<!DOCTYPE HTML PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.0 Transitional//SK">
<html>
<head>
<META content="Michal Lipták" name=author>
<META content=index,follow name=Robots>
<meta name="description" content="Gymnázium Trebišovská 12, Košice">
<META content=škola, school, GT12, gymnasium, gymnázium, Trebišovska, trebisovska, 12 name=Description>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
<meta http-equiv="Content-Language" content="sk">
<title>Gymnázium Trebišovská 12, Košice</title>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
<link rel="stylesheet" type="text/css" href="../fonts_predmety.css">
</HEAD>
<BODY 
style="BACKGROUND-POSITION: center 50%; SCROLLBAR-FACE-COLOR: #EEEEFF; BACKGROUND-ATTACHMENT: fixed; BACKGROUND-IMAGE: url(../doc/frame.gif); SCROLLBAR-HIGHLIGHT-COLOR: #ffffff; SCROLLBAR-SHADOW-COLOR: #ccccdd; SCROLLBAR-3DLIGHT-COLOR: #ffffff; SCROLLBAR-ARROW-COLOR: #5555bb; SCROLLBAR-TRACK-COLOR: #f9f9f9; BACKGROUND-REPEAT: no-repeat; SCROLLBAR-DARKSHADOW-COLOR: #ffffff" bgColor=#ffffff>
<DIV align=center>
<TABLE cellSpacing=0 cellPadding=5 width="750" border=0 height="50">
<table span class=text>


<tr>
 <td colspan=2><H2>Osemročné štúdium</H2> 
</td></tr>
<tr>
 <td colspan=2><H2>Štvorročné štúdium</H2> 
</td></tr>

<tr><td>

<P>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Vzdelávací štandard z chémie je spracovaný ako pedagogický dokument, ktorý má vymedziť základné učivo a prispieť k zjednoteniu požiadaviek na vedomosti a zručnosti absolventov všetkých gymnázií so štvorročným štúdiom v Slovenskej republike.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Vzdelávací štandard predstavuje záväzné východisko pre koncipovanie alternatívnych didaktických systémov gymnaziálnej chémie. Zároveň však, podľa konkrétnych školských podmienok (nadštandardných), možno funkčne zvýšiť náročnosť prakticky v ktorejkoľvek oblasti vymedzenej  vzdelávacím štandardom. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;Vzdelávací štandard gymnaziálnej   chémie pozostáva z desiatich tematických okruhov. Každý tematický okruh má prvú časť „Obsah“ a druhú časť „Požiadavky na vedomosti a zručnosti“. V časti „Obsah“ je stanovené základné učivo, ktoré má byť sprístupnené všetkým žiakom. V časti „Požiadavky na vedomosti a zručnosti“ sa vymedzujú vedomosti a zručnosti, ktoré má vedieť prezentovať každý žiak. Jednotlivé požiadavky obsahujú exemplifikačné úlohy, ktoré konkretizujú ich rozsah a úroveň požadovaného výkonu žiaka. Na základe nich  bude možné tvoriť skúšobné úlohy pre žiakov a zostavovať priebežné, tematické, ročníkové a absolventské testy.<BR>


<P><B>1.	ZMESI A ROZTOKY</B><BR>
Obsah<BR>
Zmesi, ich zloženie, vlastnosti a oddeľovanie ich zložiek. Roztoky, ich zloženie, vlastnosti a príprava.<BR>
<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
1.1 Charakterizovať zmesi a ich druhy.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Rozlíšte rovnorodé a rôznorodé zmesi pomocou ich charakteristických znakov (viditeľnosť častíc).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo skupiny zmesí vyčleňte roztoky.<BR>
1.2 Vysvetliť vlastnosti zmesí a spôsoby oddeľovania zložiek zmesí (anorganických aj organických látok).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady oddeľovania zložiek zmesí na základe rozličných vlastností ich zložiek (destilácia – teplota varu, filtrácia – skupenstvo, usadzovanie – hustota,  kryštalizácia – schopnosť tvoriť kryštály).<BR>
1.3 Realizovať rôzne spôsoby oddeľovania zložiek zo zmesí.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných spôsobov oddeľovania zložiek zo zmesí (filtráciou, usadzovaním, destiláciou, kryštalizáciou), opíšte ich princíp a pracovný postup.<BR>
1.4 Charakterizovať roztoky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte zložky roztoku (rozpúšťadlo, rozpustená látka).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Urobte klasifikáciu roztokov podľa skupenstva a podľa rozpúšťadla.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte rozpustnosť látky, nenasýtený roztok, nasýtený roztok.<BR>
1.5 Riešiť výpočty zloženia roztokov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte jednotlivé položky vo vzťahu pre:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	hmotnostný zlomok  zložky roztoku w(B) a hmotnostné percentá zložky roztoku w(B).100, ak poznáte hmotnosť zložky roztoku m(B) a hmotnosť roztoku m (alebo inú položku, ak poznáte hodnoty ostatných položiek).<BR>
w(B) = m(B) / m; w(B) = (m(B) / m) . 100 %<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	objemový zlomok zložky roztoku φ(B) a objemové percentá zložky roztoku φ(B).100, ak poznáte objem zložky roztoku V(B) a objem roztoku (alebo inú položku, ak poznáte hodnoty ostatných položiek).<BR> 
φ(B) = V(B) / V; φ(B) = (V(B) / V) . 100 %<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	látkovú koncentráciu (koncentráciu látkového množstva) c(B), ak poznáte látkové množstvo n(B) a objem roztoku V (alebo inú položku, ak poznáte hodnoty ostatných položiek).<BR>
c(B) = n(B) / V<BR>                                                                            
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	hmotnostnú bilanciu, hmotnosť výsledného roztoku m<SUB>3</SUB>(B) a hmotnostný  zlomok zložky B vo výslednom roztoku w<SUB>3</SUB>(B), ak poznáte hmotnosť prvého roztoku m<SUB>1</SUB>, hmotnostný zlomok zložky B v prvom roztoku w<SUB>1</SUB>(B)  a hmotnosť druhého roztoku m<SUB>2</SUB>, hmotnostný  zlomok zložky B v druhom roztoku w<SUB>2</SUB>(B) (alebo inú položku, ak poznáte hodnoty ostatných položiek).<BR>
m<SUB>1</SUB>.w<SUB>1</SUB>(B) + m<SUB>2</SUB>.w<SUB>2</SUB>(B) = m<SUB>3</SUB>.w<SUB>3</SUB>(B)<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;m<SUB>1</SUB> + m<SUB>2</SUB> = m<SUB>3</SUB><BR>
1.6 Pripraviť roztoky určitého zloženia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Opíšte prípravu roztokov, ktorých zloženie je udané v požiadavke 1.5. <BR>
1.7 	Dodržiavať zásady bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vymenujte hlavné zásady bezpečnosti práce v chemickom laboratóriu, ktoré sa týkajú:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–  manipulácie s ohňom, chemikáliami, plynom, elektrickou energiou a vodou, odpadom, <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–  prvej pomoci pri úrazoch,<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–  činnosti pri požiaroch.<BR>
1.8 Vysvetliť praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite praktický význam údajov o zložení zmesí a roztokov, ako výrobkov na rozličné účely (v domácnosti, v záhradke a pod.).<BR>
1.9 Odlíšiť zmes a chemickú látku.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte zmes a chemickú látku. Uveďte príklady.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Odlíšte rôzne typy zmesí v reálnych situáciách (hmla, dym, pena, suspenzia, emulzia).<BR>

<P>
<B>2.	ZLOŽENIE A ŠTRUKTÚRA CHEMICKÝCH LÁTOK</B><BR>
Obsah<BR>
Zloženie a štruktúra atómov. Periodický zákon a periodická sústava chemických prvkov. Chemické väzby. Zloženie a štruktúra chemických látok. Základné charakteristiky chemic-kých látok. Základné chemické výpočty. Názvy a vzorce anorganických zlúčenín. Charakte-ristika organických zlúčenín.  <BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti </B><BR>
2.1 Charakterizovať atómy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy (definícia, zloženie, štruktúra, príklady).<BR>
2.2 Analyzovať vzťahy: častice látok – chemické látky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Analyzujte vzťahy atóm – nuklid – izotop – prvok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo zápisu typu <SUB>17</SUB><SUP>35</SUP>Cl  určte počet protónov, elektrónov a neutrónov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte izotopy zo zápisov typu: <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;<SUP>A</SUP><SUB>Z</SUB>X, <SUP>A+1</SUP><SUB>Z</SUB>X, <SUP>A</SUP><SUB>Z+1</SUB>X, <SUP>A</SUP><SUB>Z+2</SUB>X, <SUP>A+1</SUP><SUB>Z+1</SUB>X<BR>
2.3 Charakterizovať rádioaktivitu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Opíšte typy rádioaktívneho žiarenia a vymedzte rozdiely medzi prirodzenou a umelou rádioaktívnou premenou.<BR>
2.4 Interpretovať predstavu o elektróne a elektrónovom obale atómov. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Interpretujte predstavu o elektróne a elektrónovom obale atómov (Bohrov model,  vlnovo-mechanický model).<BR>
2.5 Charakterizovať orbitaly a uplatňovať pravidlá o ich obsadzovaní elektrónmi (príklady z 1., 2. a 3. periódy PSP).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zapíšte a znázornite orbitaly a elektróny pomocou symbolov a pomocou rámčekových diagramov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Nakreslite orbitaly 1s, 2s, 2p<SUB>x</SUB>, 2p<SUB>y</SUB>, 2p<SUB>z</SUB> v súradnicovom systéme.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte pojmy valenčné orbitaly, valenčné elektróny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte názvy vybraných prvkov a počet valenčných elektrónov v ich atómoch z  1. až 3. periódy PSP.<BR>
2.6 Uplatňovať názvoslovie chemických prvkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte názvy a značky chemických prvkov s, p, d.<BR>
2.7 Charakterizovať periodický zákon.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, ako súvisí počet prvkov v jednotlivých periódach (1. až 3.) PSP s usporiadaním elektrónov v atómoch.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vplyv periodického zákon na rozvoj chémie.<BR>
2.8 Charakterizovať periodickú sústavu chemických prvkov. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vzťah: periodická sústava chemických prvkov  – formy periodickej  tabuľky (krátka, polodlhá a dlhá forma).<BR>
2.9 Vysvetliť vzťah medzi štruktúrou obalu atómov a umiestnením prvkov v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch H, Na, Mg, Al, S, Cl ukážte, ako sa môže odvodiť štruktúra obalu ich   atómov z ich umiestnenia v PSP. Štruktúru obalu atómov zapíšte pomocou symbolického zápisu a rámčekového diagramu.<BR>
2.10 Charakterizovať chemické väzby.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte hlavné klasifikačné znaky väzieb: kovalentná (nepolárna, polárna), iónová, kovová, koordinačná, vodíková.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte dĺžku a energiu väzieb (jednoduchá, dvojitá, trojitá).<BR>
2.11 Charakterizovať molekuly.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte molekuly (definícia, elektronegativita atómov, chemická väzba, príklady).<BR>
2.12 Vysvetliť kovalentnú väzbu na príkladoch jednoduchých molekúl. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite kovalentnú väzbu na príkladoch H<SUB>2</SUB>, F<SUB>2</SUB> jednoduchou bilanciou elektrónov.<BR>
2.13 Vysvetliť vznik σ (sigma) a π  (pí) väzieb.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vznik σ (sigma) a π  (pí) väzieb na príkladoch dvojitej väzby C=C a trojitej väzby N&equiv;N jednoduchou bilanciou elektrónov.<BR>
2.14 Analyzovať vzťahy: častice chemických látok – chemické látky. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Analyzujte vzťah: molekula – zlúčenina, uveďte príklady.<BR>
2.15 Analyzovať vzťahy medzi chemickými látkami.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Analyzujte vzťahy: látka – prvok – zlúčenina, uveďte príklady.<BR>
2.16 Vysvetliť pojmy: ión, katión, anión.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Analyzujte vzťahy: ión – katión – anión, uveďte príklady.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzorce iónov, ak poznáte aký majú počet protónov a elektrónov (napr. pre  H<SUP>+</SUP>, Na<SUP>+</SUP>, Mg<SUP>2+</SUP>, <BR>&nbsp;&nbsp;&nbsp;F<SUP>–</SUP>, O<SUP>2–</SUP>, S<SUP>2–</SUP>). <BR>
2.17 Vysvetliť štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch jednoduchých solí (NaCl, KNO<SUB>3</SUB> a pod.) vysvetlite štruktúru a vlastnosti iónových zlúčenín.<BR>
2.18 Vysvetliť štruktúru a vlastnosti látok zložených z atómov a molekúl.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch konkrétnych chemických látok vysvetlite <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;a)	molekulovú kryštálovú štruktúru (S<SUB>8</SUB>, H<SUB>2</SUB>O, CH<SUB>4</SUB>), <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;b)	kovovú kryštálovú štruktúru (Na, Cu),<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;c)	atómovú kryštálovú štruktúru (C, Ge).<BR>
2.19 Vysvetliť konštitúciu organických zlúčenín a konštitučnú izomériu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade vzorcov zlúčenín dimetyléter a etanol vysvetlite konštitučnú izomériu.<BR>
2.20	   Vysvetliť optickú izomériu, jej praktické dôsledky a význam.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite pojem optická izoméria, uveďte príklad.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo skupiny vzorcov zlúčenín vyberte optické izoméry (diastereoizoméry, enantioméry).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite pojem racemát. <BR>
2.21	   Klasifikovať látky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zovšeobecnite poznatky o zmesiach a chemických látkach a zapíšte ich klasifikačnú štruktúru. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Z názvov vybraných látok urobte ich klasifikáciu na chemické látky a zmesi.<BR>
2.22    Vyjadriť a porovnať základné charakteristiky chemických látok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo značiek a vzorcov vybraných chemických látok (napr. H, O, H<SUB>2</SUB>O, CO<SUB>2</SUB>) vyjadrite  a porovnajte ich základné charakteristiky (Z, M, n, A<SUB>r</SUB>, M<SUB>r</SUB>, V<SUB>m</SUB>).<BR>
2.23	   Vypočítať počet častíc v určitom množstve látky pomocou Avogadrovej konštaty, vypočítať molový objem.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte počet atómov (molekúl) vybraného chemického prvku (zlúčeniny) v 1  mole látky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte počet atómov (molekúl) vybraného chemického prvku (zlúčeniny) v  1g.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte objem plynnej chemickej látky pri normálnych podmienkach, ak viete jeho látkové množstvo alebo počet molekúl/atómov (a naopak).<BR>
2.24    Uplatňovať vo výpočtoch vzťahy medzi m, n a M.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte hmotnosť chemickej látky, ak poznáte jej látkové množstvo (a naopak).<BR>
2.25	   Určiť oxidačné číslo atómov v chemických vzorcoch anorganických látok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte oxidačné číslo atómov vo vybraných chemických vzorcoch (napr. O<SUB>2</SUB>, Cu2O, NaOH, KCl, HNO<SUB>3</SUB>, CuSO<SUB>4</SUB>).  <BR>
2.26	   Rozlíšiť oxidačné číslo, nábojové číslo, väzbovosť a ich používanie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte príslušné charakteristiky: oxidačné číslo atómov, nábojové číslo iónov (skupín atómov) a väzbovosť atómov pre vybrané zlúčeniny (napr. HCl, NaCl, NH<SUB>3</SUB>, CH<SUB>4</SUB>,  Fe<SUB>2</SUB>(SO<SUB>4</SUB>)<SUB>3</SUB>, CaCO<SUB>3</SUB>, NH<SUB>4</SUB><SUP>+</SUP>, H<SUB>3</SUB>O<SUP>+</SUP>, NO<SUB>3</SUB><SUP>–</SUP>, HSO<SUB>3</SUB><SUP>–</SUP>).   <BR>
2.27	   Uplatňovať tvorbu vzorcov a názvov anorganických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte vzorce z názvy (a naopak) týchto anorganických zlúčenín: oxidov, dvojprvkových zlúčenín vodíka s nekovmi, halogenidov, sulfidov, hydroxidov, kyslíkatých kyselín, iónov solí kyslíkatých kyselín, hydrogensolí, hydrátov solí, základných komplexov. <BR>
2.28	   Rozlišovať chemické vzorce podľa zloženia a štruktúry chemických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte molekulové (sumárne) a štruktúrne (úplné a zjednodušené) chemické vzorce. Uveďte príklady prvých štyroch uhľovodíkov.<BR>
2.29    Vysvetliť kvantitatívny význam vzorcov chemických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch vybraných vzorcov chemických zlúčenín (napr. HCl, Al<SUB>2</SUB>O<SUB>3</SUB>, CuSO<SUB>4</SUB>.5H<SUB>2</SUB>O, CH<SUB>4</SUB>) uveďte ich kvantitatívne charakteristiky (pomer počtu častíc, molová hmotnosť, oxidačné čísla atómov). Ktoré z týchto charakteristík sa uplatňujú pri výpočtoch podľa chemických rovníc?<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo zadaného zloženia zlúčeniny v hmotnostných  % vypočítajte empirický vzorec tejto zlúčeniny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zo zadaného zloženia zlúčeniny v hmotnostných  % a molovej hmotnosti vypočítajte empirický a molekulový vzorec tejto zlúčeniny. <BR>
2.30   Charakterizovať organické zlúčeniny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite štvorväzbovosť atómu uhlíka, jednoväzbovosť atómu vodíka, reťazenie C–C ako základ možnosti existencie miliónov organických zlúčenín. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vznik jednoduchej, dvojitej a trojitej väzby medzi atómami uhlíka. (Nemusí byť pomocou teórie hybridizácie.)<BR>
2.31	Charakterizovať vzťah štruktúry a reaktivity organických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch organických zlúčenín s jednoduchou, dvojitou a trojitou väzbou vysvetlite rozdiely v reaktivite organických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kladný a záporný indukčný efekt.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kladný a záporný mezomérny efekt.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch vzorcov organických zlúčenín vysvetlite pojem konštitučná izoméria (etanol – dimetyléter, propán-1-ol, propán-2-ol). <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte izoméry medzi napísanými vzorcami organických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte nukleofilné činidlo a elektrofilné činidlo.	<BR>
2.32   Klasifikovať organické zlúčeniny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Urobte základnú klasifikáciu organických zlúčenín. Hlavné skupiny rozčleňte na podskupiny.<BR>

<P>
<B>3.	CHEMICKÉ REAKCIE</B><BR>
Obsah <BR>
Chemické reakcie a ich zápis. Stechiometria. Termochémia. Kinetika. Chemická rovnováha. Chemické reakcie anorganických látok – protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné reakcie. Chemické reakcie organických látok – adícia, eliminácia, substitúcia, prešmyk, oxidácia a redukcia v organickej chémii.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti </B><BR>
3.1	   Vysvetliť vzťah chemickej reakcie a chemickej rovnice.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, čo je chemická rovnica vo vzťahu k chemickej reakcii.<BR>
3.2	Na príkladoch uviesť rozličné zápisy chemických reakcií.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte konkrétne príklady stechiometrického, stavového, úplného iónového a stručného zápisu (iónové a redoxné).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady reakčných schém.<BR>
3.3	Určovať stechiometrické koeficienty v chemických rovniciach.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte stechiometrické koeficienty v schémach jednoduchých chemických reakcií typu  <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;A + B–––––>AB<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;AB–––––>A + B<BR> 
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite význam stechiometrických koeficientov.<BR>
3.4	Vypočítať množstvo reaktantov a produktov na základe chemických  rovníc.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte látkové množstvo (hmotnosť, objem) produktov, ak poznáte látkové množstvo (hmotnosť, objem) reaktantov na základe príslušnej chemickej rovnice (a naopak z produktov reaktanty). Použite pritom ľubovoľný postup výpočtu (definičné vzťahy, trojčlenka, úvaha a pod.).    <BR>
3.5	Vysvetliť vzťah: chemická reakcia - tepelná energia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte exotermickú reakciu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte endotermickú reakciu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte reakčné teplo.<BR>
3.6	Charakterizovať vybrané exotermické a endotermické reakcie pomocou reakč-ného tepla. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte niektoré známe chemické reakcie z hľadiska reakčného tepla (chemické rovnice doplňte na termochemické rovnice), napr.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;C + O<SUB>2</SUB> –––––> CO<SUB>2</SUB><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;NaOH + HCl –––––> NaCl + H<SUB>2</SUB>O<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;CaCO<SUB>3</SUB> –––––> CaO + CO<SUB>2</SUB><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;2 H<SUB>2</SUB>O  –––––> 2 H<SUB>2</SUB> + O<SUB>2</SUB><BR>
3.7 	Aplikovať 1. a 2. termochemický  zákon pri riešení jednoduchých úloh. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade rozkladu vodnej pary na vodík a kyslík aplikujte 1. termochemický zákon. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade reakcie cínu s chlórom cez dve čiastkové reakcie aplikujte 2. termochemický zákon.<BR>
3.8 	Na príkladoch uviesť energetické zmeny pri rozpúšťaní tuhých látok vo vode.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite tepelné efekty pri rozpúšťaní niektorých tuhých látok vo vode (NaOH, Na<SUB>2</SUB>CO<SUB>3</SUB>, Na<SUB>2</SUB>CO<SUB>3</SUB>.10H<SUB>2</SUB>O).<BR>
3.9    Charakterizovať podmienky priebehu chemických reakcií. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte aktivačnú energiu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte orientáciu častíc reaktantov a vznik aktivovaného komplexu pri chemických reakciách.<BR>
3.10	    Aplikovať vzťah na výpočet rýchlosti chemickej reakcie pri riešení jednoduchých úloh. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte rýchlosť chemickej reakcie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte rýchlosť chemickej reakcie<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;A + B ––––-> AB<BR>
na základe známeho času, priebehu reakcie a zmeny koncentrácie reaktantov alebo produktov.          <BR>      
3.11	    Vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich rýchlosť chemických reakcií (aktivačná energia, koncentrácia reaktantov, teplota, katalyzátor, veľkosť povrchu tuhých reaktantov).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vplyv koncentrácie reaktantov, teploty, veľkosti povrchu tuhých reaktantov a katalyzátora na rýchlosť chemických reakcií. Uveďte príklad praktického využitia zámerného ovplyvňovania rýchlosti chemických reakcií.<BR>
3.12	    Charakterizovať chemickú rovnováhu a rovnovážnu konštantu.  <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte stav, ktorý nazývame chemická rovnováha.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzťah pre rovnovážnu konštantu vybranej chemickej reakcie, napr. pre<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;H<SUB>2</SUB>(g) + I<SUB>2</SUB>(g) <=====> 2 HI(g)<BR>
3.13  	Vysvetliť vplyv faktorov ovplyvňujúcich chemickú rovnováhu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vplyv zmeny koncentrácie látok, teploty, tlaku a pridanie katalyzátora na rovnovážny systém reaktantov a produktov.<BR>
3.14	Prakticky overiť niektoré faktory ovplyvňujúce priebeh chemických reakcií. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných chemických pokusov opíšte vplyv niektorých faktorov ovplyvňujúcich priebeh chemických reakcií (aspoň tri rôzne faktory).<BR>
3.15	Charakterizovať chemické reakcie anorganických látok z hľadiska ich mechanizmu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Špecifikujte hlavné klasifikačné znaky chemických reakcií protolytických, redox-ných, zrážacích a komplexotvorných. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe známych klasifikačných znakov roztrieďte skupinu chemických reakcií na protolytické, redoxné, zrážacie a komplexotvorné.<BR>
3.16	Charakterizovať kyseliny a zásady.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite ionizáciu (disociáciu) látok vo vode a porovnajte ionizáciu hydroxidov, kyselín a solí. Uveďte príklady.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte Arrheniovu a Brönstedovu teóriu kyselín a zásad.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite autoprotolýzu vody.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte pH roztokov a uveďte klasifikačné znaky pre neutrálne, kyslé a zásadité roztoky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe zadaných hodnôt pH roztokov odlíšte neutrálne, kyslé a zásadité roztoky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	V konkrétnych rovniciach reakcií kyselín a zásad určte konjugované páry.<BR>
3.17	Vysvetliť chemickú rovnováhu v protolytických reakciách.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte a vysvetlite vzťah na výpočet disociačnej konštanty kyseliny HA, ktorej disociáciu vyjadruje rovnica<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;HA + H<SUB>2</SUB>O <=====> H<SUB>3</SUB>O<SUP>+</SUP> + A<SUP>–</SUP><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte a vysvetlite vzťah na výpočet disociačnej konštanta zásady B, ktorej disociáciu vyjadruje rovnica<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;B + H<SUB>2</SUB>O <=====> HB<SUP>+</SUP> + OH<SUP>–</SUP><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe hodnôt disociačných konštánt kyselín a zásad rozlíšte ich silu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite iónový súčin vody.<BR>
3.18	Charakterizovať protolytické reakcie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite rovnicu neutralizácie a porovnajte ju so zápisom neutralizácie vodného roztoku kyseliny s vodným roztokom hydroxidu v iónovom tvare.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite jednotlivé prípady hydrolýzy solí na konkrétnych prípadoch (napr. NH<SUB>4</SUB>Cl, Na<SUB>2</SUB>CO<SUB>3</SUB>, (NH<SUB>4</SUB>)<SUB>2</SUB>CO<SUB>3</SUB>, CH<SUB>3</SUB>COOK).<BR>
3.19	Stanoviť a vypočítať pH roztokov silných kyselín a silných hydroxidov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte pH silnej kyseliny (silného hydroxidu) zo známej koncentrácie iónov H<SUB>3</SUB>O<SUP>+</SUP>  (OH<SUP>–</SUP>) a naopak .<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných chemických pokusov opíšte stanovenie pH roztokov kyselín a zásad.<BR>
3.20	Realizovať titračné stanovenie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe  vykonaného titračného stanovenia (napr. kyselina – hydroxid) opíšte jeho princíp, postup a výpočet.<BR>
3.21	Charakterizovať redoxné reakcie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte oxidáciu a redukciu, oxidovadlo a redukovadlo.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na konkrétnych príkladoch redoxných reakcií typu <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;A + B -----> AB<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;AB ----–> A + B<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	určte oxidačné čísla atómov prvkov,<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	určte oxidovadlo a redukovadlo,<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;–	vypočítajte ich stechiometrické koeficienty.<BR>
3.22	Vysvetliť praktické využitie redoxných reakcií.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite elektrochemický rad napätia kovov (schopnosť prvkov tvoriť katióny, pôsobiť ako oxidovadlo – redukovadlo).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na konkrétnych dvojiciach chemických látok posúďte a zdôvodnite pravdepodobnosť  priebehu redoxnej reakcie, napr. Fe – CuSO<SUB>4</SUB>(aq), Mg – FeSO<SUB>4</SUB>(aq), Ag – CuSO<SUB>4</SUB>(aq).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite princíp elektrolýzy – deje na kladnej a zápornej elektróde. Uveďte konkrétne príklady (vodný roztok, tavenina).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite priebeh redoxných reakcií v galvanických článkoch a olovnatých akumulátoroch.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite podstatu korózie kovov a spôsob ochrany ich povrchu. <BR>
3.23	Charakterizovať chemickú rovnováhu v zrážacích reakciách.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte význam súčinu rozpustnosti.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzťah na výpočet súčinu rozpustnosti vybraných zlúčenín, napr. AgCl, CaF<SUB>2</SUB>, BaSO<SUB>4</SUB>, Al(OH)<SUB>3</SUB>.<BR>
3.24	Aplikovať súčin rozpustnosti pri riešení jednoduchých príkladov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte koncentráciou katiónov K<SUP>+</SUP> a aniónov A<SUP>–</SUP> v nasýtenom roztoku, ak poznáme hodnotu súčinu rozpustnosti zrazeniny KA (napr. pre AgCl, CuCl, CuBr).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vypočítajte súčin rozpustnosti zrazeniny, ak poznáte koncentráciu (katiónov, aniónov, zlúčeniny v nasýtenom roztoku), napr. pre PbS, BaSO<SUB>4</SUB>, PbCl<SUB>2</SUB>. <BR>
3.25	Charakterizovať chemické reakcie organických zlúčenín z hľadiska ich mechanizmu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte chemické reakcie organických zlúčenín z hľadiska ich mechanizmu (substitúcia, adícia, eliminácia, prešmyk, polymerizácia, reakcia homolytická – radikálová , reakcia heterolytická, reakcia nukleofilná, reakcia elektrofilná).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na konkrétnych príkladoch určte, o aký typ reakcie organickej zlúčeniny ide, napr. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;CH<SUB>2</SUB>=CH<SUB>2</SUB> + H<SUB>2</SUB> -----> CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>3</SUB><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–OH -----> H</SUB>2</SUB>O + CH<SUB>2</SUB>=CH<SUB>2</SUB><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;n CH<SUB>2</SUB>=CH<SUB>2</SUB> -----> [–CH<SUB>2</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–]<SUB>n</SUB><BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>3</SUB> + Cl<SUB>2</SUB> -----> CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–Cl + HCl <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;CH<SUB>2</SUB>=CHOH -----> CH<SUB>3</SUB>–CHO<BR>

<P>
<B>4.	CHEMICKÉ PRVKY A ICH ANORGANICKÉ ZLÚČENINY</B><BR>
Obsah<BR>
Charakteristika prvkov s. Prvky s<SUP>1</SUP>  - vodík, alkalické kovy. Prvky s<SUP>2</SUP> – kovy alkalických zemín. Charakteristika prvkov p. Prvky p<SUP>1</SUP> – prvky 13. skupiny PSP. Prvky p<SUP>2</SUP> – prvky 14. skupiny PSP. Prvky p<SUP>3</SUP> – prvky 15. skupiny PSP. Prvky p<SUP>4</SUP> – chalkogény. Prvky p<SUP>5</SUP> – halogény. Prvky p<SUP>6</SUP> – vzácne plyny. Charakteristika prvkov d. Koordinačné zlúčeniny. Prvky skupiny železa, medi a zinku. Charakteristika prvkov f. Výber z anorganickej analýzy.

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
4.1	Charakterizovať prvky s na základe zákonitostí v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte základné znaky prvkov s (zloženie, štruktúra atómov, výnimočnosť vodíka) z hľadiska ich umiestnenia v PSP. 	<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov s (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné číslo atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách. <BR>
4.2	Charakterizovať vodík.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atóm vodíka z hľadiska jeho zloženia a štruktúry.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite najdôležitejšie vlastnosti vodíka (skupenstvo, hustota, chemické reakcie)<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny vodíka (H<SUB>2</SUB>O, H<SUB>2</SUB>O<SUB>2</SUB>, hydridy) z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností a významu.<BR>
4.3	Charakterizovať znečisťovanie a spôsoby ochrany vôd.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príčiny znečisťovania a spôsoby ochrany vôd.<BR>
4.4	Charakterizovať minerálne vody.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte niektoré minerálne vody z hľadiska ich zloženia a účinkov, najmä na území Slovenska.  <BR>
4.5	Charakterizovať prvky 1. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kovy a ich vlastnosti.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 1. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 1.skupiny PSP (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách (redoxných, protolytických). <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 1. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny alkalických kovov (halogenidy, oxidy, hydroxidy, uhličitany, dusičnany, sírany) z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností, výskytu, významu a použitia. <BR>
4.6	Charakterizovať prvky 2. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 2. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 2. skupiny PSP (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách (redoxných, protolytických, zrážacích). Porovnajte  ich s prvkami 1. skupiny PSP. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 2. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny kovov alkalických zemín (halogenidy, oxidy, uhličitany, sírany) z hľadiska zloženia, štruktúry, vlastností, významu, výskytu a použitia. Porovnajte ich s obdobnými zlúčeninami prvkov 1. skupiny PSP.<BR>
4.7	Poznať zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov a s vápnom.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vymenujte zásady bezpečnosti práce s hydroxidmi alkalických kovov a vápnom.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte postup poskytnutia prvej pomoci pri poleptaní roztokom hydroxidu.<BR>
4.8	Charakterizovať prvky p na základe zákonitostí v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte základné znaky prvkov p (zloženie a štruktúra atómov) z hľadiska ich umiestnenia v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov p (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách.<BR>
4.9	Charakterizovať prvky 13. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 13. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry (bór, hliník). S využitím základných charakteristík prvkov 13. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách (bór, hliník). Porovnajte ich s prvkami 2. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 13. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny prvkov 13. skupiny PSP (H3BO3, bórax, AlF<SUB>3</SUB>,  Al<SUB>2</SUB>O<SUB>3</SUB>, Al(OH)<SUB>3</SUB>, kaolín) z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností, výskytu, významu a použitia. Porovnajte halogenidy, oxidy a hydroxidotvornosť  –  kyselinotvornosť oxidov bóru a hliníka. <BR>
4.10	Charakterizovať prvky 14. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 14. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry (uhlík, kremík). <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 14. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách (uhlík, kremík). Porovnajte ich s prvkami 13. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 14. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny prvkov 4. skupiny PSP (CaC<SUB>2</SUB>, SiC, CCl<SUB>4</SUB>, CS<SUB>2</SUB>, HCN, KCN, CO, CO<SUB>2</SUB>, H<SUB>2</SUB>CO<SUB>3</SUB>, uhličitany, hydrogenuhličitany, SiF4, SiO2, kremičitany z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností, výskytu, významu a použitia. Porovnajte halogenidy, hydroxidotvornosť – kyselinotvornosť oxidov uhlíka a kremíka s obdobnými vlastnosťami prvkov 1., 2. a 13. skupiny PSP.<BR>
4.11	Charakterizovať sírouhlík ako jedovatú zložku exhalátov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte sírouhlík z hľadiska jeho účinkov na ľudský organizmus.<BR>
4.12	Porovnať nebezpečné účinky CO a CO<SUB>2</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte účinky CO a CO<SUB>2</SUB> na ľudský organizmus a prírodu. Uveďte konkrétne príklady ohrozenia človeka týmito oxidmi, možnosti prevencie a opatrenia z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia človeka. Opíšte skleníkový efekt a jeho dôsledky na život na Zemi. 			<BR>
4.13	Charakterizovať prvky 15. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 15. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry (dusík, fosfor).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 15. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách (dusík, fosfor).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 15. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny prvkov 15. skupiny PSP (NH<SUB>3</SUB>, NH<SUB>4</SUB>Cl, NO<SUB>x</SUB>, HNO<SUB>2</SUB>,  dusitany, HNO<SUB>3</SUB>, dusičnany, P<SUB>4</SUB>O<SUB>6</SUB>, P<SUB>4</SUB>O<SUB>10</SUB>, H<SUB>3</SUB>PO<SUB>4</SUB>) z hľadiska ich zloženia, štruktúry,  vlastností, výskytu, významu a použitia. Porovnajte hydroxidotvornosť – kyselinotvornosť oxidov dusíka a fosforu s oxidmi prvkov 1.,2.,13. a 14. skupiny PSP.<BR>
4.14	Charakterizovať oxidy dusíka ako zložky exhalátov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte zdroje oxidov dusíka ako exhalátov a ich škodlivé účinky na človeka a prírodu (jedovaté účinky na zdravie, kyslé dažde, skleníkový efekt, smog).<BR>
4.15	Navrhnúť postup na zistenie pH pôdy.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Urobte návrh jednoduchého postupu na zistenie, či pôda zo záhrady je kyslá, neutrálna alebo zásaditá. Uveďte, ako sa dá skvalitniť kyslá pôda.
4.16	Charakterizovať prvky 16. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 16. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry (kyslík, síra).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 16. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad <BR>o ich chemických vlastnostiach a reakciách (kyslík, síra). Porovnajte ich s prvkami 5. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 16. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny prvkov 16. skupiny PSP (O<SUB>3</SUB>, oxidy, H<SUB>2</SUB>S, sulfidy, SO<SUB>2</SUB>, SO<SUB>3</SUB>, H<SUB>2</SUB>SO<SUB>3</SUB>, H<SUB>2</SUB>SO<SUB>4</SUB>, siričitany, sírany) z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností, výskytu, významu a použitia. Porovnajte hydroxidotvornosť – kyselino-tvornosť oxidov síry s oxidmi prvkov 1.,2.,13.,14. a 15. skupiny PSP.    <BR>
4.17	Vysvetliť význam a najdôležitejší zdroj kyslíka pre život na Zemi.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kyslík z hľadiska jeho významu pre život na Zemi. Uveďte a vysvetlite rovnicu chemickej reakcie, ktorá predstavuje najdôležitejší zdroj kyslíka  na Zemi.<BR>
4.18	Vysvetliť význam a ochranu ozónovej vrstvy v atmosfére.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte zloženie a význam ozónovej vrstvy Zeme. Vysvetlite mechanizmus stenčovania ozónovej vrstvy. Uveďte zlúčeniny, ktoré najviac ohrozujú ozónovú  vrstvu a opatrenia na zníženie ich negatívnych účinkov.<BR>
4.19	Charakterizovať sulfán ako jedovatú zložku exhalátov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte sulfán z hľadiska jeho účinkov na ľudský organizmus.<BR>
4.20	Charakterizovať oxidy síry ako zložky exhalátov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte zdroje oxidov síry ako exhalátov a ich škodlivé účinky na človeka a prírodu (jedovaté účinky na zdravie, kyslé dažde, skleníkový efekt).<BR>
4.21	Dodržiavať zásady bezpečnej práce s kyselinou sírovou.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vymenujte zásady bezpečnosti práce s kyselinou sírovou ako žieravinou.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte postup poskytnutia prvej pomoci pri poleptaní roztokom kyseliny sírovej.<BR>
4.22	Charakterizovať halogény.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 17. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 17. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách. Porovnajte ich s prvkami 16. skupiny PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 17. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny prvkov 17. skupiny PSP (halogenovodíky, halogenidy, oxidy, kyslíkaté kyseliny halogénov a ich soli) z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností, výskytu, významu a použitia. Porovnajte zlúčeniny halogénov s vodíkom, hydroxidotvornosť – kyselinotvornosť oxidov, vlastnosti kyselín a solí halogénov s obdobnými zlúčeninami prvkov 1.,2.,13. až 16. skupiny  PSP. <BR>
4.23	Porovnať jedovaté účinky fluóru a chlóru.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte jedovaté účinky fluóru a chlóru ako dôsledok ich reaktivity (chlór ako bojová chemická látka).<BR>
4.24	Charakterizovať chlorid sodný – jedlú soľ.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte pozitívne a negatívne účinky chloridu sodného na ľudský organizmus.<BR>
4.25	Charakterizovať vzácne plyny.	<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte atómy prvkov 18. skupiny PSP z hľadiska ich zloženia a štruktúry. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov 18. skupiny PSP  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách. Porovnajte ich s ostatnými skupinami PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky 18. skupiny PSP z hľadiska ich výskytu, významu a použitia.<BR>
4.26	Charakterizovať vzduch.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte zloženie vzduchu, jeho vlastnosti a význam. Vysvetlite, prečo je vzduch chemickou surovinou.<BR>
4.27	Charakterizovať prvky d na základe zákonitostí v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte základné znaky prvkov d (zloženie a štruktúra atómov) z hľadiska ich umiestnenia v PSP.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	S využitím základných charakteristík prvkov d  (protónové číslo, elektronegativita atómov, oxidačné čísla atómov) vyjadrite predpoklad o ich chemických vlastnostiach a reakciách.<BR>
4.28	Charakterizovať koordinačné zlúčeniny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte ligandy: H<SUB>2</SUB>O, NH<SUB>3</SUB>, X<SUP>–</SUP>, OH<SUP>–</SUP>, CN<SUP>–</SUP>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte zloženie a štruktúru koordinačných zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte názov koordinačnej zlúčeniny zo vzorca a naopak (uplatnite ligandy uvedené vyššie).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklad zlúčeniny s komplexným katiónom a zlúčeniny s komplexným aniónom.<BR>
4.29	Charakterizovať chróm, mangán a prvky skupiny železa, medi a zinku.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte železo z hľadiska jeho významu pre človeka.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Opíšte princíp výroby železa a ocele.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte význam vybraných zlúčenín železa (Fe<SUB>2</SUB>O<SUB>3</SUB>, Fe<SUB>3</SUB>O<SUB>4</SUB>, FeCO<SUB>3</SUB>).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte chróm a mangán z hľadiska oxidačných čísel ich atómov   v zlúčeninách.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny chrómu a mangánu (CrO<SUB>3</SUB>, K<SUB>2</SUB>CrO<SUB>4</SUB>, K<SUB>2</SUB>Cr<SUB>2</SUB>O<SUB>7</SUB>, MnO<SUB>2</SUB>, KMnO<SUB>4</SUB>) z hľadiska ich vlastností, významu a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prvky skupiny medi (Cu, Ag, Au) z hľadiska zloženia a štruktúry ich atómov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte štruktúru atómov a vlastnosti kovov skupiny medi a alkalických kovov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte vybrané zlúčeniny medi a striebra: CuSO<SUB>4</SUB>.5 H<SUB>2</SUB>O, AgX (ich význam) a Ag<SUB>2</SUB>S (korózia striebra). <BR>
4.30	Pripraviť niektoré komplexné zlúčeniny železa a medi.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe skúseností z laboratórnej prípravy niektorých komplexných zlúčenín  medi, napr. CuSO<SUB>4</SUB>(aq) s roztokom amoniaku opíšte princíp prípravy  a postup experimentálnych prác.<BR>
4.31	Vysvetliť koróziu železa a ochranu proti nej.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite princíp korózie kovov a spôsoby ochrany ich povrchu (najmä železa). <BR>
4.32	Charakterizovať metódy kvalitatívnej chemickej analýzy anorganických látok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kvalitatívnu a kvantitatívnu chemickú analýzu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklad kvalitatívnej chemickej analýzy anorganických látok – dôkazy katiónov a aniónov.
4.33	Uplatniť základné informácie o najdôležitejších dôkazových reakciách vybraných katiónov a vybraných aniónov (napr. Ag<SUP>+</SUP>, Pb<SUP>2+</SUP>, Fe<SUP>3+</SUP>, Ni<SUP>2+</SUP>, Co<SUP>2+</SUP>, Zn<SUP>2+</SUP>, Al<SUP>3+</SUP>, Ba<SUP>2+</SUP>, Cl<SUP>–</SUP>, SO<SUB>4</SUB><SUP>2–</SUP>, CrO<SUB></SUB>4<SUP>2–</SUP>).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe laboratórnych experimentálnych dôkazov opíšte podstatu a postup pri dôkazových reakciách vybraných iónov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Jednoduchými skrátenými zápismi chemických reakcií vyjadrite dôkazy vybraných iónov.<BR>
4.34	Opísať základné metódy kvantitatívnej analýzy anorganických látok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite podstatu vážkovej a odmernej analýzy anorganických látok.<BR>
4.35	Riešiť základné výpočty vážkovej a odmernej analýzy ľubovoľným spôsobom.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe výsledkov vážkovej analýzy vypočítajte obsah danej zložky v chemickej látke alebo zmesi.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe výsledku odmernej analýzy vypočítajte obsah danej zložky v chemickej látke alebo zmesi.<BR>
4.36	Uplatniť základné vybrané techniky kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy látok.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe laboratórnych experimentálnych stanovení opíšte podstatu a postup vybraných metód kvantitatívnej chemickej analýzy (vážkové, titračné – acidobazické).<BR>
4.37	Vykonať základné preparatívne práce s využitím chemických výpočtov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe realizovaných preparatívnych prác s využitím chemických výpočtov opíšte princíp a postup pri laboratórnych kvantitatívnych metódach.<BR>
4.38	Formulovať závery a písať záznamy z  pozorovania priebehu pokusov a z laboratórnych prác.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Interpretujte obsah a štruktúru vlastného záznamu z laboratórnej práce.<BR>
4.39	Charakterizovať vybrané anorganické zlúčeniny z hľadiska ich vplyvu na ľudský organizmus.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte účinky na zdravie človeka a potravinové zdroje  vybraných zlúčenín chemických prvkov (sodík, draslík, vápnik, horčík, hliník, železo, zinok, selén, fosfor, halogény a i.).<BR>


<P>
<B>5.	UHĽOVODÍKY</B><BR>
Obsah<BR>
Alkány a cykloalkány. Alkény, alkadiény a alkíny. Arény. Surovinové zdroje organických látok.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
5.1     Charakterizovať alkány.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte zloženie a štruktúru alkánov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vznik jednoduchej väzby medzi  atómami uhlíka.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzorce alkánov  C<SUB>1</SUB> až C<SUB>10</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Pomenujte alkány z ich vzorcov (C<SUB>1</SUB> až C<SUB>10</SUB>).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príkladoch vysvetlite pojem reťazcová izoméria.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vyhľadajte a určte izoméry medzi napísanými vzorcami alkánov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte jednotlivé druhy vzorcov alkánov (sumárny, racionálny, konštitučný).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Definujte homologický rad.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte homologický (všeobecný) vzorec alkánov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite nízku reaktivitu alkánov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklad reakcie alkánov (horenie, substitúcia).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte rovnicu  reakcie metánu s chlórom. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte použitie niektorých alkánov (metán, etán, propán, bután, pentán, hexán).<BR>
5.2	     Zdôvodniť nebezpečie výbuchu pri unikaní plynných palív v uzavretom priestore.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte rovnicu dokonalého spaľovania metánu a etánu.<BR>
5.3	Porovnať výhody a nevýhody jednotlivých palív z ekologického hľadiska.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte výhody a nevýhody spaľovania zemného plynu, dreva, benzínu  a uhlia.  <BR>
5.4	    Charakterizovať cykloalkány. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte cykloalkány z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzorce cykloalkánov C<SUB>3</SUB> až C<SUB>6</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Pomenujte cykloalkány z ich vzorca C<SUB>3</SUB> až C<SUB>6</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Určte  väzbové uhly v cykloalkánoch  C<SUB>3</SUB> až C<SUB>6</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite veľkú reaktivitu cyklopropánu a cyklobutánu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite pojem konformácia (cyklohexán).<BR>
5.5	    Charakterizovať alkény a alkadiény. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte alkény a alkadiény z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte homologický vzorec alkénov a homologický vzorec alkadiénov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte izomériu vzhľadom na väzbu C=C (cis–, trans–).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte spôsoby prípravy eténu (z etanolu).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte rovnicu prípravy eténu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, v čom spočíva reaktivita alkénov a alkadiénov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklad adičnej reakcie alkénu (reakcia eténu s brómovou vodou, s vodou, s halogénom, s vodíkom). <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade adičnej reakcie vysvetlite Markovnikovo pravidlo.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, v čom spočíva  zvláštna chemická povaha alkadiénov s konjugovanými väzbami.<BR>
5.6	Charakterizovať alkíny. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte alkíny z hľadiska ich zloženia, štruktúry, vlastností a použitia.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady adičných reakcií alkínov (adícia vody, halogenovodíka, halogénu).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte vzorce alkínov C<SUB>2</SUB> až C<SUB>6</SUB>.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte homologický vzorec alkínov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonanej laboratórnej práce opíšte  prípravu acetylénu z CaC<SUB>2</SUB>.<BR>
5.7	Charakterizovať arény.  <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte arény z hľadiska zloženia, štruktúry, názvoslovia, prípravy, vlastností a použitia (benzén, toluén, naftalén).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na vybranom príklade reakcie (napr. benzén a nitračná zmes) vysvetlite priebeh substitúcie na benzénovom jadre.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte substituenty orientujúce vstup ďalších substituentov do polohy orto–, meta– a para–.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zaraďte substituenty –OH, –NH<SUB>2</SUB>, –X, –R, –NO<SUB>2</SUB>, –SO<SUB>3</SUB>H, –COOH do uvedených skupín.<BR>
5.8	    Porovnať surovinové zdroje organických látok. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte surovinové zdroje organických látok (ropa, zemný plyn, uhlie) z hľadiska ich zloženia, spracovania a použitia.<BR>
5.9	   Porovnať význam ropy na palivové účely a ako chemickej suroviny.           <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte význam ropy ako zdroja palív a ako suroviny na ďalšie spracovanie s ohľadom na vyčerpateľnosť zásob. <BR>
5.10	   Charakterizovať ekologické problémy pri manipulácii s ropou.          <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte problémy pri prevoze a manipulácii s ropou z ekologického hľadiska (únik ropy do vôd, do pôdy, požiare a pod.).	<BR>
5.11	   Charakterizovať benzín. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte benzín z hľadiska jeho zloženia, výroby (z ropy a z petroleja) a použitia.<BR>
5.12	   Charakterizovať negatívne stránky automobilizmu. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte negatívne stránky automobilizmu (znečisťovanie vody, pôdy, vzduchu).<BR>
5.13	   Vykonať dôkazy C, H, N a S.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte spôsoby dôkazu základných prvkov organických zlúčenín C, H, N, S.<BR>
5.14	   Overiť stabilitu alkánov a reaktivitu alkénov. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte spôsoby overenia stability alkánov a reaktivity alkénov.<BR>


<P>
<B>6.	DERIVÁTY UHĽOVODÍKOV</B><BR>
Obsah<BR>
Deriváty uhľovodíkov. Halogénderiváty. Nitrozlúčeniny a amíny. Alkoholy, fenoly, étery. Aldehydy a ketóny. Karboxylové kyseliny a ich deriváty. Deriváty kyseliny uhličitej. <BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
6.1     Charakterizovať deriváty uhľovodíkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte deriváty uhľovodíkov z hľadiska ich zloženia, štruktúry, uhľovodíkového zvyšku, charakteristickej skupiny.<BR>
6.2     Charakterizovať halogénderiváty uhľovodíkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	   Charakterizujte halogénderiváty uhľovodíkov z hľadiska ich zloženia, štruktúry názvoslovia, vlastností a použitia (chloroform, tetrachlómetán, freóny, vinylchlo-rid, teflón, chloroprén, chlórbenzén).<BR>
6.3     Charakterizovať freóny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte freóny ako kvapalné náplne do chladničiek, hasiacich prístrojov, sprejov, mechanizmus rozrušovania ozonosféry.<BR>
6.4     Charakterizovať nitrozlúčeniny a amíny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte nitrozlúčeniny a amíny z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, prípravy, vlastností a  použitia (nitrobenzén, TNT, anilín).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte prípravu niektorého nitroderivátu, napr. nitrobenzénu.<BR>
6.5     Charakterizovať alkoholy a fenoly.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte alkoholy a fenoly z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, prípravy, vlastností a použitia (metanol, etanol, etylénglykol,  glycerol, fenol, hydrochinón).<BR>
6.6	    Charakterizovať etylénglykol.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte etyléglykol ako veľmi jedovatú látku používanú do nemrznúcich zmesí chladičov motorov.<BR>
6.7	   Charakterizovať aldehydy a ketóny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte aldehydy a ketóny z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, prípravy, vlastností a použitia (formaldehyd, acetaldehyd, benzaldehyd, acetón, cyklohexanón).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte dôkaz redukčných vlastností aldehydov. (Tollensovo činidlo, Fehlingovo činidlo a i.)<BR>
6.8	  Charakterizovať škodlivosť vplyvu niektorých uhľovodíkov a ich derivátov na
          ľudský organizmus.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte niektoré kvapalné uhľovodíky a ich deriváty z hľadiska ich škodlivého pôsobenia na ľudský organizmus (napr. benzén, toluén, acetón, metanol, etanol).<BR>
6.9	    Charakterizovať karboxylové kyseliny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte karboxylové kyseliny z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, prípravy, vlastností a použitia  (kyselina mravčia, octová, maslová, palmitová, steárová, šťaveľová, benzoová, ftálová, tereftálová).<BR>
6.10	    Charakterizovať deriváty karboxylových kyselín. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte funkčné deriváty karboxylových kyselín z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, vlastností a použitia  (soli, estery, halogenidy, amidy, anhydridy).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte substitučné deriváty karboxylových kyselín z hľadiska ich zloženia, štruktúry, názvoslovia, vlastností a použitia (halogénkyseliny, aminokyseliny, hydroxykyseliny, oxokyseliny).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade vysvetlite zmenu kyslosti substituovaných karboxylových kyselín oproti základným (nesubstituovaným) karboxylovým kyselinám (ak sú dané hodnoty pKa, alebo Ka), napr. v rade:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	CH<SUB>3</SUB>–COOH,   CH<SUB>2</SUB>Cl–COOH,   CHCl<SUB>2</SUB>–COOH,   CCl<SUB>3</SUB>–COOH ,<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	CHF<SUB>2</SUB>–COOH,   CHCl<SUB>2</SUB>–COOH,   CHBr<SUB>2</SUB>–COOH,  CHI<SUB>2</SUB>–COOH, <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–COOH,  CH<SUB>2</SUB>Cl–CH<SUB>2</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–COOH,
      CH<SUB>3</SUB>–CHCl–CH<SUB>2</SUB>–COOH,  CH<SUB>3</SUB>–CH<SUB>2</SUB>–CHCl–COOH.   <BR>
6.11	    Charakterizovať deriváty kyseliny uhličitej.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte deriváty kyseliny uhličitej z hľadiska ich zloženia, štruktúry, náz-voslovia, vlastností, prípravy a použitia (fosgén, močovina, biuret).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, v čom spočíva jedovatosť fosgénu ako bojovej chemickej látky.<BR>
6.12	    Pripraviť deriváty uhľovodíkov a porovnať ich vlastnosti.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte prípravu vybraných derivátov uhľovodíkov (acetaldehyd, acetón) a porovnajte ich vlastnosti.  <BR>
6.13	    Pracovať s modelmi organických zlúčenín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Napíšte štruktúrne vzorce a zostavte modely vybraných jednoduchých uhľovodí-kov a ich derivátov.<BR>

<P>
<B>7.	MAKROMOLEKULOVÉ LÁTKY</B><BR>
Obsah<BR>
Uhľovodíky a ich deriváty ako základ makromolekulových látok. Základné pojmy o polyméroch a ich klasifikácia. Zloženie, štruktúra a vlastnosti polymérov. Makromolekulo-vé látky pripravené polymerizáciou a polykondenzáciou.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
7.1     Charakterizovať chémiu makromolekulových látok. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte chémiu makromolekulových látok (pojmy – monomér, oligomér, polymér, polymerizačný stupeň, klasifikácia podľa rôznych kritérií).<BR>
7.2     Charakterizovať makromolekuly. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	   Charakterizujte makromolekulové látky z hľadiska zloženia a štruktúry.<BR>
7.3     Charakterizovať polyméry. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte polyméry z hľadiska ich klasifikácie, zloženia, štruktúry, názvoslovia, vlastností, použitia (PE, PP, PVC, PTFE, PS, PVAC, PMMA, PES,    nylon, silon, fenoplasty, aminoplasty, epoxidové živice, silikóny).      <BR>
7.4     Zistiť vlastnosti niektorých makromolekulových látok. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte postup pri zisťovaní vlastností vybraných makromolekulových látok.<BR>
7.5	    Charakterizovať negatívny vplyv syntetických polymérov (ako odpadu) na životné       
           prostredie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte negatívny vplyv odpadových plastov z hľadiska tvorby a ochrany životného prostredia. <BR>

<P>
<B>8.	CHÉMIA PRÍRODNÝCH LÁTOK</B><BR>
Obsah<BR>
Lipidy. Sacharidy. Bielkoviny. Nukleové kyseliny.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
8.1     Charakterizovať lipidy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte lipidy z hľadiska ich výskytu, významu, klasifikácie (tuky, vosky), zloženia, štruktúry,  vlastností. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte zložené lipidy z hľadiska ich zloženia a významu (fosfolipidy, glykolipidy).<BR>
8.2     Porovnať rastlinné a živočíšne tuky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte rastlinné a živočíšne tuky v potrave ľudí (zloženie, vlastnosti, účinky, vhodnosť pre organizmus).<BR>
8.3     Charakterizovať sacharidy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte sacharidy z hľadiska ich výskytu, významu, klasifikácie, zloženia, štruktúry a vlastností (D-glukóza, D-fruktóza, ribóza, deoxyribóza, sacharóza, laktóza, maltóza, škrob, glykogén, celulóza).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zapíšte acyklickú a cyklickú štruktúru základných aldóz a ketóz  (pri pentózach a pri hexózach).  <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte spôsob dôkazu škrobu, napr. v zemiakoch, v škrobovom maze.<BR>
8.4      Charakterizovať cukor (sacharózu).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte sacharózu (cukor) ako užitočnú ale aj ako škodlivú zložku potravy ľudí.<BR>
8.5	    Charakterizovať bielkoviny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte bielkoviny z hľadiska ich výskytu, významu, klasifikácie, zloženia,  štruktúry, vlastností  (glycín, alanín, kyselina asparágová, lyzín).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na konkrétnom príklade zapíšte a vysvetlite vznik dipeptidu (tripeptidu), napr. na reakcii:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;a)	glycín + glycín<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;b)	glycín + alanín<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;c)	alanín + glycín<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;d)	Ala + Gly + Ala  <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na príklade aminokyselín označených symbolicky A,B,C, vysvetlite zloženie dipeptidov a tripeptidov ak sa aminokyseliny:<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;a)	opakujú ľubovoľne n-krát<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;b)	neopakujú.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte reakcie používané na dôkaz bielkovín, napr. biuretová, xantoproteínová.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite pojem Tyndallov jav.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite, prečo sú pre človeka (zvieratá) nebezpečné teploty nad 40 °C.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite prečo sú soli ťažkých kovov toxické pre ľudské (živočíšne) organizmy a prečo sa ako kontaktný protijed podáva mlieko s roztrepaným vajcovým bielkom.  <BR>
8.6	    Charakterizovať nukleové kyseliny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte nukleové kyseliny z hľadiska ich výskytu, významu, klasifikácie, zloženia, štruktúry a vlastností.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte nukleozid a nukleotid.<BR>
8.7	     Prakticky overiť vlastnosti tukov, sacharidov a bielkovín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác opíšte spôsob overenia vlastností vybraných tukov, sacharidov a bielkovín (jódové číslo, redukčné vlastnosti sacharidov, koagulácia bielkovín teplom a pôsobením niektorých chemických látok). <BR>
8.8	 Vysvetliť význam prírodných látok pre človeka.<BR>
•	Vysvetlite význam prírodných látok pre človeka, ich správne zastúpenie  v potrave (zdroje energie, „stavebný“ materiál, zdroje esenciálnych kyselín).<BR>
   
&nbsp;&nbsp;&nbsp;<P>
<B>9.	ZÁKLADY BIOCHÉMIE</B><BR>
Obsah<BR>
Chemické zloženie a deje v živých sústavách. Enzýmy a vitamíny. Metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín v živých sústavách.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
9.1	    Charakterizovať chemické zloženie a deje v živých sústavách.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte biogénne prvky (makroprvky a mikroprvky).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite význam vody pre život. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte tzv. malé molekuly ako základné biogénne zlúčeniny (H<SUB>2</SUB>O, CO<SUB>2</SUB>, NH<SUB>3</SUB>).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte chemické zloženie a deje v živých sústavách.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite jav difúzie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite jav osmózy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte redoxné deje v anorganickej a organickej chémii s redoxnými dejmi prebiehajúcimi v živých organizmoch. <BR>
9.2	    Charakterizovať enzýmy a vitamíny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte enzýmy a vitamíny z hľadiska ich výskytu, významu, klasifikácie, zloženia a  vlastností.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite vplyv niektorých faktorov na činnosť enzýmov (teplota, tlak, vzájomný pomer medzi množstvom substrátu a enzýmu).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite pojmy inhibícia a aktivácia enzýmov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe vykonaných laboratórnych prác vysvetlite vplyv teploty na činnosť 
      amylázy zo slín. <BR>
9.3      Charakterizovať metabolizmus sacharidov, lipidov a bielkovín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte biosyntézu a metabolizmus sacharidov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte biosyntézu a metabolizmus lipidov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte biosyntézu a metabolizmus bielkovín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite mechanizmus proteosyntézy.<BR>

<P>
<B>10.	Z CHÉMIE BEŽNÉHO ŽIVOTA</B><BR>
Obsah<BR>
Bytová chémia. Liečivá. Kozmetická chémia. Cudzorodé látky v poživatinách a krmivách.
Výživa a ochrana rastlín. Odpadové hospodárstvo. Chemický priemysel.<BR>

<P>
<B>Požiadavky na vedomosti a zručnosti</B><BR>
10.1	  Charakterizovať bytovú chémiu.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte bytovú chémiu z hľadiska hygieny, funkčnosti a estetiky prostredia.<BR>
10.2	  Porovnať mydlá a iné pracie prostriedky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte prípravu a zloženie mydiel.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte detergenty, ich štruktúru a vlastnosti.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte druhy mydiel  a niektorých pracích prostriedkov z hľadiska ich vlastností, použitia, účinnosti a vplyvu na životné prostredie.<BR>
10.3	  Pripraviť mydlo.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Na základe laboratórnej prípravy mydla opíšte princíp,  a postup jeho prípravy. <BR>
10.4	  Charakterizovať liečivá.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte úlohu liečiv a ich triedenie (analgetiká, anestetiká, antihistaminiká, antipyretiká, antireumatiká, antiflogistiká, hypnotiká, psychofarmaká, sedatíva).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte princíp prípravy významných liečiv (napr. acylpyrín, nitroglycerín, celaskon).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte možné riziká pri aplikácii anestetík (napr. oxid dusný – éter – chloroform).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady drogovej závislosti z hľadiska rozličných chemických látok v liečivách (napr. ópiové alkaloidy).<BR>
10.5	  Charakterizovať kozmetické prostriedky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte kozmetické prostriedky s liečivami s kozmetickým účinkom.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte určenie a cieľ kozmetických prostriedkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte základné skupiny kozmetických prostriedkov (na pokožku, ústnu dutinu, vlasy, pery, nechty).<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte základné kozmetické suroviny.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte možné riziká pri aplikácii kozmetických prostriedkov.<BR>
10.6	  Charakterizovať chemické látky,  ktoré kontaminujú potravový reťazec.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte kontaminanty - látky, ktoré kontaminujú potravový reťazec (priemyselné hnojivá, toxické kovy, pesticídy, chlórované uhľovodíky, fenoly, tenzidy, ropa, ropné produkty).<BR>
10.7	 Charakterizovať aditívne látky do potravinárskych výrobkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte potravinárske prídavné látky, ktoré upravujú trvanlivosť, vzhľad, chuť, vôňu a výživovú hodnotu potravín.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte globálne a lokálne opatrenia na zmenšenie obsahu škodlivých látok v potravinách.<BR>
10.8	  Charakterizovať biogénne prvky.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte biogénne prvky z hľadiska výživy rastlín. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Zdôvodnite význam sledovania rovnováhy vo výžive rastlín a následné opatrenia.<BR>
10.9	  Vysvetliť význam hnojenia pôdy.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Vysvetlite hnojenie pôdy ako náhradu úbytku biogénnych prvkov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady rozličných hnojív, ich účinnosť a možné riziká.<BR>
10.10  Charakterizovať pesticídy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte úlohy pesticídov a ich druhy. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte ukážky vybraných pesticídov a spôsoby ich aplikácie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte užitočnosť a toxicitu vybraných pesticídov.<BR>
10.10	  Vysvetliť praktický význam údajov na chemických výrobkoch.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte príklady zloženia, manipulácie a aplikácie chemických výrobkov na rôzne účely v domácnosti, v záhradke a pod.<BR>
10.11	  Charakterizovať odpady.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte druhy a vznik rozličných odpadov. <BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte skladovanie, využitie, prípadne zneškodňovanie rozličných odpadov.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte súčasný stav separovaného zberu odpadov v SR.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Charakterizujte globálne a lokálne opatrenia na zmenšovanie produkcie odpadov.<BR>
10.12	  Charakterizovať chemický priemysel na Slovensku.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte súčasný stav chemického priemyslu na Slovensku.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte význam chemického priemyslu v SR v porovnaní s ostatnými priemyselnými odvetviami.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Uveďte princípy  najvýznamnejších chemických výrob v SR a ich vplyv na životné prostredie.<BR>
&nbsp;&nbsp;&nbsp;•	Porovnajte perspektívne možnosti rozvoja chemického priemyslu v SR so súčasným stavom.<BR>
</td>
</tr>





<tr>
 <td>...viac na stránke <a href="http://www.statpedu.sk">www.statpedu.sk</a>
  </td>
</tr>

</span>
</TABLE>
</DIV>
</BODY>
</HTML>
�