Osemročné štúdium

OBSAH

     Výber učiva obsiahnutý v osnovách predmetu rešpektuje súčasný stav vedeckého poznania a umožňuje tiež začlenenie aktuálnych informácií o súčasných problémoch v krajine. Jednotlivé tematické celky sú za sebou usporiadané tak, aby na všeobecné poznatky, ktoré sú obsiahnuté v tematických celkoch fyzickej a humánnej geografie, nasledovali témy regionálnej geografie s problémami životného prostredia v jednotlivých oblastiach sveta.
     Vzhľadom na to, že učivo geografie nadväzuje na prvý stupeň základnej školy, je potrebné, aby obsah vyučovania, formy a hlavne metódy vyučovania geografie boli veku primerané. Preto základné poznatky sú vybrané a uvádzané jednoduchšími formuláciami, ktoré sa postupne spresňujú až vo vyšších ročníkoch gymnázia. Dôležitou časťou je učivo o miestnej krajine, ktoré sa podľa možností začleňuje k tematickým celkom geografie Slovenskej republiky, ale prvky regionálnej výchovy môžu byť zaradené aj pri všeobecných geografických témach. K tomu sú určené časti učiva označené ako geografické cvičenia. Obsahom geografických cvičení sú aj základy topografie, práca s mapou a buzolou. Odporúčame podľa možností školy zaradiť geografické cvičenia do každého ročníka.
     Učivo fyzickej a humánnej geografie je osnované cyklicky tak, aby žiaci v úvode kurzu získali v tematických celkoch základné i poznatky o javoch a procesoch v krajine. Dôraz sa tu kladie na vekuprimerané podanie učiva a chápanie vzájomných vzťahov. Vo vyšších ročníkoch je už fyzickogeografická sfére uvedená jako systém čiastkových sfér, ktoré sú výsledkom vzájomných časovopriestorových procesov a väzieb.
     Socioekonomická časť krajiny je v úvode štúdia pod názvom Človek na Zemi a obsahuje základné poznatky o obyvateľstve, osídlení a hospodárení v rôznych častiach sveta. Tento obsah sa rozširuje a spresňuje vo vyšších ročníkoch gymnázia. V nadväznosti na postupné získavanie poznatkov o krajine rozširujú sa aj poznatky z regionálnej geografie sveta a Slovenska.
     Učivo regionálnej geografie je osnované cyklicky a vo vyšších ročníkoch sa učí na vyššej úrovni syntetizovania poznatkov a na základe chápania príčinno-následných vzťahov, ktoré je žiak schopný zvládnuť až vo vyšších ročníkoch.
     Učivo environmentálnej výchovy obsahuje okrem poznatkového základu afektívny aspekt a je súčasťou všetkých tematických celkov.
     V hranatých zátvorkách je uvedené rozširujúce učivo, ktoré môže učiteľ v prípade záujmu prebrať. Je to v tematických celkoch Humánna geografia a geoekológia.
     Hodiny určené na opakovanie a precvičovanie vedomostí nie sú zvlášť vyčlenené, ale sú zahrnuté v rámci tematických celkov.
     Poradie tematických celkov nie je záväzné, môže sa presúvať aj v rámci ročníkov, ale tak, aby sa nenarušila nadväznosť tematických celkov a geografia nebola vynechaná z niektorého ročníka. K minimálnemu počtu hodín, ktorý je uvedený v učebnom pláne je možné pridať geografii hodiny, ktoré sú uvedené v učebnom pláne ako rozširujúce hodiny. Učebné osnovy sú spracované na počet hodín 13, v prípade rozhodnutia riaditeľa školy o minimálnom počte hodín 12 pre geografiu, odporúčame zredukovať tematický celok Životné prostredie, zaradiť ho do ostatných tematických celkov a v 3. ročníku znížiť časovú dotáciu na 33 hodín ročne. V prípade optimálneho riešenia 14 hodín, odporúčame v 6. ročníku venovať 66 hodín Regionálnej geografii sveta a Slovenskú republiku presunúť do 7. ročníka a spolu s tematickým celkom geoekológia a environmentalistika vyučovať 66 hodín ročne.

l. Zem vo vesmíre

Ciele
   - získať základné poznatky, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zvládnutie náročnejších informácií,
   - získať veku primerané poznatky o tvare a postavení Zeme vo vesmíre,
   - charakterizovať pohyby Zeme a z toho vyplývajúce dôsledky pre prírodu,
   - porovnať Zem a ostatné planéty slnečnej sústavy podľa povrchu, ovzdušia, vodstva a možnosti života,
   - získať základné poznatky o tvare a zložení zemského telesa,
   - charakterizovať povrch Zeme, rozloženie svetadielov a oceánov,
   - uvedomiť si význam postavenia Zeme vo vesmíre pre existenciu života

Obsah
1.1 Planéta Zem
   Tvar a rozmery Zeme. Vývoj názorov na planétu Zem.
1.2 Postavenie Zeme v slnečnej sústave.
   Pohyby Zeme a ich geografické dôsledky. Mesiac, vplyv Mesiaca na Zem, príliv, odliv, mesačné fázy.
   Stavba Zeme, členitosť povrchu Zeme - oceány a svetadiely

2. Zobrazenie Zeme

Ciele
   - získať základné poznatky o zobrazení Zeme na mapu a glóbus,
   - vedieť pracovať s glóbusom a mapou,
   - vedieť čítať mapu a vyvodzovať z nej základné charakteristiky zobrazeného územia,
   - precvičovať zručnosti pri práci s mapou, vedieť merať vzdialenosti medzi dvoma miestami na mape podľa mierky mapy,
   - určovať polohu miesta na Zemi podľa zemepisných súradníc

Obsah
2.1 Glóbus a mapa, pologule, zemská os, pól, svetové strany
2.2 Rovnobežky, poludníky, zemepisná sieť, určovanie zemepisnej polohy
2.3 Čas na Zemi
2.4 Mierky a meranie vzdialeností
2.5 Výškopis a polohopis

3. Príroda Zeme

Ciele
   - získať základné poznatky o jednotlivých zložkách krajinnej sféry,
   - získať poznatky o stave a procesoch v litosfére, atmosfére, hydrosfére, pedosfére a biosfére,
   - charakterizovať vzťahy medzi jednotlivými zložkami krajiny na Zemi v horizontálnej a vertikálnej členitosti a ich vzájomné ovplyvňovanie, na základe získaných poznatkov sledovať javy a procesy, prebiehajúce v prírode okolia školy alebo bydliska

Obsah
3.1 Krajina
   Krajina, jej zložky a väzby medzi nimi
3.2 Litosféra
   Stavba Zeme, vonkajšie a vnútorné činitele utvárajúce reliéf. Vznik zemetrasení, zdvih a pokles zemských krýh, sopečná činnosť.
3.3 Atmosféra
   Zloženie atmosféry a procesy v nej prebiehajúce, podnebie a počasie, podnebné pásma a prúdenie vzduchu.
3.4 Hydrosféra
   Vodstvo a jeho význam, obeh vody v prírode, činnosť riek, oceánov a morí, činnosť ľadovcov.
3.5 Pedosféra
   Vznik pôd, procesy prebiehajúce v pôde, členenie pôd a význam pôd.
3.6 Biosféra
   Typy krajín na Zemi, šírková pásmovitosť a výšková stupňovitosť. Rastlinstvo a živočíšstvo v jednotlivých typoch krajín.

4. Človek na Zemi

Ciele
   - získať základné poznatky o objavovaní a osídľovaní Zeme,
   - vysvetliť rôznorodosť ľudstva podľa rás, jazykov, kultúr, náboženstiev,
   - objasniť príčiny nerovnomerného rozmiestnenia obyvateľstva,
   - charakterizovať jednotlivé prejavy ľudskej činnosti,
   - porovnávať život a prácu ľudí v rôznych prírodných a spoločensko-hospodárskych podmienkach,
   - zhodnotiť zásahy človeka do prírody a ich negatívne dôsledky pre prírodu a zdravie človeka

Obsah
4.1 Prvé stopy človeka, osídľovanie a objavovanie Zeme.
4.2 Rôznorodosť obyvateľstva podľa rás, jazykov a náboženstiev
4.3 Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva
4.4 Prejavy ľudskej činnosti
4.5 Prejavy ľudskej činnosti v jednotlivých typoch krajiny, porovnanie prírodnej a človekom pozmenenej krajiny.

5. Cvičenia z geografie
Orientácia podľa prírodných javov a mapy, praktická činnosť s buzolou alebo kompasom, turistickými a topografickými mapami, sledovanie prírodných javov a procesov v krajine, pozorovanie negatívnych zásahov človeka do prírody.

6. Regionálna geografia sveta
Afrika

Ciele
   - určiť polohu svetadiela, horizontálnu a vertikálnu členitosť,
   - vymenovať a lokalizovať na mape najdôležitejšie javy a procesy prebiehajúce v prírode daného svetadiela,
   - charakterizovať obyvateľstvo a osídlenie oblastí,
   - porovnať prírodu a obyvateľstvo v jednotlivých oblastiach a vybraných štátoch,
   - zhodnotiť stav životného prostredia v jednotlivých častiach svetadiela

Obsah
6.1 Všeobecná charakteristika svetadiela
6.2 Geografická charakteristika oblastí Afriky

2 . r o č n í k (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Regionálna geografia oceánov

Ciele
   - lokalizovať svetový oceán a jeho časti na mape,
   - charakterizovať vlastnosti oceánov, ich rozloženie, typické časti dna, vplyv na podnebie priľahlých pevnín

Obsah
1.1 Geografická charakteristika jednotlivých oceánov

2. Regionálna geografia Európy

Ciele
   - charakterizovať fyzickogeografickú polohu Európy,
   - charakterizovať povrch, podnebie, vodstvo, šírkové rastlinné pásma a výškové stupne,
   - pri charakterizovaní jednotlivých štátov uviesť prehľad prírodných podmienok, obyvateľstva so zameraním na socioekonomické javy
   - analyzovať tematické mapy,
   - porovnávať stav životného prostredia v jednotlivých oblastiach Európy

Obsah
2.1 Všeobecná charakteristika svetadiela
2.2 Regionálna geografia oblastí a štátov Európy
   Stredná Európa, západná Európa, južná Európa, juhovýchodná Európa, východná Európa, severná Európa,

3. Regionálna geografia Ázie

Ciele
   - charakterizovať fyzickogeografickú polohu Ázie,
   - charakterizovať podnebie, vodstvo, šírkové rastlinné pásma a výškové stupne svetadiela,
   - v charakterizovaní jednotlivých oblastí uviesť prehľad prírodných podmienok, obyvateľstva a hospodárstva,
   - analyzovať tematické mapy, porovnávať oblasti podľa prírodných a hospodárskych charakteristík,
   - porovnávať stav životného prostredia v jednotlivých oblastiach

Obsah
3.1 Všeobecná charakteristika svetadiela
3.2 Geografia oblastí Ázie

3 . r o č n í k (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Regionálna geografia sveta

Ciele
   - určiť polohu svetadielov, horizontálnu a vertikálnu členitosť,
   - vymenovať a lokalizovať na mape najdôležitejšie javy a procesy prebiehajúce v prírode daného svetadiela,
   - charakterizovať obyvateľstvo a osídlenie oblastí,
   - porovnať prírodu a obyvateľstvo v jednotlivých oblastiach a vybraných štátoch,
   - zhodnotiť stav životného prostredia v jednotlivých častiach sveta - oceánov a svetadielov

Obsah
1.1 Regionálna geografia Antarktídy, Austrálie a Oceánie
1.2 Regionálna geografia Ameriky
   Všeobecná charakteristika svetadiela, geografická charakteristika oblastí

2. Krajina a životné prostredie

Ciele
   - charakterizovať vzájomný vzťah ľudskej spoločnosti a prírodného prostredia s dôrazom na podmienky, ktoré poskytuje krajina pre život a činnosť ľudí,
   - analyzovať jednotlivé negatívne vplyvy ľudskej činnosti na znečisťovanie životného prostredia a navrhovať možnosti riešenia vo svojom okolí

Obsah
2.1 Krajina
2.2 Základné zložky životného prostredia a ich vzťahy
2.3 Kultúrna krajina
2.4 Mestské a vidiecke prostredie
2.5 Obytné a sociálne prostredie
2.6 Negatívne dôsledky ľudských aktivít na životné prostredie
2.7 Opatrenia na ochranu a tvorbu životného prostredia
2.8 Svetové organizácie

3. Spoločenské a hospodárske problémy súčasného sveta

Ciele
   - charakterizovať neuvážené zásahy človeka do prírody, negatívny vplyv na zdravie, problémy výživy spojené s rastom obyvateľstva, ťažbou surovín, vojnovými konfliktmi,
   - porovnávať jednotlivé oblasti v kritických javoch, uviesť možnosti riešenia záchrany planéty

Obsah
3.1 Pôsobenie negatívnych javov na prostredie
3.2 Populačný vývoj, zdravotný stav obyvateľstva
3.3 Výživa obyvateľstva
3.4 Energetické a surovinové problémy
3.5 Hospodárske problémy krajín tretieho sveta
3.6 Politické problémy, nebezpečenstvá vojnových konfliktov

4 . r o č n í k (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Regionálna geografia Slovenskej republiky

Ciele
   - charakterizovať význam polohy v strede Európy pre spoluprácu s ostatnými štátmi,
   - určiť polohu Slovenska podľa rôznych kritérií, vedieť sa orientovať na mape sveta,
   - získať poznatky o jednotlivých zložkách krajinnej sféry a ich priestorovej diferenciácii na území Slovenska,
   - analyzovať tematické mapy, precvičovať zručnosti pri práci s kartografickým materiálom,
   - získať základné poznatky o obyvateľstve,
   - analyzovať vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia, pri rozmiestňovaní obyvateľstva a jeho pohybe,
   - získať základné poznatky z jednotlivých typov hospodárskych odvetví,
   - vysvetliť vzťahy medzi prírodnými podmienkami a lokalizáciou hospodárskych objektov a výstavbou dopravných sietí,
   - porovnať predpoklady jednotlivých oblastí Slovenska pre cestovný ruch, turistiku a možnosti exkurzií,
   - analyzovať zákonitosti priestorového rozmiestnenia jednotlivých činností hospodárstva,
   - komplexne charakterizovať oblasti Slovenska z hľadiska prírodných celkov, hospodárskej aktivity človeka, ale aj tradícii a etnografie,
   - porovnať prírodné javy na celej zemeguli s prírodnými charakteristikami na území Slovenska,
   - sledovať prírodné a spoločenské javy v okolí svojho bydliska, porovnávať jeho históriu so súčasnosťou, získavať o nej informácie a vyhodnocovať ich,
   - využívať doplnkovú literatúru a štatistické údaje, povesti a ľudové piesne,
   - využívať poznatky z iných predmetov,
   - precvičovať zručnosti s buzolou, topografickou a turistickou mapou

Obsah
1.1 História a vznik štátu, jeho postavenie v Európe Poloha a jej význam v Európe
1.2 Prírodné pomery
1.3 Geologická stavba územia
1.4 Tvary zemského povrchu, pôsobenie endogénnych a exogénnych síl na zemský povrch.
   Vývojové typy reliéfu.
1.5 Podnebie a počasie Znečisťovanie ovzdušia,
1.6 Vodstvo
   Riečna sieť, jazerá a umelé vodné nádrže, podzemné vody, Znečistenie podzemných a povrchových vôd
1.7 Pôdy
   Pôdne typy, pôdne druhy, úrodnosť pôd, ochrana pôd.
1.8 Rastlinstvo a živočíšstvo
   Vývoj rastlinstva a živočíšstva na našom území. Rozšírenie rastlinných spoločenstiev a živočíchov. Ochrana rastlín a živočíchov.
1.9 Obyvateľstvo a sídla
   Vývoj počtu obyvateľov. Hustota zaľudnenia, pohyb obyvateľstva, štruktúra obyvateľov, vývoj sídelnej siete. Mestá a vidiecke sídla.
1.10 Hospodárstvo
   Štruktúra a vývoj hospodárstva. Priemysel. Lokalizačné činitele, priemyselné odvetvia, priemyselné oblasti. Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, prírodné podmienky pre poľnohospodársku a lesnú výrobu, využitie Zeme. Hlavné oblasti poľnohospodárskej výroby. Rastlinná a živočíšna výroba. Doprava a spoje. Štruktúra dopravy a charakteristika jednotlivých druhov. Cestovný ruch, školstvo, zdravotníctvo, kultúra.
1.11 Geografická charakteristika oblastí Slovenska
1.12 Geografická charakteristika miestnej krajiny

5 . r o č n í k (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Geografia ako veda

Ciele
   - získať základné poznatky o objekte, predmete skúmania a metódach geografie,
   - určiť postavenie geografie v systéme vied,
   - poznať význam geografie pre ľudskú spoločnosť

Obsah
1.1 Objekt geografie
1.2 Základné metódy geografie
1.3 Rozdelenie geografie a jej postavenie v systéme vied
1.4 Význam geografie pre ľudskú spoločnosť

2. Zem ako vesmírne teleso

Ciele
   - rozšíriť si základné poznatky o zemskom telese, postavení vo vesmíre,
   - vyvodiť geografické dôsledky postavenia Zeme v Slnečnej sústave,
   - charakterizovať dôsledky pohybov Zeme a ich vplyv na diferenciáciu krajinnej sféry

Obsah
2.1 Tvar a veľkosť Zeme
2.2 Pohyby Zeme
2.3 Slapové javy

3. Zemsky povrch a mapa

Ciele
   - vedieť využívať základné poznatky o mape, jej tvorbe a obsahu,
   - orientovať sa dokonale na mape pomocou zemepisnej siete,
   - porovnať základné druhy zobrazení

Obsah
3.1 Mierka mapy
3.2 Kartografické zobrazenia
3.3 Obsah mapy

4. Fyzická geografia

Ciele
   - získať základné poznatky z jednotlivých geografických vied,
   - vyvodiť vzťahy medzi čiastkovými sférami krajiny na Zemi a ich vzájomné ovplyvňovanie,
   - analyzovať tematické mapy a nadobudnúť zručnosť pracovať s nimi,
   - na základe získaných poznatkov sledovať javy a procesy prebiehajúce v prírode,
   - využívať medzipredmetové vzťahy,
   - komplexne charakterizovať vzájomné vzťahy medzi sférami na malom území,
   - zhodnotiť význam krajinného prostredia pre človeka, príčiny a následky poškodenia prírodnej časti Zeme,
   - získať schopnosť syntetizovať jednotlivé poznatky z čiastkových sfér krajinnej sféry, na základe získaných poznatkov vyvodzovať zovšeobecnenia

Obsah
4.1 Atmosféra
   4.1.1 Základné charakteristiky
      Zloženie a vertikálne členenie atmosféry. Meteorologické prvky. Počasie, klíma a klimatické činitele.
   4.1.2 Atmosférické procesy
      Výmena tepla a rozloženie teploty na Zemi. Výmena vlahy, rozdelenie vlahy a rozdelenie zrážok na Zemi. Prúdenie vzduchu v atmosfére. Vzduchové hmoty, atmosférické fronty, tlakové útvary.
   4.1.3 Klíma na Zemi
      Klimatické pásma a oblasti. Klíma na malom území. Zmeny klímy na Zemi.
   4.1.4 Počasie
      Predpovede počasia. Výkyvy počasia. Počasie a živé organizmy. Vplyv na človeka.
4.2 Hydrosféra
   4.2.1 Základné poznatky o hydrosfére. Obeh vody na Zemi a jeho bilancia.
   4.2.2 Svetový oceán
      Oceány a moria. Fyzikálne a chemické vlastnosti vody oceánov a morí. Dynamika oceánskej a morskej vody. Význam oceánu pre človeka.
   4.2.3 Vodstvo na súši
      Povrchové toky. Jazerá a umelé vodné nádrže. Ľadovce a stála snehová pokrývka. Podpovrchová voda.
4.3 Litosféra
   4.3.1 Základné poznatky o litosfére Stavba zemského telesa.
   4.3.2 Endogénne geologické procesy
      Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna. Tektonické procesy - horotvorná činnosť. Sopečná činnosť. Zemetrasenie.
   4.3.3 Chemizmus zemskej kôry a horninové zastúpenie
      Magmatické horniny. Sedimentárne horniny. Premenené horniny.
   4.3.4 Členenie zemskej kôry na malom území
      Význam hornín v krajine. Geologická mapa
4.4 Georeliéf
   4.4.1 Základné poznatky o georeliéfe
      Vlastnosti georeliéfu. Činitele a podmienky vzniku georeliéfu.
   4.4.2 Endogénne procesy a formy georeliéfu
   4.4.3 Exogénne procesy a formy georeliéfu
      Vodou podmienené procesy a formy. Kryogénne procesy a formy. Gravitačné, eolické a kozmogénne procesy a formy. Biogénne a antropogénne procesy a formy.
   4.4.4 Georeliéf na malom území.
4.5 Pedosféra
   4.5.1 Základné poznatky o pedosfére
      Zloženie pôdy. Vlastnosti pôdy.
   4.5.2 Pôdotvorné procesy a Činitele. Pôdne typy - planetárne členenie.
   4.5.3 Hlavné pôdne typy Slovenska a strednej Európy.
   4.5.4 Zákonitosti rozšírenia pôd
      Horizontálna a vertikálna zonálnosť pedosféry. Azonálnosť pedosféry. Členenie pedosféry na malom území.
   4.5.4 Znehodnotenie a ochrana pôd.
4.6 Biosféra
   4.6.1 Základné poznatky o biosfére.
   4.6.2 Planetárne členenie biosféry.
      Bioklimatické pásma a zóny. Vertikálne členenie biosféry.
   4.6.3 Členenie biosféry na malom území
   4.6.4 Vplyv človeka na biosféru
      Následky globálnej devastácie rastlinstva a živočíšstva. Následky ľudskej aktivity na rastlinstvo a živočíšstvo v blízkom okolí.
   4.6.5 Fyzickogeografické regióny Zeme.

5. Humnánna geografia

Ciele
   - oboznámiť sa s objektom štúdia humánnej geografie a získať základné poznatky z jednotlivých vedných disciplín,
   - analyzovať systém zložiek humannogeografického systému a jeho prepojenosť s fyzickogeografickou sférou,
   - zhodnotiť priestorovú aktivitu človeka a ním formovanú kultúrnu krajinu s jej zložkami v ich vývoji a priestorovej diferencovanosti,
   - analyzovať zákonitosti vývoja priestorových socioekonomických systémov,
   - analyzovať vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia, pri rozmiestnení obyvateľstva a jeho pohybe,
   - naučiť sa pracovať so štatistickým materiálom a vedieť ho využiť vo vyučovaní,
   - analyzovať problém vývoja počtu obyvateľov a jeho prognózy,
   - poznať a charakterizovať súčasné tendencie urbanizácie sveta,
   - sledovať stav a vývoj odvetví hospodárstva v jednotlivých regiónoch sveta a vedieť ho aplikovať na preberané učivo,
   - analyzovať vzťah hospodárstva a prírodnej časti krajiny

Obsah
5. 1 Obyvateľstvo
   5.1.1 Vývoj obyvateľstva a prognózy jeho vývoja
   5.1.2 Rozmiestnenie obyvateľstva
      Hustota obyvateľstva, rozmiestnenie obyvateľstva vo vzťahu k prírodným faktorom. Rozmiestnenie obyvateľstva vo vzťahu k socioekonomickým faktorom.
   5.1.3 Dynamika obyvateľstva
      Prirodzený pohyb obyvateľstva. Pôrodnosť. Úmrtnosť. Prirodzený prírastok. Mechanický pohyb obyvateľstva. Typy mechanického pohybu. Migrácia obyvateľstva.
   5.1.4 Štruktúra obyvateľstva
      Štruktúra podľa veku a pohlavia. Rasová štruktúra obyvateľstva. Jazyková štruktúra. Religiózna štruktúra obyvateľstva. Vzdelanostná štruktúra.
5.2 Sídla
   5.2.1 Základné jednotky a ich klasifikácia
      Klasifikácia sídiel. Vidiecke sídla. Mestá. Aglomerácie. Megalopolis.
   5.2.2 Štruktúra sídiel
      Veľkostná a funkčná štruktúra sídiel. Hierarchická štruktúra sídiel Teória centrálnych miest
   5.2.3 Vnútorná štruktúra mesta.
      Morfologická štruktúra - pôdorys. Funkčné členenie mesta. Priestorový rast mesta.
   5.2.4 Proces urbanizácie
      Aspekty a ukazovatele urbanizácie. Súčasné tendencie urbanizácie sveta.
5.3 Poľnohospodárstvo
   5.3.1 Význam poľnohospodárstva a jeho charakteristika.
   5.3.2 Typy poľnohospodárskej krajiny. Typy poľnohospodárskych závodov.
5.4 Priemysel a doprava
   5.4.1 Základné činitele priemyselnej výroby.
      Vznik a vývoj priemyselnej výroby. Hlavné typy a odvetvia priemyselnej výroby.
   5.4.2 Lokalizácia priemyselnej výroby
      Hlavné činitele vplývajúce na lokalizáciu priemyselnej výroby. Súčasné tendencie vývoja priemyselnej výroby. Zhodnotenie lokalizácie vybraných priemyselných závodov.
   5.4.3 Rozmiestnenie priemyslu
      Príčiny nerovnomerného rozmiestnenia priemyslu. Hlavné oblasti koncentrácie priemyselnej výroby vo svete.
   5.4.4 Hlavné druhy dopravy
      Úloha dopravy v organizácii života spoločnosti. Základné členenie dopravy. Činitele ovplyvňujúce výstavbu dopravných ciest a dopravných zariadení.
   5.4.5 Svetové dopravné systémy
      Príčiny rozdielov v úrovni dopravy v jednotlivých regiónoch sveta.
5.5 Cestovný ruch, služby a zahraničný obchod
   5.5.1 Cestovný ruch
      Vývoj cestovného ruchu. Faktory vplývajúce na cestovný ruch. Význam cestovného ruchu. Oblasti cestovného ruchu.
   5.5.2 Služby
      Sociálna infraštruktúra. Technická infraštruktúra.
   5.5.3 Zahraničný obchod
      Export a import. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu Teritoriálne zameranie zahraničného obchodu.
5.6 Humánnogeografické systémy
   5.6.1 Priestorová diferencovanosť socioekonomického rozvoja
      Kultúrno-geografické komplexné regióny sveta.

6. ročník (2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne)

1. Regionálna geografia sveta

Ciele
   - orientovať sa na mape a vedieť lokalizovať oceány, charakterizovať ich vlastnosti a vplyv na svetadiely,
   - zhodnotiť hospodársky význam oceánov,
   - charakterizovať podľa mapy svetadiely,
   - charakterizovať vplyv prírodných podmienok na diferenciáciu aktivít socioekonomickej sféry,
   - porovnať politicko-ekonomické postavenie vybraných krajín v rámci svetového hospodárskeho systému,
   - charakterizovať hospodársku úroveň štátov, prípadne skupín štátov v rámci regiónu,
   - charakterizovať obyvateľstvo, jeho aktivity,
   - porovnať štáty podľa prírodných podmienok a úrovne hospodárstva,
   - pri charakteristike vybraných oblastí sveta vedieť určiť prehľad prírodných podmienok, charakterizovať obyvateľstvo a hospodárstvo,
   - zhodnotiť negatívne zásahy ľudskej činnosti na životné prostredie jednotlivých oblastí sveta

Obsah
1.1 Úvod do štúdia regionálnej geografie sveta, politickoekonomická štruktúra sveta.
Jej stav a vývoj v historickom kon¬texte .
1.2 Regionálna geografia svetového oceánu
1.3 Regionálna geografia Antarktídy
1.4 Regionálna geografia Austrálie a Oceánie
1.5 Regionálna geografia Afriky
1.6 Regionálna geografia Ameriky
1.7 Regionálna geografia Ázie
1.8 Regionálna geografia Európy

2. Geografia Slovenskéi republiky

Ciele
   - získať základné poznatky z fyzickej a humánnej geografie v rámci územia Slovenskej republiky,
   - v medzipredmetových vzťahoch s dejepisom zopakovať vybrané historické poznatky o jednotlivých obdobiach a osobnostiach z histórie,
   - charakterizovať význam polohy v strede Európy pre spoluprácu s ostatnými štátmi,
   - určiť polohu Slovenska podlá geografických kritérií, vedieť sa orientovať na mape sveta,
   - získať poznatky o jednotlivých zložkách krajinnej sféry a ich priestorovej diferenciácii na území Slovenska,
   - vyvodiť zákonitosti procesov, prebiehajúcich v prírodnom prostredí a ich vzájomnú súvislosť,
   - vedieť analyzovať tematické mapy, precvičovať zručnosti pri práci s kartografickým materiálom a inými zdrojmi informácií,
   - analyzovať príčiny zhoršenia životného prostredia vo vybraných oblastiach Slovenska,
   - získať základné poznatky o obyvateľstve Slovenska,
   - vyvodiť vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia štátu a pri rozmiestňovaní obyvateľstva a jeho pohybe,
   - vedieť spracovávať štatistický materiál a aplikovať ho na preberané učivo,
   - charakterizovať základné poznatky o jednotlivých hospodárskych odvetviach,
   - sledovať stav a vývoj hospodárstva v súčasných ekonomických podmienkach a aplikovať ho na preberané učivo,
   - charakterizovať vzťah hospodárstva a životného prostredia,
   - vyvodiť vzťahy medzi prírodnými podmienkami a lokalizáciou hospodárskych objektov a dopravných sietí,
   - porovnať predpoklady jednotlivých oblastí Slovenska pre cestovný ruch, turistiku a možnosti exkurzií,
   - analyzovať zákonitosti priestorového rozmiestnenia jednotlivých odvetví hospodárstva,
   - využívať medzipredmetové vzťahy a aplikovať ich na vyučovanie geografie,
   - využívať poznatky získané pozorovaním, prakticky v teréne pozorovať jednotlivé zložky krajinnej sféry a precvičovaním naučiť sa chrániť prírodu

Obsah
2.1 Vývoj a poloha štátneho územia
   Geografický vývoj územia Slovenska. Poloha, rozloha, hranice.

3. Príroda

3.1 Geologický vývoj, stavba, nerastné suroviny
3.2 Reliéf
3.3 Podnebie a počasie
3.4 Vodstvo
3.5 Pôdy
3.6 Rastlinstvo a živočíšstvo

4. Obyvateľstvo a sídla

5. Hospodárstvo

5.1 Vývoj a štruktúra hospodárstva
5.2 Priemysel
5.3 Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
5.4 Doprava
5.5 Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo
5.6 Zahraničný obchod

6. Miestna krajina

7 . r o č n í k (1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

1. Geoekológia a environmentalistika

Ciele
   - skúmať vzájomné vzťahy medzi prírodnými komponentmi krajiny,
   - hodnotiť prírodné javy a procesy na určitom území,
   - získať poznatky o vzniku a vývoji krajinnej sféry Zeme, s ktorou je spätý život, sociálne a ekonomické činnosti ľudskej spoločnosti,
   - zhodnotiť vplyv človeka na krajinu ako existenčného prostredia,
   - analyzovať zákonitosti geosystému,
   - získať poznatky o geoekologickej štruktúre krajiny, účelových vlastnostiach, prírodných zdrojoch krajiny, o priestorovej organizácii krajiny a hodnotení krajiny,
   - analyzovať negatívne dôsledky činnosti ľudskej spoločnosti na krajinu, ale aj na zdravie ľudstva,
   - získať poznatky o právnej ochrane prírody a krajiny a vedieť ich využiť v praxi,
   - analyzovať a hodnotiť krajinu okolia školy

Obsah
1.1 Krajina ako prostredie života na Zemi
   Vznik a vývoj krajinného prostredia. Vzťah človeka ku krajinnému prostrediu. Životné prostredie.
1. 2 Krajina - jej štruktúra a organizácia
   Krajinná sféra, jej zloženie. Fyzickogeografická štruktúra krajiny. Účelové vlastnosti krajiny. Prírodné zdroje krajiny. Kultúrna krajina.
1. 3 Globálne environmentálne problémy krajinnej sféry Zeme
   Vplyv výrobných aktivít a dopravy. Vyčerpávanie surovinových zdrojov.
   Znečisťovanie prírodných zložiek krajiny.
   Funkcie ekosystémov pre život na Zemi.
   Globálne dôsledky činnosti človeka na ekosystémy Zeme.
   Odpady a hospodárenie s odpadmi.
1.4 Ochrana prírody a krajiny.
   Legislatíva na úseku ochrany životného prostredia Chránené územia na Slovensku.
   Medzinárodná spolupráca.
1.5 Hodnotenie a plánovanie krajiny
1.6 Diaľkový prieskum Zeme

2. Seminár k aktuálnym globálnym, regionálnym a lokálnym problémom krajinnej sféry.

     Vybrané problémy z environmentalistiky, analýza problému, vyhodnotenie poznatkov, zovšeobecnenie, návrh východísk na riešenie problému. Učebné osnovy sú spracované tak, že predpokladajú používanie doplňujúcich informácií. Fakty a údaje takto prezentované na hodine majú charakter dokumentujúci a ilustračný. Týka sa to najmä číselných údajov. Miera ich osvojenia nie je predmetom hodnotenia a klasifikácie. Vzhľadom na to, že rozsah aj hĺbka informácií je značná, treba klásť dôraz na zníženie záťaže pamäťových funkcií a sústrediť sa viac na hodnotenie faktov a javov, osvojovať si poznatky o príčinno-následných vzťahoch geografických javov a procesov. Dôležité je nadväzovať na poznatkový základ zo základnej školy.
     Obsah jednotlivých tematických celkov využíva aj poznatky z iných predmetov. Formy a metódy vyučovania nie sú predpísané, záleží na tvorivosti učiteľa a možností, ktoré má k dispozícii. Odporúčanými formami sú vychádzka a exkurzia, na ktorých je možné prebrať určitý tematický celok, najmä z učiva miestnej krajiny alebo z regionálnej geografie Slovenska. Vhodné je v každom ročníku vymedziť určitý čas na precvičovanie geografických zručností s topografickými a turistickými mapami.
     V nižších ročníkoch sa môžu uplatňovať didaktické hry, modelové situácie a ďalšie motivačné aktivity tak, aby učivo bolo zaujímavo sprístupnené žiakom a žiaci mali dostatok priestoru na samostatnú prácu a radosť z učenia. Vo vyučovacom procese sa hodnotí primerané ovládanie základných poznatkov, pojmov, faktov, pochopenie vzťahov medzi geografickými javmi, schopnosť reprodukovať poznatky, pohotovosť pri práci s mapou, schopnosť aplikovať získané poznatky v prírode, celková úroveň a kultivovanosť prejavu.
     Dôležité je preberať učivo tak, aby osvojené učivo vyústilo do konkrétnej problémovej úlohy a žiaci mohli získavať vedomosti a zručnosti prostredníctvom riešenia problémových úloh v teréne.

Štvorročné štúdium

OBSAH

     Výber učiva obsiahnutý v osnovách predmetu rešpektuje súčasný stav vedeckého poznania a umožňuje tiež začlenenie aktuálnych informácií o súčasných problémoch v krajine. Jednotlivé tematické celky vyučovania geografie logicky za sebou nasledujú. Zostavené a zaradené do ročníkov sú tak, aby na všeobecné poznatky , ktoré sú obsiahnuté v tematických celkoch fyzickej a humánnej geografie nadväzovali témy regionálnej geografie.
     Fyzickogeografická sféra sa uvádza ako systém čiastkových sfér. Jednotlivé čiastkové sféry sú výsledkom vzájomných časopriestorových procesov a väzieb. Socioekonomická sféra v sebe zahŕňa ľudskú spoločnosť s jej komplexnou aktivitou v čase a priestore. Témy regionálnej geografie sú koncipované ako výber aktuálnych javov a procesov, v ktorých si žiaci osvojujú faktografické poznatky na základe predchádzajúcich všeobecných poznatkov. Členenie svetadielov na regióny je orientačné, nie záväzne.
     Neoddeliteľnou súčasťou vyučovania je učivo o miestnej krajine, kde sa môžu aplikovať získané poznatky v praxi, nielen pri učive o Slovenskej republike.
     Záver kurzu geografie v gymnáziu predstavuje seminár, ktorý by mal obsahovať vybrané problémy z geografie a ponechávať priestor pre tvorivý prístup vyučujúcich a žiakov.
     Obsah učiva je členený na základné a rozši rujúce učivo záleží na učiteľovi. Hodiny venované opakovaniu a precvičovaniu nie sú zvlášť vyčlenené, ale sú zahrnuté v rámci tematického celku.
     Poradie tematických celkov v ročníku nie je záväzné, takisto nie sú určené ani formy a metódy vyučovania. Pocty hodín pri jednotlivých tematických celkoch sú len odporúčané.

1. Geografia ako veda

Ciele
   - získať základné poznatky o objekte, predmete skúmania a metódach geografie
   - určiť postavenie geografie s systéme vied
   - aplikovať význam geografie pre ľudskú spoločnosť

Obsah
1.1 Objekt geografie
1.2 Základné metódy geografie
1.3 Rozdelenie geografie a jej postavenie v systéme vied
1.4 Význam geografie pre ľudskú spoločnosť

2. Zem ako vesmírne teleso

Ciele
   - získať základné poznatky o zemskom telese, postavení vo vesmíre
   - vyvodiť geografické dôsledky postavenia Zeme v Slnečnej sústave
   - osvojiť so dôsledky pohybov zeme a ich vplyv na diferenciáciu krajinnej sféry

Obsah
2.1 Tvar a veľkosť zeme
2.2 Pohyby Zeme
2.3 Slapové javy

3. Zemský povrch a mapa

Ciele
   - vedieť využívať základné poznatky o mape, jej tvorbe a obsahu
   - orientovať sa dokonale na mape pomocou zemepisnej siete
   - porovnať základné druhy zobrazení

Obsah
3.1 Mierka mapy
3.2 Kartografické zobrazenia
3.3 Obsah mapy

4. Fyzická geografia

Ciele
   - získať základné poznatky z jednotlivých geografických vied
   - vyvodiť vzťahy medzi čiastkovými sférami krajiny na Zemi a ich vzájomné ovplyvňovanie
   - analyzovať tematické mapy a nadobudnúť zručnosť pracovať s nimi
   - na základe získaných poznatkov sledovať javy a procesy prebiehajúce v prírode
   - využívať medzipredmetové vzťahy
   - komplexne charakterizovať vzájomné vzťahy na malom území
   - zhodnotiť význam krajinného prostredia pre človeka, príčiny a následky poškodenia prírodnej časti Zeme
   - získať schopnosť syntetizovať jednotlivé poznatky z čiastkových sfér krajinnej sféry
   - na základe získaných poznatkov vyvodzovať zovšeobecnenia

Obsah
4.1 Atmosféra
   4.1.1 Základné charakteristiky
      Zloženie a vertikálne členenie atmosféry. Meteorologické prvky. Počasie, klíma a klimatické činitele.
   4.1.2 Atmosférické procesy
      Výmena tepla a rozloženie teploty na Zemi. Výmena vlahy a rozdelenie zrážok na Zemi. Prúdenie vzduchu v atmosfére. Vzduchové hmoty, atmosférické fronty, tlakové útvary.
   4.1.3 Klíma na Zemi
      Klimatické pásma a oblasti. Klíma na malom území. Zmeny klímy na Zemi
   4.1.4 Počasie
      Predpovede počasia. Výkyvy počasia. Počasie a živé organizmy. Vplyv človeka.
4.2 Hydrosféra
   4.2.1 Základné poznatky o hydrosfére
      Obeh vody na Zemi a jeho bilancia.
   4.2.2 Svetový oceán
      Oceány a moria. Fyzikálne a chemické vlastnosti vody oceánov a morí.
      Dynamika oceánskej a morskej vody. Význam oceána pre človek
   4.2.3 Vodstvo na súši
      Povrchové toky. Jazerá a umelé nádrže. Ľadovcové a stála snehová pokrývka.
      Podpovrchová voda.
4.3 Litosféra
   4.3.1 Základné poznatky o litosfére
      Stavba zemského telesa.
   4.3.2 Endogénne geologické procesy
      Základné jednotky pevnín a oceánskeho dna. Tektonické procesy- horotvorná činnosť
      Sopečná činnosť. Zemetrasenie.
   4.3.3 Chemizmus zemskej kôry a horninové zastúpenie
      Magmatické horniny. Sedimentárne horniny. Premenené horniny.
   4.3.4 Členenie zemskej kôry na malom území
      Význam hornín v krajine. Geologická mapa.
4.4 Georeliéf
   4.4.1 Základné poznatky o georeliéfe
      Vlastnosti georeliéfu. Činitele a podmienky vzniku georeliéfu.
   4.4.2 Endogénne procesy a formy georeliéfu
   4.4.3 Exogénne procesy a formy georeliéfu
      Vodou podmienené procesy a formy. Kryogénne procesy a formy. Gravitačné, eolické a kozmogénne procesy a formy. Biogénne a antropogénne procesy a formy.
   4.4.4 Georeliéf na malom území
4.5 Pedosféra
   4.5.1 Základné poznatky o pedosfére
      Zloženie pôdy. Vlastnosti pôdy.
   4.5.2 Pôdotvorné procesy a činitele. Pôdne typy- planetárne členenie
   4.5.3 Hlavné pôdne typy Slovenska a strednej Európy.
   4.5.4 Zákonitosti rozšírenia pôd
      Horizontálna a vertikálna zonálnosť pedosféry. Azonálnosť pedosféry.
      Členenie pedosféry na malom území.
   4.5.5 Znehodnotenie a ochrana pôd
4.6 Biosféra
   4.6.1 Základné poznatky o biosfére
   4.6.2 Planetárne členenie biosféry
      Bioklimatické pásma a zóny. Vertikálne členenie biosféry.
   4.6.3 Členenie globálnej devastácie rastlinstva a živočíšstva
   4.6.4 Vplyv človeka na biosféru
      Následky ľudskej aktivity na rastlinstvo a živočíšstvo v blízkom okolí.
   4.6.5 Fyzickogeografické regióny Zeme

5. Humánna geografia

Ciele
   - oboznámiť sa s objektom štúdia humánnej geografie a získať základné poznatky z jednotlivých vedných disciplín
   - analyzovať systém zložiek humánnogeografického systému a jeho prepojenosť s fyzickgeografickou sférou
   - zhodnotiť priestorovú aktivitu človeka a ním formovanú kultúru krajinu s jej zložkami v ich vývoji a priestorovej diferencovanosti
   - analyzovať zákonitosti vývoja priestorových socioekonomických systémov
   - analyzovať vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia, pri rozmiestnení obyvateľstva a jeho pohybe
   - naučiť sa pracovať so štatistickým materiálom a vedieť ho využiť- analyzovať problém vývoja poctu obyvateľov a jeho prognózy
   - poznať a charakterizovať súčasné tendencie urbanizácie sveta
   - sledovať stav a vývoj odvetví hospodárstva v jednotlivých regiónoch sveta a vedieť ho aplikovať na prebrané učivo

Obsah
5.1 Obyvateľstvo
   5.1.1 Vývoj obyvateľstva a prognózy jeho vývoja
   5.1.2 Rozmiestnenie obyvateľstva
      Hustota obyvateľstva, rozmiestnenie obyvateľstva vo vzťahu k prírodným faktorom.
      Rozmiestnenie obyvateľstva vo vzťahu k socioekonomickým faktorom.
   5.1.3 Dynamika obyvateľstva
      Prirodzený pohyb obyvateľstva. Pôrodnosť. Úmrtnosť.
      Prirodzený prírastok.
      Mechanický pohyb obyvateľstva.
      Typy mechanického pohybu. Migrácia obyvateľstva.
   5.1.4 Štruktúra obyvateľstva
      Štruktúra podľa veku a pohlavia. Rasová štruktúra obyvateľstva. Jazyková štruktúra.
      Religiózna štruktúra obyvateľstva. Vzdelanostná štruktúra.
5.2 Sídla
   5.2.1 Základné jednotky a ich klasifikácia
      Klasifikácia sídiel. Vidiecke sídla. Mestá. Aglomerácie. Megalopolis.
   5.2.2 Štruktúra sídiel
      Veľkostná a funkčná štruktúra sídiel
      ( hierarchická štruktúra sídiel.)
      ( teória centrálnych miest)
   5.2.3 Vnútorná štruktúra mesta
      Morfologická štruktúra- pôdorys. Funkčné členenie mesta. Priestorový rast mesta
   5.2.4 proces urbanizácie
      Aspekty a ukazovatele urbanizácie. Súčasné tendencie urbanizácie sveta.
5.3 Poľnohospodárstvo
   5.3.1 Význam poľnohospodárstva jeho charakteristika.
   5.3.2 Typy poľnohospodárskej krajiny
      Typy poľnohospodárskych závodov
5.4 Priemysel
   5.4.1 Základné činitele priemyselnej výroby
      Vznik a vývoj priemyselnej výroby. Hlavné typy a odvetvia priemyselnej výroby.
   5.4.2 Lokalizácia priemyselnej výroby
      Hlavné činitele vplývajúce na lokalizáciu priemyselnej výroby. Súčasné tendencie vývoja priemyselnej. Zhodnotenia lokalizácie vybraných priemyselných závodov.
   5.4.3 Rozmiestnenie priemyslu
      Príčiny nerovnomerného rozmiestnenia priemyslu.
      Hlavné oblasti koncentrácie priemyselnej výroby vo svete.
   5.4.4 Hlavné druhy dopravy.
      Úloha dopravy v organizácii života spoločnosti. Základné členenie dopravy. Činitele ovplyvňujúce výstavbu dopravných ciest a dopravných zariadení.
   5.4.5 Svetové dopravné systémy
      Príčiny rozdielov v úrovni dopravy v jednotlivých regiónoch sveta.
5.5 Cestovný ruch
   5.5.1 Cestovný ruch
      Vývoj cestovného ruchu. Faktory vplývajúce na CR.
      Význam cestovného ruchu. Oblasti cestovného ruchu.
   5.5.2 Služby
      Sociálna infraštruktúra. Technická infraštruktúra.
   5.5.3 Zahraničný obchod
      Export a import. Tovarová štruktúra zahraničného obchodu. Teritoriálne zameranie zahraničného obchodu.
5.6 Humánnogeografické systémy
   5.6.1 Priestorová diferencovanosť socioekonomického rozvoja. Kultúrno- geografické komplexné regióny sveta. Modely vývoja sveta.

2. ročník ( 2 hodiny týždenne, 66 hodín ročné)

1. Regionálna geografia sveta

Ciele
   - orientovať sa na mape a vedieť lokalizovať oceány, charakterizovať ich vlastnosti a ich vplyv na svetadiely
   - zhodnotiť hospodársky význam oceánov
   - charakterizovať podľa mapy svetadiely
   - charakterizovať vplyv prírodných podmienok na diferencovanie aktivít socioekonomickej sféry
   - porovnať politicko- ekonomické postavenie vybraných krajín v rámci svetového hospodárskeho systému
   - charakterizovať hospodársku úroveň štátov, prípadne skupín štátov v rámci regiónu
   - charakterizovať obyvateľstvo, jeho aktivity
   - porovnať štáty podľa prírodných podmienok a úrovne hospodárstva- pri charakteristike jednotlivých štátov vedieť určiť prehľad prírodných podmienok, charakterizovať obyvateľstvo a hospodárstvo
   - zhodnotiť negatívne zásahy ľudskej činnosti na životné prostredie jednotlivých krajín

Obsah
1.1 Úvod do štúdia regionálnej geografie sveta, politicko- ekonomická štruktúra sveta. Jej stav a vývoj v historickom kontexte.
1.2 Regionálna geografie Svetového oceána
1.3 Regionálna geografia Antarktídy
1.4 Regionálna geografia Austrálie a Oceánie
1.5 Regionálna geografia Afriky
1.6 Regionálna geografia Ameriky
1.7 Regionálna geografia Ázie
1.8 Regionálna geografia Európy

2. Regionálna geografia Slovenska

Ciele
   - získať základné poznatky z fyzickej a humánnej geografie v rámci územia Slovenskej republiky
   - v medzipredmetových vzťahoch s dejepisom zopakovať vybrané historické poznatky o jednotlivých obdobiach a osobnostiach z histórie
   - charakterizovať význam polohy v strede Európy pre spoluprácu s ostatnými štátmi
   - určiť polohu Slovenska podľa geografických kritérií, vedieť sa orientovať na mape sveta
   - získať poznatky o jednotlivých zložkách krajinnej sféry a ich priestorovej diferenciácii na území Slovenska
   - vyvodiť zákonitosti procesov, prebiehajúcich v prírodnom prostredí a ich vzájomnú súvislosť
   - vedieť analyzovať tematické mapy, precvičovať zručnosti pri práci s kartografickým materiálom a inými zdrojmi informácií
   - analyzovať príčiny zhoršenia životného prostredia vo vybraných oblastiach Slovenska
   - získať základné poznatky o obyvateľstve Slovenska
   - vyvodiť vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia štátu a pri rozmiestňovaní obyvateľstva a jeho pohybe
   - vedieť spracovať štatistický materiál a aplikovať ho na preberané učivo
   - charakterizovať základné poznatky o jednotlivých hospodárskych odvetviach
   - sledovať stav a vývoj hospodárstva v súčasných ekonomických podmienkach a aplikovať ho na preberané učivo
   - charakterizovať vzťah medzi prírodnými podmienkami a lokalizáciou hospodárskych objektov a dopravných sietí
   - porovnať predpoklady jednotlivých oblastí Slovenska pre cestovný ruch, turistiku a možnosti exkurzií
   - analyzovať zákonitosti priestorového rozmiestnenia jednotlivých odvetví hospodárstva
   - využívať poznatky získané pozorovaním
   - prakticky v teréne pozorovať jednotlivé zložky krajinnej sféry a precvičovaním naučiť sa chrániť

Obsah
2.1 Vývoj a poloha štátneho
   2.1.1 Geopolitický vývoj územia Slovenska
   2.1.2 Poloha, rozloha, hranice
2.2 Príroda
   2.2.1 Geologický vývoj, stavba, nerastné suroviny
   2.2.2 Reliéf
   2.2.3 Podnebie a počasie
   2.2.4 Vodstvo
   2.2.5 Pôdy
   2.2.6 Rastlinstvo a živočíšstvo
2.3 Obyvateľstvo a sídla
   2.3.1 Vývoj osídlenia
   2.3.2 Obyvateľstvo
   2.3.3 Sídla
2.4 Hospodárstvo
   2.4.1 Vývoj a štruktúra hospodárstva
   2.4.2 Priemysel
   2.4.3 Poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo
   2.4.4 Doprava
   2.4.5 Cestovný ruch, zdravotníctvo, školstvo
   2.4.6 Zahraničný obchod
2.5 Miestna krajina

4.ročník ( 1 hodina týždenne, 30 hodín ročne)

1. Geoekológia a environmentalistika

Ciele
   - skúmať vzájomné vzťahy medzi prírodnými komponentmi krajiny
   - hodnotiť prírodné javy a procesy na určitom území
   - získať poznatky o vzniku a vývoji krajinnej sféry Zeme, s ktorou je spätý život, sociálne a ekonomické činnosti ľudskej spoločnosti
   - zhodnotiť vplyv človeka na krajinu ako existenčného prostredia
   - analyzovať zákonitosti geosystému
   - získať poznatky o geoekologickej štruktúre krajiny, účelových vlastnostiach, prírodných zdrojoch krajiny, o priestorovej organizácii krajiny a hodnotení krajiny
   - analyzovať negatívne dôsledky činnosti ľudskej spoločnosti na krajinu, ale aj na zdravie ľudstva
   - získať poznatky o právnej ochrane prírody a krajiny a vedieť ich využiť v praxi
   - analyzovať a hodnotiť krajinu okolia školy

Obsah
1.1 Krajina ako prostredie života na Zemi
   1.1.1 Vznik a vývoj krajinného prostredia
   1.1.2 Vzťah človeka ku krajinnému prostrediu
   1.1.3 Životné prostredie
1.2 Krajina- jej štruktúra a organizácia
   1.2.1 Krajinná sféra, jej zloženie
   1.2.2 Fyzickogeografická štruktúra krajiny
   1.2.3 Účelové vlastnosti krajiny
   1.2.4 Prírodné zdroje krajiny
   1.2.5 Kultúrna krajina
1.3 Globálne environmentálne problémy krajinnej sféry Zeme
   1.3.1 Vplyv výrobných aktivít a dopravy
   1.3.2 Vyčerpávanie surovinových zdrojov
   1.3.3 Znečisťovanie prírodných zložiek krajiny
   1.3.4 Funkcie ekosystémov pre život na Zemi
   1.3.5 Globálne dôsledky činnosti človeka na ekosystémy Zeme
   1.3.6 Odpady a hospodárenie a odpadmi
1.4 Ochrana prírody a krajiny
   1.4.1 Legislatíva na úseku ochrany ŽP
   1.4.2 Chránené územia na Slovensku
   1.4.3 Medzinárodná spolupráca
(1.5 Hodnotenie a plánovania krajiny)
(1.6 Diaľkový prieskum zeme)

2. Seminár k aktuálnym globálnym, regionálnym a lokálnym problémom krajinnej sféry

Vybrané problémy z environmentalistiky, analýza problému, vyhodnotenie poznatkov, zovšeobecnenie, návrh východísk na riešenie problému

PROCES

     Učebne osnovy sú spracované tak, že predpokladajú používanie doplňujúcich informácií. Fakty a údaje takto prezentované na hodine majú charakter dokumentujúci a ilustračný. Týka sa to najmä číselných údajov. Miera ich osvojenia nie je predmetom hodnotenia a klasifikácie. Vzhľadom na to, že rozsah aj hĺbka informácií je značná, treba klásť dôraz na zníženie záťaže pamäťových funkcií a sústrediť sa viac na hodnotenie faktov a javov, osvojovať si poznatky o príčinno- následných vzťahoch geografických javov a procesov. Dôležité je nadväzovať na poznatky zo základnej školy.
     Obsah jednotlivých tematických celkov využíva aj poznatky z iných predmetov.
     Odporúčané formy sú aj vychádzka a exkurzia, na ktorých je možné prebrať určitý tematický celok, najmä z učiva miestnej krajiny alebo regionálnej geografie Slovenska.
     Dôležité je preberať učivo tak, aby osvojené učivo vyústilo do konkrétnej problémovej úlohy a žiaci mohli získavať vedomosti a zručnosti prostredníctvom riešenia problémových úloh v teréne.