Osemročné štúdium

OBSAH

     Obsah vyučovania nemeckého jazyka tvorí systematický nácvik rečových zručností (produktívnych i receptívnych) a osvojovanie si jazykových prostriedkov, t.j. výslovnosti, pravopisu, slovnej zásoby a gramatiky v podmienkach rečových situácií, v ktorých sa uplatňujú rozličné funkcie jazyka a informácie z reálií a kultúry.

Príma - kvarta (1. - 4. ročník)

1. Rečové zručnosti

1.1 Posluch s porozumením

     V prvých štyroch ročníkoch je potrebné osobitne zdôrazniť starostlivý rozvoj posluchových zručností. Žiaci majú vedieť:
      - zachytiť a imitovať správnu výslovnosť
      - porozumeť inštrukcii v nemčine
      - zachytiť zmysel textu, aj keď nerozumejú každé slovo v cieľovom jazyku
Do konca kvarty majú žiaci porozumieť jednoduchý a jasný rečový prejav o známej téme či už hovoriaceho v miestnosti alebo hlasu z magnetofónovej pásky, za predpokladu, že reprodukcia je kvalitná.
Posluch a jeho nácvik
Pre úplných začiatočníkov je vhodné absolvovať hodiny posluchu so zameraním na odlišnosť zvukovej stránky jazyka. Od začiatku vyučovania by žiaci mali počúvať čo najviac cudzí jazyk. K rozvoju ich schopností porozumieť môže najviac prispieť učiteľ hovoriaci cieľovým jazykom prirodzene, jasne a primeranou rýchlosťou. Žiaci majú počúvať a porozumieť jednoduché inštrukcie po nemecky. Takýto aktívny posluch udržiava ich záujem a je ideálnou cestou na získavanie schopností porozumieť jednoduché a jasné inštrukcie v cieľovom jazyku. Magnetofónové nahrávky umožňujú posluch rôznych hlasových zafarbení v monológu i dialógu. Žiaci by mali mať možnosť vypočuť si nahrávku viackrát. Gradovaný nácvik posluchu možno dosiahnuť výberom materiálu podľa náročnosti, alebo úpravou viac či menej náročných textov.
Prípravné cvičenia pred posluchom
Žiakov je možno pripraviť na posluch nahrávky pomocou niektorých cvičení pred vlastným posluchom. Prípravou môžu byť:
      - opisy obrazového materiálu
      - zisťovanie významu kľúčových slov
      - poskytnutie ďalšej informácie
Posluchové cvičenia
Na konci posluchu by nemalo nasledovať veľa otázok, aby sa z posluchového cvičenia nestalo pamäťové cvičenie. S mladšími žiakmi je vhodné spojiť posluchovú aktivitu s pohybovou:
      - dvíhanie rúk čiže hlásenie sa
      - vykonávanie inštrukcií
      - gestikulácia na základe obsahu textu
      - kreslenie obrázkov
      - dopĺňanie viet
      - usporadúvanie textu alebo obrázkov počas posluchu.
Cvičenia po posluchu
Cvičenia po posluchu umožňujú žiakom reagovať na vypočutý text. Môžu obsahovať:
      - navrhnutie názvu - titulku pre text
      - opis hovoriaceho (osoby, jeho zamestnania, veku, atď.)
      - zahranie dialógu
      - vytvorenie nových verzií dialógu

1.2 Ústny prejav

     V priebehu prvých týždňoch v príme pomáha žiakom pochopiť prejavy v cieľovom jazyku názornosť, pretože ich schopnosť odhadnúť význam je v tejto fáze ešte značne obmedzená. Počas prímy majú žiaci komunikovať v cudzom jazyku do značnej miery pomocou ustálených fráz a konverzačných zvratov. Slová a slovné spojenia si vypočujú veľakrát predtým, ako ich budú sami používať. Pre rozvoj ústneho prejavu je nevyhnutný predchádzajúci nácvik posluchu s porozumením. Počas sekundy a tercie sa schopnosť hovoriť prehĺbi natoľko, že žiaci majú vedieť komunikovať nezávislejšie a tvorivejšie. Tu už majú:
      - uviesť a zistiť osobné údaje, diskutovať o svojich záujmoch
      - vedieť sa spýtať, opísať známe aktivity, dennú činnosť a predmet svojich záujmov vo svojom živote (narodeniny, prázdniny...)
      - vedieť používať jazyk každodenných transakcií - nákupy, časové údaje, smerová orientácia.
Do konca kvarty majú byť schopní konverzovať o bežných situáciách svojho života na základnej úrovni. Vo voľnej konverzácii sa do určitej miery tolerujú chyby v používaní slovnej zásoby (a vo výslovnosti), ale vo všeobecnosti musia jasne vyjadriť význam.
Ústny prejav a jeho nácvik
Nácvik ústneho prejavu môže mať viac cieľov:
      - nacvičiť vyjadrenie vlastných myšlienok
      - učiť sa pýtať a odpovedať na otázky
      - získavať sebaistotu v hovorení
      - rozvíjať schopnosť vyjadriť sa presne a plynule
Na mladších žiakov treba klásť primerané nároky a stanoviť si primerané ciele. Aktivity by mali byť natoľko jednoduché, aby žiaci boli schopní pochopiť, čo sa od nich očakáva. Mali by byť primerané záujmom ich veku.
Nácvik ústneho prejavu možno podporiť vizuálnymi pomôckami napr. obrázkami, kartičkami, fotografiami. Hneď od začiatku by si žiaci mali zvykať na prácu v malých skupinách.
Ústne cvičenia
      - rozhovory o každodenných situáciách
      - recitovanie jednoduchých básní, riekaniek rozprávanie jednoduchých príbehov, spievanie piesní
      - zapájanie sa do riadených dialógov
      - účasť v situačnej hre
      - konverzačné témy žiak - učiteľ, žiak - žiak
      - účasť v komunikatívnych hrách
      - zahranie scénky
      - opis obrázkov, tvorba príbehov podľa obrázkov
Učiteľ by mal akceptovať pozitívnu úlohu detskej fantázie ako dôležitého stimulu pre používanie jazyka v triede.

1.3 Čítanie s porozumením

     Od začiatku programu vedieme žiakov k nácviku čítania zisťujúceho hlavnú myšlienku alebo špecifickú informáciu. Žiaci by sa mali stretnúť s rôznymi typmi autentických textov (poviedky, listy, úryvky z kníh). Do konca kvarty majú porozumieť jasné jednoduché texty o vhodných témach a v štýle primeranom ich veku a záujmom, mali by vedieť získať potrebnú informáciu aj zo zložitejších textov(prospekty, oznamy...)
Čítanie - rozvoj schopností čítať
Na začiatku štúdia je potrebné naučiť žiakov rôzne stratégie čítania, aby si vybudovali primeranú sebadôveru. Schopnosť pochopiť čítaním obsah je efektívna pri tichom čítaní, ak majú žiaci možnosť čítať vlastným tempom. Hlasné čítanie v triede slúži ako nácvik výslovnosti a intonácie.
Texty sú dôležitým prostriedkom prezentácie novej slovnej zásoby a gramatiky v kontexte. Aby si žiaci vytvorili skutočne efektívnu schopnosť čítať, musia sa naučiť, že nie je nevyhnutné, aby rozumeli každé slovo. Aby sa žiaci naučili dobre čítať, musia mať z čítania radosť, a preto je potrebné vybrať im primerané, zaujímavé materiály. Pre mladších žiakov sú rýmovačky, komiksy, vtipy, prospekty, krátke listy, životopisy hviezd, pop music, inzeráty, TV a rozhlasové programy.
Cvičenia pred nácvikom čítania
Na čítanie sa môžu žiaci pripraviť:
      - vyjadriť predpoklad o čom bude text, založený na obrázkoch, fotografiách, úprave alebo podľa titulku
      - podľa kľúčových slov sa žiaci pokúšajú uhádnuť obsah textu
Vlastný nácvik čítania
Na nácvik čítania sa dajú použiť nasledujúce typy cvičení:
      - priradenie textov k obrázkom
      - vyplnenie tabuľky, použijúc informáciu z textu
      - nakreslenie alebo dokončenie obrázku na základe textu
      - vykonanie inštrukcií (napr. ako urobiť ...)
      - usporiadanie viet v rozhádzanom texte
Cvičenia po čítaní
Aktivity po čítaní umožnia žiakom reagovať emocionálne na podnety z textu:
      - ilustrovať príbeh
      - napísať odpoveď na list
      - vyjadriť pocity, názory na obsah
Rozvoj stratégií čítania
Výber materiálov na čítanie sa robí s ohľadom na vek a schopnosti žiakov. Texty sú odstupňované podľa náročnosti. Žiaci by mali nacvičovať rozličné stratégie čítania: analytické a syntetické čítanie, čítanie pre získanie špecifickej informácie.
Text na čítanie môže byť sprevádzaný rôznymi sprievodnými úlohami, ktoré je potrebné upraviť primerane náročnosti textu (napr. úlohy na rozvoj intenzívneho čítania sú vhodné, keď žiaci ovládajú celú slovnú zásobu textu).

1.4 Písomný prejav

     Počas prímy majú byť písomné úlohy veľmi jednoduché - odpisovanie textov, opisovanie, tvorba jednoduchých viet.
V sekunde a tercii majú žiaci:
      - vedieť tvoriť súvislé texty
      - majú vyjadriť svoje myšlienky v samostatnom písomnom prejave.
Do konca kvarty majú žiaci vedieť napísať jednoduché rozprávanie, opis, komentár vychádzajúci z praxe a diskusie v triede, ako aj z projektov (textov, článkov).
Primerane používajú slovnú zásobu a rôzne jazykové štruktúry.
Písomný prejav a jeho nácvik
Učiteľ by mal od samého začiatku umožniť žiakom prejaviť tvorivosť v individuálnej i v skupinovej práci a nechať ich, aby pracovali vlastným tempom. Tvorivé písanie zvyčajne nadväzuje na predchádzajúce orálne aktivity. Témy na písomné úlohy sú zvyčajne tie isté ako témy pre ústny prejav: opis vlastnej osoby, rodiny, domu, priateľov, mesta, záujmov atď. Neskôr sa ťažisko prenesie na zložitejšie typy textov ako sú listy, príbehy, opisy. Diktát sa nepoužíva často len na mechanické upevnenie nemeckého pravopisu. Využíva sa zároveň na upevnenie prebranej gramatiky,lexiky atď.
Kontrolné písomné cvičenia:
      - priame odpisovanie
      - diktát
      - prepisovanie pomiešaných viet do súvislého textu
      - doplňovacie cvičenia
      - dokončovanie viet obsahujúcu osobnú informáciu (Páči sa mi, myslím si že, ...)
      - dokončovanie textu s použitím obrázkov a grafov obsahujúcich informáciu
Cvičenia pred písaním
Vhodné cvičenia pred písaním prejavov na pomoc formulácii myšlienok
      - diskusia v triede
      - cvičenia so slovnou zásobou
      - obrázkové pomôcky
      - paralelné čítanie textu
Žiaci si upevňujú pravopisné návyky v rozsahu prebratého jazykového materiálu a do konca kvarty majú byť schopní:
      - písomne sa vyjadriť a nadviazať pritom kontakt
      - napísať krátke listy alebo pohľadnice (k narodeninám, k Vianociam...)
      - napísať pozvanie k rozličným príležitostiam, prijať pozvania alebo ho odmietnuť
      - písať listy, ktoré obsahujú informácie o sebe, rodine, škole, záujmoch atď.
      - podľa počutého alebo prečítaného texty písomne zachytiť
      - voľné rozprávanie
      - vyplniť jednoduché formuláre
vyžiadať si informácie a podať ich
      - zaujať stanovisko
      - vyjadriť svoje pocity, názory.
Tieto schopnosti sa v priebehu ročníkov 5. - 8. ďalej rozvíjajú a zdokonaľujú.

2. Jazykové prostriedky

2.1 Výslovnosť

      Už počas prímy zvládnu žiaci v preberaných vetách a textoch základné javy nemeckej výslovnosti:
      - hlásky v grafickom systéme rovnako označované, ale s odlišnou zvukovou kvalitou ako v slovenčine
(e:) sehen, Schennee
(o:) groß, wohnen
(ph, th, kh) Peter, Tafel, Kind
      - hlásky, ktoré nemajú v porovnaní s grafickým a zvukovým systémom materinského jazyka obdobu:
(ö) können
(ö:) Schön, hören
(ü) müssen, fünf
(ü:) Tür, für
(ae) mein, ein
(Oi) heute, Leute
(n) lange, jung
(°ch) nicht, hungrig
      - vokalizácia na konci slova po dlhej samohláske alebo namiesto koncovky - er: Uhr, Vater
      - slovný prízvuk a prízvuk v slovách cudzieho pôvodu
      - dôraz - neprízvučné slová vo vete
      - hlavný dôraz
      - spojenie dôrazu s jadrom výpovede
      - intonácia nemeckej vety
      - hlavný a vedľajší slovný prízvuk
      - vetný prízvuk
Do konca kvarty si žiaci upevňujú správnu výslovnosť, imitujú výslovnosť významových celkov a krátkych viet v prirodzenom tempe reči.

2.2 Lexika

     V príme až kvarte si žiaci osvoja slovnú zásobu v rozsahu minimálne 1450 lexikálnych jednotiek. Na jej základe sa oboznámia aj s niektorými spôsobmi nemeckého tvorenia a odvodzovania slov.
      Počas 1. - 4. ročníka sa ponúka slovná zásoba niektorých tematických oblastí. Lexika nie je obmedzená, môže sa voľne prispôsobiť požiadavkám a potrebám žiakov a učiteľa.
1. Vlastná osoba
1.1 Meno, adresa, rodinný stav, pohlavie, dátum narodenia, miesto narodenia
1.2 Národnosť, jazyk
1.3 Škola, vzdelanie
1.4 Zamestnanie, činnosť
1.5 Výzor, vlastnosti
1.6 Rodina, osobné vzťahy
1.7 Činnosť vo voľnom čase, dovolenka
2. Bývanie
2.1 Druh, poloha a veľkosť bytu, domu
2.2 Miestnosti
2.3 Bývanie v hoteli a pod.
2.4 zariadenie, vybavenie
3. Poloha (miesta)
3.1 Poloha, veľkosť
3.2 Miestna vybavenosť, pozoruhodnosti
4. Práca
5. Každodenný život
5.1 Zvyklosti, denný program
5.2 Obchody, služby
5.3 Predmety každodennej potreby
5.4 Miery, váhy, meny
5.5 Doprava, dopravné prostriedky a spojenia
6. Jedlo a pitie
6.1 Reštauračné zariadenia
6.2 Jedlá, pokrmy
6.3 Nápoje
7. Zdravie a starostlivosť o telo
7.1 Ľudské telo, starostlivosť o telo, zdravotný stav
7.2 Choroba, úraz
8. Prirodzené životné prostredie
8.1 Rastliny, zvieratá
8.2 Krajina
8.3 Počasie, klíma
9. Všeobecné témy
9.1 Životné podmienky, životná úroveň
9.2 Masové média, aktuálne informácie, politika
9.3 Životné prostredie
9.4 Obyvateľstvo
9.5 Priemysel, poľnohospodárstvo, obchod
9.6 Zvyky, obyčaje, sviatky
9.7 Zákony, justícia, polícia
9.8 Cirkev, svetonázor
9.9 Dejiny

2.3 Gramatika

     Gramatické poznatky majú pre komunikáciu sprostredkujúcu úlohu. Preto je tento prehľad gramatického minima rozdelený na dve časti. Prvá obsahuje krátky prehľad morfológie a syntaxe pre prvé štyri ročníky a druhá priradenie gramatických elementov k jazykovým (rečovým) funkciám. Toto gramatické minimum tvorí základ pre ovládanie nemeckého jazyka a žiaci by ho mali do konca kvarty aktívne ovládať. Obe časti obsahujú minimum gramatických prvkov nevyhnutných pre porozumenie.
MORFOLÓGIA. SYNTAX
1. Slovesá
       - Časové formy indikatívu a vybrané nutné (frekventované) formy konjuktívu napr.: Möchte,könnte, wäre, hätte, vollte
(prítomný čas, perfektum, préteritum, 1. budúci čas)
       - formy imperatívu
       - formy pasívu
       - infinitív
       - partizip II (príčastie minulé trpné)
       - zvratné slovesá
       - modálne slovesá
2. Podstatné mená
       - rod /člen
       - tvorenie možného čísla
       - skloňovanie podst. mien
3. Zámená
       - osobné zámená
       - zvratné zámená
       - vzťažné zámená
       - privlastňovacie zámená
       - opytovacie zámená
       - ukazovacie zámená
4. Prídavné mená / číslovky
       - komparatív - superlatív
       - skloňovanie
       - radové číslovky
       - spodstatnené príd. mená
5. Predložky
       - s akuzatívom
       - s datívom
       - s genitívom
       - s akuzatívom a datívom
6. Príslovky
       - druhy prísloviek a ich funkcie
       - stupňovanie prísloviek
7. Veta
       - slovosled vo vete kladnej, opytovacej a vedľajšej
       - vetné členy
       - vetný rámec - rámcová konštrukcia (slovesá s odlučiteľnými predponami, perfektum, modálne slovesá atď.)
Jazykové funkcie
Jazyková funkcia gramatické prvky
Označiť a opísať osoby, veci, Podstatné meno /skloňovanie/ činnosti a deje singulár/plurál/, prídavné mená používanie člena (urč., neurč., nulový),ukazovacie zámená/osobné z./ vzťažné zámená/formy pasíva. Vyjadriť majetkové vzťahy Privlastňovacie zámená/genitív. porovnávať Pravidelné a nepravidelné stupňovanie príd. mien/,porovnávacie slová (genuso, wie, mehr als). Udať množstvo Neurčité zámená (alle, viele,..) číslovky. Podať informáciu Oznamovacie vety(slovosled), opýtať sa a porozprávať opytovacie vety, vedľajšie vety (nachher, bevor, weil, während, bis, daß), postavenie prísloviek, časové formy, Niečo potvrdiť-poprieť eliptické vety (napr.: ja, das stimmt ... das finde ich auch. Vyjadriť možnosť, pravdepodobnosť Určité konjuktívne formy, modálne a schopnosť slovesá (kann, könnte, sollte..) Vyjadriť dovolenie, zákaz, Modálne slovesá (negácia) povinnosť Vyzývať, prosiť Zvolacia forma-imperatív/infinitív/ frázy (Komm, bitte! Last uns! Wären Sie, bitte, so nett ...) Vyjadriť podmienky Vedľajšie vety /spojky (Wenn es regnet, bleiben wir zu Hause..) Vyjadriť pocity (city) Zvolania: (Wie schön! Prima! Super! ...) Príslovky, prídavné mená

2.4 Pravopis

     Žiaci si osvojujú pravopis prebratej slovnej zásoby a pravopisné zmeny, ku ktorým dochádza pri tvorení niektorých gramatických tvarov, a základné interpunkčné pravidlá a ich delenie. Dôležité je:
      - písanie veľkých písmen v nemčine
      - grafické vyjadrenie kvantity samohlások
      - poučenie o otvorenosti a zatvorenosti slabík v spojení s dĺžkou a krátkosťou vokálu
      - výnimky z pravidla o dĺžke samohlások
      - poučenie o písaní slov cudzieho pôvodu a skratiek, najmä v zloženinách

3. Tematické zameranie rozvoja komunikatívnych zručností

     V priebehu prímy až kvarty si žiaci osvojujú slovnú zásobu na efektívnu komunikáciu. Pritom zohľadňujeme okruh záujmov žiakov a nadväzujeme na ich poznatky. Výber tém pomáha osobnému vývinu žiakov a dáva im možnosť konfrontovať svoje osobné názory s realitou. Tematické okruhy sa môžu stať východiskom pre neskoršie rozširovanie poznatkov a jazykové spracovanie. Všetky uvedené tematické okruhy nadväzujú na svet detí a mládeže a zohľadňujú životné aspekty, ktoré sú pre žiakov dôležité:
      - rodina / spolunažívanie
      - škola / vzdelávanie
      - voľný čas /kultúra a záujmy mládeže
      - práca /zamestnanie
      - životné prostredie / príroda
      - média / verejnosť

4. Civilizačno - kultúrne poznatky (reálie) o SR a nemecky hovoriacich krajinách

     žiaci získavajú základné geografické, historické a demografické údaje o SR. Porovnávanie života na Slovensku so životom v iných krajinách pomôže žiakom rozvinúť kritické myslenie a schopnosť vysvetliť v nemeckom jazyku jedinečné črty slovenského života a kultúrneho bohatstva. Rovnako dôležité je sprostredkovanie informácií o nemecky hovoriacich krajinách. Krajinovedné informácie napomáhajú vytvárať interkultúrne vzťahy. Na základe informácií z tlače, televízie a cestovania sa žiaci naučia do konca kvarty podávať jednoduché informácie o SR a nemecky hovoriacich krajinách.

1. Rečové zručnosti

1.1 Posluch s porozumením

     Hlavným cieľom pre 5. - 8. ročník je naučiť sa porozumieť reč v prirodzenom tempe a umožniť žiakom vytvoriť si vhodné stratégie podľa ich cieľa na počúvanie s porozumením, na pochopenie hlavnej myšlienky alebo zistenie špecifických faktov a počúvanie pre potešenie. Do konca štúdia by sa mali žiaci stretnúť s rôznymi autentickými zvukovými materiálmi a množstvom rôznych akcentov a farieb hlasu. Žiaci by mali byť vedení k samostatnému počúvaniu mimo triedy napr. pozeranie programov a filmov v nemčine. Okrem spomenutých druhov počúvania sa žiaci učia robiť si poznámky počas počúvania dlhších textov, čo je dobrá príprava na spôsob štúdia na vysokej škole.
Prípravné cvičenie pred posluchom
Cvičenia pred vlastným posluchom pomáhajú vzbudiť záujem žiakov,anticipovať obsah textu a majú vysvetliť neznáme kľúčové slová.
Vhodné úlohy sú napr.:
      - diskusia na tému
      - odhad významu z titulku alebo kľúčovej slovnej zásoby
      - čítanie krátkych paralelných textov
      - otázky k téme
      - vysvetlenie kľúčových slov
Cvičenie na posluch s porozumením
a/ Posluch na získanie špecifickej informácie
      - doplňovanie tabuliek
      - sledovanie inštrukcií (napr. popis, nákres)
b/ Posluch na zachytenie zmyslu (posluch s porozumením)
      - priraďovanie
      - otázky s možnosťou výberu správnej odpovede
      - dokončovanie viet
      - odhad vzťahov, situácie, pocitov
c/ Posluch s robením poznámok
      - doplňovanie poznámok
      - zaznamenanie hlavnej myšlienky
Cvičenia po posluchu
Majú umožniť žiakom dať tému vypočutého textu do súvislosti s ich osobnými skúsenosťami a integrovať počúvanie s inými zručnosťami:
      - ústne odpovede (napr. diskusie)
      - písomné reakcie (list)
      - písomné sumarizácie
      - reprodukcia

1.2 Ústny prejav

     Žiaci v tomto veku sú už zrelší a chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo ako s partnermi. Sú schopní lepšie formulovať svoje názory na abstraktné témy. Táto vyššia zrelosť a lepšia jazyková úroveň umožňujú rozvoj skutočnej diskusie v triede, pri využití tém relevantných záujmom mladých ľudí, napr. televízia, filmy, móda, hudba, aspekty školského života atď. Vyspelejší žiaci sú schopní zaoberať sa témami súčasného sveta, ako napr. životné prostredie a jeho ochrana, fajčenie, drogy, ochrana zvierat a iné. Na mnohých školách sú osobité hodiny konverzácie. Je veľmi dôležité, aby boli integrovanou časťou programu vyučovacieho jazyka. Nácvik ústneho prejavu by mal žiakov pripraviť na sociálnu interakciu s nemecky hovoriacimi, pripravuje ich aj na každodenné transakcie, obchodné kontakty, cestovanie, turistiku, atď. V nácviku ústneho prejavu kladieme hlavný dôraz na plynulosť a komunikatívnu efektívnosť. Treba posilňovať odvahu študentov riskovať chyby, keď rozprávajú cudzím jazykom. Na tomto stupni sú vhodné cvičenia zamerané na aktivitu študentov, pri ktorých hrá učiteľ úlohu poradcu a pomocníka v pozadí.
Cvičenia sledujúce nácvik ústneho prejavu
Nasledujúce cvičenia sú vhodné na prácu vo dvojiciach a skupinkách:
      - riadené a neriadené dialógy
      - situačné hry
      - diskusie, debaty, problémové úlohy
      - interview
      - jazykové hry
      - používanie piesní, básní a príbehov ako východiska pre diskusiu
      - účinkovanie v skečoch (skrátených scénkach)

1.3 Čítanie

     Cieľom je naučiť žiakov čítať neznáme autentické texty bez analýzy, primeranou rýchlosťou a adekvátne porozumieť text alebo získať z neho špecifickú informáciu. Dôraz sa kladie predovšetkým na odlišné ciele pri jednotlivých stratégiách čítania:
      - vedieť používať nemecko-slovenský slovník
      - zoznámiť sa s nemecko-slovenským výkladovým slovníkom a encyklopédiami
      - naučiť sa vyhnúť sa nebezpečenstvu doslovného prekladu
      - naučiť sa používať kontext, aby si žiaci vedeli správne vybrať z niekoľkých významov slova
      - zoznámiť sa s rôznymi štýlmi textu s tematikou relevantnou záujmom ich vekovej skupiny, napr. rôzne typy textov z časopisov pre mladých alebo texty o témach všeobecného záujmu
Učiteľ vedie žiakov k rozvoju schopností čítať individuálne v cieľovom jazyku. Pretože texty v učebniciach sú často krátke, je nutné poskytnúť im prístup k ďalším materiálom z iných zdrojov, ako sú nemecké časopisy prístupné u nás a adaptované literárne diela. Čítanie len počas vyučovania a pod dozorom učiteľa ako skupinová aktivita môže viesť k tomu, že žiaci budú v čítaní veľmi pomalí a neistí. Preto je nutné podporovať čítanie žiakov v mimovyučovacom čase. Jednou z možností je zadanie dlhších textov na domáce čítanie ako prípravu na diskusiu v triede.
Cvičenia pred nácvikom čítania
Príprava na čítanie prebieha pomocou aktivít podobne ako v ročníkoch príma - kvarta. Vhodné aktivity pre pokročilejších žiakov sú pri zložitejších textov aj napr.:
      - odpovedať na otázky z textu, čím sa aktivizujú už nadobudnuté vedomosti o téme
      - utvoriť vlastný príbeh na základe zadania, porovnať svoj príbeh s originálnym
Vlastný nácvik čítania
K aktivitám navrhovaných pre prímu - kvartu pripájame:
a/ čítanie pre špecifickú informáciu
       - vyplnenie tabuľky na základe informácií z textu
       - overovanie faktov (napr.: otázky správne/nesprávne/neviem)
b/ čítanie pre pochopenie zmyslu
       - usporiadanie rozhádzaného textu
      - zosúladenie viet s časťou textu podľa myšlienkového obsahu
c/ intenzívne čítanie
      - odhad významu neznámych slov z kontextu
      - čítanie s písomným záznamom
Cvičenia po čítaní
      - pokračovanie v príbehu, vytvorenie alternatívneho záveru
      - sumarizovanie alebo prerozprávanie textu (ústne alebo písomne)
      - vyjadrenie pocitov, názorov na obsah textu

1.4 Písomný prejav

     Cieľom dobrých písomných úloh je nielen precvičovať jazykovú stránku, ale aj stimulovať žiakom k tvorivému vyjadreniu svojich vlastných myšlienok, skúseností a pocitov. Písanie má byť cieľavedomá a zmysluplná aktivita, ktorú žiak používa na komunikáciu s konkrétnym prijímateľom.
Nácvik písania od kvinty sa zameriava na ďalšie precvičovanie písania voľných textov, napr. opisu a rozprávaniu a textov pre individuálne a skupinové projekty.
V tejto fáze žiaci nacvičujú tvorenie dlhších textov. Učia sa rozvrhnúť a editovať svoje texty (koncept, osnova), venujú osobitnú pozornosť usporiadaniu myšlienok, ako aj technike usporiadania kompozície do odsekov, spájania viet, interpunkcii atď. Dôraz je v jasnej a zaujímavej prezentácii myšlienok a obsahu. Učiteľ by mal citlivo pomáhať pri odstraňovaní chýb, najmä pri úlohách, v ktorých je dôraz na kreativite myšlienok, a na jasnosti argumentácie.
Žiaci sa postupne zoznamujú s prípravou a písaním rôznych druhov textu v nemčine, napr. osobných a úradných listov, žiadostí, životopisu atď.
Cvičenia pred písomným prejavom
Nasledujúce aktivity pomáhajú žiakom s nápadmi a organizáciou myšlienok:
      - konspektovanie prečítaného alebo vypočutého textu
      - osnova, koncept pripravovaného textu
      - zhrnutie slovnej zásoby k danej téme
      - analýza textu podobného zamerania
Písomný prejav
      - vyplňovanie formulárov a dotazníkov
      - písanie životopisov, listov, žiadostí
      - písanie inzerátov
      - písanie veršov, krátkych príbehov
      - projekty
      - tvorba triednych novín a časopisov, plagáty
Aktivity po písaní
      - editovanie a oprava vlastnej alebo spolužiakovej práce
      - ústna prezentácia projektov
      - reagovanie na texty vytvorenými spolužiakmi
Projekt, projektová práca
Takmer každá téma z učebnice sa dá spracovať formou projektu. Projektovú prácu možno využívať od samého začiatku vyučovania a na všetkých úrovniach počnúc začiatočníkmi, cez mierne pokročilých až po pokročilých žiakov a možno ju veľmi dobre uplatniť ako jednu z foriem maturity. Pri vypracovaní projektu možno veľmi dobre uplatniť medzipredmetové vzťahy (najmä so slovenským jazykom).
Škála projektov môže byť veľmi široká, od jednoduchých úloh rozpracovaných na hodine a dokončených na domácu úlohu až po náročné, ktoré si vyžadujú preštudovanie odbornej literatúry, zapojenie medzipredmetových vzťahov, zvládnutie odbornej terminológie (na týchto projektoch pracujú žiaci niekoľko týždňov).
Je potrebné dodržať zásadu od jednoduchého k zložitejšiemu a postupne učiť žiakov vlastnej tvorivej práci, organizácii svojho voľného času, samostatnému hľadaniu materiálov a zdrojov. Je dôležité, aby učiteľ žiakom jasne vysvetlil, čo od nich očakáva v jednotlivých fázach práce na projekte, prediskutoval s nimi stratégie (či majú robiť nejaký výskum, anketu a pod., aké materiály môžu použiť a kde ich môžu získať, koľko budú mať na to času a pod.)
Učiteľ má rozpracovať časový rozvrh a postup, napr.:
      - učiteľ a žiaci prediskutujú výber tém
      - žiaci zbierajú materiál
      - žiaci pracujú individuálne alebo v skupinách na projektoch
      - učiteľ pomáha, radí, koriguje
      - žiaci prezentujú finálnu verziu
      - výstava, prezentácia pre iné skupiny
Počas práce na projekte plní učiteľ úlohu konzultanta a pomocníka.
Umožní žiakom používať gramatiky a slovníky a tým pomáha rozvoju správnych študijných návykov. Môže na žiadosť žiakov zasahovať do projektu a korigovať ho v prípravnej fáze, nemal by však obmedzovať kreativitu žiakov neprimeranými požiadavkami na výsledný formát projektu.

2. Jazykové prostriedky

2.1 Výslovnosť

     Nácvik správnej výslovnosti a intonácie je už od samého začiatku vyučovania nemčiny jeho dôležitou súčasťou. Počas kvinty až oktávy si žiaci prehlbujú správne používanie zvukovej stránky jazyka. Upevňujú a automatizujú sa výslovnostné návyky získané v priebehu kvinty až kvarty. V tejto etape vyučovania jazyka sa majú žiaci stretnúť už aj s regionálnymi variantami výslovnosti, hovorovou nemčinou a jazykom mládeže.
Pri nácviku výslovnosti venujeme pozornosť odstraňovaniu chýb vo výslovnosti, ktoré sú spôsobené vplyvom materinského jazyka. Pritom venujeme pozornosť:
1. slovnému prízvuku
       - postavenie prízvučnej slabiky v slove (hlavný a vedľajší prízvuk)
       - prostriedky zdôraznenia (napätie, melódia, intenzita hlasu)
2. prízvuku a melódii
Stredobodom sú rytmické slová (slovné spojenia) - t.j. obsahovo spolupatriace slová s jednou prízvučnou slabikou a viacerými neprízvučnými. Pritom dbáme na:
      - silné zdôraznenie jednej slabiky
      - členenie (pauzy) medzi rytmickými skupinami
      - melódiu v rámci rytmických skupín, medzi nimi ako aj na konci vety
3. E - Laute
4. Ö - a Ü - Laute
5. Ich-Laut a Auch Laut
6. Asimilácii

2.2 Lexika

     V kvinte až oktáve môžeme zaistiť ďaľšie napredovanie vo vyučovaní cudzieho jazyka hlavne efektívnou prácou so slovnou zásobou. Ťažisko produktívnej slovnej zásoby nespočíva pritom v počte naučených slovíček, ale v ich bezpečnom a podľa možnosti mnohostrannom používaní. Už od samého začiatku si žiaci majú osvojovať individuálne lexiku, aby si mohli rozvíjať samostatnú prácu v oblasti práce so slovnou zásobou. K tomu by mali používať slovníky, obrázkové slovníky a rôzne encyklopédie.
Vedľa produktívnej slovnej zásoby získavajú žiaci aj receptívnu slovnú zásobu, ktorá slúži na lepšie porozumenie textu a jej časť sa postupne stáva produktívnou slovnou zásobou.
Podobný význam pre ekonomickú prácu so slovnou zásobou má aj potenciálna slovná zásoba. Sem patria slová, ktorých význam dokážeme nájsť na základe asociácií a analogických kľúčov, ako aj medzinárodné cudzie slová. Potencionálnu slovnú zásobu zväčšuje aj ovládanie pravidiel o tvorbe slov.
Intenzívne precvičiť produktívnu lexiku je pre vyučovanie jazyka veľmi dôležité. Veľký význam má pritom opakované používanie v textoch a v cvičeniach, ako aj jej hravé a kreatívne používanie. Na realizáciu jazykových funkcií sú potrebné celé spojenia a idiomatické väzby. Osvojovanie si slovnej zásoby je počas celého štúdia úzko späté s výberom jednotlivých tém.

2.3 Gramatika

     Cieľom komunikatívneho vyučovania cudzieho jazyka nie je osvojenie si gramatického systému a pravidiel. Ovládanie gramatických zásad má sprostredkovaciu funkciu, a preto rozlišujeme medzi "pasívnou" gramatikou, ktorou žiaci disponujú pri čítaní a počúvaní a ktorá je pomerne obsiahla, a medzi "aktívnou" gramatikou, ktorú používajú pri hovorení a je menšieho rozsahu. Spracovanie a precvičenie gramatických štruktúr musí posilniť komunikatívnu funkciu a má sa vzťahovať na komunikatívne súvislosti.
Oboznámenie sa so zákonitosťami cieľového jazyka je dôležitou pomôckou pri vyučovaní hlavne vtedy, keď ide o javy, ktoré sú pre cudzí jazyk špecifické, t.j. ich gramatické koncepty sa odkláňajú od materinského jazyka (slovosled vo vete, dvojitý zápor, používanie časov...). Kontrastívne uvedomenie si rozdielov môže uľahčiť osvojenie si a používanie konkrétnych foriem a vyhnúť sa chybám. Precvičenie a opakovanie štruktúr musí byť zacielené na samostatné používanie a zakomponované do samostatných prác. K tomuto účelu existuje široká ponuka rôznych diferencovaných gramatických cvičení, pričom môžu žiaci samostatne pracovať s gramatickými tabuľkami, špeciálnymi gramatikami a používať doplnkovú literatúru. Z dôvodov motivácie by gramatické cvičenia nemali zaberať príliš veľkú časť práce v škole.
V kvinte až oktáve je nevyhnutné už prebratú gramatiku systematicky upevňovať a opakovať a k nej pripájať nové gramatické javy, hlavne z oblasti syntaxe a štylistiky. Žiaci si začínajú uvedomovať značný rozdiel medzi hovorovým jazykom, odborným jazykom a poublicistickým, resp. umeleckým štýlom. V záverečných ročníkoch sa kladie veľký dôraz hlavne na odborný jazyk, čo je potrebné z hľadiska ďalšieho vysokoškolského štúdia žiakov. Konštrukcie, ktoré sa vyskytujú len v odbornom jazyku, si žiaci osvojujú iba receptívne s cieľom rozpoznať ich podstatné znaky a ich význam v kontexte.
Gramatický prehľad pre kvintu až oktávu
Funkcia Gramatické prvky
deje a konania predstaviť upevniť a rozšíriť preteritum a v prítomnosti, budúcnosti perfektum (výnimky, nepravidelné a v minulosti slovesá) Perfektum s mod. slovesami Perfektum iných slovies + infinitív plusquamperfekt tranzitívne a intranzitívne slovesá Pasív (všetky časy) Stavový pasív (väzba sein + príčastie min.) prít. čas, preteritum slovesá s odlučiteľnými, neodl. predponami, zložené slov. - opak. + slov. s "her" a "hin" spojky typu: entweder-oder, sowohl- als auch, nicht nur-sondern auch rekcia slovies, podst. a príd. mien - pokr. haben a sein + infinitív s "zu" slovosled vo vedľajšej vete, vedľajšie vety so všetkými formami pasívu, vedľ. vety so spôsobovými slovesami + inf. v perfekte a plus- quamperfekte nepriama reč - tvorenie a použitie označiť osoby veci a systematizácia a upevnenie typov činnosti skloňovania podstatných mien, skloňovanie príd. mien s urč. a neurč. členom, s "kein" a privlastňovacím zámenom tvorenie a skloňovanie spodstat. príd. mien označenie obyvateľov niektorých krajín a svetadielov typy skloňovania a príd. mená, valencia slovies, spojenie slovies s predložkami s datívom a akuzatívom príslovky miesta - upevnenie a rozšírenie skloňovanie zámen (jeder, derselbe, solch ein, alle, manche, atď.) skloňovanie prídavných mien po nulovom člene a zámená valencia príd. mien, podst. mien a slovies - pokračovanie vzťažné vety participium I, rozšírený prívlastok porovnávanie použitie vystupňovaných atribútov porovnávacie vety s "je ...desto" porovnávacie vety s "als ob, als" miery a množstvá násobné číslovky zlomky, desatinné čísla číselné podstatné mená skloňovanie základných čísloviek (príp. ďaľšie ohýbanie neur. čísloviek) vyjadriť a odôvodniť upevniť predmetové a príčinné mienku vety vyjadriť podmienky podmienkové vety s "wenn, falls", nereálne podmienkové vety poprieť niečo negácie "nie, niemals, nirgens, keinesfalls, weder - noch" vyjadriť obmedzenie prípustkové vety s "obwohl, obgleich, obschon, trotzdem" určiť časovú následnosť časové vety s "als wenn, nachdem, seitdem,bevor, bis" vyjadriť želania a konjuktív II modálnych slovies možnosti nereálne želacie vety vyjadriť domienky konjuktív II od pomocných slovies kondicionál I Konjuktív préterita a plusquamperfekta kondicionál II vyjadriť následnosť účinkové vety so spojkami "so daß, (dôsledok) ohne daß (ohne ... zu), als daß" vyjadriť úmysel, účel účelové vety s "damit (um ... zu)" určiť druh a spôsob modálne (spôsobové) vety s "indem, dadurch daß, ohne daß (ohne ... zu)" posúdiť možnosti vety s "anstatt daß (anstatt ... zu)"

2.4 Pravopis

     Pravopis je už od samého začiatku vyučovania cudzieho jazyka pevnou súčasťou vyučovacieho procesu.Žiaci si upevňujú a automatizujú pravopisné návyky a čoraz viac zapájame do vyučovania možnosti sebakorektúry a korektúry navzájom. Dôležitý je cieľavedomý nácvik ortorgafických zákonitostí pri gramatických prvkoch, interpunkcie a používanie znamienok. Žiakov postupne oboznámime s novými pravidlami nemeckého pravopisu.

3. Tematické zameranie rozvoja komunikatívnych zručností

     Základom pre výber tém, voľbu textov a zostavenie komunikačných situácií sú tie oblasti života, z ktorých majú žiaci vlastné skúsenosti. Pritom ale musíme dbať nato, aby sme sa pri konkrétnom plánovaní vyučovacej hodiny (resp. celého radu hodín) dotkli tematicky tých oblastí reálneho života, ktoré najviac zodpovedajú veku, záujmom a skúsenostiam žiakov.
Tematický okruh kvinta - sexta septima - oktáva

Medziľudské vzťahy
-zoznámenie sa
-rodina, príbuzní
-výchova, pomoc
-písomný, listový styk, výmenná návšteva škôl
-strach zo školy, prepadnutie, problémy s učením, vysvedčenie
-učiť sa učiť
-kultúrny a konzumný spôsob života, význam reklamy
-generačné problémy
-viera, povera, sekty
-životné ciele, hodnoty, postoje
-partnerstvo, manželstvo, sexualita, rozchod, rozvod
-tolerancia, porozumenie

Ja a môj svet
- záľuby, voľný čas
- média, computer
- vysnívané povolania
- sny mladých
- kultúra mladých, trendy, slang mladých
- idoly, vzory
- priateľstvo, láska
- média, computer
- šport
- "Nervenkitzel" (horor, extrémne športy)
- zdravie
- životné štýly, dospievanie
- príprava na povolanie
- predstavy, plány do budúcnosti, želania, sny

Životné prostredie, príroda, technika
- počasie, ročné obdobia
- obľúbené miesto, predmet
- zvieratá
- výskum, technika
- ekológia, ochrana prírody
- ohrozené druhy zvierat, trýznenie, ochrana zvierat
- ekológia, alternatívne energie, globálne problémy
- bývanie, architektúra
- vynálezy, vynálezcovia
- sci-fi: vízia a skutočnosť
- človek - technika - pokrok (nebezpečenstvá technického pokroku)

Človek, spoločnosť, štát
- životný štýl, móda
- spoločenské normy, správanie sa
- vreckové
- násilie v školách
- drogové problémy, "deti ulice"
- školstvo, vzdelávanie
- verejná mienka, sociálne konflikty, voľby, volebné právo
- vlasť, cudzina, menšiny
- oslavy, sviatky
- ľudské práva, rovnoprávnosť
- ideológia, propaganda, manipulácia
- protest, násilie, terorizmus

Vlastné a cudzie
- dovolenka, cestovanie
- po nemecky hovoriace krajiny
- zvyky, obyčaje
- hudba, literatúra, umenie
- médiá, knihy
- po nemecky hovoriace krajiny (história a súčasnosť)
- turizmus, vlastná krajina/región
- klišé, predsudky
- kontakty krajín v Európe
- identita, spolunažívanie
- budúcnosť ľudstva, vízie

4. Civilizačno - kultúrne poznatky (reálie) o SR a o nemecky hovoriacich krajinách

     Vo vyučovaní cudzích jazykov sa učia žiaci spoznávať kultúru ľudí, ktorí hovoria iným jazykom a v priebehu vyučovacieho procesu im aj postupne rozumieť. V centre pozornosti nestoja pritom geografické, politické alebo sociokultúrne údaje ale ukážky zo životnej skutočnosti, ktoré umožňujú aktívnu konfrontáciu s danosťami v cudzej krajine. Vhodné sú hlavne také témy, ktoré zodpovedajú záujmom žiakov a vyvolávajú otázky z oblasti krajinovedy, aby si mohli porovnať svoje poznatky a skúsenosti.
Aktívne zaoberanie sa životnými skutočnosťami v inej krajine obsahuje:
Pohľady
      - na spôsob života a životné podmienky ľudí rozličných sociálnych skupín a rozdielneho veku, ich predstavy, želania, hodnoty a normy
      - pre danú krajinu špecifické jazykové konvencie a konvencie v správaní sa (mimika, gestá), s kultúrou spojené významy slov (slová s iným významom alebo výrazy bez ekvivalentu v slovenčine)
      - na kultúrne zážitky a sviatky (slávnosti)
      - na každodennú kultúru krajiny (hudba, divadlo, literatúra, film, televízia, rozhlas a noviny)
Porovnávanie s rovnocennými faktami, postojmi, hodnotami a normami vo vlastnej krajine
Pochopenie spoločenských situácií a podmienok
Zaujatie stanoviska vo vlastnej situácii a vlastnom správaní sa

Štvorročné štúdium

OBSAH

Témy
     Schopnosti, zručnosti a vedomosti sa sprostredkúvajú v rámci určitých tematických okruhov, tém spravidla prostredníctvom textov. Žiaci spoznávajú kultúru, kultúrne hodnoty nemecky hovoriacich krajín. Stredobodom pozornosti však nie sú geografické, historické, sociokultúrne údaje, ale ukážky zo súčasného reálneho života nemecky hovoriacich krajín, ktoré umožňujú žiakom aktívnu konfrontáciu so životnou skúsenosťou danej krajiny. Aktívna konfrontácia zahŕňa:
* pohľady
      - na spôsob života a životné podmienky ľudí rozličných sociálnych a vekových skupín, na ich predstavy, želania, hodnoty a normy
      - na špecifické jazykové konvencie a konvencie v správaní sa, na špecifické významy slov (slová s iným významom alebo výrazy bez ekvivalentu v materinskom jazyku),
      - na kultúrne tradície, sviatky na kultúrny život krajiny (hudba, divadlo, literatúra, film, rozhlas, televízia, tlač a pod.)
* porovnávanie nadobudnutých poznatkov so životnou skúsenosťou, faktami, postojmi, hodnotami a normami vo vlastnej krajine
* pochopenie a analýzu spoločenských situácií a podmienok
* zaujatie stanoviska a adekvátne konanie v konkrétnej situácii.
Základom pre výber tém, voľbu textov a zostavenie situácií sú tie oblasti života, ktoré najviac zodpovedajú poznávacím záujmom a veku žiakov a z ktorých majú žiaci vlastné skúsenosti. Vyučujúci pritom musí rešpektovať aj intelektuálne schopnosti žiakov, stupeň ovládania jazyka, ich súčasné a budúce komunikatívne potreby. Nižšie uvedený zoznam tém je preto otvorený, pevne stanovené sú iba tematické okruhy. Jednotlivé témy, podtémy môže vyučujúci (predmetová komisia) podľa hodinovej dotácie a podmienok danej školy modifikovať (vynechať, doplniť, viac alebo menej akcentovať).

     Komunikatívne činnosti a rečové zručnosti sa na tomto stupni vyučovania stávajú komplexnejšími, zohľadňujú obsahovo-tematickú a jazykovú náročnosť a vyžadujú adekvátne techniky učenia sa. Pri kvalifikácii komunikatívnych činností je ústny a písomný prejav zahrnutý spolu, nakoľko ide iba o dve rôzne formy, ktoré sa podieľajú v rovnakej miere na splnení a dosiahnutí cieľa komunikácie, napr. vyjadrenie úmyslu.

1. a 2. ročník

3. a 4. ročník

     Práca s textom má na tomto stupni vyučovania kľúčové postavenie. Pod pojmom text sa rozumie každý súvislý písomný, ústny výrok, ako aj vizuálny a audiovizuálny text. Žiaci majú byť schopní porozumieť detailne alebo globálne autentickým textom, či už fiktívnym (epické, dramatické, lyrické texty, bájky, piesne...) alebo nefiktívnym (úžitkové texty, list, denník, komentár, protokol, správa, reportáž, reklamný text...). Text je impulzom pre rozvíjanie základných rečových zručností - počúvania, čítania, ústneho a písomného prejavu.

1. a 2. ročník

3. a 4. ročník

     Žiaci si upevňujú a zautomatizujú nadobudnuté jazykové prostriedky a postupne si osvojujú produktívne alebo receptívne nové, komplexnejšie. Kritériá pre výber jazykových prostriedkov, ktoré si majú osvojiť žiaci produktívne sú:
- frekventovanosť jazykových intencií a komunikatívnych funkcií
- mnohostranná možnosť ich použitia v rôznych kontextoch
- témy a komunikačné situácie, ktoré sú pre žiakov relevantné
- frekventovanosť jazykových prostriedkov v ústnom a písomnom prejave
Dôležitým predpokladom ďalšieho napredovania u pokročilých žiakov je efektívna práca so slovnou zásobou. Ťažisko produktívnej slovnej zásoby nespočíva v množstve naučených lexikálnych jednotiek, ale v ich pohotovom a mnohostrannom používaní. Gramatika má pevné miesto aj na tomto stupni vyučovania nemeckého jazyka, avšak nie je cieľom vyučovania. Má sprostredkovaciu funkciu, je prostriedkom porozumenia a vlastného jazykového prejavu. Preto rozlišujeme gramatiku na receptívne a produktívne osvojenie.
Pri preberaní gramatického učiva na tomto stupni vyučovania nemeckého jazyka nie je možné určiť poradie jednotlivých prvkov, preto sú priradené k jednotlivým jazykovým (komunikačným) situáciám. Obsahujú gramatické prvky a štruktúry pre splnenie stanovených komunikatívnych funkcií. Prehľad je otvorený systém, ktorý dáva učiteľovi možnosť venovať sa určitému gramatickému javu v súvislosti s témou a komunikatívnym cieľom v ľubovoľnom ročníku.

1. a 2. ročník

3. a 4. ročník

     Techniky učenia sa sa vzťahujú na:
- spôsob učenia sa (napr. osvojovanie si slovnej zásoby, zistenie významu)
- prípravu a podporu učebného procesu (napr. používanie slovníka alebo gramatickej príručky, písanie poznámok)
- organizáciu práce (napr. viest vlastný slovníček, kartotéku slovnej zásoby)
- vedomosti (napr. porozumieť pokynom učiteľa)
Všeobecne platné a pre cudzie jazyky špecifické učebné zručnosti podporujú proces výučby. Pomáhajú žiakom učiť sa úspešnejšie a cieľavedomejšie, zbaviť sa stresu z učenia sa, odstrániť medzery vo vedomostiach, podporujú samostatné učenie sa a rozvíjanie vlastného optimálneho spôsobu a stratégií učenia sa.
Tieto zručnosti, techniky učenia sa sa rozvíjajú v rámci komunikatívnych činností. Aby si žiaci mohli vypestovať potrebné zručnosti, musia dostávať také úlohy, ktoré im umožňujú sústavne ich precvičovať jednotlivo alebo v integrovanej forme.

     Vyučovanie nemeckého jazyka na gymnáziu nadväzuje na intencie učebných osnov pre základné školy. Je naďalej orientované na komunikatívne činnosti, dáva impulzy pre tvorivú činnosť žiakov, umožňuje im ďalej rozvíjať svoje intelektuálne, emocionálne, praktické a estetické schopnosti a rešpektuje ich potreby. Schopnosti, zručnosti a vedomosti získavajú žiaci v rámci jednotlivých tém, tematických okruhov.

     Dorozumievacím prostriedkom vo vyučovaní je nemecký jazyk. Predpokladom toho, aby žiaci spontánne, bez zábran používali cudzí jazyk a získali dôveru vo vlastné vyjadrovacie schopnosti, je citlivé zaobchádzanie s chybami zo strany učiteľa.

     Žiak ako subjekt vyučovacieho procesu sa podieľa na jeho plánovaní a tvorbe, zohľadňujú sa jeho záujmy, postoje, skúsenosti. Učiteľ dáva priestor pre individuálne riešenie problémov, podporuje a rozvíja tvorivosť žiakov. Dôležitou úlohou je viest žiaka k samostatnému učeniu sa, k vypracovaniu vlastných optimálnych stratégií učenia sa, k ochote komunikovať a aktívne konať. Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné zvoliť primerané formy a metódy práce, uplatňovať medzipredmetové vzťahy, obmieňať sociálne formy tak, aby sa dosiahla optimálna aktivita žiakov vo všetkých fázach vyučovania. Pri projekte ako najnáročnejšej forme diferencovanej práce vzhľadom na samostatnosť a schopnosť kooperácie sa stáva učenie výskumom, experimentom, pri ktorom sa mobilizujú nielen jazykové a poznávacie, ale i kooperačné a tvorivé kvality, city a konanie žiakov. Vo vyučovaní nemeckého jazyka sa využívajú všetky médiá, ktoré zodpovedajú kritériám autentičnosti, vekovej primeranosti, funkčnosti a aktuálnosti vzhľadom na daný obsah a ciel vyučovania.

     Pravidelná kontrola vyučovacích výsledkov učenia sa tvorí integrovanú súčasť vyučovania. Poskytuje učiteľovi informácie o tom, či bol vyučovací proces úspešný, alebo či je potrebné urobiť zmeny vo vyučovacích postupoch. Žiakom pomáha odhaliť vlastné kvality a nedostatky. Kontrola má stimulovať žiaka na dosiahnutie pokroku v učení sa a nesmie byť hrozbou. Je nutné, aby žiaci vedeli, podľa akých kritérií sa posudzujú ich výkony a akým spôsobom môžu dosiahnuť zlepšenie. O najvhodnejšej forme kontroly v danej vyučovacej situácii rozhoduje učiteľ. Dbá o to, aby kontrola bola v priebehu školského roka vyvážená, zameraná na všetky zručnosti, aby jej obsahom neboli iba izolované jazykové prostriedky.