeka.
   • Vysvetlite, v ktorej časti mozgu je ústredie pamäti a reči.
   • Vysvetlite, prečo je mozgová kôra predného mozgu zvrásnená.
   • Na konkrétnych príkladoch porovnajte funkciu sympatika a parasympatika.
   • Športovec mal úraz hlavy, na následky ktorého oslepol. Vysvetlite, čo bolo príčinou straty zraku.
10.22 Vysvetliť podstatu vyššej nervovej činnosti.
   • Porovnajte vyššiu a nižšiu nervovú sústavu.
   • Ako súvisí učenie sa a pamäť s reflexnou činnosťou? Vysvetlite.
10.23 Vysvetliť rozdiel medzi nepodmienenou a podmienenou reflexnou činnosťou nervovej sústavy človeka a medzi prvou a druhou signálnou sústavou.
   • Porovnajte funkciu 1. a 2. signálnej sústavy a ich význam pre človeka.
   • Vysvetlite rozdiel medzi podmieneným a nepodmienenými reflexami.
   • Uveďte, v ktorej časti mozgu je centrum podmienených reflexov.
   • Aký význam má reflexná činosť pre človeka? Vysvetlite na príkladoch.
10.24 Opísať stavbu a funkcie zmyslovej sústavy.
   • Vymenujte základné zmyslové orgány a ich význam pre človeka.
   • Uveďte, ako sa delia receptory z hľadiska podnetov.
   • Porovnajte základné chuťové vnemy človeka.
   • Vymenujte chyby zraku a vysvetlite akým spôsobom ich možno korigovať.
10.25 Vysvetliť úlohu bielych krviniek, týmusu, sleziny a pečene pri obranných procesoch v organizme človeka.
   • Uveďte, ako sa nazýva schopnosť bunky pohlcovať choroboplodné mikroorganizmy a iné častice.
   • Vysvetlite rozdiel medzi látkovou a bunkovou imunitou.
   • Vysvetlite ako sa prejavuje protilátková špecifická imunitná reakcia.
   • Uveďte, ktorý typ lymfocytov sprostredkuje bunkovú špecifickú imunitnú reakciu.
   • Uveďte, čo tvorí retikuloendotelový systém a čo je jeho funkcia.
10.26 Vymenovať najčastejšie ochorenia vyvolané zlyhaním obranyschopnosti organizmu a možnosti ich prevencie.
   • Vysvetlite vzťah medzi imunitou a obranyschopnosťou organizmu.
   • Akým spôsobom môže očkovanie ovplyvniť obranyschopnosť organizmu.
   • Ako súvisí imunitná odpoveď s alergiami. Vysvetlite.
   • Vysvetlite ako sa získava imunita a ako precitlivelosť na antigén.
   • Sú alergické ochorenia liečiteľné? Vysvetlite.
10.27 Opísať stavbu a funkciu pohlavnej sústavy muža a ženy
   • Opíšte, čo tvorí rozmnožovaciu sústavu ženy.
   • Porovnajte fázy menštruačného cyklu.
   • Opíšte, čo tvorí rozmnožovaciu sústavu muža.
   • Vysvetlite, ktoré hormóny a ako ovplyvňujú činnosť ženských a mužských pohlavných orgánov.
10.28 Vysvetliť individuálny vývin človeka.
   • Porovnajte jednotlivé fázy ontogenézy človeka.
   • Uveďte, ktoré procesy zahŕňa vývin jedinca v maternici.
   • Uveďte riziká, ktoré môžu ovplyvniť zdravý vývin jedinca počas tehotenstva ženy.
   • Charakterizujte zákonitosti starnutia a smrti jedinca.
10.29 Poznať spôsoby prenosu a možnosti prevencie pohlavných chorôb.
   • Navrhnute spôsoby prevencie pred pohlavnými chorobami.
   • Porovnajte dôsledky AIDS a syfilisu a uveďte, čo je ich príčinou.
10.30 Definovať zdravie. Charakterizovať zdravý životný štýl a jeho význam pre fyzické a psychické zdravie.
   • Vymenujte faktory, ktoré ovplyvňujú zdravý životný štýl človeka.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte, ktoré ochorenia a prečo patria medzi civilizačné.
   • Vysvetlite a na príkladoch demonštrujte, do akej miery môže nesprávny životný štýl ovplyvniť fyzické a psychické zdravie človeka.
10.31 Poznať dôsledky nesprávneho životného štýlu a toxikománie na zdravie človeka a možnosti prevencie pred toxikomániou a ďalšími závislosťami.
   • Porovnajte jednotlivé druhy závislostí a ich dôsledky na život a zdravie človeka.
   • Uveďte, akým spôsobom sa môžu dostať drogy do organizmu.
   • Vymenujte, ktoré závislosti môžu byť dôsledkom pravidelnej konzumácie spoločensky tolerovaných drog.
   • Uveďte niektoré možnosti vzniku chorôb vplyvom toxikománie.
   • Je drogová závislosť liečiteľná? Vysvetlite.
   • Môže alkohol, drogy alebo fajčenie ohroziť život ešte nenarodeného dieťaťa? Vysvetlite.
   • Uveďte najčastejšie zdravotné riziká, ako dôsledku fajčenia a alkoholizmu.

Praktické cvičenia
10.32 Na názornom modeli (kostra, obrazový materiál) vedieť rozlíšiť a lokalizovať jednotlivé časti pohybovej sústavy človeka (kosti, svaly).
10.33 Poznať zásady prvej pomoci a vedieť ju prakticky uskutočniť.

11. GENETIKA
Obsah
Genetika - veda o dedičnosti a premenlivosti organizmov. Základné genetické pojmy. Molekulové základy dedičnosti - genetická informácia, genetický kód, expresia génu. Genetika bunky. Mimojadrová dedičnosť. Dedičnosť mnohobunkového organizmu. Mendelove pravidlá dedičnosti. Dedičnosť s dominanciou. Intermediárna dedičnosť. Gonozómová dedičnosť. Genetická premenlivosť. Mutagény. Mutácie a ich význam. Genetika človeka. Dedičnosť znakov. Dedičné dispozície. Dedičné vývinové chyby. Dedičné choroby. Genetické poradenstvo.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
11.1 Vysvetliť základné genetické pojmy.
   • Vysvetlite rozdiel medzi dedičnosťou a premenlivosťou.
   • Uveďte, ktoré genetické procesy podmieňujú genetickú premenlivosť.
   • Vysvetlite pojmy gén a alela.
   • Vysvetlite pojmy dominantný, recesívny, homozygot, heterozygot.
11.2 Vysvetliť mechanizmus realizácie genetickej informácie v procesoch sysntézy nukleových kyselín a bielkovín.
   • Vysvetlite, čo určuje primárnu štruktúru DNA.
   • Vysvetlite proces replikácie DNA.
   • Vysvetlite základné rozdiely v stavbe DNA a RNA.
   • Vysvetlite funkciu nukleových kyselín v procese syntézy bielkovín.
   • Vysvetlite procesy transkripcie a translácie.
11.3 Poznať zákonitosti pôsobenia genetických mechanizmov na úrovni bunky. Vysvetliť princíp mimojadrovej dedičnosti.
   • Vysvetlite význam plazmidov v genetickom výskume.
   • Vysvetlite pojem chromozómová sada.
   • Vysvetlite, koľkými alelami je zastúpený každý gén v pohlavne sa rozmnožujúcom diploidnom organizme.
   • Vysvetlite, čo sú to gény malého a gény veľkého účinku.
   • Porovnajte telové a pohlavné bunky z hľadiska ploidie.
   • Vymenujte organely, ktoré sú nositeľmi mimojadrovej dedičnosti.
11.4 Vysvetliť genetické dôsledky meiózy a princíp chromozómového určenia pohlavia.
   • Uveďte genetické dôsledky meiózy.
   • Vysvetlite rozdiel medzi autozómovou a gonozómovou dedičnosťou.
   • Stručne vysvetlite, čo rozumiete pod pojmom segregácia chromozómov.
   • Porovnajte pojmy segregácia a rekombinácia.
   • Uveďte, ako sa nazýva dedičnosť viazaná na všetky chromozómy jadra bunky okrem pohlavných chromozómov.
   • Uveďte, ako sa nazýva dedičnosť viazaná na pohlavné chromozómy pri organizmoch s oddeleným pohlavím.
   • Vymenujte aspoň dva znaky, ktorých dedičnosť je viazaná na pohlavie.
   • Vysvetlite v čom je podstata chromozómového určenia pohlavia.
11.5 Vysvetliť princíp dedičnosti kvalitatívnych znakov a poznať Mendelove pravidlá dedičnosti.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite Mendelove pravidlá kríženia.
   • Vysvetlite, čo je reciproké kríženie (dedičnosť krížom).
   • Vysvetlite rozdiel medzi dedičnosťou kvalitatívnych a kvantitatívnych znakov.
   • Na konkrétnom príklade vysvetlite princíp intermediárnej dedičnosti.
   • Uveďte fenotypový štiepny pomer pri intermediárnej dedičnosti v F2 generácii.
   • Uveďte genotypový a fenotypový štiepny pomer v F2 generácii pri monohybridnom krížení dvoch rôznych homozygotov.
   • Svetlookosť podmieňuje recesívna alela a, tmavookosť dominantná alela A. Gén má lokus na autozóme. S akou pravdepodobnosťou môžu mať dvaja hnedookí rodičia (heterozygoti), svetlooké dieťa? Riešenie potvrďte schémou kríženia.
   • Vysvetlite princíp dedičnosti krvných skupín.
   • Akú krvnú skupinu môže mať dieťa, keď matka má krvnú skupinu 0 a otec AB? Svoje tvrdenie podložte genetickou schémou.
11.6 Vysvetliť princíp gonozómovej dedičnosti, možnosť prenosu ochorení viazaných na chromozóm X a vedieť aplikovať tieto zákonitosti v riešení praktických úloh.
   • Vysvetlite princíp dedičnosti génov viazaných na pohlavie.
   • Uveďte príklady genetických ochorení, ktorých vlohy sú viazané na pohlavie.
   • Ak sú otec aj syn postihnutí daltonizmom (farbosleposťou), je pravdepodobné, že syn zdedil tento znak od otca? Vysvetlite.
   • Uveďte rizikovú kombináciu rodičov pre vznik hemolytickej anémie dieťaťa.
11.7 Vymenovať druhy mutácií, poznať príčiny ich vzniku a vysvetliť dôsledky pôsobenia mutagénov v životnom prostredí.
   • Vymenujte typy mutácií a vysvetlite ich podstatu.
   • Vysvetlite, ktoré zmeny, na úrovni DNA môžu nastať pri génových mutáciách.
   • Porovnajte polyploidiu a aneuploidiu a vysvetlite ako tieto zmeny v genóme súvisia s poruchami zdravia.
   • Porovnajte spontánne a indukované mutácie.
   • Vysvetlite, aký súvis má kvalita životného prostredia vo vzťahu k mutagenéze.
11.8 Vymenovať a opísať základné dedičné choroby človeka, ich patogenézu, dispozície a možnosti prevencie.
   • Uveďte, ktoré ochorenia človeka sú podmienené dedičnou dispozíciou.
   • Vymenujte príklady ochorení, ktoré patria do skupiny dedičných vývinových chýb.
11.9 Na príkladoch demonštrujte význam genetiky pre život a človeka.

Praktické cvičenie
11.10 Aplikácia základov genetickej analýzy na riešenie jednoduchých príkladov z genetiky.