Osemročné štúdium

Obsah
Obsahom vyučovania francúzskeho jazyka je systematický nácvik rečových zručností (produktívnych i receptívnych) a návykov na báze osvojovania si jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, pravopisu, slovnej zásoby a gramatiky v podmienkach rečových situácií, v ktorých sa uplatňujú rozličné funkcie jazyka a informácie z reálií a kultúry.
Nácvik je zameraný na tieto oblasti:
      - jazyk, jeho zvukovú a grafickú stránku, slovnú zásobu a gramatiku,
      - reč ako fungovanie jazyka v procese komunikácie, ktorá zahŕňa receptívne a produktívne rečové zručnosti, t.j. čítanie a posluch s porozumením, ústny a písomný prejav- sociokultúrne poznatky (reálie) o príslušnej jazykovej oblasti v porovnaní so SR,
      - učebné zručnosti, ktoré žiakovi umožňujú efektívne sa učiť, samostatne získavať, spracovávať a uchovávať informácie z rôznych oblastí (osobného, spoločenského i profesiového života).

Špecifikácia obsahu

Príma - kvarta (1.- 4. ročník)

1. Rečové zručnosti
1.1. Posluch
Pre úplných začiatočníkov je primerané absolvovať 15-20 hodín posluchu so zameraním na odlišnosť zvukovej stránky materinského a francúzskeho jazyka. Žiaka je možné pripraviť na posluch nahrávky pomocou vybraných cvičení, napr. opisom obrazového materiálu, zisťovaním významu kľúčových slov, poskytovaním ďalšej informácie, usporiadaním informácií a pod. Posluch sa teda realizuje súbežne s nácvikom (už po 2-4 hodinách posluchu zavedieme nácvik pozdravu, predstavenia sa a pod.). Automatizovanie výslovnosti je potrebné robiť priebežne.
Na konci prímy žiaci majú vedieť:
      - spájať zvukovú stránku jazyka so stránkou významovou,
      - rozumieť základným cudzojazyčným pokynom a inštrukciám učiteľa a správne na ne reagovať,
      - rozumieť vetám a kratším súvislým prejavom prednášaných učiteľom (alebo reprodukovaným prejavom hovoriacich, pre ktorých je daný cudzí jazyk materinským jazykom).
   Dôležité je, aby text bol prehrávaný bez rušivých vplyvov, pretože učiteľ pripravuje žiaka na správnu výslovnosť, prízvuk a intonáciu súvislej výpovede.
Do konca kvarty sa žiaci naučia:
      - rozlišovať základné melodické celky a fonologické protiklady, spájať zvukovú stránku jazyka s významovou,
      - rozumieť súvislým prejavom učiteľa alebo hovoriacich, pre ktorých je francúzsky jazyk materinským jazykom (v rozsahu známeho jazykového materiálu a včítane audionahrávky),
      - rozumieť súvislým prejavom, ktoré obsahujú aj neznáme slová pochopiteľné z kontextu.
Aj kedˇ ešte žiak perfektne neovláda celý slovník textu, vie vystihnúť podstatu konverzácie a názory, ktoré reprezezentujú predkladanú tému aspoň v základných črtách (zhoda-nezhoda). V konfrontácii s predloženými textami žiak z nich rozumie podstatu.
1.2. Ústny prejav
V príme sa žiaci naučia:
      - chápať závislosť zrozumiteľnosti svojho prejavu od jeho zvukovej a jazykovej správnosti,
      - odpovedať na otázky a tvoriť otázky,
      - na základe otázok a odpovedí reprodukovať pripravený text (v rozsahu prebranej slovnej zásoby a gramatiky),
      - na základe prebraného učiva viesť krátke dialógy o bežných témach,
      - prednášať foneticky správne a výrazne riekanky, básne a vedieť spievať aspoň 1-2 piesne,
      - reprodukovať na základe otázok a odpovedí obsah preberaného textu, určiť jeho hlavné myšlienky a informácie,
      - obmieňať vety synonymnými jazykovými prostriedkami,
      - viesť rozhovory v rozsahu prebraných tém a situácií,
      - tvoriť príbeh na základe obrázkov,
      - pohotovo reagovať na situačné hry.
Na konci kvarty žiaci vedia:
      - efektívne používať jazyk na praktickú komunikáciu v primeranom rozsahu (otázky, odpovede),
      - reprodukovať obsah preberaného textu a interpretovať podstatné informácie,
      - obmieňať prehovor synonymnými jazykovými prostriedkami,
      - viesť rozhovory v rozsahu preberaných tém a situácií,
      - rozprávať príbehy v rozsahu preberanej látky,
      - predniesť krátky monologický prejav v rozsahu prebranej látky,
      - spievať niekoľko piesní, predniesť niekoľko básní a riekaniek,
      - samostatne súvisle (monologicky) sa vyjadrovať v rozsahu preberaného učiva.
V priebehu štúdia sa žiaci postupne stávajú iniciatívnymi v konverzácii. Prejav môže byť ešte pomalý, poznačený váhavosťou a autokorekciou. Výslovnosť (rytmus, prízvuk, intonácia) môže byť ovplyvnená materinským jazykom.
1.3. Čítanie s porozumením
V príme sa žiaci naučia:
      - čítať nahlas foneticky správne, plynule a výrazne texty v rozsahu prebranej slovnej zásoby a gramatiky,
      - čítať potichu s porozumením krátke vety so známou slovnou zásobou a gramatikou.
Do konca kvarty sa žiaci naučia:
      - čítať nahlas a foneticky správne texty so známym jazykovým materiálom
      - čítať potichu s porozumením texty so známym jazykovým materiálom a vystihnúť hlavné myšlienky alebo informácie textu,
      - potichu čítať texty obsahujúce primeraný počet neznámych slov a správne odhadovať význam nových slov podľa kontextu (na základe svojich poznatkov o tvorení slov v danom cudzom jazyku a znalosti medzinárodne používaných slov v materinskom jazyku),
- používať sústavne vekuprimeraný slovník.
1.4. Písomný prejav
V príme sa žiaci naučia:
      - osvojovať si pravopisné javy v rozsahu prebranej slovnej zásoby a gramatiky a chápať vzťah zvukovej a grafickej stránky jazyka,
      - odpisovať slová a jednoduché vety (pravopis),
      - pravopisne a jazykovo správne odpovedať na otázky (v rozsahu prebraného učiva).
Do konca kvarty si žiaci upevňujú pravopisné návyky v rozsahu prebraného jazykového materiálu. Žiaci sa naučia:
      - písomne zaznamenať text aj podľa diktátu (pravopis),
      - písomne obmieňať prebrané vety z textu,
      - písomne odpovedať na otázky a tvoriť otázky,
      - napísať pozdrav, blahoželanie, pozvanie, krátky osobný list,
      - napísať krátku informáciu vo forme listu o vlastnom meste, dedine, regióne,
      - písomne reprodukovať obsah prebraného textu,
      - napísať rozprávanie v rozsahu prebraného učiva,
      - napísať životopis,
      - napísať krátke útvary administratívneho štýlu (odpovedˇ na inzerát, objednávku a pod.),
      - vyplniť jednoduché formuláre,
      - spracovať projekt: naša škola, naša trieda, môj denník, cestovanie, prehliadka kultúrnych pamiatok mesta a pod.
Vyjadrovacie možnosti žiaka v kvarte sú ešte nedostačujúce, preto si žiak pomáha prekladom. Ortografické a morfosyntaktické chyby nemusia mať vplyv na zrozumiteľnosť prejavu, možno ich tolerovať.

2. Jazykové prostriedky
2.1. Výslovnosť
V priebehu prímy žiaci zvládnu v prebraných vetách predovšetkým nasledovné javy:
      - intonačné celky a vetná melódia s dôrazom na:
      - protiklad oznamovacej a opytovacej vety:
Pierre est la. Pierre est la ?
      - rozdielnu melódiu opytovacích viet, otázky formou intonácie a otázky uvedené opytovacím výrazom:
C’est Luc? Est-ce que c’est Luc? Qui est la?
      - protiklad oznamovacej a rozkazovacej vety:
René parle francais. René, parle francais !
      - prízvuk, rytmus, nadväzovanie a viazanie:
      - výslovnosť polosamohlások pri rytmickom členení:
Voici mon frere. (4 slabiky)
Quel quartier ? (3 slabiky)
      - viazanie a nadväzovanie:
C’est un garçon. Jean va a Avignon.
      - výslovnosť tzv. nemého "e":
Il n’y a pas de café.
   &;nbsp;  - samohláskové fonémy: napätá výslovnosť zatvorených a zaokrúhlených samohlások a nosoviek:
/i/ : /ü/ Voici une usine.
/e/ : /ö/ Il y a des cahiers. Il y a deux cahiers.
/ / : /e/ Regarde le garçon. Regarde les garçons.
/e/ : /ö/ Je vais. Je veux.
nosovky /a/ Jean
/o/ bon
/e/ magasin
   &;nbsp;  - spoluhláskové fonémy: rozlišovanie znelých a neznelých
spoluhlások (hlavne na konci slov):
ils sont, ils ont, il monte, le monde, partons, pardon.
Do konca kvarty si žiaci upevňujú tieto výslovnostné návyky:
      - správne členenie viet, dodržiavanie intonácie, rytmu, prízvuku a melódie, viazanie a nadväzovanie, správna výslovnosť napätých, zatvorených a zaokrúhlených samohlások a nosoviek (žiaci imitujú výslovnosť významových celkov a krátkych viet v prirodzenom tempe reči),
      - dodržiavanie prozodických javov v zložitejších typoch viet (intonácie, prízvuku, rytmu a melódie).
2.2. Lexika a slovotvorba
V príme až kvarte si žiaci osvoja slovnú zásobu v rozsahu minimálne 1 450 lexikálnych jednotiek. Na jej základe poznajú niektoré spôsoby francúzskeho tvorenia slov:
      - odvodzovanie predponami a príponami:
trouver-retrouver, téléphone-téléphoner,
      - skladanie slov:
le rendez-vous, le grand-pere,
      - skracovanie slov,
      - medzinárodne bežne používané slová.
2.3. Gramatika

V priebehu prímy si žiaci osvojujú stavbu jednoduchej vety (súbor modelových viet), niektoré bežné typy súvetí a syntaktických konštrukcií. Pravidlá používania kategórií substantíva, adjektíva, slovesa a adverbia (morfológiu) si osvojujú v modelových vetách.

a) Vetné vzory
1. Sujet + verbe + attribut
      verbe = etre
      La serviette est noire. Robert est Français.
2. a) Sujet + verbe + complément circonstanciel de lieu
      verbe = etre
       Le journal est sur la table.
   b) Complément de lieu + verbe + sujet
       verbe = il y a
       Sur la table il y a un journal.
       Il y a + sujet + complément de lieu
       Il y a un journal sur la table.
3. C’est + sujet
       C’est un cahier.
4. Voici, voila + sujet
       Voici Charles.
5. Sujet + verbe transitif + complément d’objet direct objet direct = substantif, infinitif
       Elle regarde le tableau noir.
       Ils aiment chanter.
6. Sujet + verbe transitif + objet direct + objet indirect
       Ils passent la photo a Marie.
7. Sujet + verbe transitif + objet indirect + objet direct
       Il montre a Marie quelques grands ports français.
8. Sujet + complément d’objet direct + verbe transitif + objet indirect
       objet direct = pronom (verbe transitif-présent)
       Je les prends.
       Il la donne a Charles.
9. Sujet + complément d’objet indirect + verbe transitif + complément d’objet direct
       objet indirect = pronom
       Il me montre un livre.
10. Sujet + verbe intransitif ( + complément de lieu, de maniere, etc.)
       Les enfants patinent au stade.
       Les enfants patinent chaque apres-midi.
       Les enfants patinent bien.
11. Complément circonstanciel (de temps, de lieu) + sujet + verbe
       Aujourd’hui, ils parlent de la France.
12. Il + locution verbale impersonnelle
       Il fait froid.

b) Formy, významy, gramatické pravidlá
Podstatné meno
      Určitý člen (elidovaný, kontrahovaný) označujúci známosť a druhovosť. Neurčitý člen označujúci novosť a individuálnosť. Základné pravidlá o ich používaní a neprítomnosti.
      Rod podstatných mien.
      Vyjadrovanie kvantity - pravidelné tvorenie množného čísla, najfrekventovanejšie nepravidelné tvary.
      Vyjadrovanie vzťahov (de, a, avec).
Prídavné meno
      Pravidelné tvorenie tvarov ženského rodu a množného čísla prídavných mien, najfrekventovanejšie nepravidelné tvary.
      Miesto prídavného mena ako zhodného prívlastku.
Zámeno
      Samostatné a nesamostatné osobné zámená (v subjektovom a objektovom páde), ich miesto vo vete.
      Nesamostatné ukazovacie a privlastňovacie zámená.
      Opytovacie zámená (qui, que, quel).
      Neurčité zámená (quelque, quelque chose).
Číslovka
      Základné a radové číslovky. Vyjadrovanie času, dátumu a veku.
Sloveso
      Pomocné slovesá "etre" a "avoir", slovesá v neurčitku zakončené na -er (parler), -ir (finir), zvratné slovesá v týchto časoch: présent, futur proche, passé composé, futur simple. Zhoda participe passé s podmetom. Slovesá na -cer, -ger. Frekventované nepravidelné slovesá: neurčitku zakončené na -re (répondre), faire, aller, lire, dire, prendre, voir, savoir, venir, pouvoir, vouloir, connaître, mettre. Tvorenie a používanie imperatívu. Vyjadrovanie blízkej budúcnosti: futur proche (aller + infinitif). Zápor pri slovese ne... pas, ne... jamais, ne... rien, ne... personne, moi aussi - moi non plus.
Príslovka
      Opytovacie príslovky comment ? quand ? ou ? combien de ?
Predložka
      Najdôležitejšie predložky na označovanie miestnych a časových vzťahov (sur, sous, dans, a, en).
Spojka
      et, mais, ou, que, quand, parce que.
Skladba
      Slovosled jednoduchej oznamovacej vety, otázka utvorená intonáciou, opisom, otázka utvorená jednoduchou inverziou v prípadoch zhodných so slovenským jazykom, vety uvedené prezentatívmi: voici, voila, il y a.

V priebehu sekundy si žiaci osvoja tieto javy:

a/ Vetné vzory
1. Sujet + verbe + attribut
       verbe = etre
       Il est devenu médecin.
2. Sujet + verbe auxiliaire "etre" + participe passé (+ complément d’agent)
       A l’aéroport, M. Novák est attendu par M.Legrand, son ami français.
       La chambre de M. Novák était réservée a l’hôtel du Palais.
3. a/ C’est - sujet - qui + verbe
       C’est M. Legrand qui m’attend.
    b/ C’est - objet - que + sujet + verbe
       C’est la station de métro que je cherche.
       C’est a Pierre que je parle.
    c/ C’est - complément circonstanciel - que + verbe
       C’est a la gare que je vais.
4. Sujet + faire + infinitif + complément d’objet
       Vous faites enregistrer vos bagages.

b/ Formy, významy, gramatické pravidlá
Podstatné meno
      Ďalšie prípady používania a vypúšťania člena.
      Pravidlá o používaní delivého člena a predložky de po výrazoch množstva a po zápore.
      Nepravidelné tvorenie množného čísla podstatných mien.
Prídavné meno
      Nepravidelné tvorenie ženského rodu prídavných mien (vrátane beau, nouveau, vieux). Vyjadrovanie miery vlastností - pravidelné stupňovanie prídavných mien, porovnávanie v pozitíve, komparatíve, superlatíve (aussi - que, pas aussi - que, pas si - que, plus, moins – que, le plus - de). Nepravidelné stupňovanie bon, mauvais.
Zámeno
       Zámeno on.
       Dvojice osobných nesamostatných zámen vo funkcii predmetu. Zámeno moi-meme. Ukazovacie zámená ce...-ci, ce...-la. Samostatné ukazovacie zámená (celui, celui-ci, celui-la). Neurčité zámená tout, quelqu’un, vzťažné zámená que, qui, zámenné príslovky y, en.
Číslovka
      Zlomky, desatinné čísla.
Sloveso
       Ďalšie slovesá so zmenami kmeňovej samohlásky.
       Ďalšie nepravidelné slovesá.
       Vyjadrovanie bezprostrednej minulosti - passé récent (venir de + infinitív).
       Tvorenie imparfait. Rozdiely v používaní imparfait a passé composé. Vyjadrovanie podmienky v prítomnosti (conditionnel présent) a v minulosti (conditionnel passé). Tvorenie a základné použitie trpného rodu. Spájací slovesný spôsob. Používanie présent du subjonctif po výrazoch: il faut, il est nécessaire, vouloir, désirer. Základné poučenie o časovej súslednosti v indikatíve (súčasnosť a následnosť).
Príslovka
      Pravidelné tvorenie prísloviek od prídavných mien príponou -ment. Pravidelné stupňovanie prísloviek.
Predložka
      Ďalšie predložky a predložkové výrazy vyjadrujúce miestne, časové, príčinné, spôsobové vzťahy atď. (devant, avant, chez, predložková väzba s de, a)
Spojka
      Ďalšie frekventované spojky a spojkové výrazy.
Skladba
      Otázka zámennou inverziou, neosobné väzby s il (Il pleut. Il est dix heures.), infinitívne väzby typu J’aime chanter.

V priebehu tercie si žiaci osvoja tieto javy:

a/ Vetné vzory
1. Sujet + objet 1 + verbe + objet 2
       objet 1 = osobné zámeno
       objet 2 = de + infinitív
       Je vous recommande d’aller voir cette exposition.
2. Sujet + verbe + complément circonstanciel de but
       complément circonstanciel = pour + infinitív
       Chaque jour nous partions du village pour travailler.
3. Complément circonstanciel (de temps, de condition) + sujet + verbe
       complément circonstanciel = gérondif
       En allant a l’école, j’ai rencontré Marie.
       En marchant vite, vous y serez dans une heure.
4. Sujet + verbe + complément circonstanciel de maniere
       complément circonstanciel = gérondif
       On apprend beaucoup en lisant.
5. Complément circonstanciel (de temps, de cause) + sujet + verbe
       Complément circonstanciel = participe
       Mes cours finis, je rentrais chez moi travailler.
       Joliot-Curie, n’ayant pas perdu courage, indiqua sans hésiter le nom d’un bateau coulé.

b/ Formy, významy, gramatické pravidlá
Podstatné meno
       Množné číslo zložených podstatných mien.
Zámeno
       Samostatné privlastňovacie zámeno (le mien).
       Vzťažné zámená lequel, dont. Opytovacie zámeno lequel.
       Súvzťažné zámená.
Sloveso
       Ďalšie nepravidelné slovesá.
       Tvorenie a používanie participe présent.
       Gérondif a jeho používanie.
       Predminulý čas (plus-que-parfait). Časová súslednosť v indikatíve (predčasnosť). Zložený budúci čas (futur antérieur) - vyjadrenie predčasnosti pred iným budúcim dejom. Passé simple pomocných slovies, slovies v neurčitku zakončených na -er, -ir a nepravidelných slovies (tvorenie a receptívne používanie). Používanie subjunktívu vo vedľajších vetách. predmetových a podmetových po slovesách vyjadrujúcich v hlavnej vete nutnosť, prianie, cit, pochybnosť, možnosť.
       Subjunktív po účelových spojkách (pour que, afin que). Passé du subjonctif - vyjadrenie predčasnosti.
       Predmetové vety (de + infinitív).
Príslovka
       Nepravidelné tvorenie a stupňovanie prísloviek.
Skladba
       Polovetné predmetové konštrukcie (Il est content d’aller a Prague).

V kvarte si žiaci osvoja tieto javy:
Formy, významy, gramatické pravidlá:
      - zhrnutie pravidiel o používaní členov,
      - neurčité zámeno aucun, n’importe quel, n’importe qui, n’importe quoi,
      - minulý infinitív,
      - zložené minulé príčastie,
      - používanie subjunktívu v hlavnej vete,
      - používanie subjunktívu vo vedľajších vetách prípustkových (bien que, quoique), časových (avant que), spôsobových (sans que),
      - vyjadrovanie podmienky v minulosti (conditionnel passé),
      - podmienkové súvetie v minulosti,
      - slovosled a zdôrazňovanie vetných členov,
      - minulý infinitív,
      - nahrádzanie vedľajších viet väzbami s infinitívom (zhrnutie), - vyjadrovanie spôsobu slovesného deja (zhrnutie).
Skladba
      - zvolacia menná veta (Quelle belle photo !),
      - polovetná účelová konštrukcia (Il va au stade pour voir un match.),
      - vedľajšia veta predmetová (Il dit que c’est vrai.), nepriama otázka utvorená časticami comment, ou, pourquoi, si (Jean demande s’il pleut.).

2.4. Pravopis
V príme až kvarte si žiaci osvoja pravopisnú stránku prebratých lexikálnych jednotiek a ich tvarov (skloňovanie, časovanie, stupňovanie, rozdeľovanie slov atď.), ako aj základné interpunkčné pravidlá. Žiaci sa naučia:
      - rozoznať členenie slov viazaných vo výslovnosti,
      - písať nevyslovované hlásky,
      - grafickú realizáciu samohláskových, polosamohláskových a spoluhláskových foném v prípadoch odlišných od slovenského jazyka,
      - diakritické znamienka (accents, apostrophe, cédille,...),
      - písanie veľkých písmen,
      - interpunkciu v preberaných typoch súvetí.

3. Tematické zameranie rozvoja komunikatívnych zručností
V priebehu prímy až kvarty si žiaci osvoja slovnú zásobu na efektívnu komunikáciu v tematických okruhoch:
      - rodina: členovia rodiny, vek, stav, zamestnanie, vlastnosti, vzťahy medzi členmi rodiny, záľuby, sviatky v rodinnom kruhu a iné,
      - domov: adresa, náš byt, dom, naše mesto, naša dedina, prostredie, v ktorom žijeme, moja izba atď.,
      - škola: naša škola, trieda, moji spolužiaci a učitelia, vyučovacie predmety, môj vzťah k štúdiu, k jednotlivým predmetom, rozvrh hodín, školstvo v SR atď.,
      - obchod, nákupy: obchodná sieť v našom meste, kam a čo chodím nakupovať, ceny, reklama atď.
      - stravovanie: jedlá a nápoje, stravovanie doma a mimo domu, národné jedlá atď.,
      - voľný čas: obľúbené činnosti, režim dňa, koníčky, kultúrne, športové a iné záujmy atď.,
      - cestovanie: dopravné prostriedky a ich výhody a nevýhody, cudzie krajiny, ktoré som navštívil, turisticky príťažlivé mestá a oblasti Slovenskej republiky, zaujímavé mestá, oblasti a pozoruhodnosti krajín, ktorých jazyk študujem atď.,
      - príroda: ročné obdobia, mesiace, svetové strany, počasie a jeho predpovede, životné prostredie atď.,
      - obliekanie, móda: časti odevu, oblečenie na rozličné príležitosti, čo rád nosím atď.,
      - starostlivosť o zdravie: ľudské telo, zdravie, správna životospráva, hygiena atď.,
      - človek a spoločnosť: skúsenosti žiaka, vzťahy s priateľmi, klubová činnosť atď.,
      - iné.

4. Civilizačno - kultúrne poznatky (reálie) o SR, Francúzsku a frankofónnych krajinách
Žiaci získajú základné geografické, historické a demografické údaje o SR, zaujímavosti z histórie, spoločenského a kultúrneho života Francúzska a frankofónnych krajín. Na základe porovnania sa naučia (podľa informácií z tlače, televízie a cestovania) podávať jednoduché informácie o SR, Francúzsku a frankofónnych krajinách.

Kvinta - oktáva (5.- 8. ročník)

1. Rečové zručnosti

2. Jazykové prostriedky
2.1. Výslovnosť
      Počas kvinty až oktávy si žiaci v oblasti výslovnosti prehlbujú osvojenie zvukovej stránky francúzskeho jazyka, t.j. správneho používania suprasegmentálnych javov (prízvuk v rámci slova, rytmického taktu a vety, dôrazový prízvuk, viazanie, rytmus, melódia rozličných typov viet) a segmentálnych elementov (inventár foném fonologického systému príslušného jazyka) s dôrazom na javy odlišné od slovenského jazyka.
      Upevňujú a automatizujú sa výslovnostné návyky získané v priebehu prímy až kvarty. Žiaci sa oboznamujú so zvukovou stránkou slov alebo mien cudzieho pôvodu, cvičia sa vo výslovnosti skratiek alebo mien cudzieho pôvodu, cvičia sa vo výslovnosti skratiek a skratkových slov, ktoré sa vyskytujú v literárnych, publicistických a populárno-náučných textoch.
2.2. Lexika a slovotvorba
Žiaci sa naučia:
      - aktívne minimálne 1.800-2.000 nových lexikálnych jednotiek (pri 3 vyučovacích hodinách týždenne cca 5 lexikálnych jednotiek na jednej vyučovacej hodine, vrátane základnej frazeológie bežného spoločenského styku; pri vyššom alebo nižšom počte hodín týždenne sa objem slovnej zásoby zvyšuje (znižuje cca o 300-500 lexikálnych jednotiek),
      - receptívne najfrekventovanejšie produktívne spôsoby tvorenia slov, najbežnejšie spôsoby konverzácie,
      - receptívne pasívne ďalších cca 300-500 lexikálnych jednotiek.
Žiaci získajú:
      - hlbšie vedomosti o významovej a štylistickej stránke francúzskeho jazyka (viacvýznamovosť slov, zásady spájania slov, základné spôsoby vyjadrovania rôznych sémantických vzťahov, synonymá, antonymá, homonymá, homofóny a medzinárodne používané slová).
2.3. Gramatika
      Žiaci sa počas prímy až kvarty oboznámili so základmi normatívnej gramatiky (preto sú v učebných osnovách v cykle príma až kvarta členené gramatické javy podľa ročníkov). Aktívne si osvojili základné morfologické a syntaktické javy francúzskeho jazyka, potrebné na dosiahnutie požadovanej úrovne rečových zručností (vyjadrenie otázky, záporu, časových a priestorových vzťahov, kvantity a kvality, porovnania, podmienky, možnosti a nemožnosti, istoty a neistoty, zákazu, príkazu, priania, žiadosti a pod.) v korelácii s rozsahom slovnej zásoby.
      V kvinte až oktáve je ťažisko práce s gramatikou v systematickom upevňovaní a prehlbovaní. Pritom sa venuje pozornosť niektorým syntaktickým javom, ktoré charakterizujú odborné vyjadrovanie a publicistický, resp. umelecký štýl.
      Pri niektorých javoch sa prejavuje značný rozdiel medzi odborným jazykom a hovorovým jazykom, najmä jazykom používaným v učebniciach. Treba počítať s tým, že javy charakteristické pre odborný a publicistický, resp.umelecký štýl budú spočiatku žiakom robiť ťažkosti, a preto je potrebné ich prekladať (prekladať je potrebné v primeranej miere, žiaci potrebujú ovládať prácu s prekladovými cvičeniami z dôvodu ďalšieho uplatnenia znalostí francúzskeho jazyka v bežnom živote, príp.hospodárskej praxi). Tieto javy však vnikajú z odborného jazyka do hovorového jazyka a sú potrebné nielen z hľadiska požiadaviek vysokoškolského štúdia na jazykovú prípravu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom, ale i s ohľadom na znalosť aktuálneho hovorového jazyka. Konštrukcie, ktoré sa vyskytujú len v spisovnom, prípadne odbornom jazyku, si žiaci osvojujú iba receptívne s cieľom rozpoznať ich podstatné znaky a ich význam v kontexte.
2.4. Pravopis
      Žiaci si upevňujú a automatizujú pravopisné návyky, oboznamujú sa so spôsobom písania slov a mien cudzieho pôvodu. Cvičia sa v interpunkcii a v používaní znamienok (napr. spojovníka v zložených slovách) a iné.

3. Tematické zameranie rozvoja komunikatívnych zručností
V priebehu kvinty až oktávy prehlbovať a rozširovať si slovnú zásobu na efektívnu komunikáciu v tematických okruhoch:
      1. Identifikácia a osobná charakteristika
      2. Domov a bývanie
      3. Geografické okolie, fauna a flóra, klíma
      4. Cestovanie
      5. Ubytovanie: hotel, reštaurácia atď.
      6. Obchod
      7. Služby
      8. Hygiena a zdravie
      9. Ľudský organizmus, fyzické operácie
      10. Profesia, remeslo, práca
      11. Zábava, šport
      12. Kino, divadlo, opera, koncert
      13. Múzeum, výstavy
      14. Literatúra, čítanie
      15. Kontakty medzi ľuďmi
      16. Súčasnosť, politický, ekonomický a sociálny život
      17. Výchova
      18. Cudzí jazyk
(pozri príloha: "Années 1-8, Themes et situations).
Výber tém treba čo najviac spájať s každodenným životom. Výber adekvátnych pojmov a operovanie s nimi v dialógu, resp. diskusii, ako aj určenie tematických okruhov je ponechaný na rozhodnutie učiteľa a žiakov. Žiaci sa naučia zvládnuť štandardné situácie:
      - získanie a podanie informácie pri nákupe o tovare, cene, platení,
      - získanie a podanie informácie o ceste k istému objektu, o možnostiach ubytovania a stravovania, nákupov,
      - objednanie izby v hoteli alebo inom ubytovacom zariadení, vyplnenie formulárov, informácie o hotelových službách zaplatenie za izbu a poskytnuté služby,
      - kupovanie cestovného lístka (vlak, autobus, električka, metro), letenky a lodného lístka, orientácia v cestovnom poriadku, prestupovanie, uloženie batožiny, informovanie sa o vozni, kupé, kupovanie lôžka, ležadla, cestovanie taxíkom, prechod cez colnú a pasovú kontrolu (vyplnenie formulárov),
      - podanie telegramu (pohľadnice,listu), objednanie si hovoru, telefonovanie, zmenárenské a informačné služby v cestovnej kancelárii alebo na pošte,
      - zakúpenie lístka na kultúrne, prípadne športové podujatie, informovanie sa o mieste a čase konania, programe a pod.,
      - získanie informácie o zdravotných službách, prvá pomoc, opis zdravotných ťažkostí u lekára, lekáreň,
      - hľadanie zamestnania (brigády pre študentov),
      - účasť na konkurze (letné kurzy, au pair a pod.),
      - iné.

4. Civilizačno - kultúrne poznatky (reálie) o SR, Francúzsku a frankofónnych krajinách
Žiaci získajú:
      - ďalšie informácie o reáliách Francúzska (hospodárstvo, kultúrny život, školský systém),
      - informácie o významných udalostiach francúzskych dejín,
      - informácie o Paríži (historické pamiatky, kultúrny život a pod.) a ďalších významných francúzskych mestách,
      - základné informácie o Belgicku,
      - základné informácie o Švajčiarsku, o Kanade,
      - prehľad o ostatných krajinách, v ktorých je francúzsky jazyk úradným jazykom a krajín, v ktorých si zachováva významné postavenie prvého svetového jazyka,
      - stručné informácie (v nadväznosti na vedomosti v materinskom jazyku) o niektorých významných francúzskych spisovateľoch, prípadne na základe ukážok z ich tvorby (napr. Moliere, V. Hugo, H. de Balzac, Stendhal, G. Flaubert, E. Zola, A. France, R. Rolland, H. Barbusse, Saint-Exupéry, P. Eluard atď.),
      - iné nové poznatky o francúzskej civilizácii (výtvarní umelci, režiséri, herci, speváci, vedci, výskumníci, cestovatelia, životné prostredie, ľudské práva atď.).

Proces
       Ak akceptujeme rôzne diferencie medzi vyučovaním a učením sa (vyučovací proces je limitovaný časovo, zatiaľ čo učenie sa môže nasledovať aj po vyučovaní, vyučovanie možno pozorovať, proces učenia sa nie, vyučovanie nie je hodnotené, ale výsledky učenia sa môžu byť hodnotené atď.), pri riadení vyučovania francúzskeho jazyka je potrebné usmernenie uvedených skutočností. V rámci časovej regulácie musí byť proces vyučovania zameraný predovšetkým na vytváranie podmienok na vykonávanie komunikatívnych činností. Učiteľ pritom tvorivo uplatňuje postupy uvedomeno-praktickej metódy, t.j.explicitný výklad pravidiel s nácvikom komunikatívnych činností. Rozhodujúcim typom vyučovacej hodiny je potom hodina nácviku a upevňovania rečových návykov a zručností, a to aj vtedy, keď ide o opakovacie hodiny alebo hodiny venované klasifikácii žiakov.
       Na tomto základe učiteľ v priebehu prímy až kvarty organizuje sprístupňovanie, precvičovanie a komunikatívne používanie jazykových prvkov. Navodzuje pritom rôzne rečové situácie a v maximálnej miere využíva audioorálne a audiovizuálne pomôcky, ktoré má k dispozícii, a to tak, aby žiaci boli v čo najväčšom kontakte (ústnom i písomnom) s francúzskym jazykom. Riadi sa pritom sústavou cieľov a platnými didaktickými zásadami, najmä však zásadou komunikatívnej zacielenosti výchovno-vzdelávacieho procesu, ďalej zásadou diferencovaného prístupu k nacvičovaniu ústneho prejavu (posluch, hovorenie) a písomného prejavu (čítanie a písanie), ako aj zásadou priority ústneho prejavu a alternatívnou zásadou paralelného nácviku vo všetkých druhoch komunikatívnej činnosti. Žiak si osvojuje nové zručnosti, návyky a poznatky uvedomene v procese aktívnej činnosti.
       Dôraz sa kladie na ústnu komunikáciu. Aby sa vytvorili pevné ústne rečové návyky, je potrebné, aby sa väčšina učiva osvojila najprv posluchom a až potom zvládla ústne. Po ústnom zvládnutí sa učivo začne preberať graficky, a to najskôr jeho čítanie, potom písanie.
       Pri jazykových prostriedkoch treba uplatňovať uvedomený prístup, vhodne striedať indukciu, dedukciu a analógiu, pričom dôraz sa kladie na indukciu. Pri nacvičovaní jazykových prostriedkov treba postupovať plynule od jazykových a jazykovo-rečových cvičení k ich používaniu v rečových situáciách.
       Pri riadení procesu sa programovo využívajú medzipredmetové väzby. Ťažiskom je väzba na materinský jazyk, ktorá sa systematicky presadzuje najmä vo fáze sprístupňovania jazykových prostriedkov.
       Pri reáliách a vybraných literárnych ukážkach sa využívajú poznatky, ktoré žiaci nadobudli v literatúre, dejepise a zemepise, sledovaním masmédií atď.
       V priebehu kvinty až oktávy sa ústna komunikácia rozvíja na základe audioorálnych cvičení a čítania. Pri prezentácii jazykových prostriedkov sa uplatňuje uvedomený prístup. Podľa povahy jazykových prvkov sa striedajú induktívne a deduktívne postupy.
       Jazykové prostriedky sa nacvičujú najmä v jazykovo-rečových cvičeniach a ich upevňovanie sa realizuje predovšetkým v komunikatívnych cvičeniach. Pri sprístupňovaní jazykových prostriedkov, ich nacvičovaní, upevňovaní a systemizovaní učiteľ využíva ekvivalentné javy zo systému materinského jazyka.
       Pri výbere a osvojovaní si jednotlivých tém a podtém do konkrétnych ročníkov učiteľ rešpektuje zásadu postupu od známeho k menej známemu, od jednoduchého k zložitému a zabezpečuje, aby sa komunikácia na základe osvojených tematických okruhov upevňovala a po obsahovej a jazykovej stránke skvalitňovala i v ďalších ročníkoch. Túto zásadu treba dodržiavať i pri začleňovaní čiastkových rečových zručností v rámci posluchu a čítania s porozumením, ústneho a písomného prejavu.
       Ku koncu štúdia sa ústna komunikácia rozvíja najmä na základe čítania. Okrem textov určených na rozvoj ústnej a písomnej komunikácie žiaci čítajú aj niektoré odborné a literárne texty (pomocou slovníka).
       Jazykové prostriedky sa prezentujú deduktívne, precvičujú a upevňujú sa predovšetkým v komunikatívnych cvičeniach.
       Aj gramatický obsah musí byť dosť bohatý na to, aby zaujal v situáciách, pre ktoré je špeciálne pripravený. Na konci štúdia má žiak dosiahnuť takú úroveň, že má bez problémov poznať gramatickú stavbu jazyka, a to najfrekventovanejšie štruktúry. Cieľom je, aby žiaci boli schopní zvoliť si takú gramatickú formu, akú potrebujú na vyjadrenie toho, čo chcú povedať, a pochopiť, čo sa im hovorí.
       Na báze tohto princípu učebné osnovy opisujú úrovne (rozsah a náročnosť) gramatiky, ktorú majú žiaci byť schopní používať v ústnom a písomnom prejave do konca kvarty. Nepredkladá sa "ideálne" poradie postupu, poradie a kontext, v akom prezentuje, precvičuje a opakuje jednotlivé gramatické štruktúry, si určuje učiteľ sám.
       Na efektívnu komunikáciu potrebuje žiak gramatickú kompetenciu, ako aj zautomatizované ovládanie gramatických štruktúr. Tým, že gramatická kompetencia je znalosť gramatických pravidiel, zautomatizované ovládanie štruktúr sa rozumie ako schopnosť používať tieto pravidlá správne v reálnych cudzojazyčných situáciách, keď je žiak vystavený zároveň psychickému tlaku. Učiteľ rozozná, kde je medzera medzi gramatickou kompetenciou a skutočným výkonom. Tento sprievodný stav môže upraviť rôznymi spôsobmi:
      - ak nebude preberať gramatiku príliš rýchlo, bude viac precvičovať a opakovať,
      - neustálym preverovaním gramatiky v rôznych situáciách,
      - umožnením "aktívneho učenia" a hľadania, povzbudzovaním žiakov, aby tvorili vlastné       hypotézy o význame gramatických pravidiel,
      - motivovaním žiakov, aby používali jazyk na vyjadrenie svojich vlastných myšlienok radšej ako izolované gramatické cvičenia,
      - motivačnými gramatickými aktivitami alebo gramatickými hrami, ktoré zahŕňajú elementy kreativity, imaginácie a hry.
       Na to, aby žiaci dosiahli požadovanú úroveň gramatickej kompetencie, musí učiteľ prezentovať a precvičovať gramatické štruktúry v komunikatívnom kontexte.
       Vyučovanie francúzskeho jazyka nemožno chápať izolovane, ale ako súčasť životných skúseností žiakov, ktoré majú neskôr možnosť širšieho uplatnenia v praxi. Zviditeľnenie medzipredmetových vzťahov pri vyučovaní znamená zároveň zvýraznenie uvedeného aspektu.
       Úspech pri osvojovaní francúzskeho jazyka veľmi závisí od motivácie, pevnej vôle a húževnatosti žiakov. Preto učiteľ svojím prístupom k žiakom, voľbou vhodných organizačných foriem práce, stimulovaním myšlienkovo-rečovej činnosti žiakov pomocou podnetne sformulovaných úloh, aktualizáciou učiva a individualizáciou vyučovania (napr. diferencovaným zadávaním úloh jednotlivcom i skupinám žiakov podľa ich úrovne) napomáha, aby po kladne hodnotených výkonoch žiaci mali pocit spokojnosti z úspechu a aby sa tým podporila ich poznávacia aktivita v predmete.
       Žiakom s hlbším záujmom o francúzsky jazyk a činnosti v tomto jazyku učiteľ umožňuje účasť v jazykových súťažiach a pomáha im v príprave na ne.
       Aby učiteľ mohol posúdiť, či dosiahol vytýčené ciele, volí také formy kontroly, ktoré umožňujú zistiť, na akej úrovni sú žiaci schopní riešiť konkrétne komunikatívne úlohy stanovené učebnými osnovami pre jednotlivé rečové zručnosti. Kontrola úspešnosti vyučovacích výsledkov je potom dôsledným zavŕšením realizácie cieľov, princípov a metód komunikatívneho vyučovania francúzskeho jazyka.
       Učebné osnovy majú orientačný charakter a učiteľ je spolutvorcom výberu obsahu vyučovania, má možnosť usmerňovať zameranie rozvoja rečových zručností, napr. tým, že doplní alebo vynechá niektoré témy alebo podtémy, a rozhoduje, ktoré témy alebo podtémy si žiaci majú osvojiť produktívne a ktoré sú určené len na čítanie a posluch.
       Vzhľadom na to, že v gymnáziu s 8-ročným štúdiom ide o intenzívne viacročné štúdium francúzskeho jazyka, môže učiteľ (tam, kde sú na to podmienky), zvýšiť požiadavky, napr. na tlmočenie z a do francúzštiny, na zvládnutie úradnej korešpodencie vo francúzskom jazyku aj o rozšírenie škály používaných prostriedkov, najmä lexikálnych a gramatických a ich aktívne osvojenie na vysokej úrovni. Možno zvýšiť aj požiadavky na rozsah a náročnosť beletristických, populárno-náučných a publicistických textov, na aktualizáciu učiva prostredníctvom práce s našimi a zahraničnými cudzojazyčnými časopismi. Systematicky sa pracuje s dostupnými učebnicami pre 1. a 2.stupeň našej i zahraničnej produkcie so zreteľom na obsahovú štruktúru a metodické spracovanie používaných učebníc a učebných materiálov tak, aby sa výsledky mohli uplatniť v praxi. Z dostupných učebníc a pomôcok odporúčame najmä:
      - v príme až oktáve: En français I.,II.,III.,IV., Le petit manuel, Libre échange I. II., Espaces I., II. (vybrané texty prispôsobené veku a mysleniu žiakov),
      - v priebehu prímy až oktávy: Francúzska gramatika (J. Taraba), Francúzska konverzácia (vhodná pre osvojenie reálií).
       Literárno-publicistické, resp. odborné texty (napr. ekonomického, športového, medicínskeho a i. charakteru) si učiteľ vyberá sám z dostupných prameňov, nakoľko t.č. absentuje na knižnom trhu učebnica stavaná špeciálne pre potreby novovytvorených gymnázií s 8-ročným štúdiom.

Štvorročné štúdium