Osemročné štúdium

CIELE

     Všeobecným cieľom dejepisného vyučovania je vytvárať a formovať kritické historické vedomie žiakov, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť krajiny, v ktorej žijú, situáciu Slovenskej republiky, ako aj jej postavenie v Európe a zároveň si uvedomovať potrebu mierového spolunažívania všetkých národov.
     Tento všeobecný cieľ sa ďalej špecifikuje v štruktúre cieľov, ktoré chápeme v širšom kontexte, vo vzťahoch nadradenosti a podradenosti v istej hierarchii, v ktorej by dosiahnutie jedného cieľa bolo základom pre dosiahnutie cieľa ďalšieho.
     Z hľadiska perspektívy dosiahnutia vzdelávacích cieľov, ktoré sa realizujú v dlhšom časovom horizonte, vystupujú ako prvé tie ciele, ktoré súvisia s rozvojom intelektuálnych schopností, rozvíjaním porozumenia a poznávacích potrieb žiakov, so schopnosťou vecnej a kritickej analýzy a zovšeobecnenia historických poznatkov vyúsťujúcej do schopnosti logického myslenia vo vzťahoch a súvislostiach.
     Tieto ciele vytvárajú poznávaciu oblasť, v ktorej si žiaci majú osvojiť:

základné vedomosti z oblasti historických faktov
• historické fakty o čase, priestore, udalostiach, osobnostiach dejoch a javoch - vo vzájomných súvislostiach
• historické pojmy a termíny
• rôzne druhy prameňov, z ktorých získavajú informácie, napr. učebnica, čítanka, historická mapa, písomné pramene, modely hmotných prameňov, pracovné materiály pripravené učiteľom, populárno-náučná literatúra, obrázky, fotografie, filmy, hudba i rozprávanie dospelých o minulosti
• poznanie, že historik môže interpretovať historické udalosti len vtedy, ak má k dispozícii historické pramene
• poznanie, že každá historická interpretácia je viazaná miestom a je určená dostupnou informáciou
základné schopnosti a zručnosti poznávať historický materiál
• pracovať samostatane s učebnicou, čítankou, a ďalšou literatúrou,
• čítať súvislý text a snažiť sa mu porozumieť
• využívať názorný materiál, "čítať obrázky", časové priamky
• nakresliť jednoduchú časovú priamku podľa vzoru
• pracovať so zošitom, robiť si (za pomoci učiteľa) poznámky, zápis, osnovu, postup svojej odpovede
• pracovať s historickou mapou, čítať značky z jej legendy, samostatne získavať informácie z mapy, vytvárať obrysové mapy
• zaraďovať historické fakty chronologicky a synchrónne
• uvedomiť si nerovnomernosť historického vývoja
• vedieť porovnávať
• pochopiť príčiny a následky historických udalostí, kontinuitu, diskontinuitu
• analyzovať, spracovať, klasifikovať historický materiál, prehľadne ho usporiadať a súvislým spôsobom ho prezentovať
• získať zručnosť v ústnom a písomnom vyjadrovaní o historických faktoch (rozprávanie, opis, referát)
• samostatne si urobiť poznámky, zápis, osnovu, postup svojho rozprávania, referátu, seminárnej práce
• samostatne vystúpiť pred triedou so svojím rozprávaním, referátom,

Cieľové kategórie hodnotovej orientácie:

• Dejiny majú byť zaujímavé.
Históriu môžeme chápať aj ako pestrú scénu zaujímavých a fascinujúcich udalostí. Vo vyučovaní môžeme tento aspekt zvýrazniť aplikovaním zážitkovosti, ktorej obsahom sa môžu stať didaktické hry, hry na úlohy alebo simulačné hry. Nezastupiteľné miesto má živé a dramatické rozprávanie učiteľa.

• Dejiny majú poskytovať prehľad.
Učiteľ má poskytovať žiakom ucelené a prehľadne usporiadané vedomosti, vypracúva pre žiakov rôzne prehľady, schémy, tabuľky, množinové zápisy, ktorými sa snaží vystihnúť podstatné a hlavné znaky problému. Skvalitnenie prehľadu a systemizácie vedomostí možno dosiahnuť pestrejším výberom metód a foriem opakovania.

• Dejiny majú učiť premýšľať o dobre a zle.
História poskytuje veľa situácií, v ktorých ľudia svojím správnym alebo nesprávnym rozhodnutím môžu ovplyvniť v dobrom alebo zlom svoje prostredie. Konfrontáciou takýchto situácií môžu žiaci získať zmysel pre dobro a zlo.
• Dejiny majú inšpirovať.
Učiteľ objasňuje konkrétne životné situácie, do ktorých sa jednotlivé osobnosti dostávajú, približuje ich životné príbehy, osudy, dramatické konflikty, boje. Tie sa môžu stať pre žiakov pozitívnym alebo negatívnym príkladom. Práve v tejto oblasti má učiteľ výbornú možnosť vzbudiť záujem o históriu, pretože táto rovina výučby prináša veľké množstvo výchovno-vzdelávacích hodnôt.

• Dejiny majú udržiavať živé tradícia.
Z histórie získavame informácie o tom, aké hodnoty nám zanechali minulé generácie. Žiaci by mali pochopiť, že ľahkomyselné zaobchádzanie s nimi môže viesť k ich strate pre budúce generácie.

• Dejiny majú viesť k vytváraniu kritického stanoviska.
Táto cieľová kategória je v podstate v protiklade s predchádzajúcou. Žiaci za pomoci učiteľa odhaľujú aj to, čo je negatívne v minulosti, celý rad predsudkov, stereotypov, ktoré častokrát pretrvávajú aj v prítomnosti. Najlepším spôsobom vytvárania kritického stanoviska je porovnávanie súčasnosti so situáciou v minulosti.

• Dejiny majú politicky utvárať, uvedomovať.
Z histórie sa má žiak naučiť, že je súčasťou určitej konkrétnej spoločnosti. Učí sa, ako táto spoločnosť vznikla, čo je pre ňu charakteristické. Vyučovanie dejepisu má viesť k tomu, aby žiak ako budúci občan bol pripravený žiť a orientovať sa v tejto spoločnosti.

• Dejiny majú viesť k poznaniu seba samého.
Prostredníctvom histórie sa žiaci zoznamujú s konaním ľudí v rôznych životných situáciách. Z dejín je možné získať veľa životných skúseností. Učiteľ vyberá konkrétne situácie, v ktorých je človek skutočne prítomný, alebo môže použiť určité pramene, ktoré vypovedajú o osobných skúsenostiach človeka.

• Dejiny majú viesť k úvahám.
História nám poskytuje množstvo otázok, ktoré nás vedú k uvažovaniu, premýšľaniu. Sú to otázky, ktoré nemôžu byť zodpovedané okamžite. Dávajú príležitosť hľadať vlastné odpovede, ktoré sa nemusia zhodovať s definitívne formulovaným názorom učiteľa.

Štvorročné štúdium

CIELE

     Dejepis ako učebný predmet na gymnáziu nadväzuje na vyučovanie dejepisu v 5. až 9. ročníku základnej školy. Na tomto type školy vyučovanie dejepisu predstavuje vývoj ľudskej spoločnosti predovšetkým z aspektu konajúcich osôb či skupín ľudí a z pohľadu na dôležité formy života v jednotlivých historických obdobiach. Vychádza z princípov názornosti a konkrétnosti, rozvíjania jedinečnosti pojmov, obrazu a predstavy, rozprávania udalostí, dejov a práce s prameňmi.
     Charakteristickým znakom vyučovania dejepisu na gymnáziu je postupný prechod od názornosti a konkrétnosti k abstrakcii a zovšeobecňovaniu. Zdôrazňuje sa logická štruktúra a rozvíjanie postojov, názorov a úvah. Pozornosť sa kladie na riešenie a vlastné skúmanie problémov na základe schopnosti poznávať historický materiál. Naďalej pokračuje chronologické a synchrónne vyučovanie svetových a národných dejín, kombinuje sa však v posledných dvoch ročníkoch s tematickým prehlbovaním, ktoré je obsahom historického seminára v tretom a štvrtom ročníku.
     Všeobecným cieľom vyučovania dejepisu na gymnáziu je utvárať a formovať kritické historické vedomie, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť Slovenska. Zároveň by mali porozumieť premenám Európy a sveta, poznávať globálne problémy ľudstva v oblasti politickej, sociálnej, ekonomickej, ekologickej a kultúrnej. Ako vysokoškoláci a občania, ktorí sa budú spolupodieľať na riadení jednotlivých oblastí života, majú žiaci získať všeobecné historické vzdelanie, ktoré im umožní hlbší pohľad na najzávažnejšie problémy ľudskej spoločnosti. Zároveň im má pomôcť pri celkovej orientácii v politických, sociálnych, ekonomických a kultúrnych faktoch, s ktorými sa v priebehu svojho postupne stretnú.

Uvedené všeobecné ciele sa ďalej rozčleňujú na konkrétne ciele, ktoré majú žiakom umožniť:

porozumieť histórii ( osvojovanie si vedomosti ):

• nadobudnúť vedomosti o minulostí, ktoré im poskytnú základný rámec pre porozumenie súčasnosti, pokúsiť sa odhadnúť príčiny konania ľudí a identifikovať rozdiely medzi minulosťou a prítomnosťou,
• pochopiť, že história sa zaoberá zmenou a kontinuitou, uvedomiť si vplyv zmeny na jednotlivca a spoločnosť i zodpovednosť ľudí za zmenu a vývoj, pochopiť, že zmena a pokrok nie sú totožné,
• pochopiť, že výpovede o minulosti sú možné len vtedy, keď' máme k dispozícii historické pramene, rozlišovať medzi príčinou a následkom, identifikovať ich na konkrétnej historickej udalosti, uvedomiť si, že historická udalosť má obvykle viac než jednu príčinu a následok,
• uvedomiť si, že v každej spoločnosti je niekto vykonávateľom moci a že existujú rozličné formy a spôsoby jej výkonu,
• pochopiť, že historické tradície a interpretácia dejín ovplyvňujú myslenie a konanie ľudí v prítomnosti,

poznávať historický materiál ( pestovanie schopností a zručností );

• klasifikovať historickú udalosť - nájsť a vybrať z textu požadovanú informáciu a pod.,
• vysvetliť historickú udalosť - napr. z textu, obrázkov, karikatúr, diagramov, grafov, máp,
• analyzovať fakty, udalosti, deje, procesy, historické obdobia, epochy ... - určiť základné znaky, vytvoriť ich množinu, štruktúru, napr. charakterizovať znaky aténskej demokracie, národné hnutie v !9. storočí a pod.,
• porovnávať fakty, udalosti, deje, procesy, historické obdobia, epochy ... - napr. porovnať polis - mestský štát a rímsku republiku, alebo liberálnu demokraciu s totalitným politickým systémom, gotiku s renesanciou .. ,
• urobiť syntézu, zovšeobecnenie historických udalostí - na základe rôznych historických prameňov alebo učebných textov napišať alebo ústne podať vysvetlenie,
• určiť príčiny a následky historických udalostí - napr. určiť príčiny a následky bitky pri Moháči,
• rozlišovať medzi faktom a fikciou - vedieť rozlíšiť fakt a fikciu v historických filmoch, románoch, mýtoch, legendách,
• pochopiť vzťah času a priestoru v historickom kontexte, vedieť zoradiť udalosti chronologicky, zostaviť časovú priamku, určiť v akom poradí sa udalosti odohrali, ktorá bola prvá a ktorá posledná, ktorá z dvoch udalostí sa odohrala skôr, vedieť zaznamenávať miesta udalostí do obrysových (slepých) máp a pod.,
• uvedomiť si, že existuje viacero názorov na rovnakú historickú udalosť - vedieť pracovať s kontradikčnými, kontroverznými prameňmi, rozlišovať fakty a interpretáciu a i.,
• využívať zručnosti nadobudnuté v iných predmetoch - napr. urobiť graf rastu nezamestnanosti, napísať správu, komentár, leták, pamflet, denník, list, záznam z rozhovoru, urobiť model, fotografiu, obraz, koláž, karikatúru . .,
• pracovať s textom - vedieť ho parafrázovať, nájsť hlavnú myšlienku a hľadať argumenty, ktoré ju podporujú a pod. ,
• využívať odborné publikácie - vedieť pracovať s indexom v publikácii ako aj s poznámkovým aparátom a bibliografiou,
• obohatiť si slovnú zásobu - vedieť používať historické pojmy, historické metafory, frazeologizmy a pod. ,
• používať a orientovať sa v školských a verejných knižniciach - napr. vedieť urobiť správny bibliografický záznam a použiť ho,
• osvojiť si techniku písania - vedieť urobiť si osnovu, stanoviť si tézu, argumentačne ju rozvinúť, v závere spraviť logické zhrnutie, dbať na jazykovú a štylistickú úroveň, byt presný, stručný a jasný,
• napísať samostatnú prácu - napr. využiť v nej poznámkový aparát, správne a dôsledne citovať, a tým sa vyhnúť plagiátorstvu a i. ,
formovať postoje a stanoviská ( vytváranie hodnôt ):

• získať hlbší záujem o minulosť, prostredníctvom informácií o úspechoch, myšlienkach, inštitúciách v minulosti, ktoré sú dôležité pre súčasnú spoločnosť a jej kultúru, vypestovať vzťah k historickému dedičstvu,
• rozvíjať predstavivosť a empatiu s ľuďmi, ktorí žili v iných historických obdobiach, prejavovať porozumenie a toleranciu k iným názorom a postojom, uvedomiť si, že zaujatosť a predsudky ich môžu ovplyvňovať,
• získať vedomie občianskej a sociálnej zodpovednosti, učiť sa rozlišovať dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, rešpektovať snahy o mierové riešenie problémov,
• pochopiť, že história môže slúžiť politickým alebo iným účelom, že v spoločnosti rôzne skupiny ľudí alebo inštitúcie interpretujú a využívajú históriu rôznym spôsobom,
• chápať históriu ako proces hľadania, ktorého základným východiskom je snaha po objektívnom historickom poznaní, uvedomiť si, že historická objektivita je ideál, ku ktorému sa historici môžu viac či menej priblížiť.