Osemročné štúdium

Štvorročné štúdiu

     Vzdelávací štandard z geografie je pedagogický dokument, ktorý reguluje výchovno–vzdelávací proces na výstupe a zároveň konkretizuje a operacionalizuje vzdelávacie ciele učebných osnov na úrovni, ktorá sa požaduje pre základné geografické vzdelávanie.
     Štandard je koncipovaný ako stupňový, čo znamená, že požiadavky na vedomosti a zručnosti sú v ňom formulované pre celý stupeň a nie pre jednotlivé ročníky. Štandard vymedzuje základné učivo, o ktorom sa predpokladá, že ho zvládnu všetci žiaci, aj keď nie na rovnakej úrovni. Základné učivo je v štandarde členené podľa tematických celkov. Každý tematický celok obsahuje obsahovú časť – rámcové prezentovanie základného učiva z daného tematického celku. Z neho sú generované požiadavky na vedomosti a zručnosti žiaka, ktoré po absolvovaní daného tematického celku má ovládať. Aby bolo jednoznačné, v akom rozsahu a hĺbke majú žiaci jednotlivé požiadavky ovládať, sú za nimi zaradené exemplifikačné úlohy.
     Pri stanovení základného geografického obsahu sa vzali do úvahy ciele geografického vzdelávania ako aj ciele učebného predmetu. Vzhľadom na ciele spoločnosti a ciele žiakov.

Štruktúra vzdelávacieho štandardu:
a) Obsahová časť vzdelávacieho štandardu
b) Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov
c) Exemplifikačné úlohy

a) Obsahová časť štandardu
   V obsahovej časti sú základné pojmy, fakty a vzťahy v rámcovej podobe z nasledujúcich tematických celkov a tém:
Význam geografie pre ľudskú spoločnosť
   Objekt a predmet geografie
   Význam geografie pre ľudskú spoločnosť
Planéta Zem a jej zobrazovanie
   Planéta Zem
   Pohyby Zeme
   Mesiac
   Zobrazovanie Zeme
Fyzická geografia
   Atmosféra
   Litosféra a georeliéf
   Hydrosféra
   Pedosféra
   Biosféra
   Fyzickogeografické regióny
Humánna geografia
   Obyvateľstvo a sídla
   Činnosť obyvateľstva
   Sídla
   Humánnogeografické regióny
Regionálna geografia sveta
   Politická mapa sveta
Geografia Európy
   Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť
   Prírodné pomery
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
   Oblasti Európy
   Aplikácia najnovších informácií o Európe
Geografia Ázie
   Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť
   Prírodné pomery
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
   Oblasti Ázie
   Aplikácia najnovších informácií o Ázii
Geografia Afriky
   Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť
   Prírodné pomery
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
   Oblasti Afriky
   Aplikácia najnovších informácií o Afrike
Geografia Ameriky
   Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť
   Prírodné pomery
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
   Oblasti Ameriky
   Aplikácia najnovších informácií o Amerike
Geografia Austrálie, Oceánie
   Poloha, ohraničenie, rozloha
   Prírodné pomery
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
   Austrálsky zväz, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea
   Aplikácia najnovších informácii o Austrálii a Oceánii
Geografia polárnych oblastí, oceánov
   Porovnať polohu, podnebie a hospodárske využitie Arktídy a Antarktídy
   Určiť rozloženie jednotlivých častí Svetového oceána
   Porovnať hospodárske využitie jednotlivých oceánov
Geografia Slovenskej republiky
   Poloha
   Geologická stavba a reliéf
   Podnebie a počasie
   Vodstvo
   Pôdy
   Rastlinstvo a živočíšstvo
   Obyvateľstvo a sídla
   Hospodárstvo
Geoekológia
   Krajina
   Krajinná štruktúra a priestorová organizácia
   Kultúrna krajina
   Globálne environmentálne problémy
   Funkcie ekosystémov
   Legislatíva

b) Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov sú sformulované ako operacionalizované ciele, ktoré konkrétne vyjadrujú, na akej úrovni má žiak ovládať poznatky.
   Formulácia operacionalizovaných cieľov vychádza z Bloomovej a Niemierkovej taxonómie a konkretizujú sa tri úrovne: zapamätanie a porozumenie, špecifický transfer, nešpecifický transfer.
   Vzdelávací štandard z geografie nadväzuje na vzdelávací štandard zo zemepisu pre 2. stupeň základnej školy, preto mnohé základné pojmy, fakty a javy, ktoré sú predpokladom na osvojenie si určitých vedomostí a zručností, sa už neuvádzajú vo vzdelávacom štandarde pre gymnáziá.
Požiadavky na vedomosti a zručnosti, ktoré sa odporúča aplikovať na miestnu krajinu, sú označené symbolom ♣, podobne ako vo vzdelávacom štandarde pre základnú školu.
Taktiež požiadavky na prácu s obrysovou alebo slepou mapou sú osobitne vyznačené a fakty, ktoré treba lokalizovať na obrysovej alebo slepej mape sú podčiarknuté v obsahovej časti.
   Požiadavky komplexného charakteru (treba pri nich využiť syntézu viacerých získaných poznatkov) sú označené symbolom ♠.

c) Exemplifikačné úlohy uvedené pri každej požiadavke spresňujú rozsah a hĺbku konkrétnej požiadavky.
Úlohy sú sformulované tak, aby pomohli žiakom dosiahnuť stanovené ciele. Zameriavajú sa na konkretizáciu vedomostí a zručností nielen v školskom a mimoškolskom prostredí, schopnosť, ale predovšetkým použiť ich v praktických situáciách.

Základné kategórie zadaní, viaceré z nich tvoria parciálnu časť komplexnejších úloh.
a) úlohy na reprodukciu získaných poznatkov,
   Príklad: Vymenujte základné typy vzduchových hmôt a charakterizujte ich vlastnosti.
b) úlohy na porozumenie (a vysvetlenie) javov a vzťahov medzi geografickými pojmami, javmi,
   Príklad: Vysvetlite, ako na atmosférickom fronte vznikne cyklóna.
c) úlohy na prácu s mapou,
   Príklad: Porovnajte (pomocou mapy) vybraté povrchové celky a zhodnoťte ich vplyv na rozmiestnenie hlavných trás dopravy.
d) úlohy na tvorbu máp, diagramov, kartogramov a i.
   Príklad: Vytvorte diagram tovarovej štruktúry zahraničného obchodu Slovenska v roku 2000 (pomocou štatistických údajov).
e) experimentálne úlohy, podklady z terénu,
   Príklad: Podľa podkladov predpovedí počasia uveďte, či ho ovplyvňovalo anticyklonálne alebo cyklonálne prúdenie.
f) úlohy s využitím formalizácie väzieb (matematika, fyzika a i.),
   Príklad: Vypočítajte rozdiel miestnych časov dvoch miest, ak rozdiel ich geografickej dĺžky je 20°.
g) úlohy na získavanie informácií zo zdrojov,
   Príklad: Z tabuliek zistite 5 najväčších námorných prístavov podľa objemu prepraveného tovaru.
h) úlohy na slovné vyjadrovanie,
   Príklad: Opíšte osídľovanie Austrálie Európanmi, určte aké problémy s tým súviseli a aký je vzťah medzi pôvodným obyvateľstvom a prisťahovalcami.
i) úlohy na využitie informácii v praktickom živote.
   Príklad: Zhodnoťte možnosti rozvoja jednotlivých druhov cestovného ruchu v miestnej oblasti.

Exemplifikačné úlohy nie sú formulované priamo ako úlohy do testov, ale možno prostredníctvom nich dosiahnuť požadovanú úroveň vzdelania pri hodnotení ústnej alebo písomnej odpovede.

Význam geografie pre ľudskú spoločnosť

1. Objekt a predmet geografie
názov geografia, objekt geografie, predmet geografie, krajinná sféra, krajina, fyzickogeografická a socioekonomická sféra
2. Význam geografie pre ľudskú spoločnosť
fyzická geografia, humánna geografia, regionálna geografia, poznávací význam, praktický význam geografie

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Objekt a predmet geografie

1.1 Vysvetliť pojem geografia, geografia v minulosti a v súčasnosti.
   • Vysvetlite názov geografia
   • Opíšte predmet geografie v antickom Grécku.
   • Vysvetlite, čo je objektom geografie v súčasnosti, určte hlavnú úlohu geografie.
   • Porovnajte objekt geografie s objektmi iných vied, napr. matematikou, fyzikou, biológiou.
   • Posúďte rozdiel medzi objektom a predmetom geografie.
   • Porovnajte štruktúrny a regionálny prístup pri štúdiu krajinnej sféry.
   • Vysvetlite čo je obsahom fyzickej geografie, humánnej geografie, regionálnej geografie.

2. Význam geografie pre ľudskú spoločnosť

2.1 Vysvetliť význam geografie pre ľudskú spoločnosť
   • Na konkrétnych príkladoch zhodnoťte, kde sa uplatňujú vedomosti z geografie.
   • Vymenujte a posúďte, ktoré problémy rieši geografia v súčasnosti.

Planéta Zem a jej zobrazovanie

1. Planéta Zem
Zem vo vesmíre, vesmír, galaxia, slnečná sústava, planéty, mesiace, tvar Zeme, veľkosť Zeme, pohyby Zeme a ich dôsledky, modely Zeme
2. Pohyby Zeme
rotácia Zeme, doba rotácie, slnečný deň, uhlová rýchlosť rotácie, časové pásma, pásmový čas, miestny čas, obeh Zeme okolo Slnka a jeho dôsledky, tvar dráhy obehu Zeme, skutočné pohyby Zeme a zdanlivé pohyby Slnka, uhol zemskej osi k rovine obehu
3. Mesiac
charakteristika Mesiaca (veľkosť, vzdialenosť, pohyby, fázy) vplyv Mesiaca na Zem (príliv, odliv, význam slapových javov)
4. Zobrazovanie Zeme
kartografia, mapa, proces tvorby máp, mierka mapy, druhy máp podľa mierky, kartografické zobrazenia, (priame, nepriame, rovnakouhlé, rovnakoplošné, azimutálne, valcové, kužeľové), obsah mapy (topografický, tematický), legenda, geografická poloha

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Planéta Zem

1.1 Vysvetliť pojmy vesmír, galaxia, slnečná sústava, planéty, mesiace.
   • Uveďte rozdiely medzi pojmami vesmír, galaxia, slnečná sústava, planéty, mesiace.
1.2 Určiť postavenie Zeme v slnečnej sústave
   • Zakreslite do schémy slnečnej sústavy postavenie Zeme medzi ostatnými objektmi slnečnej sústavy.
1.3 Opísať a graficky znázorniť tvar Zeme (geoid), matematické zobrazenie Zeme (sféroid)
   • Opíšte a graficky znázornite tvar Zeme (použite glóbus).
   • Vysvetlite vplyv rotácie Zeme na jej tvar.
   • Charakterizujte a porovnajte geoid a sféroid.
1.4 ♠Analyzovať a klasifikovať dôsledky tvaru Zeme na podnebie, pôdu, rastlinstvo a ich priestorové usporiadanie
   • Uveďte aké dôsledky má tvar Zeme na rozdiely prílevu tepla, svetla a vyvoďte všeobecné závery. Zakreslite situáciu na schéme.
   • Na konkrétnych príkladoch určte súvislosti medzi rozdielnym prílevom tepla, svetla a usporiadaním podnebia, rastlinstva, pôd (množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na rovník a na póly).

2. Pohyby Zeme

2.1 Poznať smer a čas rotácie Zeme
   • Demonštrujte na glóbuse smer rotácie Zeme a uveďte čas rotácie Zeme okolo svojej osi.
2.2 Vymenovať a vysvetliť dôsledky rotácie Zeme na zmenu denného rytmu procesov v krajine
   • Vysvetlite striedanie dňa a noci na Zemi.
   • Objasniť vznik Coriolisovej sily.
   • Uveďte a na obrázku schematicky znázornite, ako sa prejavuje Coriolisova sila na prúdenie vzduchu a vody.
2.3 Vysvetliť súvislosť medzi uhlovou rýchlosťou rotácie Zeme a časovými pásmami
   • Vysvetlite, ako sa vypočíta uhlová rýchlosť rotácie Zeme.
   • Vypočítajte, koľko hodín je v New Yorku, ak v Prahe je 11.00 h predpoludním.
   • Vypočítajte, koľko hodín je na 15 ° západnej dĺžky, 30 ° západnej dĺžky, 30 ° východnej dĺžky, ak na nultom poludníku je 12 hodín. Riešenie zovšeobecnite. Vyvoďte všeobecné závery o príčinách vzniku časových pásem.
   • Uveďte počet časových pásem na Zemi a opíšte, ako sú na Zemi rozdelené.
   • Vysvetlite rozdiel medzi pásmovým časom a miestnym časom. Zdôvodnite zavedenie pásmového času.
   • Vypočítajte miestny čas vášho bydliska, ak je pásmový čas 12.00 h.
   • Vypočítajte rozdiel miestnych časov, ak rozdiel ich geografickej dĺžky je 20 °.
   • Ako sa v praxi rieši prechod z jedného časového pásma do druhého a prechod dátumovou hranicou?
   • Určte a zdôvodnite, v ktorom z miest Paríž, Londýn, Budapešť nastane v ten istý deň najskôr poludnie.
2.4 Charakterizovať hlavné prvky obehu Zeme okolo Slnka
   • Graficky znázornite obeh Zeme okolo Slnka.
   • Uveďte názov dráhy, po ktorej obieha Zem okolo Slnka a aký má tvar.
   • Určte čas, za ktorý Zem obehne okolo Slnka.
2.5 Vysvetliť pojmy príslnie, odslnie, porovnať rýchlosť obehu v príslní a odslní
   • Uveďte priemernú rýchlosť obehu Zeme okolo Slnka a ako sa mení v priebehu roka.
   • Vysvetlite a rozlíšte pojmy príslnie (perihélium), odslnie (afélium).
   • Dokreslite do schémy obežnej dráhy Zeme príslnie a odslnie.
2.6 Poznať dátumy rovnodennosti, slnovratov
   • Načrtnite schému obehu Zeme okolo Slnka, vyznačte na nej polohu Zeme v jednotlivých ročných obdobiach (podľa severnej pologule). Vyznačte body (dátumy) jarnej a jesennej rovnodennosti, letného a zimného slnovratu.
2.7 ♠Analyzovať a zhodnotiť dôsledky nerovnomernej rýchlosti obehu Zem okolo Slnka
   • Na schéme obehu Zeme okolo Slnka vyznačte časti dráhy, v ktorých Zem obieha rýchlejšie a v ktorých pomalšie.
   • Vysvetlite, prečo je leto na severnej pologuli dlhšie a chladnejšie ako leto na južnej pologuli.
2.8 Zdôvodniť dôsledky sklonu zemskej osi k rovine obehu
   • Zakreslite do obrázka polohu Zeme voči Slnku, zvýraznite sklon zemskej osi. Určte, ako sa v lete mení dĺžka dňa v závislosti od geografickej šírky. Posúďte, aké dôsledky má tento jav pre poľnohospodárstvo.
   • Zdôvodnite, prečo geografická šírka obratníkov je 23,5 °a polárnych kružníc 66,5°.
   • Vymenujte miesta na Zemi, na ktorých trvá deň (svetlo) a noc (tma) počas 24 hodín rovnako dlho po celý rok.

3. Mesiac

3.1 Opísať postavenia Mesiaca v slnečnej sústave
   • Zakreslite polohu Mesiac do schémy slnečnej sústavy.
   • Porovnajte Mesiac so Zemou (hmotnosť, veľkosť, tvar)
3.2 Opísať pohyby Mesiaca
   • Načrtnite do schémy slnečnej sústavy dráhu obehu Mesiaca okolo Slnka.
   • Zakreslite do náčrtu Slnko, Mesiac, Zem v rôznych vzájomných postaveniach. Zdôvodnite vznik mesačných fáz.
3.3 Vysvetliť príčiny vzniku slapových javov
   • Vysvetlite čo sú slapové javy , určte ich príčinu a opíšte ich prejavy na tvar zemského telesa.
   • Opíšte vznik a priebeh prílivu a odlivu. Posúďte ich význam pre život človeka.
   • Zhodnoťte možnosti využitia prílivu v hospodárstve.

4. Zobrazovanie Zeme

4.1 Vysvetliť pojem kartografia, zhodnotiť úlohu kartografie
   • Vysvetlite pojem kartografia, určte jej úloha a zhodnoťte jej praktický význam.
4.2 Vysvetliť pojem mapa, vyhodnotiť obsah (čítať) mapy, porovnať rôzne druhy máp
   • Opíšte mapové znaky na rôznych druhoch máp a porovnajte tematické a všeobecnozemepisné mapy.
4.3 Používať mapy a rôzne geografické metódy na získavanie informácií o Zemi
   • Charakterizujte rôzne druhy geografických metód (diagramy, kartogramy) a uveďte príklady ich použitia (rozmiestnenia obyvateľstva, energetická spotreba, splavnosť riek, priemerná ročná teplota a i.).
   • Posúďte význam geografických databáz (sčítanie obyvateľstva), leteckých fotografií a DPZ.
4.4 Opísať proces tvorby máp
   • Zhotovte tematickú mapu (kartogram) na znázornenie vybratých javov (priemerná dĺžka života v regiónoch).
   • Skonštruujte tematickú mapu odlíšením línií (železničné trate so zvýraznením počtu prepravených osôb a i.).
   • Zhotovte tematickú mapu so zakreslením veľkostných kategórií sídel.
4.5 Uveď príklady využitia máp v praktickom živote
   • Vypočítajte približné vzdialenosti dvoch miest pomocou mierky mapy.
   • Vypočítajte mierku mapy, ak je daná vzdialenosť medzi dvoma miestami zakreslenými na mape.
   • Lokalizujte polohu daného miesta na mape geografickými súradnicami.
   • Podľa mapy dostupnosti sídel určte najvhodnejšiu lokalizáciu vybratej ľudskej aktivity (služby a i.).
4.6 Porovnať základné kartografické zobrazenia a klasifikovať vhodnosť ich použitia (tvar a veľkosť zobrazovaného územia)
   • Porovnajte azimutálne, valcové a kužeľové zobrazenie a uveďte ich výhody a nevýhody ich použitia.
   • Načrtnite princíp kužeľového, azimutálneho a valcového zobrazenia.
   • Rozhodnite, ktoré kartografické zobrazenie by ste použili na mapu Afriky, Zeme, Slovenska.
4.7 Objasniť rozdiely v skreslení v jednotlivých zobrazeniach
   • Uveďte konkrétne príklady, keď nastáva skreslenie pri jednotlivých zobrazeniach.
4.8 Rozlíšiť tematický a topografický obsah mapy
   • Uveďte konkrétne príklady topografických a tematických máp.
4.9 Poznať základné princípy generalizácie máp
   • Porovnajte mapy toho istého regiónu v rôznych mierkach. Porovnajte, ako sa na nich prejavuje generalizácia.

Fyzická geografia

1. Atmosféra
atmosféra, meteorológia, význam atmosféry, zloženie a členenie atmosféry, počasie, meteorologické prvky, meteorologické javy, klíma, klimatotvorné činitele, makroklíma, mikroklíma, rozloženie teploty a zrážok na Zemi, teplotné pásma, rozloženie teploty na Zemi, tepelná rovnováha, činitele vplývajúce na rozloženie zrážok, zrážkové pásma, prúdenie vzduchu, vietor, všeobecná cirkulácia ovzdušia, Coriolisova sila, monzúny, pasáty, západné a východné vetry, miestne vetry, inverzia teploty, topoklíma, možnosť aplikácie všeobecných poznatkov na malom území, vzduchové hmoty, atmosferické fronty (arktický, polárny, tropický), mimotropické tlakové útvary, cyklóny, tlakové útvary na polárnom fronte, tropické tlakové útvary, tropické cyklóny, stacionárne cyklóny, znaky oceánskeho a kontinentálneho podnebia, hlavné klimatické pásma (podľa Alisova), ekvatoriálne, subekvatoriálne, subtropické, pásmo miernych šírok, subarktické, arktické, topoklíma, miestne vetry, inverzia teploty, synoptická meteorológia, synoptická mapa, zmeny teplôt na Zemi počas geologických období, znečistenie ovzdušia, význam ozónovej vrstvy
2. Litosféra a georeliéf
litosféra, zloženie zemského telesa, stavba a vlastnosti zemskej kôry, rozdelenie litosféry (pevninská, oceánska), horniny tvoriace litosféru, astenosféra, litosférické dosky a ich pohyb, dôsledky ich pohybov, vnútorné procesy, vznik pohorí, vulkanizmus, zemetrasenie, vrásové poruchy, príkrovy, planetárne členenie litosféry, stabilné časti pevnín, štíty, platformy, mobilné orogénne zóny, jednotky oceánskeho dna, tvárnosť zemského povrchu pôsobenie geomorfologických činiteľov (vodou, mrazom podmienené, gravitačné, kozmogénne, biogénne, antropogénne procesy), typy georeliéfu
3. Hydrosféra
hydrosféra, voda na Zemi a jej zásoby, svetový oceán a jeho časti, moria, teplota a salinita, morskej vody, dynamika morskej vody (kozmické vplyvy, fyzikálnomechanické a geodynamické vplyvy), voda súše, povrchové toky, hydrografická sieť, povodie, rozvodie, úmorie, hustota a tvar riečnej site, vodný stav, prietok, režim odtoku, jazerá, vodné nádrže, ľadovce a stála snehová pokrývka, podpovrchová voda
4. Pedosféra
pedosféra, pôda, pôdotvorné činitele, pôdne horizonty, zloženie pôd, štruktúra a textúra pôdy, reakcia pôdy, humus, úrodnosť pôdy, pôdne druhy, pôdotvorné procesy, pôdne typy, význam pôd
5. Biosféra
biosféra, ekologické činitele, krajinný ekosystém, bioklimatické pásma, vznik bioklimatických pásem a ich rozloženie na Zemi, rastlinstvo a živočíšstvo oceánov, vertikálne členenie biosféry, význam biosféry
6. Fyzickogeografické regióny
fyzickogeografické regióny Zeme (ekvatoriálne pásmo, subekvatoriálne, tropické, subtropické, mierne, subarktické, arktické pásma)

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Atmosféra

1.1 Rozlíšiť základné vrstvy atmosféry a opísať ich špecifické vlastnosti (teplota, tlak, koncentrácia ozónu a i.)
   • Vymenujte a zostrojte schému 5 základných vrstiev atmosféry a porovnajte ich podľa teploty, tlaku a zastúpenia ozónu a i.
   • Pomenujte vrstvu atmosféry, v ktorej je možný život a je prepojená s ostatnými zložkami krajiny tesnými väzbami.
1.2 Definovať a porovnať pojmy počasie, podnebie(klíma), vymenovať a charakterizovať základné meteorologické prvky
   • Objasnite pojmy počasie a podnebie, vymenujte a charakterizujte základné meteorologické prvky a aké hodnoty môžu nadobúdať.
1.3 Vymenovať a opísať klimatotvorné činitele. Charakterizovať ich vo vzťahu k makroklíme a mikroklíme
   • Opíšte klimatotvorné činitele a uveďte konkrétne príklady ich vplyvu na podnebie (geografická šírka, prúdenie vetrov, morské prúdy, vzdialenosť od oceána, reliéf, nadmorská výška, činnosť človeka).
   • Klasifikujte klimatotvorné činitele podľa toho, či ovplyvňujú podnebie na veľkej ploche (makroklíma) alebo na malej ploche (mikroklíma).
1.4 Vysvetliť proces výmeny tepla a zhodnotiť dôležitosť tepelnej rovnováhy
   • Opíšte proces výmeny tepla medzi atmosférou a zemským povrchom, Zhodnoťte význam tepelnej rovnováhy.
   • Uveďte možnosti narušenia tepelnej rovnováhy a posúďte ich následky pre ľudstvo a existenciu života na Zemi.
1.4 Vysvetliť nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi, rozlíšiť oblasti s väčším a menším množstvom zrážok (zrážkové pásma) a určiť ich príčiny
   • Opíšte a zdôvodnite nerovnomerné rozloženie zrážok na Zemi (oblasť rovníka, oblasť obratníkov, oblasť mierneho pásma, polárne oblasti).
   • Posúďte, ako súvisí množstvo zrážok s teplotou.
   • Charakterizujte príčiny nadbytku zrážok v okolí rovníka a ich nedostatku v oblasti obratníkov.
1.6 Vysvetliť príčinu pohybu vzduchu a zhodnotiť súvislosť medzi teplotou a tlakom
   • Určte bezprostrednú príčinu pohybu vzduchu a čo ho ovplyvňuje, uveďte konkrétne príklady.
1.7 Vysvetliť všeobecnú cirkuláciu ovzdušia
   • Vysvetlite a pomocou zákonitostí odvoďte všeobecnú cirkuláciu atmosféry.
   • Podľa schémy všeobecnej cirkulácie atmosféry zdôvodnite smery prúdenia stálych vetrov, objasnite prečo vanú stále.
   • Na obrysovej mape zvýraznite oblasti na Zemi, kde vanú pasáty, západné vetry, východné vetry.
   • Vyvoďte závery platné pre všeobecnú cirkuláciu atmosféry.
   • Vyhodnoťte príčiny narúšania planetárnej cirkulácie ovzdušia.
1.8 Zdôvodniť prúdenie pasátov, západných a východných vetrov na severnej a južnej pologuli
   • Vysvetlite (zostavte náčrt) vznik pasátov, východných a západných vetrov.
   • Zdôvodnite smer prúdenia vetrov na severnej a južnej pologuli.
1.9 Opísať monzúnovú cirkuláciu ako konkrétny príklad súvislosti teploty a tlaku vzduchu nad oceánom a pevninou
   • Vysvetlite vznik monzúnu ako príklad vyrovnávania rozdielnej teploty a tlaku vzduchu nad oceánom a pevninou. Vymenujte a ukážte na mape, v ktorých oblastiach Zeme vanú.
   • Porovnajte smer prúdenia zimného a letného monzúnu.
1.10 Vymenovať a ukázať na mape oblasti (základných) vzduchových hmôt a atmosférických frontov
   • Vymenujte základné vzduchové hmoty a porovnajte ich vlastnosti (oceánska, kontinentálna, teplá, studená).
   • Vymenujte hlavné atmosférické fronty a do obrysovej mapy vyznačte miesta ich vzniku.
1.11 Objasniť vznik cyklóny a podľa schémy znázorniť smer pohybu vzduchu v cyklóne a anticyklóne na severnej a južnej pologuli
   • Vysvetlite, ako na atmosférickom fronte vznikne cyklóna.
   • Uveďte rozdiel medzi cyklónou a anticyklónou (smer prúdenia vzduchu, vplyv na počasie a i.).
   • Načrtnite schému cyklóny a anticyklóny. Určte a zdôvodnite smer ich pohybu na severnej pologuli.
1.12 Vysvetliť vplyv putujúcich cyklón a anticyklón na zmenu počasia v Európe, zhodnotiť charakter počasia pri prechode teplého a studeného frontu
   • Zdôvodnite, prečo prevláda pod vplyvom anticyklón jasné a suché počasie a pod vplyvom cyklón oblačné so zrážkami.
   • Pozorujte počasie určitý čas a charakterizujte, či je pod vplyvom cyklóny alebo anticyklóny.
   • Podľa predpovedí počasia zistite, či cez naše územie prechádza teplý alebo studený front a posúďte ako sa dôsledkom toho mení počasie.
1.13 Vysvetliť vznik klimatických pásiem na Zemi a určiť na mape oblasti jednotlivých pásiem
   • Určte základné klimatické pásma Zeme (podľa Alisova), poukážte na príčiny ich vzniku a usporiadania.
   • Charakterizujte a ukážte na mape rozmiestnenie jednotlivých klimatických pásiem.
   • Priraďte rôzne štáty do klimatických pásiem.
   • Porovnajte jednotlivé klimatické pásma podľa teploty a množstva zrážok (aj podmienok pre život).
1.14 Analyzovať klimatické diagramy. Podľa klimatických diagramov zhodnotiť podnebie daného miesta
   • Analyzujte klimatické diagramy rôznych miest (urobte rozbor ich údajov). Podľa priebehu teploty a množstva zrážok v jednotlivých mesiacoch zaraďte dané miesto do klimatického pásma

2. Litosféra a georeliéf

2.1 Opísať stavbu Zeme. Porovnať a komplexne charakterizovať jednotlivé časti zemského telesa. Vysvetliť pojem litosféra a astenosféra
   • Vymenujte časti zemského telesa a porovnajte ich (mocnosť, zloženie, teplota, hustota, tlak).
   • Vysvetlite pojmy litosféra a astenosféra, uveďte zloženie litosféry a astenosféry, určte aký je medzi nimi rozdiel.
2.2 Vysvetliť pojem litosférická doska. Graficky znázorniť a objasniť mechanizmus pohybov litosférických dosiek
   • Opíšte procesy, ktoré prebiehajú vnútri Zeme a ovplyvňujú pohyb litosférických dosiek.
   • Charakterizujte spôsob pohybu jednotlivých litosférických dosiek.
2.3 Klasifikovať a konkretizovať dôsledky pohybov litosférických dosiek a určiť podľa mapy príklady pevninských a oceánskych riftov, oceánskych priekop, sopečných ostrovných oblúkov a pásmových pohorí
   • Opíšte (zostrojte náčrt), čo vznikne nárazom dvoch pevninských litosférických dosiek a pri náraze pevninskej a oceánskej dosky.
   • Opíšte a načrtnite, čo vznikne vzďalovaním dvoch litosférických dosiek.
   • Na fyzickogeografickej mape ukážte príklady dôsledkov pohybov litosferických dosiek (Stredoatlantický chrbát – oceánsky rift, Mariánska priekopa, Himaláje a i.).
   • Schematicky načrtnite vznik oceánskeho riftu, oceánskej priekopy, pásmového pohoria.
   • Opísať vznik pohorí, poznať rôzne mechanizmy vzniku pohorí (tektonické pohyby)
   • Pomocou náčrtu (makety, modelu) opíšte proces vzniku pohoria, vrásy, príkrovu.
   • Vysvetlite, na akých miestach môžu vzniknúť zlomy. Uveďte a na mape ukážte príklady zemetrasných zlomov..
2.4 Vysvetliť vznik magmatizmu a vulkanizmu
   • Uveďte a znázornite na schéme podmienky vzniku sopečnej činnosti,.
   • Na mape lokalizujte oblasti intenzívnej sopečnej činnosti a porovnajte ju s mapou litosféry (litosferických dosiek) Zeme.
   • Vymenujte a lokalizujte známe sopky na Zemi: Vezuv, Etna, Hekla, Fudži, Stromboli, Popocatepetl, Chimborazo, Kľučevská a i.
2.5 Porovnať významné pohoria Zeme, Európy, Slovenska podľa vzniku a lokalizovať ich na mape
   • Lokalizujte na mape pohoria Alpy, Himaláje, Karpaty, Šumava, Skalisté vrchy, Vihorlat, Škandinávske vrchy a porovnajte ich podľa vzniku, nadmorskej výšky, najvyššieho vrchu a i.
2.6 Charakterizovať stavebné jednotky oceánskeho dna, uviesť ich príklady a lokalizovať ich na mape
   • Vyhľadajte na mape najhlbšie miesta jednotlivých oceánov a zoraďte ich podľa hĺbky. Pomocou náčrtu opíšte vznik oceánskej priekopy.
2.7 Určiť zloženie zemskej kôry (aj chemické), posúdiť význam hornín pre ostatné zložky fyzickogeografickej sféry
   • Rozdeľte horniny podľa pôvodu a určte ich význam v krajine.
2.8 Vymenovať a charakterizovať vonkajšie (exogénne) procesy, ktoré formujú reliéf
   • Opíšte a uveďte vhodné príklady vonkajších geomorfologických procesov.
   • Zostrojte schematický náčrt dôsledkov činnosti rieky, podzemnej vody, ľadovca a vetra na reliéf.
   • Uveďte konkrétne príklady prejavov vonkajších geomorfologických činiteľov na tvorbe reliéfu miestnej krajiny.

3. Hydrosféra

3.1 Definovať pojem hydrosféra, určiť prvky patriace do hydrosféry
   • Definujte pojem hydrosféra. Uveďte príklady foriem vody na Zemi.
3.2 Vysvetliť pojmy svetový oceán, oceán, moria, uviesť príklady morí podľa polohy k oceána a pevnine
   • Vysvetlite pojem svetový oceán, uveďte rozdiel medzi oceánom a morom a ich príklady na mape.
3.3 Posúdiť význam svetového oceána pri udržiavaní tepelnej rovnováhy a obehu vody na Zemi
   • Opíšte spôsob udržiavania tepelnej rovnováhy a obehu vody vo fyzickogeografickej sfére.
3.4 Zhodnotiť hospodársky význam svetového oceána (jeho častí) a nevyhnutnosť jeho ochrany (príklady)
   • Uveďte príklady, ako ovplyvňuje svetový oceán priestorovú diferenciáciu a hustotu zaľudnenia.
   • Posúďte význam prielivov a prieplavov (Gibraltársky prieliv, Bospor, Dardanely, Panamský prieplav) pre hospodárstvo.
3.5 Zdôvodniť vznik oblastí oceánov s rôznou teplotou a salinitou
   • Uveďte faktory, ktoré narúšajú šírkovú pásmovitosť teplôt povrchových vôd oceánov a morí.
   • Charakterizujte činitele, ktoré vplývajú na zmeny salinity v oceánoch.
   • Zdôvodnite menšie výkyvy teplôt vody na hladine svetového oceána na južnej pologuli ako na severnej pologuli.
3.6 Rozlíšiť základné pohyby morskej vody, charakterizovať príčiny ich vzniku, prejavy a dôsledky. Určiť významné morské prúdy a ukázať ich na mape. Porovnať ich pôsobenie na západné a východné pobrežie kontinentov severnej a južnej pologule
   • Vysvetlite vznik vlnenia, prílivu, odlivu, príboja a morských prúdov.
   • Opíšte dôsledky príboja na morské pobrežie, uveďte kladné a záporné prejavy jeho činnosti.
   • Zdôvodnite súvislosť medzi vznikom púští (Atacama, Namib a i.) a studenými morskými prúdmi.
   • Porovnajte vplyv morských prúdov na západné a východné pobrežie svetadielov, podľa mapy uveďte ich príklady.
3.7 Vymenovať prvky hydrografickej siete, konkretizovať ich na príkladoch z mapy. Rozlíšiť hydrografickú a riečnu sieť
   • Na vybratých konkrétnych príkladoch určte riečnu sieť (tvar).
3.8 Vysvetliť a ukázať na mape rozdiel medzi povodím, rozvodím a úmorím
   • Definujte a ukážte na mape príklady povodí, rozvodí, úmorí.
3.9 Charakterizovať režim odtoku riek, porovnať vybraté toky podľa režimu odtoku
   • Vymenujte a zhodnoťte činitele, ktoré vplývajú na režim odtoku rieky.
   • Porovnajte pomocou diagramu režim odtoku riek Kongo, Ob, Temža, Dunaj.
   • Opíšte a porovnajte režim odtoku rovníkový, monzúnový, dažďovo-oceánsky, ľadovcový.
3.10 Rozdeliť jazerá na základe vzniku a na mape uviesť ich príklady
   • Porovnajte jazerá podľa ich pôvodu, vymenujte na ne príklady a ukážte ich na mape.
3.11 Zhodnotiť význam a možnosti hospodárskeho využitia vodných nádrží
   • Zistite (pomocou tabuliek) najväčšie vodné nádrže na Zemi a určte, na ktorých riekach ich vybudovali.
   • Posúďte možnosti hospodárskeho využitia vodných nádrží.
3.12 Vysvetliť vznik ľadovcov, lokalizovať miesta rozšírenia pevninského a horského ľadovca
   • Na mape ukážte pohoria (podľa svetadielov), v ktorých vznikli horské ľadovce.
   • Porovnajte nadmorskú výšku snežnej čiary v pohoriach Kilimandžáro, Himaláje, Škandinávske vrchy.
   • Zdôvodnite význam ľadovcov ako zdrojov sladkej vody.
3.13 Poznať význam podzemnej vody a spôsoby jej využitia na Zemi a Slovensku
   • Posúďte využitie podzemnej vody na príkladoch v oblasti Sahary, Austrálii a na Slovensku.

4. Pedosféra

4.1 Zhodnotiť najvýznamnejšie pôdotvorné činitele – faktory a mechanizmy ich pôsobenie pri vzniku pôdy
   • Charakterizujte pôdotvorné činitele (zmeny teploty, množstvo zrážok) a zhodnoťte, ako ovplyvňujú vznik pôdy v rôznych častiach Zeme.
4.2 Posúdiť pôsobenie jednotlivých exogénnych činiteľov pri tvorbe pôdy
   • Špecifikujte ako pôsobí voda, vietor, zmeny teploty, rastliny, živočíchy na tvorbu pôdy.
   • Preverte následnosť: pôdotvorné činitele – pôdotvorný proces – pôdny horizont – pôdny profil – pôdny typ.
   • Charakterizujte pôdotvorný proces a spôsoby vzniku pôdnych horizontov.
   • Opíšte pôdotvorný proces pri tvorbe černozeme, hnedozeme, kambizeme (hnedej lesnej pôdy).
   • Zakreslite do náčrtu pôdne horizonty a porovnajte rozdielne pôdne profily jednotlivých pôdnych typov.
4.3 Pomocou mapy opísať horizontálne (šírkové) usporiadanie hlavných pôdnych typov na Zemi a jeho väzby na podnebie
   • Porovnajte (podľa mapy) rozloženie pôdnych typov (tundrové, podzolové, černozeme, púšťové pôdy, červené pôdy, červeno žlté, pôdy) na Zemi. Opíšte územia s uvedenými pôdnymi typmi.
4.4 Charakterizovať vertikálnu zonálnosť pôdnych typov
   • Vymenujte následnosť pôdnych typov podľa nadmorskej výšky a zhodnoťte závislosť tohto usporiadania od podnebia.
   • Uveďte príklady typov pôd v rôznych oblastiach Zeme (Amazonská nížina, prérie, Sibír, Pyrenejský polostrov).
4.5 Charakterizovať zonálne a azonálne pôdne typy na príkladoch v miestnej krajine
   • Uveďte príklady pôdnych typov v miestnej krajine (v nížinatej oblasti, v pohoriach).

5. Biosféra

5.1 Opísať časť krajinnej sféry vhodnej pre život organizmov
   • Posúďte, ktorá časť krajinnej sféry je vhodná pre život organizmov, čo ju určuje.
5.2 Charakterizovať vznik a rozmiestnenie biocenóz na základe teploty a vlhkosti
   • Zdôvodnite pásmovitosť usporiadania rastlinných a živočíšnych druhov.
   • Určte (podľa mapy) jednotlivé rastlinné pásma na Zemi.
   • Priraďte jednotlivé regióny Zeme (Arabský polostrov, Predná India, Pyrenejský polostrov, Grónsko, Amazonská nížina a i.) do rastlinných pásem
   • Porovnajte jednotlivé pásma podľa teploty, vlhkosti, zastúpenia rastlinných a živočíšnych druhov.
5.3 Zhodnotiť vzťahy v krajinnom ekosystéme
   • Uveďte príklady vzťahov organizmov a ostatných zložiek krajiny.
   • Určte príklady vlhkomilných, vodných a slanomilných rastlín.
   • Vymenujte príklady živočíchov, ktoré sa prispôsobili podmienkam prostredia (ťava, fenek, gazela, sob a i.).
5.4 Charakterizovať príčiny horizontálneho členenia biosféry a vznik bioklimatických pásem. Porovnať ich podľa teploty, množstva zrážok, pôdnych typov, typického rastlinstva a živočíšstva
   • Vymenujte a charakterizujte jednotlivé bioklimatické pásma na Zemi a ukážte na mape ich priestorovú diferenciáciu.
   • Porovnajte teploty, množstvo zrážok, pôdne typy, zastúpenie rastlín a živočíchov v bioklimatických pásmach.
5.5 Opísať rozmiestnenie rastlinstva a živočíšstva v oceánoch a moriach
   • Porovnajte druhovú pestrosť živočíšstva v studených a teplých moriach.
   • Uveďte príklady živočíchov v studených moriach a teplých moriach.
5.6 Vysvetliť vertikálne členenie biosféry a porovnať ho s horizontálnym členením
   • Charakterizujte prvotnú príčinu členenia biosféry so stúpajúcou nadmorskou výškou. Porovnajte výškové stupne a šírkové vegetačné pásma.
5.7 Porovnať výškové vegetačné stupne v rôznych podnebných pásmach
   • Opíšte vertikálne členenie biosféry v dažďovom pralese, lesoch mierneho pásma a v tundre.
   • Vysvetlite, čo ovplyvňuje vertikálnu členitosť biosféry.

6. Fyzickogeografické regióny

6.1 Charakteristika regiónov podľa teploty, množstva zrážok typov pôdy, zastúpenia rastlinstva a živočíšstva
6.2 Ochrana prírody v regiónoch
   • Charakterizujte a porovnajte regióny Zeme podľa teploty, množstva zrážok typov pôd, zastúpenia rastlinstva a živočíšstva.

Humánna geografia

1. Obyvateľstvo
počet obyvateľov Zeme, faktory ovplyvňujúce rast a pokles počtu obyvateľstva, rozmiestnenie obyvateľstva, hustota obyvateľov, predpoklady osídľovania, dynamika obyvateľstva, prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva, demografický cyklus, štruktúra obyvateľstva podľa biologických, ekonomických a kultúrnych znakov, štruktúra podľa pohlavia, veku, veková pyramída, rasová, jazyková a národnostná štruktúra, národ, národnosť, jazykové rodiny, štruktúra podľa vzdelania, náboženská štruktúra obyvateľstva
2. Činnosť obyvateľstva
poľnohospodárska výroba, význam poľnohospodárstva, činitele ovplyvňujúce lokalizáciu poľnohospodárstva, poľnohospodárska pôda, typy poľnohospodárskej krajiny, poľnohospodárska výroba, rastlinná výroba, živočíšna výroba, ťažba nerastných surovín, priemyselná výroba, hlavné odvetvia priemyselnej výroby, lokalizácia priemyselnej výroby, hlavné oblasti koncentrácie rozmiestnenia priemyslu, doprava, význam dopravy, činitele ovplyvňujúce lokalizáciu dopravných ciest a zariadení, členenie dopravy, doprava v jednotlivých regiónoch sveta, cestovný ruch, význam cestovného ruchu, druhy a formy cestovného ruchu, oblasti cestovného ruchu, zahraničný obchod, export, import, platobná bilancia, služby, hodnotenie vyspelosti štátov (ich skupín) podľa prevládajúceho zastúpenia primárneho, sekundárneho, terciárneho, kvartérneho sektoru v ich ekonomike (HDP, zamestnanosť), humánnogeografické regióny sveta
3. Sídla
osídlenie, sídlo, obec, mestské a vidiecke osídlenie, metropola, aglomerácia, konurbácia, megalopolis, štruktúra sídel, funkcie sídel, funkčné členenie mesta, centrum mesta, priestorový rast, proces urbanizácie
4. Humánnogeografické regióny sveta

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Obyvateľstvo

1.1 Uviesť počet obyvateľov Zeme v súčasnosti a stručne zhodnotiť jeho doterajší vývoj (od praveku)
   • Opíšte vývoj počtu obyvateľov na Zemi, špecifikujte príčiny nárastu a poklesu počtu obyvateľov.
1.2 Vysvetliť pojmy populačná explózia a klasifikovať problémy s ňou spojené
   • Vysvetlite pojem populačná explózia, uveďte oblasti, v ktorých sa v súčasnosti prejavuje. Zhodnoťte jej sprievodné javy.
1.3 Porovnať oblasti sveta podľa počtu obyvateľov, klasifikovať činitele, ktoré majú vplyv na jeho rozmiestnenie
   • Analyzujte mapy rozmiestnenia obyvateľstva na Zemi a porovnajte zaľudnenie v rôznych častiach sveta.
   • Posúďte zaľudnenie rôznych časti sveta a zdôvodnite, ktoré prírodné a hospodárske podmienky ho ovplyvňujú. Vyznačte na mape 4 hlavné oblasti koncentrácie obyvateľstva (viac ako 100 obyv. na km2). Porovnajte ich prírodné pomery, úroveň hospodárstva, zamestnanie obyvateľstva, prevládajúce sídelné typy. V každej oblasti uveďte príklady štátov.
1.4 Určiť regióny s najvyšším počtom obyvateľov a lokalizovať ich na mape. Vymenovať aspoň 5 štátov s počtom obyvateľov nad 100 miliónov
   • Zostavte tabuľku štátov s najvyšším počtom obyvateľov. Komplexne charakterizujte túto skupinu štátov. Vypočítajte ich podiel na počte obyvateľstva Zeme.
1.5 Charakterizovať pojem dynamika obyvateľstva
   • Charakterizujte pojmy dynamika obyvateľstva, mechanický pohyb, prirodzený pohyb. Zhodnoťte súvislosti medzi nimi.
   • Zhodnoťte vplyv pôrodnosti, úmrtnosti, imigrácie, emigrácie na prírastok a úbytok obyvateľstva.
1.6 Definovať pojmy natalita, mortalita, prirodzený prírastok a posúdiť činitele, ktoré ich ovplyvňujú
   • Vysvetlite pojmy natalita, mortalita, prirodzený prírastok.
   • Zhodnoťte činitele, ktoré ovplyvňujú natalitu, mortalitu.
   • Opíšte spôsob výpočtu prirodzeného prírastku.
1.7 Uviesť (pomocou tabuliek) hodnoty natality, mortality a prirodzeného prírastku pre Zem ako celok, porovnať tieto údaje za jednotlivé kontinenty (a ich časti)
   • Uveďte (pomocou tabuliek) hodnoty prirodzeného prírastku pre jednotlivé štáty Zeme.
   • Porovnajte oblasti, v ktorých sa nachádzajú štáty s vysokým, nízkym prirodzeným prírastkom.
1.8 Charakterizovať kritéria, na základe ktorých sa určuje štruktúra obyvateľstva
   • Rozdeľte kritéria štruktúry obyvateľstva podľa biologických, ekonomických a kultúrnych znakov.
   • Analyzujte mapy (podľa svetadielov a regiónov) na zákalde prevládajúcej rasy, národnosti, gramotnosti, náboženstva a i.
1.9 Komplexne charakterizovať zákonitosti vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva, poznať jednotlivé typy vekových pyramíd
   • Analyzujte vekové pyramídy (Afriky, Európy a i.) a na základe nich zhodnoťte vývoj ich obyvateľstva.
   • Porovnajte progresívny, regresívny a stacionárny typ vekovej pyramídy.
1.10 Rozlíšiť a vymenovať najpočetnejšie národy, jazykové rodiny (skupiny) a náboženstvá na Zemi. Lokalizovať oblasti ich rozšíreniana mape
   • Zostavte tabuľku 10 najpočetnejších národov na Zemi a ukážte na mape oblasti ich rozšírenia.
   • Porovnajte základné znaky hlavných náboženstiev sveta (kresťanstvo, islam, budhizmus, hinduizmus, judaizmus). Ukážte na mape regióny, v ktorých vznikli.
   • Uveďte príklady, ako jednotlivé náboženstvá ovplyvňujú kultúru.
   • Uveďte príklady a dôvody šírenia náboženstiev vo svete (kresťanstvo a budhizmus v Ázii, islam v Európe).
   • Lokalizujte na mape oblasti, kde prevládajú najpočetnejšie jazyky, najpočetnejšie národy.
   • Určte (pomocou tabuliek) oblasti Zeme (prípadne štáty), v ktorých prevláda obyvateľstvo bez vyznania (ateisti).
1.11 Posúdiť okruhy konfliktov, ktoré spôsobili národnostné a náboženské problémy a lokalizovať oblasti ich výskytu na mape
   • Uveďte príklady a príčiny netolerancie vo svete spôsobené rasovými, národnostnými a náboženskými rozdielmi.
1.12 ♠Komplexne charakterizovať obyvateľstvo v jednotlivých regiónoch
   • Porovnajte (pomocou tabuliek a máp) rasové a náboženské zloženie, priemernú dĺžku života, gramotnosť, jazykové skupiny v rôznych oblastiach a štátoch (Keňa, India, Mexiko, Izrael, Egypt, Thajsko, Kanada, Grécko).

2. Činnosť obyvateľstva

2.1 Určiť lokalizačné činitele poľnohospodárskej výroby
   • Ukážte na mape oblasti najvhodnejšie pre poľnohospodársku výrobu na základe prírodných pomerov (teplota, množstvo zrážok, pôdy, reliéf).
   • Posúďte význam socioekonomických činiteľov pri vzniku poľnohospodárskych závodov.
2.2 Porovnať rozmiestnenie rastlinnej a živočíšnej výroby v jednotlivých oblastiach sveta a určiť ich zameranie
   • Lokalizujte na mape oblasti zamerané na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Zhodnoťte súvislosť medzi nimi.
   • Ukážte na mape oblasti pestovania pšenice, kukurice, ryže. Charakterizujte podmienky vhodné na ich pestovanie (podnebie, pôdy, rastlinné pásmo).
   • Porovnajte typy poľnohospodárskych závodov v rôznych oblastiach sveta.
2.3 Lokalizovať na mape významné ložiská nerastných surovín
   • Porovnajte (pomocou tabuliek a máp) ťažbu nerastných surovín v súčasnosti a minulosti.
   • Uveďte významné oblasti ťažby ropy, uhlia, železnej rudy, zlata, striebra, diamantov na Zemi a lokalizujte ich na mape.
   • Porovnajte možnosti ťažby nerastných surovín z pevniny a morského dna.
   • Opíšte trasy dopravy ropy z Perzského zálivu do Japonska, diamantov z Južnej Afriky do Amsterdamu.
   • Uveďte príklady vojnových konfliktov (Irak, Kuvajt) kvôli nerastným surovinám.
   • Zhodnoťte, ako ťažba nerastných surovín ohrozuje životné prostredie v jednotlivých častiach sveta.
2.4 Klasifikovať hlavné odvetvia priemyselnej výroby, definovať lokalizačné činitele priemyselnej výroby, charakterizovať zmeny ich významu v súvislosti so zmenami odvetvovej štruktúry a zameraní priemyselnej výroby v minulosti a súčasnosti
   • Vymenujte a rozčleňte hlavné odvetvia priemyselnej výroby na svete.
   • Posúďte, ako ovplyvňujú rozmiestnenie priemyslu lokalizačné činitele, napríklad voda, dostatok pracovných síl, tradície, nerastné suroviny, poľnohospodárske plodiny.
2.5 Zhodnotiť konkrétne príklady lokalizácie priemyselnej výroby vo vzťahu k lokalizačným činiteľom
   • Porovnajte rozloženie priemyselných stredísk v Južnej Amerike a Austrálii, vysvetlite význam pobrežia.
   • Ukážte na mape najvýznamnejšie oblasti koncentrácie priemyselnej výroby.
2.6 Určiť činitele (fyzickogeografické, sídelnogeografické, ekonomickogeografické) ovplyvňujúce dopravu
   • Vymenujte činitele, ktoré ovplyvňujú lokalizáciu jednotlivých druhov dopravy a zdôvodnite ich lokalizáciu.
2.7 Odlíšiť jednotlivé druhy dopravy podľa prostredia a úrovne (kvality)
   • Porovnajte klady a nedostatky riečnej a suchozemskej dopravy.
   • Vytvorte (pomocou tabuliek) zoznam najväčších prístavov a letísk sveta podľa objemu prepraveného tovaru. Zhodnoťte ich význam vzhľadom na ostatné ľudské aktivity.
2.8 Charakterizovať formy a druhy cestovného ruchu a na mape ukázať oblasti Zeme vhodné na ich realizáciu
   • Zostavte (podľa mapy a literatúry) zoznam miest a oblastí, kde možno realizovať jednotlivé druhy a formy cestovného ruchu. Uveďte príklady prímorského, horského, kultúrnohistorického cestovného ruchu. Porovnajte ich prírodné podmienky.
2.9 Vysvetliť základné pojmy zahraničného obchodu a ilustrovať ich na príklade SR
   • Komplexne charakterizujte pojmy export import, pasívna a aktívna platobná bilancia, uveďte ich konkrétne príklady.

3. Sídla

3.1 Poznať podmienky (priestorové, socioekonomické), ktoré majú vplyv na osídlenie a polohu sídel
   • Posúďte, ako vplývajú rôzne podmienky (podnebie, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, vodné zdroje, úrodná pôda, lesy, nerastné suroviny) na osídlenie oblasti.
   • Určte na konkrétnych príkladoch (príčiny vzniku Hamburgu, Bratislavy, Ria de Janeira práve na danom mieste) podmienky, ktoré prevládali pri vzniku sídla.
   • Zistite, aké podmienky ovplyvnili vznik vášho bydliska.
   • Zdôvodnite podmienky, ktoré by ste zobrali do úvahy (vyššie položené miesto, prímorská oblasť a i.), ak by ste mali založiť sídlo
   • Zistite, ktoré hlavné mestá ležia na morskom pobreží. Uveďte, aké výhody a nevýhody má morské pobrežie pre vznik sídla.
   • Určte, ktoré hlavné mestá sú lokalizované pri riekach. Posúďte, ako ovplyvnila rieka vývoj sídla.
   • Zistite, ktoré hlavné mestá sú lokalizované vo vyšších nadmorských výškach. Uveďte dôvody na ich založenie.
3.2 Charakterizovať pojem sídlo, obec, poznať kritéria, na základe ktorých sa vyčleňujú mestá
   • Porovnajte vidiecke a mestské sídlo (podľa funkcie, domovej zástavby, prevládajúceho zamestnania obyvateľov a i.) v minulosti a súčasnosti.
   • Uveďte príklady kritérií, na základe ktorých sa vo svete vyčleňujú mestá a porovnajte ich so Slovenskom.
3.3 Vysvetliť pojmy mestská aglomerácia, konurbácia, megalopolis, na mape ukázať ich príklady a zhodnotiť ich súčasný význam
   • Vysvetlite pojmy mestská aglomerácia, konurbácia, megalopolis a uveďte konkrétny príklad z každej kategórie.
   • Porovnajte, akým spôsobom sa rozrastali mestá a vytvorili konurbácie a megalopoly v Japonsku, USA, Európe.
   • Posúďte význam aglomerácie a konurbácie v hospodárskom, politickom a kultúrnom vývoji krajiny.
3.4 Charakterizovať veľkostnú štruktúru sídel, funkcie sídel, a opísať funkčné členenie mesta. Charakterizovať mestá podľa veľkosti a funkcií. Opísať funkčné členenie mesta.
   • Analyzujte mapu sídel podľa veľkostných kategórii.
   • Porovnajte zoznam najväčších miest v roku 1950 a 2000. Vyhodnoťte zastúpenie sídel rozvojových a rozvinutých krajín. Posúďte tendencie do budúcnosti.
   • Porovnajte monofunkčné a polyfunkčné sídla, uveďte ich príklady.
   • Opíšte a načrtnite funkčné členenie mesta podľa teórie koncentrických zón, teórie sektorov, teórie viacerých jadier.
   • Zaraďte sídla vo vašom okolí podľa ich funkcií.
   • Načrtnite funkčné členenie vášho bydliska.
   • Navrhnite optimálne funkčné členenie vami vymysleného mesta a opíšte ho.
3.5 Vysvetliť pojem urbanizácia, zdôvodniť jej odlišnosti vo vyspelých a rozvojových regiónoch
   • Porovnajte podiel a spôsob života vidieckeho obyvateľstva v rozvojových a rozvinutých krajinách.
   • Porovnajte proces urbanizácie v rozvojových a rozvinutých krajinách
   • Vysvetlite globálny rozsah urbanizácie a zhodnoťte tendencie urbanizácie v budúcnosti.

4. Humánnogeografické regióny sveta

   • Uveďte príklady vyčleňovania regiónov na Zemi (kultúrne, hospodárske regióny a i.), charakterizujte vyčlenené regióny

4.1 Opísať humánnogeografické regióny
   • Vyčleňte rôzne typy regiónov na Zemi na základe vybratých kritérií (napríklad kultúrne regióny).

Regionálna geografia sveta

1. Politická mapa sveta
zmeny na politickej mape sveta po 2. svetovej vojne, zoskupenia štátov, spoločenské a hospodárske organizácie

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Politická mapa sveta

1.1 Charakterizovať zásadné zmeny na politickej mape sveta po 2. svetovej vojne
   • Analyzujte politickú mapu, lokalizujte jednotlivé štáty Zeme. Zhodnoťte zásadné zmeny na nej po 2. svetovej vojne.
1.2 Rozlíšiť základné kritériá členenia štátov podľa politického systému, typu vlády, štátoprávneho usporiadania (uviesť príklady)
   • Porovnajte štáty podľa politického systému a štátoprávneho usporiadania, ku každému typu uveďte príklad.
1.3 Uviesť dôvody vzniku a princípy existencie jednotlivých medzinárodných organizácií (OSN) a regionálnych zoskupení štátov (Európska únia)
   • Posúďte, prečo došlo k vzniku OSN, NATO a EÚ. Opíšte aké aktivity uskutočňujú
   • Podľa aktuálnych informácií z médií informujte o ich činnosti.
1.4 Uviesť členské štáty EÚ
   • Vymenujte členské štáty EÚ a charakterizujte jej vzájomné vzťahy so Slovenskou republikou.

Európa

1. Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť
matematickogeografická poloha, fyzickogeografická poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť: Škandinávsky polostrov, Pyrenejský polostrov, Apeninský polostrov, Balkánsky polostrov, Jutský polostrov, Britské ostrovy, Sicília, Island, Kréta, Malta, Sardínia, Korzika, Baleáry, Gibraltársky prieliv, Lamanšský prieliv, Bospor, Dardanely, Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more, Kaspické more, Nórske more
2. Prírodné pomery
Baltský štít, Ruská tabuľa, vrásové pohoria, Východoeurópska nížina, Severonemecká nížina, Pádska nížina, Malá dunajská kotlina, Veľká dunajská kotlina, Škandinávske vrchy, Kaledónska vysočina, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty, Dináre, Stará planina, Pindos, Ural, Rumunská (Valašská) nížina, Centrálny masív, Sierra Nevada, podnebné pásma, vplyv klimatotvorných činiteľov na podnebie (Golfský prúd, západné vetry, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška), úmoria, vodné toky, jazerá, prieplavy, bezodtoková oblasť, Volga, Dneper, Don, Pečora, Severná Dvina, Dunaj, Rýn, Rhôna, Seina, Loira, Garonne, Ebro, Tajo, Duero, Pád, Tiber, Inn, Labe, Odra, Visla, Ladožské jazero, Kaspické more, ochrana a tvorba krajiny
3. Obyvateľstvo a sídla
rozmiestnenie (hustota) obyvateľstva a činitele, ktoré ho ovplyvňujú, prirodzený prírastok obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva podľa národov, jazykových skupín, náboženstva, sídelná štruktúra, urbanizácia, vidiecke osídlenie, oblasti s prevahou vidieckeho a mestského osídlenia, sídla: hlavné mestá, ďalšie významné mestá Brno, Ostrava, Hamburg, Lipsko, Bonn, Mníchov, Dortmund, Düsseldorf, Antverpy, Rotterdam, Marseille, Lyon, Bordeaux, Glasgov, Edinburg, Birmingham, Liverpool, Barcelona, Porto, Göteborg, Malmö, Krakov, Ženeva, Bazilej, Miláno, Florencia, Sankt-Peterburg
4. Hospodárstvo
charakter hospodárstva a jeho vývoj, priemysel, priemyselné oblasti, zameranie priemyselnej výroby v oblastiach, poľnohospodárstvo, poľnohospodárske oblasti, zameranie poľnohospodárskej výroby v oblastiach, doprava (cestná, železničná, letecká, námorná), letiská, prístavy, cestovný ruch, služby
5. Oblasti Európy
severná Európa, západná Európa, stredná Európa, východná a juhovýchodná Európa, južná a juhozápadná Európa
6. Aplikácia najnovších informácií o Európe

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha, rozloha, hranice, horizontálna členitosť

1.1 Určiť polohu vzhľadom na geografické súradnice, zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány
   • Určte polohu Európy a ľubovoľného miesta Európy v súradnicovej sieti.
   • Ukážte na mape hranice medzi Európou a ostatnými svetadielmi. Opíšte, kadiaľ vedú.
1.2 Porovnať rozlohu Európy a rozlohu ostatných svetadielov
   • Porovnajte rozlohu Európy s rozlohou ostatných svetadielov.
1.3 Lokalizovať na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti
   • Ukážte na mape: Škandinávsky polostrov, Britské ostrovy, Pyrenejský polostrov, Apeninský polostrov, Balkánsky polostrov, Jutský polostrov, Sicília, Sardínia, Korzika, Baleáry, Island, Kréta, Malta, Gibraltársky prieliv, Lamanšský prieliv, Bospor, Dardanely, Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more, Kaspické more, Nórske more.
   • Do obrysovej mapy zakreslite: Škandinávsky polostrov, Britské ostrovy, Pyrenejský polostrov, Apeninský polostrov, Balkánsky polostrov, Island, Gibraltársky prieliv, Lamanšský prieliv, Severné more, Baltské more, Čierne more, Stredozemné more, Nórske more.
   • Nakreslite mentálnu mapu Európy.

2. Prírodné pomery

2.1 Charakterizujte vývoj reliéfu Európy, pôsobenie vnútorných (vrásnenia a i.) a vonkajších (zvetrávanie) činiteľov
   • Určte oblasti, ktoré vznikli hercýnskym vrásnením a alpsko-himalájskym vrásnením.
   • Porovnajte jednotlivé oblasti Európy podľa obdobia vzniku pohorí (Škandinávske vrchy, Centrálny masív, Česká vysočina, Karpaty, Alpy).
   • Uveďte príklady pôsobenia vonkajších činiteľov na povrch (horské a pevninové ľadovce, jazerá, rieky, vietor).
2.2 Opísať vývoj reliéfu počas geologických období
   • Charakterizujte, kedy a akým spôsobom sa formoval reliéf počas hercýnskeho a alpsko-himalájskeho vrásnenia.
2.3 Porovnať činnosť vonkajších a vnútorných činiteľov pri tvorbe reliéfu v jednotlivých oblastiach
   • Určte (podľa máp, literatúry a fotografií), ktoré vnútorné alebo vonkajší činitele sa najviac podieľali na tvorbe reliéfu Európy.
2.4 Ukázať na mape vybraté prvky vertikálnej členitosti
   • Lokalizujte na mape vybraté povrchové celky: Východoeurópska nížina, Severonemecká nížina, Pádska nížina, Malá dunajská kotlina, Veľká dunajská kotlina, Škandinávske vrchy, Kaledónska vysočina, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty, Dináre, Stará planina, Pindos, Ural, Rumunská (Valašská) nížina, Centrálny masív, Sierra Nevada. Určte ich vzájomnú polohu a polohu v Európe.
   • Zakreslite do obrysovej mapy vybraté prvky vertikálnej členitosti: Východoeurópska nížina, Veľká dunajská kotlina, Škandinávske vrchy, Pyreneje, Alpy, Apeniny, Karpaty, Ural.
2.5 Zhodnotiť vplyv klimatotvorných činiteľov na podnebie Európy
   • Opíšte vplyv klimatotvorných činiteľov (zemepisná šírka, vzdialenosť od oceána, prevládajúce západné vetry, tlakové útvary, polárny front, nadmorská výška, Golfský prúd) na podnebie Európy.
   • Charakterizujte podnebie vybratej časti Európy (Island, Vysoké Tatry, Východoeurópska nížina a i.).
2.6 Ukázať podnebné pásma na mape a zhrnúť odlišnosti základných meteorologických prvkov počas roka
   • Určte rozloženie podnebných pásem v Európe a zosumarizujte rozdiel medzi priemernými teplotami a množstvom zrážok v nich.
   • Porovnajte klimatické diagramy Londýna a Kyjeva.
2.7 Lokalizovať na mape vybraté vodné toky, jazerá
   • Ukážte na mape vodné toky: Volga, Dneper, Don, Pečora, Severná Dvina, Dunaj, Rýn, Rhôna, Seina, Loira, Garonne, Ebro, Tajo, Duero, Pád, Tiber, Inn, Labe, Odra, Visla. Určte oblasti, ktorými pretekajú. Porovnajte režimy odtoku riek.
   • Lokalizujte na mape jazerá: Ladožské jazero, Kaspické more.
2.8 Zhodnotiť hospodársky význam riek v rôznych podnebných oblastiach
   • Porovnajte hospodársky význam riek: Rýn, Dunaj, Volga.
2.9 Charakterizovať zákonitosti rozšírenia pôd, rastlinstva, živočíšstva v Európe v závislosti od geografickej šírky a nadmorskej výšky
   • Pomocou tematických máp povrchu, podnebia, pôd, rozmiestnenia rastlinstva a živočíšstva komplexne charakterizujte Európu.
   • Porovnajte rastlinstvo v jednotlivých regiónoch Európy.
   • Priraďte typické rastliny a živočíchy ku každej oblasti a uveďte, ako sa prispôsobili tamojším podmienkam.
   • Vypracujte projekt o národných parkoch Európy.

3. Obyvateľstvo a sídla

3.1 Uviesť približný počet obyvateľov Európy, základnú jazykovú, národnostnú a náboženskú štruktúru
   • Uveďte približný počet obyvateľov Európy a porovnajte ho s počtom obyvateľov ostatných svetadielov.
3.2 Zdôvodniť nerovnomerné zaľudnenie Európy, lokalizovať na mape najviac zaľudnené oblasti
   • Porovnajte zaľudnenie oblastí Európy, špecifikujte rozdiely v hustote obyvateľstva.
   • Na konkrétnych príkladoch demonštrujte príčiny rozdielneho osídľovania (rieky, úrodné pôdy, pobrežie a i.).
3.3 Posúdiť rozdiely v stupni urbanizácie jednotlivých častí Európy
   • Zostavte poradie (pomocou tabuliek) 10 miest Európy s najvyšším počtom obyvateľov. Určte ich polohu na mape.
   • Porovnajte stupeň urbanizácie Európy a ostatných svetadielov, vyvoďte všeobecné závery.
3.4 Lokalizovať na mape všetky štáty Európy, ich hlavné a vybraté veľké mestá
   • Vymenujte a ukážte na mape všetky štáty Európy a ich hlavné mestá, zhodnoťte ich polohu.
   • Zaraďte vybraté veľké mestá do štátov a ukážte ich na mape: Brno, Ostrava, Hamburg, Lipsko, Bonn, Mníchov, Dortmund, Düsseldorf, Antverpy, Rotterdam, Marseille, Lyon, Bordeaux, Glasgov, Edinburg, Birmingham, Liverpool, Barcelona, Porto, Göteborg, Malmö, Krakov, Ženeva, Bazilej, Miláno, Florencia, Sankt-Peterburg. Zhodnoťte kultúrny a hospodársky význam vybratého mesta.
3.5 Charakterizovať európske konurbácie a najväčšie aglomerácie
   • Vysvetlite pojem konurbácia a uveďte ich príklady v Európe a posúďte príčiny ich vzniku.

4. Hospodárstvo

4.1 Charakterizovať sústredenie jednotlivých odvetví priemyselnej výroby v oblastiach
   • Zhodnoťte lokalizačné činitele hutníckej a strojárskej výroby v Nemecku, textilnej výroby vo Veľkej Británii, výroby lodí v Nórsku a i..
4.2 Klasifikovať výskyt nerastných surovín a lokalizovať oblasti ich ťažby
   • Podľa mapy a tabuliek komplexne charakterizujte nerastné suroviny európskeho významu (čierne uhlie, hnedé uhlie, ropa, síra, farebné kovy, železná ruda) a priraďte k nim lokality, kde sa ťažia.
4.3 Zhodnotiť predpoklady jednotlivých oblasti pre poľnohospodársku výrobu
   • Zhodnoťte prírodné pomery (teplota, množstvo zrážok, pôdy) oblastí Európy pre poľnohospodársku výrobu.
4.4 Posúdiť a následne určiť oblasti vhodné pre cestovný ruch
   • Rozhodnite, ktoré formy cestovného ruchu možno realizovať v blízkosti vášho bydliska. Uveďte ich príklady.
   • Charakterizujte na 3 príkladoch strediská cestovného ruchu (prímorské, kúpeľné, kultúrnohistorické).
   • Priraďte zaujímavé lokality cestovného ruchu k štátom: Eiffelova veža, Hradčany, Louvre, Big Ben, Ermitáž a i.
   • Vytvorte návrh exkurznej trasy po zaujímavých miestach Európy.
4.5 Ukázať na mape najvýznamnejšie prístavy a letiská, zdôvodniť ich význam
   • Zoraďte do tabuliek (podľa objemu prepraveného tovaru): najväčšie letiská, riečne prístavy, námorné prístavy a porovnajte ich význam.

5. Oblasti Európy

5.1 ♠Komplexne charakterizovať oblasti Európy
   • Komplexne charakterizujte vybraté makroregióny jednotlivých oblastí Európy.

6. Aplikácia najnovších informácií o Európe

6.1 Aplikovať najnovšie informácií o Európe
   • Napíšte referát o najnovších zmenách (z médií, tabuliek a i.) v Európe. Diskutujte o nich a zhodnoťte, aký budú mať pre budúcnosť dosah (význam).

Ázia

1. Poloha rozloha, horizontálna členitosť
matematickogeografická poloha, fyzickogeografická poloha, Malá Ázia, Arabský polostrov, Predná India, Zadná India, Cejlón, Filipíny, Japonské ostrovy, Malajský polostrov, Veľké Sundy, Sachalin, Kamčatka, Kórejský polostrov Taiwan, Cyprus, Suezský prieplav, Arabské more, Bengálsky záliv, Červené more, Juhočínske more, Východočínske more, Kórejský prieliv, Žlté more, Ochotské more
2. Prírodné pomery
Himaláje, Karakoram, Ťanšan, Hindúkuš, Pamír, Kaukaz, Tibetská náhorná plošina, Altaj, Dekanská plošina, Indogangská nížina, Mezopotámska nížina, Veľká čínska nížina, sopečné oblasti, najvyššie vrchy, podnebné pásma, klimatotvorné činitele (morské prúdy, vplyv oceánov, monzúnov, pravidelných vetrov, vzdialenosti od oceánov, nadmorskej výšky), Chang Jiang (Jang-c´-ťiang), Huang.He, Amur, Ganga, Indus, Mekong, Brahmaputra, Eufrat, Tigris, Lena, Ob, Irtyš, Jenisej, Angara, Bajkal, Balchašské jazero, Aralské jazero, bezodtoková oblasť Kaspického mora, tundra, tajga, púšte (Gobi, Nafúd, Rub al-Kali, Karakum, Kyzylkum, stepi, dažďové lesy, monzúnové lesy, subtropické rastlinstvo
3. Obyvateľstvo a sídla
rozmiestnenie (hustota) obyvateľstva a činitele, ktoré ju ovplyvňujú, husto a riedko zaľudnené oblasti, rasová, národnostná a náboženská štruktúra obyvateľstva, sídla: Istanbul, Teherán, Bagdad, Rijád, Tel Aviv – Yafo, Karáči, Dillí, Kalkata, Bombaj, Bangkok, Kuala Lumpur, Dháka, Jakarta, Manila, Peking, Šanghaj, Kanton, Tokio, Soul, Almaty, Taškent, Vladivostok, Nagoja, Osaka
4. Hospodárstvo
charakter hospodárstva a jeho vývoj, poľnohospodárske výrobné oblasti, zameranie poľnohospodárskej výroby Ázie, priemysel, regióny s rozvinutou priemyselnou výrobou, rýchlo sa rozvíjajúce štáty (moderné technológie), služby, doprava, cestovný ruch
5. Oblasti Ázie
severná Ázia (ázijská časť ruskej federácie), južná a juhovýchodná Ázia (monzúnová Ázia), stredná Ázia, východná Ázia, juhozápadná Ázia a Zakaukazské štáty, Čína, Japonsko, India, Turecko, Indonézia, Filipíny, Irán, Irak, Pakistan, Izrael, Malajzia, komplexná charakteristika oblastí a štátov
6. Aplikácia najnovších informácií o Ázii

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha rozloha, horizontálna členitosť

1.1 Určiť polohu vzhľadom na geografické súradnice, zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány
   • Určte polohu Ázie v zemepisnej sieti.
   • Vymedzte hranice medzi Áziou a ostatnými svetadielmi. Opíšte, kadiaľ vedú.
   • Určte oceány a ich okrajové moria obmývajúce Áziu.
1.2 Porovnať rozlohu Ázie a ostatných svetadielov
   • Porovnajte rozlohu Ázie a rozlohu ostatných svetadielov.
1.3 Lokalizovať na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti
   • Určte na mape prvky horizontálnej členitosti: Malá Ázia, Arabský polostrov, Predná India, Zadná India, Cejlón, Filipíny, Japonské ostrovy, Malajský polostrov, Veľké Sundy, Sachalin, Kamčatka, Kórejský polostrov Taiwan, Cyprus, Suezský prieplav, Arabské more, Bengálsky záliv, Červené more, Juhočínske more, Východočínske more, Kórejský prieliv, Žlté more, Ochotské more podčiarknuté prvky zakreslite do obrysovej mapy.
   • Nakreslite mentálnu mapu Ázie.

2. Prírodné pomery

2.1 Zhodnotiť podľa mapy zastúpenie jednotlivých povrchových celkov (pohorí, nížin, náhorných plošín)
   • Zhodnoťte podľa mapy Ázie rozmiestnenie povrchových celkov, rozloženie pohorí (náhorných plošín) a nížin. Určte ich vzájomnú polohu a polohu v rámci Ázie.
2.2 Ukázať na mape vybraté prvky vertikálnej členitosti
   • Lokalizujte na mape vybraté prvky vertikálnej členitosti: Himaláje, Karakoram, Ťanšan, Hindúkuš, Pamír, Kaukaz, Tibetská náhorná plošina, Altaj, Dekanská plošina, Indogangská nížina, Mezopotámska nížina, Veľká čínska nížina. Podčiarknuté prvky zakreslite do obrysovej mapy.
2.3 Posúdiť vplyv monzúnov na podnebie južnej, juhovýchodnej a východnej Ázie
   • Vysvetlite mechanizmus vzniku monzúnov. Určte oblasti letného a zimného monzúnu. Porovnajte vplyv letného a zimného monzúnu na život obyvateľstva.
2.4 Vysvetliť odlišnosti v klimatických charakteristikách (teplota, množstvo zrážok v severnej a južnej Ázii)
   • Porovnajte podnebie v rôznych oblastiach Ázie (západná, stredná, severná, južná, juhovýchodná).
   • Vyhodnoťte a porovnajte klimatické diagramy (množstva zrážok, priebeh teploty) vybratých miest.
2.5 Určiť podľa mapy najvýznamnejšie úmoria, rieky, jazerá
   • Vymenujte a ohraničte úmoria, významné rieky a ich povodia a vodné plochy Ázie.
   • Porovnajte charakteristiky jazera Bajkal a Kaspického mora (pôvod, poloha, hĺbka a i.).
2.6 Zhodnotiť socioekonomický význam jednotlivých riek
   • Zhodnoťte hospodársky význam riek (Angara, Ganga, Brahmaputra, Eufrat, Amur a i.) v minulosti a súčasnosti.
2.7 Vysvetliť zákonitosti rozmiestnenia bioklimatických pásem Ázie (geografická šírka, nadmorská výška)
   • Zhodnoťte väzby podnebných oblastí (teploty, zrážky) a rastlinných pásem.
   • K jednotlivým rastlinným pásmam priraďte zástupcov rastlín a živočíchov.
2.8 Komplexne charakterizovať jednotlivé typy krajín (podnebie, vodstvo, pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo)
   • Zaraďte vybraté oblasti (severné pobrežie Kaspického mora, oblasť Bajkalu, Kamčatka a i.) do rastlinného pásma.

3. Obyvateľstvo a sídla

3.1 Uviesť približný počet obyvateľov Ázie, zmeny v jeho dynamike, najľudnatejšie štáty, národy a najrozšírenejšie náboženstvá
   • Porovnajte počet obyvateľov Ázie a ostatných svetadielov.
   • Porovnajte hustotu zaľudnenia (husto a riedko zaľudnené oblasti) jednotlivých oblastí Ázie (Himaláje, povodie Indusu, Západosibírka nížina, Veľká čínska nížina a i.). Zdôvodnite zistené rozdiely.
   • V najľudnatejších štátoch Ázie zhodnoťte problémy spojené s preľudnením (India, Čína).
   • Na základe informácií z médií zosumarizujte, ako sa rieši problém preľudnenia.
   • Charakterizujte najrozšírenejšie náboženstvá v Ázii. Určte oblasti, kde vznikali a dominujú v súčasnosti.
   • Porovnajte, ako ovplyvňujú jednotlivé náboženstvá (budhizmus, lamaizmus, hinduizmus, šintoizmus, taoizmus, judaizmus, islam) spôsob života v Ázii.
   • Uveďte oblasti, ktoré sú náboženskými centrami (Lhasa, Mekka, Medina, Jeruzalem a i.).
   • Posúďte dôsledky šírenia náboženstiev do ostatných častí sveta.
3.2 Vymenovať a lokalizovať najväčšie sídla Ázie
   • Zostavte tabuľku 10 najľudnatejších štátov Ázie.
   • Na mape lokalizujte najľudnatejšie mestá Ázie. Zhodnoťte ich kultúrny, historický a hospodársky význam.

4. Hospodárstvo

4.1 Charakterizovať zameranie hospodárstva v jednotlivých oblastiach
   • Porovnajte spôsoby poľnohospodárskej výroby v jednotlivých oblastiach. Uveďte štáty, ktoré nie sú sebestačné vo výrobe potravín.
4.2 Určiť najvýznamnejšie poľnohospodárske produkty a oblasti ich dorábania, opísať väzby na prírodné podmienky
   • Uveďte oblasti Ázie, v ktorých dominuje produkcia pšenice, ryže, cukrovej trstiny, hovädzieho, bravčového, hydinového mäsa a rýb. Posúďte prírodné a kultúrnohistorické väzby zamerania poľnohospodárstva.
4.3 Opísať zameranie priemyslu v jednotlivých oblastiach a štátoch, zhodnotiť väzby na zdroje nerastných surovín a moderné technológie
   • Porovnajte úroveň hospodárskej výroby (rozvinutá, rozvojová) a transformačné procesy prebiehajúce v jednotlivých oblastiach a štátoch Ázie.
   • Pomocou tabuliek analyzujte hodnotu HDP na obyvateľa v jednotlivých štátoch, vysvetlite zistené rozdiely.
4.4 Zhodnotiť význam služieb pre oblasti a štáty Ázie
   • Charakterizujte a porovnajte úroveň služieb a ich význam pre jednotlivé oblasti a štáty Ázie.
4.5 Zosumarizovať stav a predpoklady cestovného ruchu
   • Zostavte vlastné poradie najkrajších miest Ázie, odôvodnite opodstatnenosť zaradenia vybratých miest a ich význam pre cestovný ruch.
   • Pomocou mapy a literatúry vytvorte návrh exkurznej trasy po Ázii.

5. Oblasti Ázie

5.1 ♠Komplexne charakterizovať jednotlivé oblasti a k nim patriace štáty
   • Na príkladoch makroregiónov vytvorte komplexnú geografickú charakteristiku jednotlivých oblastí a štátov.

6. Aplikácia najnovších informácií o Ázii

6.1 Aplikovať najnovšie informácie o Ázii
   • Na základe informácií z médií pripravte referát o zmenách (aktualitách) Ázie. Diskutujte o nich a zhodnoťte, aký budú mať pre budúcnosť význam.

Afrika

1. Poloha, rozloha, horizontálna členitosť
matematickogeografická poloha, fyzickogeografická poloha, Madagaskar, Kanárske ostrovy, Guinejský záliv, Veľká Syrta, Stredozemné more, Gibraltársky prieliv, Somálsky polostrov, Suezský prieplav, Červené more, Báb el Mandeb, Mozambický prieliv
2. Prírodné pomery
náhorné plošiny, pohoria, panvy, sopky, Východoafrická priekopová prepadlina, Dračie vrchy, Atlas, Etiópska vysočina, Čadská panva, Kalahari, Ahaggar, Tibesti, Adamauská vysočina, Guinejská vysočina, podnebné pásma, vplyv klimatotvorných činiteľov, úmoria, bezodtokové oblasti, Níl, Kongo, Niger, Zambezi, Volta, Okavango, Viktóriino jazero, Tanganika, Čadské jazero, Limpopo, Násirovo jazero (Asuánska vodná nádrž), Kariba, Viktóriine vodopády, Malawi, rozšírenie typov krajín podľa podnebia: dažďové lesy, savany, púšte, subtropické rastlinstvo
3. Obyvateľstvo a sídla
počet a rozmiestnenie obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva (rasy, národy, náboženstvá), sídla, Alžír, Káhira, Addis Abeba, Akkra, Nairobi, Pretória, Johannesburg, Kapské Mesto, Antananarivo, Chartúm, Abidjan, Lagos, Ibadan, Kinshasa, Rabat, Casablanca, Alexandria, Tripolis, Tunis, urbanizácia, veľké mestá a ich problémy
4. Hospodárstvo
poľnohospodárstvo, priemysel, lesné hospodárstvo, služby, doprava, cestovný ruch
5. Oblasti Afriky
severná, západná, východná, južná, Egypt, Alžírsko, Tunisko, Maroko, Nigéria, Južná Afrika, Keňa
6. Aplikácia najnovších informácií o Afrike

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha, rozloha, horizontálna členitosť

1.1 Určiť polohu Afriky geografickými súradnicami, vzhľadom na zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány
   • Určte polohu Afriky geografickými súradnicami.
   • Zhodnoťte polohu Afriky vzhľadom na zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány.
   • Determinujte geografickú polohu ľubovoľného miesta v Afrike.
1.2 Poznať rozlohu Afriky porovnať ju s rozlohou ostatných svetadielov
   • Porovnajte rozlohu Afriky a ostatných svetadielov.
1.3 Lokalizovať na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti
   • Na mape lokalizujte prvky horizontálnej členitosti: Madagaskar, Kanárske ostrovy, Guinejský záliv, Veľká Syrta, Stredozemné more, Gibraltársky prieliv, Somálsky polostrov, Suezský prieplav, Červené more, Báb el Mandeb, Mozambický prieliv. Do obrysovej mapy vpíšte podčiarknuté názvy.
   • Nakreslite mentálnu mapu Ázie.

2. Prírodné pomery

2.1 Zhodnotiť podľa mapy zastúpenie jednotlivých povrchových celkov (pohorí, nížin, náhorných plošín)
   • Porovnajte povrch (horská, nížinatá, plošinatá – vysoká a nízka) oblastí Afriky.
2.2 Konkretizovať vplyv všeobecnej cirkulácie atmosféry na podnebie Afriky (pásmo rovníkových tíšin, pasáty, striedanie období sucha a dažďov)
   • Posúďte vplyv pravidelných vetrov, morských prúdov, zemepisnej šírky a nadmorskej výšky na podnebie jednotlivých častí Afriky.
2.3 Odlíšiť a lokalizovať na mape podnebné pásma Afriky
   • Charakterizujte a ukážte na mape podnebné pásma Afriky (tropická vlhká, tropická suchá, prechodná oblasť s obdobiami dažďov a sucha a i.).
2.4 Lokalizovať na mape vybraté rieky, jazerá a priehrady
   • Ukážte na mape vodné toky a vodné plochy: Níl, Kongo, Niger, Zambezi, Volta, Okavango, Viktóriino jazero, Tanganika, Čadské jazero, Limpopo, Násirovo jazero (Asuánska vodná nádrž), Kariba, Viktóriine vodopády, Malawi. Do obrysovej mapy zakreslite podčiarknuté názvy.
2.5 Porovnať režim odtoku a hospodárske využitie vybratých riek
   • Charakterizujte oblasti, cez ktoré pretekajú Níl a Kongo. Porovnajte ich režimy odtoku a hospodárske využitie.
   • Posúďte význam veľkých vodných nádrží na jednotlivých riekach.
2.6 Zdôvodniť princípy vzniku a rozloženia bioklimatických pásem Afriky
   • Vyčleňte bioklimatické pásma Afriky. Charakterizujte ich rozloženie a posúdiť väzby na podnebné pásma.
2.6 Analyzovať jednotlivé typy krajín podľa rastlinstva, podnebia, pôd, živočíšstva
   • Analyzujte teplotné pomery, množstvo zrážok, pôdne typy a typické biotopy v jednotlivých typoch krajín.

3. Obyvateľstvo a sídla

3.1 Uviesť približný počet obyvateľov Afriky, priestorové rozloženie rás, najľudnatejšie štáty
   • Porovnajte počet obyvateľov Afriky a ostatných svetadielov.
   • Analyzujte priestorové rozmiestnenie obyvateľstva bielej a čiernej rasy.
V• Zostavte poradie (pomocou tabuliek) 10 najľudnatejších štátov Afriky. Lokalizujte ich na mape.
3.2 Zdôvodniť nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva Afriky, identifikovať najhustejšie zaľudnené oblasti na mape
   • Zdôvodnite nerovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva Afriky, ukážte oblasti husto a riedko osídlené.
   • Analyzujte hustotu zaľudnenia vybratej oblasti (ústie rieky Kongo, Níl, pobrežie Guinejského zálivu, Sahara a i.).
3.3 Lokalizovať najväčšie mestá, zosumarizovať proces urbanizácie
   • Ukážte na mape mestá: Alžír, Káhira, Addis Abeba, Akkra, Nairobi, Pretória, Johannesburg, Kapské Mesto, Antananarivo, Chartúm, Abidjan, Lagos, Ibadan, Kinshasa, Rabat, Casablanca, Alexandria, Tripolis, Tunis. Podčiarknuté názvy miest vpíšte do obrysovej mapy.
   • Komplexne charakterizujte urbanizáciu v jednotlivých oblastiach Afriky, zhodnoťte jej problémy a perspektívy.

4. Hospodárstvo

4.1 Opísať zameranie hospodárstva v jednotlivých oblastiach vo väzbe na prírodné podmienky a zdroje nerastných surovín (ropa, železná ruda, drahé kovy, farebné kovy, fosfáty)
   • Lokalizujte oblasti ťažby nerastných surovín a poukážte na súvislosti s geologickou stavbou Afriky.
   • Zdôvodnite zaostalosť priemyslu v rôznych oblastiach Afriky napriek bohatým zdrojom nerastných surovín.
   • Analyzujte hodnoty HDP na obyvateľa afrických štátov (použite tabuľky). Vysvetlite zistené rozdiely.
   • Porovnajte štruktúru dovozu a vývozu Afriky ako celku, odlíšte špecifiká jednotlivých oblastí.
4.2 Určiť najvýznamnejšie exportné produkty a oblasti ich dorábania (väzby na prírodné podmienky)
   • Odlíšte oblasti pestovania plodín zameraných na domácu spotrebu a export.
4.3 Charakterizovať úroveň služieb a dopravy
   • Porovnajte úroveň služieb v jednotlivých častiach Afriky.
   • Zdôvodnite špecifiká jednotlivých druhov dopravy v regiónoch Afriky a opíšte ich stav.
4.4 Uviesť možnosti cestovného ruchu
   • Zostavte poradie najkrajších miest Afriky, ukážte ich na mape a odôvodnite svoj výber.
   • Navrhnite (podľa máp a literatúry) exkurznú trasu po Afrike, zosumarizujte jej zameranie a riziká. Diskutujte o nich a zhodnoťte ich význam pre budúcnosť.

5. Oblasti Afriky

5.1 ♠Vytvoriť komplexnú charakteristiku oblastí Afriky
   • Komplexne charakterizujte vybratý región, štát Afriky.

6. Aplikácia najnovších informácií o Afrike

6.1 Aplikovať najnovšie informácie o Afrike
   • Pripravte referát (na základe najnovších informácií z médií) o aktuálnych premenách a problémoch v Afrike.

Amerika

1. Poloha, rozloha, ohraničenie, prvky horizontálnej členitosti
matematickogeografická poloha, fyzickogeografická poloha, socioekonomická poloha, Labrador, Aljašský polostrov, Baffinov ostrov, Kalifornský polostrov, Yucatánsky polostrov, Florida, Grónsko, Veľké Antily, Malé Antily, Galapágy, Ohňová zem, Falklandy, Beringov prieliv, Drakov prieliv, Karibské more, Magalhaesov prieliv, Panamský prieplav, Hudsonov záliv, Kalifornský záliv, Mexický záliv, Karibské more
2. Prírodné pomery
Apalačské vrchy, Kordillery, Andy, Brazílska vysočina, Guyanská vysočina, Amazonská nížina, Laplatská nížina, Pobrežná nížina, Arktická nížina, Mexická plošina, Veľké prérie, Veľká panva, Veľký kaňon, Atacama, podnebné pásma, vplyv klimatotvorných činiteľov (morské prúdy, pravidelné vetry, tropické cyklóny) na podnebie, Amazonka, Orinoco, Parana, Mississippi, Missouri, Rieka sv. Vavrinca, Yukon , Colorado, Ohio, Tennesee, Veľké kanadské jazerá, Veľké medvedie jazero, Veľké soľné jazero, Titicaca, Veľké jazero otrokov, Niagarské vodopády, Angelov vodopád, Iguacu, polárne oblasti, tundra, tajga, listnaté a zmiešané lesy, stepi, dažďové lesy, subtropické rastlinstvo, ochrana a tvorba krajiny (národné parky)
3. Obyvateľstvo a sídla
rozmistnenie (hustota) obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva (rasová, národnostná, náboženská), lokalizačné predpoklady osídlenia, sídla, hlavné mestá, ďalšie dôležité hospodárske a kultúrne strediská štátov, New York, Washington, Chicago, Detroit, Pittsburg, Cleveland, Baltimore, Seattle, Vancouver, Philadelphia, Boston, Atlanta, Los Angeles, Ottawa, Toronto, Caracas, Sao Paulo, Belo Horizonte, Mexiko, Santiago, Havana, Rio de Janeiro, Bogota, Buenos Aires, Montevideo
4. Hospodárstvo
charakter hospodárstva a jeho vývoj, poľnohospodárstvo, typy poľnohospodárskej výroby, priemysel, odvetvia a oblasti priemyselnej výroby, doprava, služby, cestovný ruch
5. Oblasti Ameriky
Severná, Stredná a Južná Amerika , USA, Kanada, stredoamerické štáty (Mexico), Brazília, laplatské štáty (Argentína), andské štáty
6. Aplikácia najnovších informácii o Amerike

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha, rozloha, ohraničenie, prvky horizontálnej členitosti

1.1 Určiť polohu vzhľadom na geografické súradnice, zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány
   • Určte polohu Ameriky geografickými súradnicami.
   • Určte geografické súradnice ľubovoľného miesta v Amerike.
   • Vyhodnoťte polohu Ameriky vzhľadom na zemské pologule, ostatné svetadiely, oceány a najvýznamnejšie hospodárske regióny Zeme.
1.2 Porovnať rozlohu Ameriky a rozlohou ostatných svetadielov
   • Porovnajte rozlohu Ameriky a ostatných svetadielov.
1.3 Lokalizovať na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti
   • Lokalizujte na mape prvky horizontálnej členitosti: Labrador, Aljašský polostrov, Baffinov ostrov, Kalifornský polostrov, Yucatánsky polostrov, Florida, Grónsko, Veľké Antily, Malé Antily, Galapágy, Ohňová zem, Falklandy, Beringov prieliv, Drakov prieliv, Karibské more, Magalhaesov prieliv, Panamský prieplav, Hudsonov záliv, Kalifornský záliv, Mexický záliv, Karibské more. Podčiarknuté názvy zakreslite na správne miesta do obrysovej mapy.
   • Nakreslite mentálnu mapu Ameriky.

2. Prírodné pomery

2.1 Vymenovať a určiť na mape vybraté povrchové celky, porovnať zastúpenie pohorí a nížin
   • Lokalizujte na mape povrchové celky: Apalačské vrchy, Kordillery, Andy, Brazílska vysočina, Guyanská vysočina, Amazonská nížina, Laplatská nížina, Pobrežná nížina, Arktická nížina, Mexická plošina, Veľké prérie, Veľká panva, Veľký kaňon, Atacama. Podčiarknuté názvy vpíšte do obrysovej mapy.
   • Porovnajte zastúpenie pohorí a nížin a ich priestorové usporiadanie.
2.2 Charakterizovať vplyvy zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, rozloženia pohorí a morských prúdov na podnebie Ameriky
   • Vyčleňte podnebné pásma Ameriky a charakterizujte ich sporiadanie.
   • Posúďte klimatotvorné činitele (morské prúdy, horské pásma a i.), ktoré narušujú šírkovú zonálnosť podnebia.
   • Uveďte príklady vplyvu klimatotvorných činiteľov na vybratú oblasť (púšť Atacama, vplyv Labradorského prúdu na charakter podnebia v New Yorku, tornáda v karibskej oblasti, zrážkový tieň na západ od Kordiller).
2.3 Analyzovať hodnoty základných klimatických charakteristík v jednotlivých podnebných pásmach a porovnať oblasti výskytu extrémnych hodnôt
   • Analyzujte a porovnajte klimatické diagramy vybratých miest.
   • Ukážte na mape miesta s extrémne vysokými a nízkymi teplotami, minimálnym a nadmerným množstvom zrážok. Objasnite dôvody ich rozloženia. 2.4 Lokalizovať na mape vybraté rieky, vodné plochy, vodopády
   • Vymenujte najdôležitejšie rieky, vodné plochy v Amerike a lokalizujte ich na mape. Do obrysovej mapy vyznačte názvy: Amazonka, Parana, Mississippi, Veľké kanadské jazerá.
2.5 Porovnať hospodárske využitie vodstva v Severnej a Južnej Amerike
   • Porovnajte hospodárske využitie riek (Rieka sv. Vavrinca, Mississippi, Amazonka, Paraná).
2.6 Vysvetliť vplyv zemepisnej šírky a nadmorskej výšky na rozmiestnenie bioklimatických pásem Ameriky
   • Vyčleňte bioklimatické pásma a porovnajte ich rozloženie s podnebnými oblasťami Ameriky.
2.7 Charakterizovať rastlinstvo, podnebie, pôdy a živočíšstvo jednotlivých typov krajín
   • Zhodnoťte jednotlivé typy krajín na základe ich podnebia, pôd, typických zástupcov rastlín a živočíchov.

3. Obyvateľstvo a sídla

3.1 Uviesť približne počet obyvateľov Ameriky, rasovú a jazykovú štruktúru a jej priestorové usporiadanie
   • Porovnajte počet obyvateľov Ameriky a ostatných svetadielov.
   • Na základe rasovej a jazykovej príslušnosti vyčleňte jednotlivé regióny. Rozlíšte ich podľa vzniku.
3.2 Zdôvodniť nerovnomerné osídlenie jednotlivých častí Ameriky
   • Zdôvodnite nerovnomerné osídlenie Ameriky. Porovnajte západné a východné pobrežie svetadielu.
3.3 Charakterizovať urbanizáciu Ameriky a na mape lokalizovať jej najväčšie sídla
   • Porovnajte úroveň urbanizácie jednotlivých častí Ameriky. Zdôvodnite výraznú početnú prevahu mestského obyvateľstva.
   • Zostavte (pomocou tabuliek) poradie 10 najľudnatejších miest Ameriky a lokalizujte ich na mape.
   • Zosumarizujte problémy nadmerného rastu počtu obyvateľov v mestách (Sao Paulo, Mexico City).

4. Hospodárstvo

4.1 Charakterizovať väzby poľnohospodárstva na prírodné podmienky v jednotlivých regiónoch Ameriky
   • Uveďte a zdôvodnite zameranie poľnohospodárskej výroby (obilniny, pochutiny, technické plodiny) v jednotlivých oblastiach Ameriky.
   • Určte oblasti zamerané na živočíšnu výrobu, podrobte analýze ich opodstatnenosť.
4.2 Vymenovať a lokalizovať na mape miesta svetovo významnej ťažby nerastných surovín
   • Vymenujte nerastné suroviny, ktoré sa ťažia v oblastiach (Apalačské vrchy, Mexický záliv, Kordillery, Andy, Brazílska vysočina). Zhodnoťte ich význam (objasniť súvislosti medzi ložiskami nerastných surovín a geologickou stavbou územia).
4.3 Vymenovať a charakterizovať najvýznamnejšie priemyselné oblasti USA, Kanady a zameranie ich priemyselnej výroby
   • Vyčleňte najdôležitejšie oblasti priemyslu USA, Kanady (SV USA, juh, západ USA) a charakterizujte zameranie ich priemyselnej výroby.
   • Posúďte perspektívy nových priemyselných oblastí.
4.4 Zhodnotiť priemyselnú výrobu Latinskej Ameriky
   • Porovnajte priemyselnú výrobu v jednotlivých oblastiach Latinskej Ameriky (porovnajte aj so Severnou Amerikou).
4.5 Charakterizovať úroveň služieb v jednotlivých častiach Ameriky
   • Zhodnoťte význam a úroveň služieb v jednotlivých častiach Ameriky.
4.6 Zhrnúť súčasný stav a perspektívy cestovného ruchu
   • Zostavte poradie a lokalizujte na mape najzaujímavejšie miesta Ameriky, odôvodnite výber lokalít.
   • Vypracujte (podľa máp a literatúry) návrh exkurznej trasy po Amerike.
   • Komplexne charakterizujte vybratú lokalitu cestovného ruchu (Yosemitský park, Niagarské vodopády, Machu Picchu).

5. Oblasti Ameriky

5.1 ♠Komplexne charakterizovať oblasti Ameriky
   • Vytvorte komplexnú geografickú charakteristiku vybratého regiónu Ameriky.

6. Aplikácia najnovších informácii o Amerike

6.1 Aplikovať najnovšie informácie o Amerike
   • Vypracujte referát (na základe informácií z médií) o zmenách (aktualitách) Ameriky. Diskutujte o nich a zhodnoťte ich význam pre budúcnosť.

Austrália a Oceánia

1. Poloha, ohraničenie, rozloha
matematickogeografická poloha, fyzickogeografická poloha, socioekonomická poloha, Arnhemská zem, Yorský polostrov, Karpentársky záliv, Veľký austrálsky záliv, Tasmánia, Bassov prieliv, Torresov prieliv, Veľká koralová bariéra, Nový Zéland, Nová Guinea, Nová Kaledónia, Tahiti, Havajské ostrovy, Melanézia, Mikronézia, Polynézia
2. Prírodné pomery
podnebné oblasti v Austrálii a Oceánii, Západoaustrálska plošina, Veľká piesočná púšť, Veľká Viktóriina púšť, Nullarborská nížina, Veľká artézska panva, Austrálske Alpy, Macdonnelove vrchy, Musgravove vrchy, Veľké predelové vrchy, Južné Alpy, Darling, Murray, Flinders, Eyrovo jazero
3. Obyvateľstvo a sídla
rozmiestnenie obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva (rasy, národy, náboženstvá), osídľovanie svetadiela, Sydney, Melbourne, Canberra, Hobart, Perth, Brisbane, Auckland, Wellington, urbanizácia, prisťahovalectvo
4. Hospodárstvo
charakter hospodárstva a jeho vývoj, ťažba rúd, priemyselné odvetvia, poľnohospodárstvo, chov oviec, doprava, služby, cestovný ruch
5. Austrálsky zväz, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea
samostatné štáty, závislé územia, komplexná charakteristika vybratých štátov
6. Aplikácia najnovších informácii o Austrálii a Oceánii

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha, ohraničenie, rozloha

1.1 Určiť polohu vzhľadom na geografické súradnice, zemské pologule, ostatné svetadiely a oceány
   • Určte polohu Austrálie geografickými súradnicami a jej umiestnenie vzhľadom na zemské pologule.
   • Zhodnoťte polohu Austrálie voči jednotlivým svetadielom a oceánom.
1.2 Porovnať rozlohu Austrálie a rozlohou ostatných svetadielov
   • Porovnajte rozlohu Austrálie a ostatných svetadielov.
   • Vypočítajte, akú časť zemského povrchu zaberá Austrália (v %).
1.3 Lokalizovať na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti
   • Určte na mape vybraté prvky horizontálnej členitosti: Arnhemská zem, Yorský polostrov, Karpentársky záliv, Veľký austrálsky záliv, Tasmánia, Bassov prieliv, Torresov prieliv, Veľká koralová bariéra, Nový Zéland, Nová Guinea, Nová Kaledónia, Tahiti, Havajské ostrovy, Melanézia, Mikronézia, Polynézia. Podčiarknuté názvy vpíšte do obrysovej mapy.
   • Nakreslite obrysovú mapu Austrálie.

2. Prírodné pomery

2.1 Určiť podnebné pásma Austrálie a lokalizovať ich na mape
   • Určte podnebné pásma Austrálie a špecifikujte ich väzby s geografickou šírkou.
   • Charakterizujte typické znaky podnebia . Vysvetlite, ako na podnebie pôsobia morské prúdy a vetry.
   • Zhodnoťte vplyv klimatotvorných činiteľov na vznik suchých a vlhších oblastí.
2.2 Zhrnúť charakteristiky podnebia Oceánie
   • Porovnajte podnebie Oceánie a Austrálie.
2.3 Lokalizovať vybraté prvky vertikálnej členitosti
   • Lokalizujte vybraté prvky vertikálnej členitosti na mape: Západoaustrálska plošina, Veľká piesočná púšť, Veľká Viktóriina púšť, Nullarborská nížina, Veľká artézska panva, Austrálske Alpy, Macdonnelove vrchy, Musgravove vrchy, Veľké predelové vrchy, Južné Alpy. Podčiarknuté názvy vpíšte do obrysovej mapy.
2.4 Opísať pôvod ostrovov v Oceánii a uviesť príklady na mape
   • Uveďte príklady ostrovov kontinentálneho, sopečného a koralového pôvodu. Opíšte a schematicky znázornite vznik koralového ostrova.
2.5 Lokalizovať na mape významné vodné toky, vodné plochy a oblasti s výskytom podzemných vôd v Austrálii
   • Zdôvodnite súvislosti medzi podnebím a hustotou riečnej siete v Austrálii.
   • Objasnite podľa schémy vznik artézskych studní a lokalizujte oblasti ich výskytu na mape.
2.6 Vysvetliť nadväznosť bioklimatických pásem na podnebné pásma Austrálie, opísať ich rozmiestnenie a uviesť najvýznamnejších predstaviteľov rastlinstva a živočíšstva
   • Vysvetlite špecifické znaky rastlinstva a živočíšstva Austrálie a Oceánie, vymenujte a lokalizujte na mape vegetačné oblasti.

3. Obyvateľstvo a sídla

3.1 Uviesť približne počet obyvateľov Austrálie a Nového Zélandu. Charakterizovať husto zaľudnené oblasti, rasovú štruktúru obyvateľstva, najvýznamnejšie sídla
   • Určte podiel obyvateľstva Austrálie z počtu obyvateľstva Zeme (v %).
   • Opíšte podmienky osídľovania Austrálie a s tým súvisiace problémy (vzťah pôvodní obyvatelia – prisťahovalci).
   • Charakterizujte na príklade (Tahiti, Fidži, Havajské ostrovy, Nový Zéland) spôsob života obyvateľov Oceánie.
   • Vymenujte a lokalizujte najväčšie sídla Austrálie a Oceánie.
   • Porovnajte hospodársku úroveň Austrálskeho zväzu, Nového Zélandu, Papuy-Novej Guiney a ostrovných štátov.
   • Z tabuliek zistite, ktoré ostrovné štáty sú nezávislé.

4. Hospodárstvo

4.1 Zhodnotiť význam nerastného bohatstva Austrálie a Oceánie a podľa mapy určiť významné oblasti ťažby
   • Vymenujte tie nerastné suroviny, ktorých ložiská patria k najväčším na Zemi a lokalizujte ich na mape.
4.2 Opísať hlavné oblasti a špecializácie poľnohospodárskej výroby v Austrálii, na Novom Zélande a v Oceánii
   • Charakterizujte zameranie rastlinnej a živočíšnej výroby Austrálie a Oceánie
   • Zdôvodnite prevahu žívočíšnej výroby nad rastlinnou v Austrálii a na Novom Zélande.
4.3 Zhodnotiť zameranie priemyslu Austrálie a Nového Zélandu, vyvodiť súvislosti s ťažbou nerastných surovín a poľnohospodárstvom
   • Zhodnoťte zameranie priemyslu Austrálie a Nového Zélandu, zistite súvislosti s ťažbou nerastných surovín. a poľnohospodárstvom.
4.4 Analyzovať význam dopravy a služieb pre Austráliu a Oceániu
   • Analyzujte hustotu dopravnej siete v jednotlivých oblastiach Austrálie a Oceánie. Porovnajte úlohy každého druhu dopravy a služieb.
4.5 Zhrnúť súčasný stav a perspektívy cestovného ruchu
   • Zostavte poradie a lokalizujte na mape najzaujímavejšie miesta Austrálie a Oceánie. Odôvodnite výber lokalít.
   • Vypracujte (podľa máp a literatúry) návrh exkurznej trasy po Austrálii.
   • Komplexne charakterizujte vybratú lokalitu cestovného ruchu (Ayers Rock, Havajské ostrovy a i.).

5. Austrálsky zväz, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea

5.1 Komplexne charakterizovať Austráliu, Nový Zéland, Papuu-Novú Guineu a ostrovy Oceánie
   • Komplexne charakterizujte Austráliu, Nový Zéland, Papuu-Novú Guineu a ostrovy Oceánie a porovnajte ich.

6. Aplikovať najnovšie informácie o Austrálii a Oceánii
   • Vypracujte referát (na základe informácií z médií) o zmenách (aktualitách) Austrálie a Oceánie. Diskutujte o nich a zhodnoťte ich význam pre budúcnosť.

Polárne oblasti

Arktída, Antarktída, poloha, podnebie, hospodárske využitie

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Porovnať polohu, podnebie a hospodárske využitie Arktídy a Antarktídy

   • Porovnajte Arktídu a Antarktídu (aj podľa mapy).
   • Zhodnoťte podnebie a hospodárske využitie polárnych oblastí.

Oceány

1. rozloženie oceánov,
Tichý oceán, Atlantický oceán, Severný ľadový oceán, Indický oceán,
2. ekonomické využitie oceánov,
komplexná charakteristika oceánov

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Určiť rozloženie jednotlivých častí Svetového oceána

   • Podľa mapy porovnajte rozlohu oceána na severnej a južnej pologuli.
   • Zoraďte oceány podľa rozlohy (maximálnej hĺbky), udajte ich polohu geografickými súradnicami a ukážte svetadiely, ktoré obmývajú.

2. Porovnať hospodárske využitie jednotlivých oceánov

   • Vymenujte nerastné suroviny, ktoré sa ťažia z morského dna a určte oblasti ich ťažby.
   • Pomocou mapy dopravy zistite, kadiaľ a cez ktoré oceány prechádzajú hlavné námorné trasy prepravy ropy.
   • Zostavte (pomocou tabuliek) poradie 5 najväčších prístavov na základe objemu prepraveného tovaru. Prístavy lokalizujte a opíšte ich polohu.
   • Porovnajte tri oblasti s najväčšími prístavmi (západná Európa, atlantické pobrežie Severnej Ameriky a prístavy v Perzskom zálive).
   • Z tabuliek zistite, ktoré štáty sú rybárskymi veľmocami. Určte najvýznamnejšie oblasti rybolovu.
   • Komplexne charakterizujte (podľa máp a literatúry) Tichý oceán, Atlantický oceán, Severný ľadový oceán, Indický oceán.

Geografia Slovenskej republiky

1. Poloha
matematickogeografická, fyzickogeografická, socioekonomická poloha
2. Geologická stavba a reliéf
Karpaty, Panónska panva, geologické pásma, horninové zloženie pásem, zastúpenie nerastných surovín, tvorba reliéfu endogénnymi a exogénnymi procesmi, typy reliéfu, geomorfologické členenie, geomorfologické celky
3. Podnebie a počasie
klimatotvorné činitele, prúdenie vzduchových hmôt, polárny front, cyklóny, anticyklóny, stacionárne tlakové útvary, teplota vzduchu, zrážky, podnebné oblasti, počasie v miestnej krajine
4. Vodstvo
poloha Slovenska vzhľadom na hlavné európske rozvodie, Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ, Rimava, Slaná, Hornád, Bodrog, Torysa, Laborec, Latorica, Ondava, Topľa, Cirocha, Hnilec, Poprad, Dunajec, Orava, Revúca, Turiec, Kysuca, povodia riek, režim odtoku riek, jazerá (plesá), umelé vodné nádrže, Vodná nádrž Gabčíkovo, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Šírava, Ružín, Domaša, podzemné vody, minerálne a termálne vody
5. Pôdy
vznik a význam pôdy, rozšírenie pôdnych typov a druhov, horizontálna zonálnosť, výšková zonálnosť, pôdy v miestnej krajine, úrodnosť (bonita) pôd
6. Rastlinstvo a živočíšstvo
fyzickogeografické pomery a vplyv človeka na rozmiestnenie rastlinstva a živočíšstva, rastlinné pásmo a výškové stupne rastlinstva, zalesnenosť územia, význam lesa, lužné lesy, živočíšne spoločenstvá, ochrana rastlinstva a živočíšstva, miestna krajina
7. Obyvateľstvo a sídla
vývoj osídlenia, počet obyvateľov, rast počtu obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva podľa veku, zamestnanosti, národnosti, náboženstva, sídla, sídelná štruktúra, urbanizácia, Bratislava, Košice, Prešov, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Trnava, Trenčín, Martin, Prievidza, Piešťany, Poprad, Nové Zámky, Komárno, Bardejov, Banská Štiavnica, Kremnica, Zvolen, Spišská Nová Ves, Levoča, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Senica, Skalica
8. Hospodárstvo
charakteristika hospodárstva a jeho vývoj, poľnohospodárska výroba, priemyselná výroba, doprava, služby, zahraničný obchod, cestovný ruch

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Poloha

1.1 Určiť polohu Slovenska geografickými súradnicami a analyzovať výhody a nevýhody polohy
   • Určte polohu Slovenska geografickými súradnicami.
   • Zistite (podľa mapy) geografické súradnice ľubovoľného miesta na Slovensku.
   • Vypočítajte a udajte v stupňoch šírkové a dĺžkové rozpätie územia Slovenska, zhodnoťte praktický význam výsledkov.
   • Vypočítajte rozdiel miestnych časov medzi najvýchodnejším a najzápadnejším miestom Slovenska.
1.2 Určiť na mape krajné body štátu
   • Určte na mape krajné body štátu a ich geografické súradnice.
1.1 Zhodnotiť polohu Slovenska vzhľadom na oceány, nadmorskú výšku a z geopolitického hľadiska
   • Zhodnoťte dôsledky polohy Slovenska vzhľadom na vzdialenosť k oceánom a nadmorskú výšku.
   • Vymenujte susedné štáty Slovenska a posúďte polohu Slovenska v rámci Európy.
   • Pomocou mapy určte historické cesty, ktoré viedli územím Slovenska v minulosti. Posúďte, ako sa využívajú dnes.

2. Geologická stavba a reliéf

2.1 Vysvetliť súvislosť medzi vytváraním reliéfu v jednotlivých geologických dobách a horninovým zložením geologických pásem
   • Pomocou mapy charakterizujte vývoj Karpát a Panónskej panvy v jednotlivých geologických dobách a rozmiestnenie flyšových, jadrových a sopečných pohorí a Panónskej panvy.
   • Lokalizujte na mape čelnú karpatskú predhlbeň, flyšové pásmo, bradlové pásmo, jadrové pohoria, Slovenské rudohorie, sopečné pohoria, neogénne kotliny.
2.2 Vymenovať významné nerastné suroviny Slovenska, lokalizovať miesta ich výskytu na mape a posúdiť ich vzťah k horninovému podložiu
   • Zhodnoťte význam a lokalizujte na mape strediská ťažby palív.
   • Rozlíšte druhy palív, ktoré sa na Slovensku ťažia a stanovte, ako súvisí ich výskyt s geologickou činnosťou v minulosti.
   • Podľa literatúry posúďte perspektívu ťažby nerastných surovín na Slovensku.
2.3 Opísať geomorfologické procesy, ktoré modelovali reliéf Slovenska a podľa mapy na konkrétnych príkladoch charakterizovať ich vplyv
   • Charakterizujte, ako modelovali reliéf exogénne procesy.
   • Uveďte na príkladoch (Súľovské skaly, Slovenský raj, Šomoška, Záhorská nížina a i.), ktoré procesy modelovali ich reliéf.
2.4 Lokalizovať na mape geomorfologické celky
   • Na fyzickogeografickej mape lokalizujte pohoria, nížiny a kotliny Slovenska
   • Zaraďte konkrétne geomorfologické celky do:
      a) Vonkajších Západných Karpát
      b) Vnútorných Západných Karpát
      c) Vonkajších Východných Karpát
      d) Vnútorných Východných Karpát
      e) Západopanónskej panvy
      f) Východopanónskej panvy
   • Nakreslite mentálnu mapu Slovenska.
2.5 ♣Poznať geomorfologické celky miestnej oblasti
   • Vymenujte geomorfologické celky miestnej krajiny a lokalizujte ich na mape.

3. Podnebie a počasie

3.1 Vymenovať klimatotvorné činitele a charakterizovať špecifiká ich pôsobenia na území SR
   • Uveďte na konkrétnych príkladoch, ako sa prejavuje vplyv oceánov a kontinentalita v podnebí Slovenska.
   • Zhodnoťte, ako ovplyvňuje zmena nadmorskej výšky podnebie na Slovensku.
3.2 Opísať vplyv vzduchových hmôt a stacionárnych tlakových útvarov na podnebie (počasie) SR, analyzovať dôsledky polohy Slovenska blízko polárneho frontu, charakterizovať počasie pri cyklonálnej a anticyklonálnej situácii v lete a zime
   • Vysvetlite, ako sa nad Slovensko dostáva polárna vzduchová hmota.
   • Charakterizujte, ako sa mení počasie po prechode teplého a studeného frontu.
   • Porovnajte počasie (zrážky, teploty, oblačnosť a i.) ustálené, pod vplyvom západných a východných vetrov.
   • Vysvetlite, prečo je pri cyklonálnom prúdení oblačné a pri anticyklonálnom prúdení jasné počasie.
3.3 Podľa mapy určiť priemernú ročnú teplotu oblastí Slovenska, ročný chod teplôt, charakterizovať teplotný gradient a vznik teplotnej inverzie
   • Porovnajte priemernú ročnú teplotu, najteplejší a najchladnejší mesiac, najteplejšie a najchladnejšie oblasti Slovenska.
   • Vysvetlite pojmy teplotný gradient a teplotná inverzia, uveďte príklady zo Slovenska.
3.4 Uviesť priemerné množstvo zrážok a zdôvodniť nerovnomerné rozloženie zrážok v priebehu roka na území Slovenska. Podľa mapy určiť a porovnať podnebné oblasti Slovenska (teploty, zrážky a i.)
   • Vyhodnoťte klimatotvorné činitele a ich vplyv na priemerný ročný úhrn zrážok.
   • Porovnajte množstvo zrážok vo vybratých oblastiach (Podunajská nížina, Gerlachovský štít, Oravská kotlina, Popradská kotlina), zaraďte ich do podnebných oblastí a zdôvodnite vplyv klimatotvorných činiteľov.
3.5 ♣Zaradiť miestny región do podnebnej oblasti a charakterizovať jeho podnebné špecifiká
   • Zaraďte miestny región do podnebnej oblasti, opíšte zmeny počasia v priebehu roka.
   • Podrobte analýze klimatotvorné činitele miestneho regiónu, porovnajte ich s inými oblasťami Slovenska.

4. Vodstvo

4.1 Podľa mapy určiť úmoria, do ktorých patrí územie Slovenska a ich rozvodia. Vysvetliť súvislosti medzi podnebím (počasím), geologickou stavbou a charakteristikami slovenských riek
4.2 Lokalizovať na mape rieky, určiť vybraté rieky na obrysovej mape
   • Lokalizujte na mape rieky: Dunaj, Malý Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ, Rimava, Slaná, Hornád, Bodrog, Torysa, Laborec, Latorica, Ondava, Topľa, Cirocha, Hnilec, Poprad, Dunajec, Orava, Revúca, Turiec, Kysuca. Určte a ich povodia. Do obrysovej mapy vpíšte názvy podčiarknutých riek.
4.3 Rozlíšiť rieky podľa režimu odtoku
   • Porovnajte režim odtoku vybratých riek (Dunaj, Váh, Ipeľ a i.).
4.4 Zostaviť poradie (pomocou tabuliek) najrozľahlejších jazier Slovenska, lokalizovať ich na mape a rozlíšiť podľa pôvodu
   • Zhodnoťte rozloženie a početnosť jazier na Slovensku, vysvetlite ich pôvod.
   • Lokalizujte na mape Štrbské pleso, Popradské pleso, Veľké Hincovo pleso. Posúďte ich význam.
4.5 Vymenovať najvýznamnejšie vodné nádrže a zhodnotiť účely, na ktoré sa využívajú
   • Lokalizujte na mape: Vodná nádrž Gabčíkovo, Liptovská Mara, Oravská priehrada, Šírava, Ružín, Domaša. Porovnajte ich využitie a posúďte ich význam.
   • Zhodnoťte (podľa literatúry) význam rybníkov a banských vodných nádrží v minulosti.
4.6 Zdôvodniť nerovnomerné rozloženie zásob podzemnej vody
   • Vysvetlite súvis medzi rozložením podzemných vôd a geologickou stavbou územia (flyš, vápenec, nánosy štrku).
   • Podľa geologického zloženia určte na mape najvýznamnejšie oblasti zásob podzemnej vody.
4.7 ♣Charakterizovať vodstvo miestnej krajiny
   • Charakterizujte rieky (povodie, režim odtoku), vodné plochy a zásoby podzemnej vody v miestnej krajine.

5. Pôdy

5.1 Vymenovať pôdne druhy a ich rozmiestnenie na území Slovenska
   • Podľa mapy lokalizujte jednotlivé pôdne druhy na Slovensku, opíšte ich vlastnosti a vhodnosť pre poľnohospodársku výrobu.
5.2 Vysvetliť usporiadanie pôdnych typov (vertikálna zonálnosť, predhorská zonálnosť) a určiť azonálne pôdne typy
   • Znázornite pôdny profil černozeme, hnedozeme, luvizeme, kambizeme, podzolu a rendziny.
   • Charakterizujte oblasti, kde vznikajú fluvizeme, čiernice a rašelinovej pôdy a opíšte, čím je podmienený ich vznik.
5.3 ♣Poznať súvislosti medzi podnebím, vodstvom, geologickým podložím a pôdnymi druhmi a pôdnymi typmi v miestnej krajine
   • Vysvetlite, ako vo vašom okolí ovplyvňuje vznik pôd geologická stavba, členitosť povrchu, podnebie, vegetácia miestnej krajiny.

6. Rastlinstvo a živočíšstvo

6.1 Analyzovať fyzickogeografické činitele a mechanizmus ich vplyvu na rozšírenie rastlinných druhov
   • Analyzujte fyzickogeografické pomery a ich vplyv na rozmiestnenie rastlinstva na Slovensku.
6.2 Podľa mapy charakterizovať rozčlenenie rastlinstva a živočíšstva podľa nadmorskej výšky, určiť súvislosti s podnebím a pôdami
   • Uveďte rozčlenenie faunistických oblastí a ich väzby na nadmorskú výšku, teploty, množstvo zrážok, pôdne typy.
   • Podľa mapy vymenujte a porovnajte výškové rastlinné stupne na Slovensku.
6.3 Charakterizovať typických zástupcov rastlinstva a živočíšstva v jednotlivých výškových stupňoch
   • Charakterizujte typických zástupcov rastlinstva a živočíšstva vo vegetačných stupňoch.
6.4 Porovnať zalesnenosť územia Slovenska s ostatnými európskymi štátmi
   • Zhodnoťte zalesnenosť územia SR a porovnajte ju s ostatnými štátmi Európy.
   • Posúďte zdravotný stav lesov v jednotlivých oblastiach (poškodené lesy – ťažba, nadmerný výrub, priemyselné emisie, zdravé porasty).
6.5 Zhodnotiť zásahy človeka do prirodzenej vegetácie v minulosti a na modelových príkladoch (lužné lesy, miestna krajina) poukázať na dôsledky v súčasnosti
   • Uveďte oblasti, kde sú lesy najviac postihnuté činnosťou človeka a charakterizujte jej negatívne dôsledky pre súčasnosť a budúcnosť.

7. Obyvateľstvo a sídla

7.1 Vysvetliť vplyv prírodných a socioekonomických podmienok na osídlenie územia v historických súvislostiach
   • Opíšte historický vývoj osídľovania územia Slovenska a podmienky, ktoré ho ovplyvnili.
7.2 Vedieť aktuálny počet obyvateľov Slovenskej republiky
   • Uveďte aktuálny počet obyvateľov Slovenska a porovnajte ho s počtom obyvateľov susedných štátov.
7.3 Charakterizovať súčasný prirodzený prírastok na Slovensku a zdôvodniť jeho zmeny za ostatné desaťročia
   • Zhodnoťte (pomocou tabuliek), ako sa menil prirodzený prírastok od roku 1980 do súčasnosti.
7.4 Charakterizovať národnostné a náboženské zloženie obyvateľstva
   • Charakterizujte národnostné a náboženské zloženie obyvateľov Slovenska.
   • Analyzujte tematické mapy (hustota zaľudnenia, národnostné zloženie a i.) Slovenska. Zoraďte oblasti Slovenska podľa týchto ukazovateľov.
7.5 Porovnať počet vidieckych obcí a miest na Slovensku, zostaviť (pomocou tabuliek) poradie 5 najľudnatejších miest, uviesť oblasti rozptýleného osídlenia
   • Charakterizujte veľkostnú štruktúru sídel na Slovensku, porovnajte vidiecke a mestské sídla (ich počet, význam a i.). Zostavte poradie 10 najľudnatejších miest.
   • Pomocou mapy opíšte, v ktorých častiach Slovenska vzniklo rozptýlené osídlenie a uveďte jeho miestne názvy.
   • Zhodnoťte tendencie urbanizácie Slovenska v najbližších rokoch.
7.6 Opísať sídla z hľadiska ich kultúrneho alebo hospodárskeho významu
   • Vymenovať podľa mapy sídla a pri každom opísať jeho polohu, hospodársku alebo kultúrnu charakteristiku.
7.7 ♣Charakterizovať sídla v miestnej oblasti
   • Opíšte sídla v miestnej oblasti, ich štruktúru, pôdorys, funkčné členenie, hospodársky a kultúrny význam.

8. Hospodárstvo

8.1 Charakterizovať jednotlivé odvetvia hospodárstva, stanoviť ich vzájomné väzby
   • Charakterizujte jednotlivé odvetvia hospodárstva na Slovensku, stanovte ich vzájomné prepojenie (ťažba uhlia –elektráreň – chemický priemysel a i.).
8.2 Klasifikovať základné zameranie rozhodujúcich odvetví priemyselnej výroby na Slovensku (hutníctvo, strojárstvo, chemický a potravinársky priemysel) a ich lokalizačné činitele
   • Zdôvodnite zameranie priemyselnej výroby v jednotlivých oblastiach Slovenska.
   • Uveďte príklady závodov a zameranie ich výroby (Slovnaft, Duslo, Matador, Volkswagen a i.), zhodnoťte význam závodu (produkcia, pracovné príležitosti a i.).
8.3 ♣Opísať výrobu v miestnej krajine
   • Vymenujte závody a sortiment ich výrobkov v miestnej krajine.
   • Charakterizujte dodávateľsko-odberateľské vzťahy najvýznamnejšieho podniku v miestnom regióne.
8.4 Vo vzťahu ku klimatickým a pôdnym pomerom určiť najvýznamnejšie plodiny pestované na Slovensku
   • Ku každej podnebnej oblasti Slovenska doplňte 2 najvýznamnejšie plodiny, ktoré sa v nich pestujú. Odôvodnite svoj výber. Porovnajte jednotlivé podnebné oblasti podľa dopestovaných plodín.
   • Klasifikujte podmienky, ktoré musia byť splnené na pestovanie pšenice, kukurice a zemiakov.
8.5 Uviesť zameranie živočíšnej výroby na Slovensku vo vzťahu k prírodným podmienkam, rastlinnej výrobe a spotrebiteľovi
   • Lokalizujte živočíšnu výrobu do jednotlivých oblastí Slovenska podľa ich prírodných podmienok, rastlinnej výroby a trhov.
8.6 Zhodnotiť hospodársky význam lesov a ich využitie na území Slovenska
   • Uveďte konkrétne príklady využitia lesov v hospodárstve.
   • Opíšte negatívne dôsledky odlesnenia v jednotlivých oblastiach Slovenska.
8.7 ♣Opísať poľnohospodárstvo (lesné hospodárstvo) v miestnej krajine
   • Zhodnoťte stav lesov v miestnej krajine.
   • Charakterizujte poľnohospodársku výrobu v miestnej krajine.
8.8 Podľa mapy určiť smer hlavných trás železničnej, vodnej, cestnej a potrubnej dopravy na Slovensku
   • Podľa mapy určte smer hlavných železničných a cestných trás na Slovensku. Zhodnoťte vplyv reliéfu na dopravu.
   • Posúďte stav leteckej, potrubnej a vodnej dopravy na Slovensku.
   • Uveďte spôsoby, ktorými môžu jednotlivé druhy dopravy znečisťovať prostredie a ako ich dopad možno znížiť.
8.9 Charakterizovať zahraničný obchod Slovenska
   • Vytvorte diagram (podľa pripravených štatistických údajov) tovarovej štruktúry zahraničného obchodu.
   • Porovnaj štruktúru zahraničného obchodu v súčasnosti a pred 10 rokmi.
   • Zostavte poradie (pomocou tabuliek) 5 štátov s najväčším importom na Slovenska a exportom zo Slovenska.
8.10 Charakterizovať oblasti s možnosťami využitia pre jednotlivé druhy a formy cestovného ruchu
   • Vypracujte zoznam miest a oblastí Slovenska s perspektívnym rozvojom cestovného ruchu a určte jeho druhy.
   • Zhodnoťte formy cestovného ruchu, ktoré sa môžu realizovať v miestnej krajine.
8.11 Uviesť oblasti Slovenska s narušeným životným prostredím
   • Uveďte oblasti s najviac narušeným životným prostredím a zhodnoťte dôvody ohrozenia.
   • Posúďte faktory ohrozujúce životné prostredie miestnej krajiny.

Geoekológia

1. Krajina
prostredie života na Zemi, geografia a životné prostredie, vznik a vývoj krajinného prostredia, vzťah človeka ku krajinnému prostrediu, životné prostredie, environmentalistika, ekológia, geoekológia, krajinná ekológia, krajinné prostredie
2. Krajinná štruktúra a priestorová organizácia
fyzickogeografická štruktúra krajiny, krajinná sféra zeme a jej zložky, ohraničenie krajinnej sféry v rámci planéty, prvotná a druhotná štruktúra krajiny, rozmery (dimenzie) krajinných jednotiek, krajinný potenciál, ekologická stabilita, ekologická únosnosť krajiny, diverzita krajiny, prírodné zdroje krajiny
3. Kultúrna krajina
typy kultúrnej krajiny podľa stupňa premeny, formy využitia zeme, uzly, siete, povrchy, regióny kultúrnej krajiny, homogénne a nodálne, geotechnické systémy krajiny
4. Globálne environmentálne problémy
zdroje znečistenia (prírodné, umelé), dôsledky znečistenia ovzdušia, vody, pôdy, znehodnotenie rastlinstva a živočíšstva, úbytok surovinových zdrojov
5. Funkcie ekosystémov
prirodzené, kultúrne a polokultúrne ekosystémy, stabilita krajinnej sféry Zeme
6. Legislatíva
zákony o životnom prostredí, kategorizácia chránených oblastí na Slovensku, medzinárodná spolupráca

Požiadavky na vedomosti a zručnosti

1. Krajina

1.1 Poznať základné etapy vývoja krajinného prostredia a ich charakteristické znaky.
1.2 Stanoviť základné etapy pôsobenia človeka v krajine a uviesť príklady zmien v krajine
   • Zhodnoťte pôsobenie človeka (kladné, záporné) na krajinu v historických obdobiach a zmeny, ktoré spôsobil.

2. Krajinná štruktúra a priestorová organizácia

2.1 Opísať krajinnú sféru Zeme a vymenovať zložky krajinnej sféry (príklady vzťahov v miestnej krajine)
   • Vymenujte zložky, ktoré tvoria krajinnú sféru Zeme a opíšte vzájomné vzťahy medzi nimi.
   • Charakterizujte vertikálne rozpätie krajinnej sféry.
   • Načrtnite schému vzťahov medzi zložkami krajinnej sféry.
2.3 Vysvetliť rozdiel medzi prvotnou a druhotnou (antropogénnou) štruktúrou krajiny
   • Uveďte na konkrétnom regióne (napríklad v miestnej krajine) prvky prvotnej a druhotnej štruktúry krajiny.
   • ♣Zosumarizujte postup, ako študovať a hodnotiť krajinu okolia školy.
2.4 Odlíšiť veľkostné skupiny (dimenzie) krajinných jednotiek, uviesť konkrétne príklady
   • Porovnajte jednotky topickej, chórickej, regionálnej a planetárnej dimenzie. Určte ich veľkosti a vzájomné vzťahy.
   • Uveďte príklady jednotlivých krajinných jednotiek.
2.5 Vysvetliť účelové vlastnosti krajiny, prírodné zdroje a krajinný potenciál
   • Vymenujte, ktoré vlastnosti fyzickogeograficekj krajiny nazývame účelové.
   • Uveďte, aké rôzne potenciály môže mať krajina.
   • Porovnajte krajinný potenciál a prírodný zdroj.
   • Opíšte, v čom spočíva ekologická únosnosť krajiny.
   • Vysvetlite pojem diverzita krajiny, načrtnite príklady krajiny s vysokou a nízkou diverzitou.
   • ♣Opíšte miestnu krajinu a zhodnoťte, či ide o krajinu s vysokou alebo nízkou diverzitou.
2.6 Na konkrétnych príkladoch charakterizovať pojmy vyjadrujúce účelové vlastnosti prírodnej krajiny
   • Uveďte príklady oblastí Slovenska s rôznym krajinným potenciálom (poľnohospodársky, vodný, rekreačný).
2.7 Vymenovať základné rozdelenie prírodných zdrojov z hľadiska látkového zloženia a obnoviteľnosti
   • Uveďte príklady na abiotické, biotické, abioticko-biotické prírodné zdroje.
   • Porovnajte obnoviteľné a neobnoviteľné prírodné zdroje, uveďte konkrétne príklady.

3. Kultúrna krajina

3.1 Porovnať prírodnú a kultúrnu krajinu
   • Opíšte vznik (premenu) kultúrnej krajiny z prírodnej krajiny.
   • ♣Na konkrétnom príklade z miestnej krajiny opíšte, ako by vyzerala prírodná krajina.
3.2 Opísať typy krajín podľa stupňa premeny
   • Opíšte a porovnajte typy krajín podľa stupňa premeny od nezmenenej po umelú krajinu, uveďte príklady zo Slovenska.
3.3 Vysvetliť formy využitia zeme (krajín)
   • Podľa mapy Slovenska opíšte priestorové štruktúry foriem využitia zeme (krajiny), krajinu predstavte vo forme uzlov (sídla), sietí (spojnice medzi uzlami) a povrchov (lesy, poľnohospodárska pôda).
   • ♣Zakreslite miestnu krajinu vo forme vyznačených uzlov, sietí a povrchov.
3.4 Zostrojiť náčrt nodálneho a homogénneho regiónu
   • Vysvetlite rozdiel medzi homogénnym a nodálnym regiónom a porovnajte ich.
   • Zakreslite vybratý región ako nodálny región alebo homogénny región, znázornite väzby v regióne.
3.5 Charakterizovať geotechnické systémy krajiny
   • ♣Vymenujte najväčšie geotechnické systémy vo vašom širšom okolí. Uveďte ich kladné aj záporné dosahy na krajinu.

4. Globálne environmentálne problémy

4.1 Klasifikovať procesy a zdroje, ktoré znečisťujú ovzdušie, pôdu, vodu
   • Vytvorte zoznam a opíšte dôsledky ľudských aktivít na Zem.
      atmosféra (dôsledky vzniku ozónovej diery, zmeny podnebia, zmeny mestskej mikroklímy),
      biosféra (dôsledok odlesňovania, rozírovanie sahelu, redukcia biodiverzity),
      litosféra (dôsledky poškodenia krajiny, zasolenie a zakyslenie pôd, erózia, vzdušné búrky, záplavy),
      hydrosféra (podzemná voda, oceánska hladina).
   • Posúďte, prečo sa úbytok a znehodnocovanie pôdy stáva globálnym problémom ľudstva.
   • Porovnajte znečistenie pôdy, ovzdušia a vody z dlhodobého hľadiska (trvalosti následkov).
   • Vysvetlite pojmy devastácia, kontaminácia, degradácia.
   • Opíšte proces erózie a určte, ktoré oblasti sveta trpia nadmiernou eróziou.
4.2 Vysvetliť vznik a dôsledky skleníkového efektu, kyslých dažďov, ozónovej diery a dezertifikácie
   • Opíšte vznik skleníkového efektu, kyslých dažďov a ozónovej diery.
   • Uveďte možné dôsledky (v blízkej a vzdialenej budúcnosti) otepľovania zemskej atmosféry, chemických zmien troposféry, narúšania ozónovej vrstvy na prírodu a človeka.
   • Charakterizujte pojem dezertifikácia. Uveďte ako vzniká a v ktorých oblastiach Zeme sa najviac vyskytuje.

5. Funkcie ekosystémov

5.1 Vysvetliť význam ekosystémov pre človeka
   • Vymenujte funkcie ekosystémov a porovnajte ich význam pre život na Zemi.
   • Opíšte vzťah človeka a ekosystémov v jednotlivých oblastiach Zeme.
   • ♣Charakterizujte ekosystém v miestnej krajine.
5.2 Vysvetliť pojem stabilita krajinnej sféry Zeme
   • Vysvetlite pojem stabilita krajinnej sféry Zeme.
   • Uveďte činnosti, ktorými človek zasahuje do ekosystému a negatívne ovplyvňuje podmienky existencie ľudstva.
   • Objasnite pojem a zdôvodnite význam klimaxových spoločenstiev pre zachovanie stability krajinnej sféry Zeme.

6. Legislatíva

6.1 Vymenovať kategórie chránených oblastí, uviesť príklady v súlade s ústavou a zákonom NR SR o ochrane životného prostredia
   • Vymenujte kategórie chránených oblastí na Slovensku a ku každej kategórii uveďte príklad.
   • Na základe odbornej literatúry pripravte charakteristiku vybratého chráneného územia na Slovensku.
6.2 Vysvetliť význam medzinárodnej spolupráce na ochranu životného prostredia
   • Zhodnoťte medzinárodné aktivity a hnutia na ochranu životného prostredia.

Odporúčania na využívanie vzdelávacích štandardov

     Vzdelávací štandard bude vo výchovno-vzdelávacom procese plniť viacero funkcií. Najdôležitejšou je jeho regulatívna funkcia pri riadení výchovno-vzdelávacieho procesu učiteľom. Tým, že vymedzuje základné učivo a požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov, pomáha učiteľovi stanoviť si vopred priority určené štandardom.
     Vzdelávací štandard by má napomáhať Štátnej školskej inšpekcii pri zisťovaní dosiahnutej úrovne vzdelania v jednotlivých školách.
     Vzdelávací štandard môže okrem učiteľskej verejnosti využívať vedenie školy pri internej kontrole vedomostí žiakov a príprave didaktických testov.
     Predmetovej komisii štandard poskytuje základ, o ktorý sa môže opierať pri adaptácii pedagogických dokumentov na podmienky školy. Najmä pri vytvorení programu geografie miestnej krajiny treba koordináciu činnosti učiteľov v rámci predmetových komisií pri vypracovaní obsahu, systému metód a foriem vyučovania, ktorými žiak získa potrebné poznatky o miestnej krajine.
     V súčasnosti sa mení úloha žiaka vo vyučovaní, najmä jeho aktívnejším prístupom k osvojeniu učiva, preto má vzdelávací štandard podporiť aj kvalitnejšiu prípravu žiaka na vyučovanie, podporiť jeho samoštúdium.
     Vzdelávací štandard obsahuje návrh exemplifikačných úloh. Sú sformulované tak, aby regulovali spôsob vyučovania. Nie sú to však záväzné úlohy a teda ani jediné, ktoré môže učiteľ využívať. Každý učiteľ si môže doplniť či preformulovať úlohy podľa vlastného uváženia. Exemplifikačné úlohy sú otvoreným materiálom, budú sa postupne obmieňať, dopĺňať, upresňovať.
     Veľa úloh využíva geografické informácie z rôznych zdrojov, tabuliek, grafov, diagramov. Treba preto upozorniť na to, že „memorovanie“ číselných údajov (štatistických údajov) nie je cieľom geografického vzdelávania, ale len prostriedkom na pochopenie logických súvislostí medzi geografickými javmi. Z tohto dôvodu nesmie byť centrom hodnotenia žiakov ovládanie štatistických údajov.