Osemročné štúdium

OBSAH

     Obsah učiva je koncipovaný s uplatnením prvkov čiastočne špirálovitého a čiastočne lineárneho osnovania. Prvotnú rozlíšiť oxidačné číslo, nábojové číslo, väzbovosť a ich používanie orientáciu predstavujú stručné základy všeobecnej chémie, anorganickej chémie a chémie uhlíka, obohatené motivačnými a aplikačnými prvkami z chémie bežného života. Potom nasleduje učivo, ktoré prehlbuje poznanie žiakov v oblasti teórie zloženia, štruktúry, vlastností a reakcií chemických látok. Takýto teoretický základ umožňuje systémovo dotvoriť vedomosti o anorganických látkach s využitím periodického zákona podľa periodickej sústavy chemických prvkov. Získané systematické poznatky sa bezprostredne aplikujú zaradením primeraného výberu prevažne praktických dôkazov a stanovení z analýzy anorganických látok. Vo vyšších ročníkoch štúdia je sústredená systematická organická chémia, s ktorou súvisí niekoľko modelových úloh z organickej analýzy a syntézy. V nadväznosti na chémiu prírodných látok sú potom zaradené základné poznatky z biochémie. Záverečné časti obsahu učiva tvoria tematicky usporiadané aplikácie z oblasti chémie bežného života, chemického priemyslu a ochrany životného prostredia.
     Podľa konkrétnych školských podmienok možno funkčne rozšíriť učivo prakticky vo všetkých oblastiach vymedzených učebnými osnovami, pretože stredná škola môže v rámci základného učiva poskytnúť len skrátený kurz chémie.
     V učebných osnovách je zaradené základné učivo, ktoré si má počas gymnaziálneho štúdia osvojiť, aj keď na rôznej úrovni, každý žiak. Pre prácu so žiakmi, ktorí majú predpoklady osvojiť si chémiu aj v základnom kurze dôkladnejšie, sú niektoré námety na rozšírenie učiva uvedené v hranatých zátvorkách.
     Učebné osnovy obsahujú záväzné základné učivo a s ním súvisiace konkrétne ciele. V kompetencii učiteľa je rozhodnúť o reálnom počte hodín pre tematické celky či témy učiva, prípadne o navrhnutej štruktúre učiva a jeho zaradení do ročníkov. Učiteľ rozhoduje o výbere a spôsobe realizácie demonštračných a žiackych pokusov, seminárnych a laboratórnych cvičení.
     V každom ročníku je jedna hodina týždenne určená na prácu s delenou triedou. Okrem chemických pokusov a laboratórnych prác sa tu venuje pozornosť interpretácii modelov štruktúry chemických zlúčenín, chemickým výpočtom, názvosloviu chemických látok, využitiu výpočtovej techniky v chémii, premietaniu diapozitívov a videoprogramov s chemickou problematikou a pod.
     Učebný plán gymnázia obsahuje rozširujúce hodiny, z ktorých sa odporúča, aby chémia čerpala na posilnenie časovej dotácie povinného vyučovania, na voliteľné vyučovanie, prípadne ich využiť aj na koncipovanie ďalšieho povinného predmetu s chemickou tematikou.
     Všetky úpravy, ktoré sú v kompetencii učiteľa, príp. vyplynú z postavenia chémie v utvorenom študijnom zameraní gymnázia, treba prerokovať v predmetovej komisii chémie, kvôli koordinácii vyučovania aj v komisiách pre ostatné prírodovedné predmety a matematiku a predložiť na schválenie riaditeľovi školy.

VARIANT A

1. Látky, zmesi, roztoky

Ciele
   - povedať, čo skúma chémia
   - pomenovať jednoduché laboratórne pomôcky (priebežne)
   - na príkladoch uviesť, podľa čoho môžeme odlíšiť látky (napr. naftalén od kuchynskej soli)
   - chápať význam pokusu a pozorovania v chémii a súčasne aj význam chemickej vedy a výroby pre národné hospodárstvo
   - uviesť príklady chemických výrob v regióne a zdroje ich surovín
   - charakterizovať zmesi a ich druhy - charakterizovať chemické látky
   - charakterizovať roztoky
   - vysvetliť prípravu vodných roztokov
   - počítať zloženie roztokov (hmotnostný zlomok)
   - vysvetliť vlastnosti zmesí a spôsoby oddeľovania zložiek zmesí
   - uviesť typy rôznorodých zmesí
   - vysvetliť význam, použitie a úpravu vody (destilovaná, pitná, úžitková, odpadová, samočistenie, biologické čistenie)
   - charakterizovať vzduch (význam, zloženie, znečisťovanie)
   - chápať význam čistoty vody a ovzdušia z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia
   - vykonať filtráciu
   - vykonať kryštalizáciu [destiláciu]
   - robiť závery z pozorovania jednoduchých pokusov, robiť záznamy zo sledovania jednoduchých pokusov (priebežne)
   - uvedomovať si nevyhnutnosť dodržiavať pravidlá bezpečnej práce v chemickom laboratóriu (priebežne)

Obsah
Premeny látok. Pozorovanie a pokus v chémii. Rozlišovanie látok podľa vlastností.
Chemická veda a chemická výroba.
Zloženie zmesí. Triedenie zmesí. Oddeľovanie zložiek zmesí.
Vznik roztokov. Zloženie roztokov.
Voda.
Vzduch.

2. Častice a chemické látky. Periodická sústava chemických prvkov

Ciele
   - charakterizovať časticové zloženie látok
   - definovať atóm (uviesť jednoduché príklady)
   - porovnať a vysvetliť zloženie a štruktúru atómov (modelové príklady H, He, Li)
   - charakterizovať jadro atómov (zloženie)
   - charakterizovať obal atómov (zloženie a štruktúru) , - charakterizovať protónové číslo
   - definovať chemický prvok (skrátený prvok)
   - ovládať názvy a značky týchto prvkov: Ag, Ar, [As], A1, Au, B, [Ba), Be, Br, C, Ca, C1, [Co], Cr, Cu, F, Fe, H, He, Hg, I, K, [La), Li, Mg, Mn, N, Na, Ne, [Ni], O,
   - [Os], P, Pb, Pt, [Ra], S, Si, Sn, [Sr, U, V, WJ, Zn
   - charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov (skupiny, periódy)
   - získavať zručnosť samostatne pracovať s chemickými tabuľkami - charakterizovať chemickú väzbu (nepolárnu, polárnu, iónovú) - určiť druh chemickej väzby medzi atómmi s využitím hodnôt elektronegativity atómov
   - definovať molekulu (uviesť príklady)
   - definovať chemickú zlúčeninu (skrátene zlúčeninu) - uviesť príklady
   - vysvetliť rozdiel medzi chemickou značkou a chemickým vzorcom (uviesť príklady)
   - charakterizovať katión (vznik, zloženie, príklad)
   - charakterizovať anión (vznik, zloženie, príklad) - charakterizovať ióny

Obsah
Atómy, ich zloženie a štruktúra.
Chemické prvky, ich názvy a značky. Periodická sústava chemických prvkov.
Vznik chemickej väzby. Nepolárna väzba a polárna väzba.
Molekuly a chemické zlúčeniny. Chemické vzorce.
Ióny.

3. Chemické reakcie

Ciele
   - charakterizovať chemické reakcie
   - charakterizovať reaktanty a produkty
   - objasniť zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách - charakterizovať vzťah medzi chemickou reakciou a chemickou rovnicou

Obsah
Chemické reakcie. Zákon zachovania hmotnosti pri chemických reakciách. Chemická rovnica. Chemické zlučovanie a chemický rozklad.

4. Niektoré chemické prvky a ich zlúčeniny

Ciele
   - charakterizovať vodík a kyslík (charakteristika atómov, zaradenie v PS, najdôležitejšie vlastnosti a použitie prvkov)
   - charakterizovať význam kyslíka pre život (zelené rastliny ¬najdôležitejší producent kyslíka)
   - chápať význam ozonosféry, nebezpečie stenčovania ozónovej vrstvy ("ozónové diery")
   - charakterizovať alkalické kovy (príklad sodík) a halogény (príklad chlór) - charakteristika atómov, zaradenia v PS, najdôležitejšie vlastnosti a použitie prvkov
   - chápať význam chlóru ako látky na dezinfekciu vody, ale zároveň aj ako plynnej otravnej látky
   - charakterizovať halogenidy (názvoslovie, vlastnosti a použitie - príklad NaCl)
   - chápať význam chloridu sodného ako užitočnej, ale aj škodlivej zložky potravy ľudí
   - využívať oxidačné číslo (kladné, nulové, záporné), príp. náboj iónov v názvosloví chemických zlúčenín
   - uplatniť v názvosloví anorganických zlúčenín prípony prídavného mena podľa oxidač. čísla (-ný, -natý, …)
   - charakterizovať oxidy (názvoslovie, vlastnosti a použitie A1₂0₃, Si0₂, CO, C0₂, Ca0)
   - uvedomiť si nebezpečie otravy oxidom uhoľnatým, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní uhlia a ropných produktov
   - uvedomiť si rozličné účinky oxidu uhličitého (nie je jedovatý, ale vytláča z uzavretých priestorov vzduch, a tým sa všetko živé udusí, je reaktant pri fotosyntéze, ale pritom vo veľkom množstve spôsobuje skleníkový efekt)
   - stručne charakterizovať kovy a nekovy v PS - príklady (priebežne) - charakterizovať uhlík (základné charakteristiky uhlíka a jeho zlúčenín)
   - charakterizovať uhľovodíky (zloženie, názvoslovie C₁ až C₄ štruktúra, vlastnosti, surovinové zdroje, použitie)
   - charakterizovať niektoré deriváty uhľovodíkov (chlórmetán, chlóretán, metanol, etanol, kyselina mravčia, kyselina octová) - charakterizovať niektoré prírodné látky (sacharidy, tuky, mydlá, bielkoviny)
   - získavať návyky bezpečnej práce s niektorými chemickými látkami na základe poznania ich vlastností - napr. kyselina chlorovodíková, vodík
   - získavať zručnosti v zaobchádzaní so základnou laboratórnou technikou

Obsah
Vodík.
Kyslík.
Alkalické kovy.
Halogény. Halogenidy. Oxidačné číslo.
Oxidy.
Kovové a nekovové prvky.
Prvky 2. a 3. periódy PS.
Uhlík.

5. Kyseliny, hydroxidy, soli

Ciele
   - charakterizovať bezkyslíkaté kyseliny (názvoslovie, vlastnosti; použitie HC1)
   - charakterizovať kyslíkaté kyseliny (názvoslovie, vlastnosti; použitie HN0₃ a H₂SO₄)
   - charakterizovať hydroxidy (názvoslovie, vlastnosti: použitie NaOH, KOH, NH₄OH, Ca(OH)₂, A1(OH)₃ )
   - charakterizovať kyselinotvorné a hydroxidotvorné oxidy
   - vysvetliť kyslosť a zásaditosť vodných roztokov (H⁺, OH^- ) -.vysvetliť rozsah a použitie stupnice pH
   - charakterizovať indikátory pH (uviesť príklad) - vysvetliť neutralizáciu (H⁺ + OH^- > H₂O)
   - charakterizovať soli (vznik, zloženie, názvoslovie, príprava, výskyt), vlastnosti a použitie halogenidov - KC1, sulfidov - PbS, dusičnanov - KN0₃, NaN0₃, NH₄N0₃, síranov CuS0₄ . 5H₂0, (NH₄)₂S0₄, uhličitanov – Na₂C0₃, K₂C0₃, CaCO₃
   - poznať predpisy o bezpečnosti práce s kyselinami a hydroxidmi
   - získať zručnosti v zaobchádzaní so základnou laboratórnou technikou pri práci s roztokmi
   - poznať použitie niektorých chemických látok vyrábaných chemickým priemyslom pre potreby spoločnosti
   - uvedomiť si škodlivosť kyslých dažďov, ktoré spôsobujú oxidy síry a dusíka
   - uvedomiť si kladné a záporné stránky používania dusičnanov ako hnojív

Obsah
Kyselíny ( bezkyslíkaté a kyslíkaté ).
Hydroxidy.
Kyselinotvorné a hydroxitotvorné oxidy.
Kyslosť a zásaditosť vodných roztokov. pH. Neutralizácia.
Vznik solí. Vlastnosti solí. Názvoslovie solí. Použitie solí.

6. Zloženie a štruktúra anorganických látok

Ciele
   - analyzovať vzťahy: atóm - nuklid - izotop - prvok
   - charakterizovať rádioaktivitu
   - interpretovať predstavu elektrónu a elektrónového obalu atómov
   - charakterizovať orbitaly a uplatňovať pravidlá o ich obsadzovaní elektrónmi
   - používať názvy a značky prvkov s, p, d - charakterizovať periodický zákon
   - charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov (krátka a dlhá forma)
   - vysvetliť vzťah medzi štruktúrou obalu atómov a umiestnením prvkov v PS
   - charakterizovať chemické väzby - charakterizovať molekuly
   - vysvetliť vzťah: molekula - zlúčenina
   - analyzovať vzťahy: látka - prvok - zlúčenina - vysvetliť pojmy: ión, katión, anión
   - vysvetliť štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín
   - vysvetliť štruktúru a vlastnosti látok zložených z atómov a molekúl
   - vyjadriť a porovnať základné charakteristiky chemických látok (Z, A, M, n, m_u, A_r, M_r, N_A)
   - počítať počet častíc v určitom látkovom množstve pomocou Avogadrovej konštanty, počítať molový objem
   - uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M
   - určiť oxidačné číslo v chemických vzorcoch anorganických zlúčenín
   - uplatňovať tvorbu vzorcov a názvov oxidov, dvojprvkových zlúčenín vodíka s nekovmi, halogenidov, sulfidov, hydroxidov, kyslíkatých kyselín (oxokyselin), iónov solí kyslikatých kyseli, hydrogensolí, hydrátov solí, základných komplexov
   - rozlišovať chemické vzorce podľa zloženia a štruktúry chemických zlúčenín
   - vysvetlí kvantitatívny význam vzorcov chemických zlúčenín - klasifikovať látky a chemicky čisté látky (chemické látky) - charakterizovať zmesi a ich druhy
   - reali2ovať rôzne spôsoby oddeľovania zložiek zo zmesí
   - charakterizovať roztoky (rozpúšťadlo, rozpustená látka, klasifikácia roztokov podľa skupenstva a podľa rozpúšťadla, rozpustnosť látky, nenasýtený roztok, nasýtený roztok)
   - riešiť výpočty zloženia roztokov (hmotnostný a objemový zlomok, hmotnostné a objemové percentá, koncentrácia látkového množstva, rovnica látkovej bilancie)
   - pripraviť roztoky podľa vypočítaného alebo predpísaného zloženia
   - vysvetlí praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov ako výrobkov na rozličné účely (v domácnosti, v záhradke a pod.)

Obsah
Zloženie a štruktúra atómov.
Periodický zákon a periodická sústava chemických prvkov.
Chemické väzby. Zloženie a štruktúra chemických látok.
Základné charakteristiky chemických látok. Základné chemické výpočty.
Názvy a vzorce anorganických zlúčenín.
Zmesi, ich zloženie, vlastnosti a oddeľovanie ich zložiek.
Roztoky, ich zloženie, vlastnosti a príprava.

7. Chemické reakcie a ich zákonitosti

Ciele
   - vysvetliť vzťah chemickej reakcie a chemickej rovnice
   - na príkladoch uviesť rozličné zápisy chemických reakcií (stechiometrický, stavový, úplný iónový, stručný)
   - určovať koeficienty v chemických rovniciach a vysvetliť ich význam
   - počítať hmotnosť, objem a laťkové množstvo reaktantov a produktov na základe chemických rovníc
   - vysvetliť vzťah: chemická reakcia - tepelná energia
   - charakterizovať exotermické a endotermické reakcie pomocou reakčného tepla
   - aplikovať 1. a 2. termochemický zákon pri riešení jednoduchých úloh
   - na príkladoch vysvetliť energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode
   - charakterizovať podmienky priebehu chemických reakcií (aktivačná energia, vhodná orientácia častíc reaktantov, vznik aktivovaného komplexu)
   - aplikovať vzťah pre výpočet rýchlosti chemickej reakcie pri riešení jednoduchých úloh
   - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcii (aktivačná energia, koncentrácia reaktantov, teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých reaktantov)
   - charakterizovať chemickú rovnováhu a rovnovážnu konštantu
   - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich chemickú rovnováhu (teplota, tlak, koncentrácia látok)
   - prakticky overiť niektoré faktory ovplyvňujúce priebeh chemických reakcií
   - charakterizovať chemické reakcie anorganických látok z hľadiska ich mechanizmu (protolytické, redoxné, zrážacie, komplexotvorné)
   - charakterizovať kyseliny a zásady (ionizácia látok, Arrheniova a Brönstedova teória, autoprotolýza vody; neutrálne, kyslé a zásadité vodné roztoky, pH)
   - vysvetliť chemickú rovnováhu v protolytických reakciách
   - charakterizovať protolytické reakcie (neutralizácia, hydrolýza soli)
   - stanoviť a vypočítať pH roztokov silných kyselín a silných hydroxidov
   - realizovať titračné stanovenie
   - definovať oxidáciu, redukciu, oxidovadlo, redukovadlo, redoxné reakcie
   - počítať koeficienty v rovniciach redoxných reakcií
   - vysvetliť praktické využitie redoxnych reakcii (rad kovov, korózia, galvanické články, elektrolýza)
   - charakterizovať chemickú rovnováhu v zrážacích reakciách
   - aplikovať súčin rozpustnosti pri riešení jednoduchých príkladov

Obsah
Chemické reakcie a ich zápis.
Stechivmetria.
Termochémia.
Kinetika.
Chemická rovnováha.
Chemické reakcie anorganických látok - protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné reakcie.

8. Chémia prvkov s

Ciele
   - charakterizovať prvky s na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať vodík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba, použitie, zlúčeniny: H₂0, H₂0₂, hybridy)
   - charakterizovať znečisťovanie a spôsoby ochrany vôd
   - charakterizovať minerálne vody (zloženie, účinky)
   - charakterizovať prvky I.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, hydroxidy, uhličitany, dusičnany, sírany);
   - charakterizovať prvky II.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, uhličitany, sírany)
   - poznať zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov ¬a s vápnom (žieraviny)
   - vykonať základné preparatívne práce s využitím chemických výpočtov
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus (najmä sodík, draslík, vápnik, horčík)

Obsah
Charakteristika prvkov s. Prvky s¹ - vodík, alkalické kovy. Prvky s² - kovy alkalických zemín.

9. Chémia prvkov p

Ciele
   - charakterizovať prvky p na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať prvky III.A skupiny - bór, hliník (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: H₃B0₃, bórax, A1F₃, A1₂O₃, A1(OH)₃, kaolín)
   - charakterizovať prvky IV.A skupiny - uhlík, kremík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: CaC₂, SiC, CC1₄, CS₂, HCN, KCN, CO, CO₂, H₂C0₃, uhličitany, S1F₄, Si0₂, kremičitany)
   - charakterizovať sírouhlík ako jedovatú zložku exhalátov - porovnať nebezpečné účinky CO a CO2
   - charakterizovať prvky V.A skupiny - dusík, fosfor (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: NH₃, NH₄C1, NO_X, HN0₂, dusitany, HN0₃, dusičnany, P₄0₆, P₄0₁₀, H₃PO₄)
   - charakterizovať oxidy dusíka ako zložky exhalátov (kyslé dažde) - navrhnúť postup na zistenie, či pôda zo záhrady je kyslá, neutrálna alebo zásaditá
   - charakterizovať chalkogény - kyslík, síra (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: 03, oxidy, H₂S, sulfidy, S0₂, S0₃, H₂S0₃, H₂S0₄, siričítany, sírany)
   - vysvetliť význam a najdôležitejší zdroj kyslíka pre život na Zemi
   - vysvetliť význam a ochranu ozónovej vrstvy v atmosfére - charakterizovať sulfán ako jedovatú zložku exhalátov
   - charakterizovať oxidy síry ako zložky exhalátov (kyslé dažde)
   - dodržiavať zásady bezpečnej práce s kyselinou sírovou (žieravina)
   - charakterizovať halogény (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenovodíky, halogenidy, oxidy, kyslikaté kyseliny halogénov a ich soli)
   - porovnať jedovaté účinky fluóru a chlóru
   - charakterizovať chlorid sodný - kuchynskú soľ (zložka potravy ľudí)
   - charakterizovať vzácne plyny (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus (najmä hliník, selén, fosfor, halogény)

Obsah
Charakteristika prvkov p. Prvky p¹ - prvky III.A skupiny. Prvky p² - prvky IV.A skupiny. Prvky p³ - prvky V.A skupiny. Prvky p⁴ - chalkogény. Prvky p⁵ - halogény. Prvky p⁶ - vzácne plyny.

10. Chémia prvkov d a f

Ciele
   - charakterizovať prvky d na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať komplexné zlúčeniny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príklady)
   - charakterizovať chróm, mangán a prvky skupiny železa, medi a zinku (zloženie, štruktúra, Vlastnosti, výroba Fe, použitie, zlúčeniny: Cr0₃, K₂Cr0₄, K₂Cr₂0₇, Mn0₂, KMn0₄, Fe₂0₃, Fe₃0₄, FeC0₃, CuS0₄.5H₂0, Ag₂S, AgX)
   - pripraviť niektoré komplexné zlúčeniny železa a medi - vysvetliť koróziu železa a ochranu proti nej
   - stručne charakterizovať prvky f (zloženie, štruktúra, výskyt, príprava, použitie)
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus (najmä železo, med', zinok)

Obsah
Charakteristika prvkov d. Komplexné zlúčeniny. Prvky skupiny železa, medi a zinku.
Charakteristika prvkov f. [Rozdiel medzi chemickými a jadrovými reakciami.]

11. Výber z anorganickej analýzy

Ciele
   - charakterizovať metódy kvalitatívnej chemickej ~ analýzy anorganických látok
   - uplatniť základné informácie o najdôležitejších dôkazových reakciách katiónov a vybraných aniónov
   - zjednodušene zapisovať dôkazové reakcie iónov anorganickými skúmadlami
   - riešiť základné výpočty vážkovej a odmernej analýzy ľubovoľným postupom
   - opísať základné metódy kvantitatívnej analýzy anorganických látok
   - uplatniť základné vybrané techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok

Obsah
Kvalitatívna a kvantitatívna analýza anorganických látok (základy).

12. Chémia zlúčenín uhlíka. Uhľovodíky

Ciele
   - charakterizovať organické zlúčeniny (zloženie, štruktúra)
   - charakterizovať vzťah štruktúry a reaktivity organických zlúčenín
   - klasifikovať organické zlúčeniny
   - vysvetliť konštitúciu organických zlúčenín a konštitučnú izomériu
   - vysvetliť optickú izomériu, jej praktické dôsledky a význam
   - charakterizovať chemické reakcie organických látok z hľadiska ich mechanizmu (adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk; oxídácia a redukcia)
   - charakterizovať alkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie C₁ až C₁₀, vlastnosti, použitie - metán, etán, propán, bután, pentán, hexán)
   - charakterizovať cykloalkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - cyklohexán)
   - charakterizovať alkény a alkaidný (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - etylén, propylén, butadién, izoprén)
   - charakterizovať alkiny (zloženie, štruktúra, _názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - acetylén)
   - charakterizovať arény (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - benzén, toluén, naftalén)
   - charakterizovať kvapalné aromatické uhľovodíky ako zdraviu škodlivé rozpúšťadlá (benzén, toluén)
   - porovnať surovinové zdroje organických látok (ropa, zemný plyn, uhlie - zloženie, spracovanie, použitie)
   - porovnať význam ropy na palivové účely a ako chemickej suroviny (vyčerpateľnosť zásob ropy)
   - porovnať výhody a nevýhody jednotlivých palív z ekologického hľadiska
   - charakterizovať ekologické problémy pri manipulácii s ropou (požiare, únik ropy do vôd a pôdy)
   - charakterizovať záporné stránky automobilizmu (zamorovanie krajiny - voda, pôda, vzduch)
   - vykonať dôkazy C, H, N a S
   - overiť stabilitu alkánov a reaktivitu alkénov

Obsah
Charakteristika organických zlúčenín.
Chemické reakcie organických látok - adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk, oxidácia a redukcia v organickej chémii.
Alkány a cykloalkány. Alkény, alkadiény a alkíny.
Arény.
Surovinové zdroje organických látok.

13. Deriváty uhľovodíkov

Ciele
   - charakterizovať deriváty uhľovodíkov (zloženie, uhľovodíkový zvyšok, charakteristická skupina)
   - charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - chloroform, tetrachlórmetán, freóny, vinylchlorid, teflón, chloroprén, chlórbenzén)
   - charakterizovať freóny ako kvapalné náplne do chladničiek, hasiacich prístrojov, sprejov - mechanizmus rozrušovania ozonosféry
   - charakterizovať nitrozlúčeniny a amíny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - nitrobenzén, TNT, anilín) - charakterizovať alkoholy a fenoly (zloženie, štruktúra,
   - názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - metanol, etanol, etylénglykol, glycerol, fenol, hydrochinón)
   - charakterizovať etylénglykol ako veľmi jedovatú látku používanú do nemrznúcich zmesí do chladičov motorov
   - charakterizovať aldehydy a ketóny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - formaldehyd acetaldehyd, benzaldehyd, acetón, cyklohexanón)
   - charakterizovať nebezpečie drogovej závislosti, toxikománie aplikáciou uhľovodíkov a ich derivátov (napr. toluén, acetón, etanol)
   - charakterizovať karboxylové kyseliny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - mravčia, octová, maslová, palmitová, stearová, šťavelová, benzoová, ftalová, tereftalová )
   - charakterizovať funkčné a substitučné deriváty karboxylových kyselín (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - soli, estery, halogenidy, amidy, anhydridy, halogénkyseliny, aminokyseliny, hydroxykyseliny, oxokyseliny)
   - charakterizovať deriváty kyseliny uhličitej (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - fosgén, močovina)
   - pripraviť deriváty uhľovodíkov a porovnať ich vlastnosti - pracovať s modelmi organických zlúčenín
   - pripraviť aldehydy a ketóny a porovnať ich vlastnosti

Obsah
Deriváty uhľovodíkov.
Halogénderiváty.
[Organokovové, organokremičité a organofosforečné zlúčeniny.]
Nitrozlúčeniny a amíny.
Alkoholy, fenoly, étery.
Aldehydy a ketóny.
Karboxylové kyseliny a ich deriváty.
Deriváty kyseliny uhličitej.

14. Makromolekulové látky

Ciele
   - charakterizovať chémiu makromolekulových látok (pojmy, klasifikácia )- charakterizovať makromolekuly (zloženie, štruktúra)
   - charakterizovať polyméry (klasifikácia, zloženie, štruktúra, príprava, vlastnosti, použitie - PE, PP, PVC, PTFE, PS, PVAC, PMMA, PES, nylon, silon, fenoplasty, amínoplasty, epoxidové živice, silikóny)
   - zistiť vlastnosti niektorých makromolekulových látok
   - charakterizovať negatívny vplyv syntetických polymérov (ako odpadu) na životné prostredie

Obsah
Uhľovodíky a ich deriváty ako základ makromolekulových látok. Základné pojmy o polyméroch a ich klasifikácia. Zloženie, štruktúra a vlastnosti polymérov.
Makromolekulové látky pripravené polymerizáciou a polykondenzáciou. [Polyméry pripravené inými polyreakciami. Biopolyméry a ich význam.]

15. Chémia prírodných látok. Základy biochémie

Ciele
   - charakterizovať lipidy (výskyt, význam, zloženie, štruktúra, vlastnosti, klasifikácia - tuky, vosky)
   - porovnať rastlinné a živočíšne tuky v potrave ľudí (zloženie, vlastnosti, účinky)
   - charakterizovať sacharidy (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti- D-glukóza, D-fruktôza, sacharóza, laktóza, maltóza, škrob, glykogén, celulóza)
   - uvedomiť si, že fotosyntéza je stále záhadná reakcia
   - charakterizovať cukor (sacharózu) ako užitočnú, ale aj škodlivú zložku potravy ľudí
   - charakterizovať bielkoviny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti, príklady aminokyselín - glycín, alanín, kyselina asparágová, lyzín)
   - charakterizovať nukleové kyseliny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti)
   - prakticky overiť vlastnosti tukov, sacharidov a bielkovín - vysvetliť význam prírodných látok pre človeka
   - charakterizovať chemické zloženie a deje v živých sústavách
   - charakterizovať enzýmy a vitamíny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, vlastnosti)
   - charakterizovať metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín

Obsah
Lipidy.
[Terpény a steroidy.]
[Heterocyklické zlúčeniny.]
[Alkaloidy.]
Sacharidy.
Bielkoviny.
Nukleové kyseliny.
Chemické zloženie a deje v živých sústavách. Enzýmy a vitamíny. Metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín v živých sústavách.
[Redoxné deje v živých sústavách.]
[Energetika biochemických dejov.]
[Enzýmová a hormonálna regulácia biochemických dejov.]

16. Chémia bežného života Chemický priemysel a životné prostredie

Ciele
   - charakterizovať bytovú chémiu z hradiska hygieny, funkčnosti a estetiky prostredia
   - porovnať mydlá a iné pracie prostriedky (druhy, príprava, vlastnosti, použitie, účinnosť, vplyv na životné prostredie)
   - pripraviť mydlo
   - charakterizovať liečivá (úloha, triedenie, príprava, ukážky, účinnosť, možné riziká, drogová závislosť)
   - charakterizovať kozmetické prostriedky (úloha, triedenie, príprava, ukážky, účinnosť, možné riziká) a porovnať s liečivami
   - charakterizovať biologicky aktívne látky v kozmetike
   - charakterizovať chemické látky (a ich zdroje), ktoré kontaminujú potravinový reťazec
   - charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšenie obsahu cudzorodých látok v požívatinách a krmivách
   - charakterizovať biogénne prvky a význam sledovania rovnováhy vo výžive rastlín ,
   - vysvetliť hnojenie pôdy ako náhradu úbytku biogénnych prvkov (príklady hnojív, účinnosť, možné riziká)
   - charakterizovať pesticídy (úloha, druhy, ukážky, aplikácia, toxicita)
   - vysvetliť praktický význam údajov na chemických výrobkoch (zloženie, manipulácia, aplikácia) na rôzne účely v domácnosti, v záhradke a pod.
   - charakterizovať odpady (druhy, vznik, skladovanie, využitie alebo zneškodňovanie odpadov)
   - charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšovanie produkcie odpadov
   - charakterizovať chemický priemysel na Slovensku (význam, princípy výrob, vplyv na životné prostredie, perspektívy)

Obsah
Bytová chémia.
Liečivá.
Kozmetická chémia.
Cudzorodé látky v požívatinách a krmivách.
Výživa a ochrana rastlín.
Odpadové hospodárstvo.
Chemický priemysel a životné prostredie.

VARIANT B

Ciele a obsah tematických celkov (variant B)

1. až 5.

Tematické celky 1. až 5. variantu B majú ciele a obsah zhodné s variantom A, okrem témy Uhlík, ktorú variant B neobsahuje vo 4. tematickom celku, ale až neskôr (10. až 12. tematický celok).

6. Fyzikálne zmeny pri chemických reakciách

Ciele
   - chápať horenie ako chemickú reakciu
   - poznať vlastnosti horľavín a zaobchádzanie s nimi
   - uvedomiť si, že požiare sú nežiadúce exotermické reakcie
   - poznať zásady hasenia požiaru a vedieť používať niektoré dostupné prostriedky hasenia
   - upevniť obsah pojmu chemická reakcia a rozšíriť ho o energetickú stránku
   - uvedomiť si, že splodiny horenia znečisťujú ovzdušie
   - poznať význam potreby energie, ale zároveň chápať dôsledky jej výroby na životné prostredie
   - poznať princíp výroby niektorých kovov z ich oxidov (Pb, Fe liatina, oceľ)
   - uvedomiť si, že pri tepelnom spracovaní rúd sa dostávajú do ovzdušia exhaláty obsahujúce jedy, napr. arzén, olovo, ortuť
   - chápať význam ovplyvňovania rýchlosti chemických reakcií

Obsah
Horenie látok so vzdušným kyslíkom. Horľaviny.
Hasenie plameňa, hasiace prostriedky.
Exotermické a endotermické reakcie. [Molové teplo reakcie.]
[Význam slnečného žiarenia pre život na Zemi.]
Palivá.
Výroba niektorých priemyselne významných kovov.
Vplyvy na rýchlosť chemických reakcií.

7. Zrážacie reakcie

Ciele
   - upevniť systém základných pojmov charakterizujúcich chemické reakcie
   - vysvetliť podstatu zrážacich reakcií
   - upevniť poznatky o tvorbe názvov a vzorcov dvojprvkových a trojprvkových zlúčenin

Obsah
Reaktanty a produkty v zrážacích reakciách. Zápis zrážacích reakcií.

8. Redoxné reakcie

Ciele
   - charakterizovať redoxné reakcie (príklady, oxidácia, redukcia - zmeny oxidačných čísel atómov)
   - charakterizovať rad kovov (ušľachtilé a neušľachtilé kovy)
   - charakterizovať koróziu (hrdzavenie železa a spôsoby ochrany)
   - chápať veľký význam elektrolýzy z hľadiska jej priemyselného využitia
   - teoreticky a prakticky sa oboznámiť s elektrolýzou vodných roztokov

Obsah
Redoxné reakcie. Redukcia a oxidácia.
[Redoxné reakcie a elektrolýza.]
Redoxné vlastnosti kovov a nekovov.
[Galvanické články a akumulátory.]
Korózia.

9. Chemické výpočty

Ciele
   - uplatňovať pojem mol ako jednotku látkového množstva
   - uplatňovať pojem molová hmotnosť ako fyzikálnu veličinu- uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m,n a M
   - počítať hmotnosť a látkové množstvo reaktantov a produktov na základe chemických rovníc
   - prehlbovať zručnosť samostatne pracovať s chemickými tabuľkami - prakticky pripraviť jednoduché chemické látky (napr. Cu0)
   - porovnať výsledky jednoduchých výpočtov na základe chemickej rovnice s výsledkami praktickej prípravy chemických látok

Obsah
Látkové množstvo. Mol. Molová hmotnosť.
Kvantitatívny význam chemických rovníc. Výpočty na základe chemických rovníc.
[Koncentrácia.]

10. Uhľovodíky

Ciele
   - charakterizovať alkány (zloženie, názvoslovie, štruktúra, vlastnosti, použitie - metán, etán, propán, bután)
   - charakterizovať cykloalkány (zloženie, štruktúra - cyklohexán) - charakterizovať alkény (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - etylén, butadién)
   - charakterizovať alkíny (zloženie, štruktúra, príprava,
   - vlastnosti, použitie - acetylén)
   - charakterizovať arény (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - benzén, naftalén)
   - charakterizovať ropu (výskyt, zloženie, spracovanie, použitie) - charakterizovať zemný plyn (výskyt, zloženie, použitie)
   - charakterizovať uhlie (význam, spracovanie, použitie)
   - charakterizovať benzín (použitie, výroba z ropy - frakčná destilácia, výroba z petroleja - krakovanie)
   - uvedomovať si nebezpečie výbuchu pri unikaní plynných palív v uzavretom priestore (napr. metán)
   - porovnať výhody a nevýhody jednotlivých palív z environmentálneho hľadiska
   - uvedomovať si, že kvapalné aromatické uhľovodíky používané ako rozpúšťadlá škodia zdraviu (napr. benzén)
   - uvedomovať si, že zásoby ropy sa majú vyčerpať za sto rokov
   - uvedomovať si, že únik ropy do pôdy a vôd spôsobuje ekologické katastrofy
   - chápať význam bezolovnatého benzínu (olovo z výfukových plynov zamoruje krajinu)
   - charakterizovať kladné a záporné stránky motorizmu, pochopiť potrebu ochrany životného prostredia

Obsah
[Všeobecná charakteristika uhľovodíkov.]
Alkány a cykloalkány. Alkény a alkíny.
Arény.
Surovinové zdroje organických látok. Výroba benzínu.

11. Deriváty uhľovodíkov a prírodné látky

Ciele
   - charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - chlóretán, vinylchlorid)
   - charakterizovať alkoholy (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - metanol, etanol, glycerol)
   - charakterizovať fenol (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)
   - charakterizovať acetón (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)
   - charakterizovať karboxylové kyseliny (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie - kyselina mravčia, octová)
   - charakterizovať sacharidy (výskyt, zloženie, triedenie vlastnosti, význam; glukóza - fotosyntéza, sacharóza, škrob, glykogén, celulóza)
   - charakterizovať tuky (výskyt, triedenie, vlastnosti, význam)
   - charakterizovať mydlá (príprava, vlastnosti, použitie: pracie prostriedky)
   - charakterizovať bielkoviny (výskyt, triedenie, vlastnosti, význam)
   - rozvíjať zručnosti pri zisťovaní zloženia látok
   - chápať význam experimentálnej práce v chémii v procese poznávania
   - samostatne pracovať pri dôkazoch chemických prvkov
   - chápať škodlivosť metanolu a acetónu ako kvapalných rozpúšťadiel
   - chápať nebezpečie drogovej závislosti, toxikománie (acetón, etanol)
   - chápať nepriaznivé zdravotné účinky nadbytku živočíšnych tukov v potrave
   - uvedomiť si, že fotosyntéza je stále záhadná reakcia
   - chápať, že cukor je užitočná, ale aj škodlivá zložka potravy ľudí

Obsah
Halogénderiváty uhľovodíkov.
Alkoholy, fenoly. [Aldehydy.] Ketóny. Karboxylové kyseliny. [Estery.]
Významné prírodné zlúčeniny - sacharidy, tuky, bielkoviny.

12. Využitie organických zlúčenín

Ciele
   - poznať vlastnosti a použitie základných druhov plastov a chemických vláken
   - osvojiť si základné poznatky o otravných látkach a o spôsoboch ochrany pred ich účinkami
   - poznať spôsob manipulácie s ochrannou maskou
   - vytvárať kladný postoj k povinnostiam spojeným s obranou štátu

Obsah
Plasty. Syntetické vlákna.
Chemické látky ako hrozba.
[Organické zlúčeniny v živote človeka - liečivá, pesticídy, biotechnologické výrobky.]

13. až 24.

Tematické celky 13. až 24. variantu B majú názvy, ciele a obsah zhodné s variantom A, len číslovanie tematických celkov je iné - vo variante A sú to tematické celky 6. až 16.

Cvičenia

Ciele
   - uplatňovať zásady bezpečnej laboratórnej práce
   - poznať zásady hasenia požiaru a vedieť používať dostupné hasiace prostriedky
   - pomenovať laboratórne pomôcky
   - pracovať so základnou laboratórnou technikou
   - formulovať závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác
   - ovládať základný systém chemického názvoslovia a výpočtov
   - vedieť bezpečne pracovať s vybranými chemickými látkami na základe poznania ich vlastnosti (žieraviny, horľaviny a pod.)
   - s využitím modelov poznať priestorové štruktúry chemických zlúčenín
   - vo výpočtoch, meraní objemu, hmotnosti a ostatných kvantitatívnych činnostiach dosahovať primeranú presnosť
   - ovládať vybrané základné techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok
   - efektívne využívať výpočtovú techniku

Obsah
Laboratórny poriadok. Bezpečnosť a hygiena práce v laboratóriu.
Oddeľovanie zložiek zmesi.
Priebeh chemických reakcii.
Práca s odmernými nádobami.
Chemické názvoslovie a chemické výpočty.
Príprava roztokov.
Vlastnosti chemických prvkov a ich zlúčenín.
Preparatívne práce s využitím chemických výpočtov.
Práca s modelmi zlúčenín.
Dôkazové reakcie iónov.
Vážková analýza.
Odmerná analýza.
Príprava a vlastnosti organických látok.
Analýza organických látok.

PROCES

     Obsah vyučovania spolu s metódami, formami a prostriedkami sú základné predpoklady kvality vzdelania. Popri formovaní všeobecných kvalít osobnosti žiaka ako pracovitosť, samostatnosť, tvorivosť, predmet chémia umožňuje rozvoj poznávacích schopností zameraných na teoretickú a experimentálnu činnosť v konkrétnej prírodovednej oblasti. Teoretické poznávanie sa rozvíja pri učiteľovom vysvetľovaní predovšetkým v oblasti zloženia, štruktúry, vlastnosti a chemických reakcii látok. Vo vyučovaní treba proporcionálne uplatniť demonštračné pokusy učiteľa, frontálne pokusy a laboratórne práce žiakov (hodiny na vyučovanie laboratórnych cvičení sa vyčlenia podľa priestorových a materiálnych možností školy s ohľadom na záujem a schopnosti žiakov). Pri sprístupňovaní málo názorných, abstraktných častí učiva treba nahradiť reálny experiment myšlienkovým (modelmi) a chemické experimenty s látkami, ktoré ohrozujú zdravie, nahradiť obrazovými pomôckami (diafilm, video).
     Predpokladom integrity poznania v celom systéme vzdelávania je koordinácia vyučovania s ostatnými prírodovednými predmetmi a matematikou a to najmä z hľadiska obsahu (interpretácia pojmov, používaná terminológia a symbolika) a metodológie (metódy práce pri riešení teoretických aj praktických úloh). Žiakom, ktorí sa rozhodnú ukončiť štúdium chémie v gymnáziu maturitnou skúškou, treba v nadväznosti na povinné vyučovanie umožniť prípravu na maturitu prehĺbeným vzdelávaním v rozšírenej, voliteľnej, prípadne nepovinnej forme vyučovania.

Štvorročné štúdium

OBSAH

     Obsah učiva chémie gymnázia so štvorročným štúdiom nadväzuje na obsah chémie v ZŠ. V úvode gymnaziálnej chémie sú zaradené tie pojmy, zákony, teórie, metódy práce, ktoré aj pri rešpektovaní rozvoja chemických vied, tvoria pre žiaka nevyhnutný, relatívne stabilný základ, z ktorého možno odvíjať, rozširovať a prehlbovať racionálne poznanie o chemických látkach a ich vlastnostiach. Ťažisko tohto učiva je v oblasti zloženia, štruktúry, vlastností a reakcií chemických látok. Takýto základ umožňuje systémovo dotvoriť vedomosti o anorganických látkach s využitím periodického zákona podľa periodickej sústavy chemických prvkov. Získané poznatky sa bezprostredne aplikujú zaradením primeraného výberu prevažne praktických dôkazov a stanovení z analýzy anorganických zlúčenín, s ktorým úzko súvisí niekoľko modelových úloh z organickej analýzy a syntézy. V nadväznosti na chémiu prírodných látok sú zaradené základné poznatky z biochémie. Záverečné časti obsahu učiva tvoria tematicky usporiadané aplikácie do oblasti bežného života, chemického priemyslu a ochrany životného prostredia.
     Podľa konkrétnych školských podmienok možno funkčne rozšíriť učivo prakticky vo všetkých oblastiach vymedzených učebnými osnovami, pretože stredná škola môže v rámci základného učiva poskytnúť len skrátený kurz chémie.
     V učebných osnovách je zaradené základné učivo, ktoré si má v predpísanom počte hodín určených učebným plánom pre celé gymnaziálne štúdium, osvojiť, aj keď na rôznej úrovni, každý žiak. Pre prácu so žiakmi, ktorí majú predpoklady osvojiť si chémiu aj v základnom kurze dôkladnejšie, sú niektoré námety na rozšírenie učiva uvedené v hranatých zátvorkách.
     Učebné osnovy obsahujú záväzné základné učivo a s ním súvisiace konkrétne ciele. V kompetencii učiteľa (predmetovej komisie) je navrhnúť reálne počty hodín pre tematické celky, či témy učiva, pripadne zmeny v usporiadaní učiva a jeho zaradení do ročníkov. Učiteľ rozhoduje o výbere a spôsobe realizácie demonštračných a žiackych pokusov, seminárnych a laboratórnych cvičení.
     V každom ročníku je jedna hodina týždenne určená na prácu s delenou triedou. Okrem chemických pokusov a laboratórnych prác sa tu venuje pozornosť interpretácii modelov štruktúry chemických zlúčenín, chemickým výpočtom, názvosloviu chemických látok, využitiu výpočtovej techniky v chémii, premietaniu diapozitívov a videoprogramov s chemickou problematikou.
     Učebný plán gymnázia obsahuje v 2., 3. a 4. ročníku rozširujúce hodiny, z ktorých sa odporúča, aby chémia čerpala na posilnenie časovej dotácie povinného vyučovania, alebo na voliteľné vyučovanie, prípadne ich využiť aj na koncipovanie ďalšieho povinného predmetu s chemickou tematikou.

1. ročník (3 hodiny týždenne, 99 hodín ročne, z toho 1 hodina týždenne cvičenia)

1. Zloženie a štruktúra anorganických látok

Ciele
   - charakterizovať atómy
   - analyzovať vzťahy: atóm - nuklid - izotop - prvok
   - charakterizovať rádioaktivitu
   - interpretovať predstavu elektrónu a elektrónového obalu atómov
   - charakterizovať orbitaly a uplatňovať pravidlá o ich obsadzovaní elektrónmi
   - používať názvy a značky prvkov s, p, d
   - charakterizovať periodický zákon - charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov (krátka a dlhá forma)
   - vysvetliť vzťah medzi štruktúrou obalu atómov a umiestnením prvkov v PS
   - charakterizovať chemické väzby - charakterizovať molekuly - vysvetliť vzťah: molekula –zlúčenina
   - analyzovať vzťahy: látka - prvok – zlúčenina
   - vysvetliť pojmy: ión, katión, anión
   - vysvetliť štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín
   - vysvetliť štruktúru a vlastnosti látok zložených z atómov a molekúl
   - vyjadriť a porovnať základné charakteristiky chemických látok (Z, A, M, n, m_u, A_r, M_r, N_A)
   - počítať počet častíc v určitom látkovom množstve pomocou Avogadrovej konštanty, počítať molový objem
   - uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M
   - určiť oxidačné číslo v chemických vzorcoch anorganických zlúčenín - rozlíšiť oxidačné číslo, nábojové číslo, väzbovosť a ich používanie
   - uplatňovať tvorbu vzorcov a názvov oxidov, dvojprvkových zlúčenín vodíka s nekovmi, halogenidov, sulfidov, hydroxidov, kyslíkatých kyselín (oxokyselín), iónov solí kyslíkatých kyselín, hydrogensolí, hydrátov solí, základných komplexov
   - rozlišovať chemické vzorce podľa zloženia a štruktúry chemických zlúčenín - vysvetliť kvantitatívny význam vzorcov chemických zlúčenín
   - klasifikovať látky a chemicky čisté látky (chemické látky) - charakterizovať zmesi a ich druhy
   - realizovať rôzne spôsoby oddeľovania zložiek zo zmesí
   - charakterizovať roztoky (rozpúšťadlo, rozpustená látka, klasifikácia roztokov podľa skupenstva a podľa rozpúšťadla, rozpustnosť látky, nenasýtený roztok, nasýtený roztok)
   - riešiť výpočty zloženia roztokov (hmotnostný a objemový zlomok, hmotnostné a objemové percentá, koncentrácia látkového množstva, rovnica látkovej bilancie)
   - pripraviť roztoky podľa vypočítaného alebo predpísaného zloženia
   - vysvetliť praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov ako výrobkov na rozličné účely (v domácnosti, v záhradke a pod.).

Obsah
Zloženie a štruktúra atómov.
Periodický zákon a periodická sústav chemických prvkov.
Chemické väzby. Zloženie a štruktúra chemických látok.
Základné charakteristiky chemických látok. Základné chemické výpočty.
Názvy a vzorce anorganických zlúčenín.
Zmesi, ich zloženie, vlastnosti a oddeľovanie ich zložiek.
Roztoky, ich zloženie, vlastnosti a príprava.

2. Chemické reakcie a ich zákonitosti

Ciele
   - vysvetliť vzťah chemickej reakcie a chemickej rovnice
   - na príkladoch uviesť rozličné zápisy chemických reakcií (stechiometrický, stavový, úplný iónový, stručný)
   - určovať koeficienty v chemických rovniciach a vysvetliť ich význam
   - počítať hmotnosť, objem a látkové množstvo reaktantov a produktov na základe chemických rovníc
   - vysvetliť vzťah: chemická reakcia - tepelná energia
   - charakterizovať exotermické a endotermické reakcie pomocou reakčného tepla
   - aplikovať 1. a 2. termochemický zákon pri riešení jednoduchých úloh
   - na príkladoch vysvetliť energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode
   - charakterizovať podmienky priebehu chemických reakcií (aktivačná energia, vhodná orientácia častíc reaktantov, vznik, aktivovaného komplexu)
   - aplikovať vzťah pre výpočet rýchlosti chemickej reakcie pri riešení jednoduchých úloh
   - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcií (aktivačná energia, koncentrácia reaktantov; teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých reaktantov)
   - charakterizovať chemickú rovnováhu a rovnovážnu konštantu
   - vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich chemickú rovnováhu (teplota, tlak, koncentrácia látok)
   - prakticky overiť niektoré faktory ovplyvňujúce priebeh chemických reakcií
   - charakterizovať chemické reakcie anorganických látok z hľadiska ich mechanizmu (protolytické, redoxné, zrážacie, komplexotvorné)
   - charakterizovať kyseliny a zásady (ionizácia látok, Arrheniova a Brönstedova teória, autoprotolýza vody; neutrálne, kyslé a zásadité vodné roztoky, pH)
   - vysvetliť chemickú rovnováhu v protolytických reakciách
   - charakterizovať protolytické reakcie (neutralizácia, hydrolýza solí)
   - stanoviť a vypočítať pH roztokov silných kyselín a silných hydroxidov
   - realizovať titračné stanovenie
   - definovať oxidáciu, redukciu, oxidovadlo, redukovadlo, redoxné reakcie
   - počítať koeficienty v rovniciach redoxných reakcií
   - vysvetliť praktické využitie redoxných reakcií (rad kovov, korózia, galvanické články, elektrolýza)
   - charakterizovať chemickú rovnováhu v zrážacích reakciách.
   - aplikovať súčin rozpustnosti pri riešení jednoduchých príkladov

Obsah
Chemické reakcie a ich zápis.
Stechiometria.
Termochémia.
Kinetika.
Chemická rovnováha.
Chemické reakcie anorganických látok - protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné reakcie.

3. Chémia prvkov s

Ciele
   - charakterizovať prvky s na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať vodík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba, použitie, zlúčeniny: H₂0, H₂0₂, hydridy)
   - charakterizovať znečisťovanie a spôsoby ochrany vôd - charakterizovať minerálne vody (zloženie, účinky)
   - charakterizovať prvky I.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, hydroxidy, uhličitany, dusičnany, sírany)
   - charakterizovať prvky II.A skupiny PS (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenidy, oxidy, uhličitany, sírany)
   - poznať zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov a s vápnom (žieraviny)
   - vykonať základné preparatívne práce s využitím chemických výpočtov
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na 1'udský organizmus (najmä sodík, draslík, vápnik, horčík).

Obsah
Charakteristika prvkov s.
Prvky s¹ - vodík, alkalické kovy.
Prvky s² - kovy alkalických zemín.

4. Vvber z anorganickei analýzv

Ciele
   - charakterizovať metódy kvalitatívnej chemickej analýzy anorganických látok
   - uplatniť základné informácie o najdôležitejších dôkazových reakciách katiónov a vybraných aniónov
   - zjednodušene zapisovať dôkazové reakcie iónov anorganickými skúmadlami
   - riešiť základné výpočty vážkovej a odmernej analýzy ľubovoľným postupom
   - opísať základné metódy kvantitatívnej analýzy anorganických látok
   - uplatniť základné vybrané techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok.

Obsah
Kvalitatívna a kvantitatívna analýza anorganických látok (základy).

2. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne, z toho 1 hodina týždenne s delenou triedou)

1. Chémia prvkov p

Ciele
   - charakterizovať prvky p na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať prvky III.A skupiny - bór, hliník (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: H₃B0₃, bórax, AlF₃, A1₂0₃, Al(OH)₃, kaolín)
   - charakterizovať prvky IV.A skupiny - uhlík, kremík (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: CaC₂, SiC, CCI₄, CS₂, HCN, KCN, CO, CO₂, H₂C0₃, uhličitany, SiF₄, Si0₂, kremičitany)
   - charakterizovať sírouhlík ako jedovatú zložku exhalátov
   - porovnať nebezpečné účinky CO a CO₂
   - charakterizovať prvky V.A skupiny - dusík, fosfor (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: NH₃, NH₄C, NO_X, HNO₂, dusitany, HN0₃, dusičnany, P₄0₆, P₄0₁₀, H₃PO₄)
   - charakterizovať oxidy dusíka ako zložky exhalátov (kyslé dažde)
   - navrhnúť postup na zistenie, či pôda zo záhrady je kyslá, neutrálna alebo zásaditá
   - charakterizovať chalkogény - kyslík, síra (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: 0₃, oxidy, H₂S, sulfidy, SO₂, S0₃, H₂S0₃, H₂S0₄, siričitany, sírany)
   - vysvetliť význam a najdôležitejší zdroj kyslíka pre život na Zemi
   - vysvetliť význam a ochranu ozónovej vrstvy v atmosfére
   - charakterizovať sulfán ako jedovatú zložku exhalátov
   - charakterizovať oxidy síry ako zložky exhalátov (kyslé dažde)
   - dodržiavať zásady bezpečnej práce s kyselinou sírovou (žieravina)
   - charakterizovať halogény (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie, zlúčeniny: halogenovodíky, halogenidy, oxidy, kyslíkaté kyseliny halogénov a ich soli)
   - porovnať jedovaté účinky fluóru a chlóru
   - charakterizovať chlorid sodný - kuchynskú soľ (užitočná, ale aj škodlivá zložka potravy ľudí)
   - charakterizovať vzácne plyny (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie)
   - charakterizovať vzduch (zloženie, význam, ochrana pred znečisťovaním)
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na 1'udský organizmus (najmä hliník, selén, fosfor, halogény).

Obsah
Charakteristika prvkov p.
Prvky p¹ - prvky III.A skupiny.
Prvky p² - prvky IV.A skupiny.
Prvky p³ - prvky V.A skupiny.
Prvky p⁴ - chalkogény.
Prvky p⁵ - halogény.
Prvky p⁶ - vzácne plyny. Vzduch.

2. Chémia prvkov d a f

Ciele
   - charakterizovať prvky d na základe zákonitostí v PS
   - charakterizovať koordinačné zlúčeniny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príklady)
   - charakterizovať chróm, mangán a prvky skupiny železa, medi a zinku (zloženie, štruktúra, vlastnosti, výroba Fe, použitie, zlúčeniny: Cr0₃, K₂Cr0₄, K₂Cr₂0₇, Mn0₂, KMn0₄, Fe₂0₃, Fe₃0₄, FeC0₃, CuS0₄, 5H₂0, Ag₂S, AgX)
   - pripraviť niektoré komplexné zlúčeniny železa a medi
   - vysvetliť koróziu železa a ochranu proti nej
   - stručne charakterizovať prvky f (zloženie, štruktúra, výskyt, príprava, použitie)
   - charakterizovať vybrané anorganické látky z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus (najmä železo, meď, zinok).

Obsah
Charakteristika prvkov d.
Koordinačné zlúčeniny.
Prvky skupiny železa, medi a zinku.
Charakteristika prvkov f.
[Rozdiel medzi chemickými a jadrovými reakciami.]

3. Chémia zlúčenín uhlíka. Uhľovodíky

Ciele
   - charakterizovať organické zlúčeniny (zloženie, štruktúra)
   - charakterizovať vzťah štruktúry a reaktivity organických zlúčenín
   - klasifikovať organické zlúčeniny
   - vysvetliť konštitúciu organických zlúčenín a konštitučnú izomériu
   - vysvetliť optickú izomériu, jej praktické dôsledky a význam
   - charakterizovať chemické reakcie organických látok z hľadiska ich mechanizmu (adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk; oxidácia a redukcia)
   - charakterizovať alkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie C₁, až C₁₀, vlastnosti, použitie metán, etán, propán, bután, pentán, hexán)
   - zdôvodniť nebezpečie výbuchu pri unikaní plynných palív v uzavretom priestore (napr. metán)
   - porovnať výhody a nevýhody jednotlivých palív z ekologického hľadiska
   - charakterizovať cykloalkány (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie cyklohexán)
   - charakterizovať alkény a alkadiény (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie etylén, propylén, butadién, izoprén)
   - charakterizovať alkíny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie acetylén)
   - charakterizovať arény (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - benzén, toluén, naftalén)
   - charakterizovať kvapalné aromatické uhľovodíky ako zdraviu škodlivé rozpúšťadlá (benzén, toluén)
   - porovnať surovinové zdroje organických látok (ropa, zemný plyn, uhlie - zloženie, spracovanie, použitie)
   - porovnať význam ropy na palivové účely a ako chemickej suroviny (vyčerpateľnosť zásob ropy)
   - charakterizovať ekologické problémy pri manipulácii s ropou (požiare, únik ropy do vôd a pôdy)
   - charakterizovať benzín (použitie, výroba z ropy a z petroleja)
   - charakterizovať záporné stránky automobilizmu (zamorovanie krajiny - voda, pôda, vzduch)
   - vykonať dôkazy C, H, N a S
   - overiť stabilitu alkánov a reaktivitu alkénov.

Obsah
Charakteristika organických zlúčenín.
Chemické reakcie organických látok - adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk, oxidácia a redukcia v organickej chémii.
Alkány a cykloalkány. Alkény, alkadiény a alkíny. Arény.
Surovinové zdroje organických látok.

4. Deriváty uhľovodíkov

Ciele
   - charakterizovať deriváty uhľovodíkov (zloženie, uhľovodíkový zvyšok, charakteristická skupina)
   - charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - chloroform, tetrachlórmetán, freóny,vinylchlorid, teflón, chloroprén, chlórbenzén)
   - charakterizovať freóny ako kvapalné náplne do chladničiek, hasiacich prístrojov, sprejov mechanizmus rozrušovania ozonosféry
   - charakterizovať nitrozlúčeniny a amíny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - nitrobenzén, TNT, anilín)
   - charakterizovať alkoholy a fenoly (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, oužitie - metanol, etanol, etylénglykol, glycerol, fenol, hydrochinón)
   - charakterizovať etylénglykol ako veľmi jedovatú látku používanú do nemrznúcich zmesí do chladičov motorov
   - charakterizovať aldehydy a ketóny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - formaldehyd, acetaldehyd, benzaldehyd, acetón, cyklohexanón)
   - charakterizovať nebezpečie toxikománie aplikáciou uhľovodíkov a ich derivátov (napr. toluén, acetón, etanol).

Obsah
Deriváty uhľovodíkov. Halogénderiváty.
[Organokovové, organokremičité a organofosforečné zlúčeniny.]
Nitrozlúčeniny a amíny. Alkoholy, fenoly, étery. Aldehydy a ketóny.

3. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne, z toho 1 hodina týždenne s delenou triedou)

1. Deriváty uhľovodíkov - pokračovanie

Ciele
   - charakterizovať karboxylové kyseliny (zloženie, štruktúra, názvoslovie, príprava, vlastnosti, použitie - mravčia, octová, maslová, palmitová,stearová, šťaveľová, benzoová, ftalová, tereftalová)
   - charakterizovať funkčné a substitučné deriváty karboxylových kyselín (zloženie, štruktúra, názvoslovie, vlastnosti, použitie - soli, estery,    halogenidy, amidy, anhydridy, halogénkyseliny, aminokyseliny, liydroxykyseliny, oxokyseliny)
   - charakterizovať deriváty kyseliny uhličitej (zloženie, štruktúra, vlastnosti, použitie ¬fosgén, močovina)
   - pripraviť deriváty uhľovodíkov a porovnať ich vlastnosti - pracovať s modelmi organických zlúčenín
   - pripraviť aldehydy a ketóny a porovnať ich vlastnosti.

Obsah
Karboxylové kyseliny a ich deriváty.
Deriváty kyseliny uhličitej.

2. Makromolekulové látky

Ciele
   - charakterizovať chémiu makromolekulových látok (pojmy, klasifikácia) - charakterizovať makromolekuly (zloženie, štruktúra)
   - charakterizovať polyméry (klasifikácia, zloženie, štruktúra, príprava, vlastnosti, použitie PE, PP, PVC, PTFE, PS, PVAC, PMMA, PES, nylon, silon, fenoplasty, aminoplasty, epoxidové živice, silikóny)
   - zistiť vlastnosti niektorých makromolekulových látok
   - charakterizovať negatívny vplyv syntetických polymérov (ako odpadu) na životné prostredie.

Obsah
Uhľovodíky a ich deriváty ako základ makromolekulových látok.
Základné pojmy o polyméroch a ich klasifikácia. Zloženie, štruktúra a vlastnosti polymérov.
Makromolekulové látky pripravené polymerizáciou a polykondenzáciou.
[Polyméry pripravené inými polyreakciami. Biopolyméry a ich význam.]

3. Chémia prírodných látok. Základy biochémie

Ciele
   - charakterizovať lipidy (výskyt, význam, zloženie, štruktúra, vlastnosti, klasifikácia - tuky, vosky)
   - porovnať rastlinné a živočíšne tuky v potrave Pudí (zloženie, vlastnosti, účinky)
   - charakterizovať sacharidy (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti D-glukóza, D-fmktóza, sacharóza, laktóza, maltóza, škrob, glykogén, celulóza)
   - charakterizovať cukor (sacharózu) ako užitočnú, ale aj škodlivú zložku potravy ľudí
   - charakterizovať bielkoviny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti, príklady aminokyselín - glycín, alanín, kyselina asparágová, lyzín)
   - charakterizovať nukleové kyseliny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, štruktúra, vlastnosti)
   - prakticky overiť vlastnosti tukov, sacharidov a bielkovín - vysvetliť význam prírodných látok pre človeka
   - charakterizovať chemické zloženie a deje v živých sústavách
   - charakterizovať enzýmy a vitamíny (výskyt, význam, klasifikácia, zloženie, vlastnosti) - charakterizovať metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín.

Obsah
Lipidy.
[Terpény a steroidy.]
[Heterocyklické zlúčeniny.]
[Alkaloidy.]
Sacharidy.
Bielkoviny.
Nukleové kyseliny.
Chemické zloženie a deje v živých sústavách. Enzýmy a vitamíny.
Metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín v živých sústavách.
[Redoxné deje v živých sústavách.]
[Energetika biochemických dejov.]
[Enzýmová a hormonálna regulácia biochemických dejov.]

4. Chémia bežného života. Chemický priemysel a životné prostredie

Ciele
   - charakterizovať bytovú chémiu z hľadiska hygieny, funkčnosti a estetiky prostredia
   - porovnať mydlá a iné pracie prostriedky (druhy, príprava, vlastnosti, použitie, účinnosť, vplyv na životné prostredie)
   - pripraviť mydlo
   - charakterizovať liečivá (úloha, triedenie, príprava, ukážky, účinnosť, možné riziká, drogová závislosť)
   - charakterizovať kozmetické prostriedky (úloha, triedenie, príprava, ukážky; účinnosť, možné riziká) a porovnať s liečivami
   - charakterizovať biologicky aktívne látky v kozmetike
   - charakterizovať chemické látky (a ich zdroje), ktoré kontaminujú potravinový reťazec
   - charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšenie obsahu cudzorodých látok v poživatinách a krmivách
   - charakterizovať biogénne prvky a význam sledovania rovnováhy vo výžive rastlín
   - vysvetliť hnojenie pôdy ako náhradu úbytku biogénnych prvkov (príklady hnojív, účinnosť, možné riziká)
   - charakterizovať pesticídy (úloha, druhy, ukážky, aplikácia, toxicita)
   - vysvetliť praktický význam údajov na chemických výrobkoch (zloženie, manipulácia, aplikácia) na rôzne účely v domácnosti, v záhradke a pod.
   - charakterizovať odpady (druhy, vznik, skladovanie, využitie alebo zneškodňovanie odpadov)
   - charakterizovať globálne a lokálne opatrenia na zmenšovanie produkcie odpadov
   - charakterizovať chemický priemysel na Slovensku (význam, princípy výrob, vplyv na životné prostredie, perspektívy).

Obsah
Bytová chémia.
Liečivá.
Kozmetická chémia.
Cudzorodé látky v poživatinách a krmivách.
Výživa a ochrana rastlín.
Odpadové hospodárstvo.
Chemický priemysel a životné prostredie.

Cvičenia

Ciele
   - uplatňovať zásady bezpečnej laboratórnej práce
   - poznať zásady hasenia požiaru a vedieť používať dostupné hasiace prostriedky
   - pomenovať laboratórne pomôcky
   - pracovať so základnou laboratórnou technikou
   - formulovať závery a písať záznamy z pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác
   - ovládať základný systém chemického názvoslovia a výpočtov
   - vedieť bezpečne pracovať s vybranými chemickými látkami na základe poznania ich vlastností (žieraviny, horľaviny a pod.)
   - s využitím modelov poznať priestorové štruktúry chemických zlúčenín
   - vo výpočtoch, meraní objemu, hmotnosti a ostatných kvantitatívnych činnostiach dosahovať primeranú presnosť
   - ovládať vybrané základné techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok - efektívne využívať výpočtovú techniku.

Obsah
Laboratórny poriadok. Bezpečnosť a hygiena práce v laboratóriu.
Oddeľovanie zložiek zmesí.
Priebeh chemických reakcií.
Práca s odmernými nádobami.
Chemické názvoslovie a chemické výpočty.
Príprava roztokov.
Vlastnosti chemických prvkov a ich zlúčenín.
Preparatívne práce s využitím chemických výpočtov.
Práca s modelmi zlúčenín.
Dôkazové reakcie iónov.
Vážková analýza.
Odmerná analýza.
Príprava a vlastnosti organických látok.
Analýza organických látok.

PROCES

     Obsah vyučovania spolu s metódami, formami a prostriedkami sú základné predpoklady kvality vzdelania. Popri formovaní všeobecných kvalít osobnosti žiaka ako pracovitosť, samostatnosť, tvorivosť, predmet chémia umožňuje rozvoj poznávacích schopností zameraných na teoretickú a experimentálnu činnosť v konkrétnej prírodovednej oblasti. Teoretické poznávanie sa rozvíja pri učiteľovom vysvetľovaní predovšetkým v oblasti zloženia, štruktúry, vlastností a chemických reakcií látok. Vo vyučovaní treba proporcionálne uplatniť demonštračné pokusy učiteľa, frontálne pokusy a laboratórne práce žiakov (hodiny na vyučovanie laboratórnych cvičení sa vyčlenia podľa priestorových a materiálnych možností školy s ohľadom na záujem a schopnosti žiakov). Pri sprístupňovaní málo názorných.