Osemročné štúdium

OBSAH

     Obsah predmetu tvoria vybrané poznatky z týchto spoločenskovedných disciplín:
   - psychológia (všeobecná psychológia, sociálna psychológia)
   - sociológia
   - ekonómia
   - náuka o štáte a práve a ľudských právach a slobodách
   - politológia
   - filozofia (vývoj filozofického myslenia a základné filozofické problémy)
   - religionistika

Základy psychológie
   Obsah je projektovaný s cieľom posilniť vzdelávanie o poznatky psychologickej vedy, jej humanizujúceho poslania pri vysvetľovaní príčin a dôsledkov ľudského snaženia a konania a poskytnúť informačný rámec o zákonitostiach a špecifikách psychiky človeka, o základných psychických dispozíciách, ich vplyve a pôsobení na poznanie seba samého a svojho miesta v sociálnych vzťahoch.
   Obsah je rozčlenený do dvoch častí: všeobecná psychológia a sociálna psychológia. Každá z nich reprezentuje osobitnú oblasť psychologickej vedy, ide teda o dve relatívne nezávislé časti. Zároveň sa vzájomne dopĺňajú (môžu preto slúžiť jedna druhej) ilustráciami psychických procesov, ich zákonitostí a rozmanitosti vplyvu na jednotlivca alebo skupiny. Pre učiteľa znamená toto rozčlenenie možnosť vybrať si, ktorá z nich vyhovuje zameraniu a záujmu žiakov, profilu školy.

Základy sociológie
   Obsah je projektovaný tak, aby žiaci získali základnú orientáciu v poznatkoch o spoločnosti, jej vzniku a vývoji, spoločenských zmenách, vzťahoch a sociálnych štruktúrach, o jednotlivých oblastiach života spoločnosti, osvojili si základné metodologické postupy, charakteristické pre sociologické skúmanie a pochopili ich význam, rozvíjali schopnosť spájať teoretické vedomosti so životnou a spoločenskou praxou.

Základy ekonómie
   Obsah je projektovaný tak, aby žiaci získali základnú orientáciu vo fungovaní ekonomického systému spoločnosti, oboznámili sa so základnými ekonomickými kategóriami a ekonomickými procesmi, s ktorými sa budú stretávať v bežnom živote, vytvárali si vlastný názor, postoje a stanoviská nielen ku ekonomickým javom, ale i k problémom každodenného života.

Základy práva
   Obsah je projektovaný tak, aby žiaci získali základné vedomosti o štáte a práve, o úlohe práva a zákonitosti v demokratickej spoločnosti, o ľudských právach a základných slobodách ako i poučenie o právach a povinnostiach občana - spotrebiteľa.

Základy politológie
   Obsah je projektovaný tak, aby žiaci získali základné vedomosti o fungovaní politických inštitúcií a vzťahov v demokratickom štáte.

Základy filozofie
   Cieľom štúdia základov filozofie je osvojenie základných vedomostí o povahe filozofického poznania a jeho mieste v dejinách vedy, osvojenie základných vedomostí o dejinách filozofie a vplyve jednotlivých filozofov na myslenie a konanie. Na dejinách ľudského myslenia sa žiaci najvhodnejšie učia porovnávať, analyzovať a syntetizovať javy, ktoré sa odohrali a odohrávajú, ako i predvídať ich vývoj v budúcnosti.

Základy religionistiky
   Obsah je koncipovaný v rámci osnov filozofie a ich cieľom je oboznámiť študentov so základmi náuky o náboženstvách, s pojmom náboženstvo a s jeho vznikom, so základnými náboženskými pojmami, základnými náboženskými štruktúrami a klasifikáciou náboženstiev.

Prehľad tematických celkov
   Základy psychológie (všeobecná psychológia a sociálna psychológia) Základy sociológie Základy ekonómie Základy práva Základy politológie Základy filozofie Základy religionistiky.

7. ročník (1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

1. Základy psychológie
Ciele
Žiak dokáže na primeranej úrovni vysvetliť pojmy: psychológia, psychika, osobnosť, inteligencia, nadanie, emócie, stres, vie vysvetliť podstatu psychiky človeka a spôsoby formovania osobnosti človeka.

Obsah
I. Základy všeobecnej psychológie
Psychológia - veda o človeku a jeho psychike
   - Psychika človeka, príčiny a spôsoby jej poznávania
   - Vývin psychiky: úloha dedičnosti a prostredia
   - Kvalita psychického života, jej perspektívy a obmedzenia pre život súčasného človeka a spoločnosti
Psychika a psychológia
   - Psychické schopnosti, interindividuálne rozdiely v inteli¬gencii: nadanie, vrodené a získané intelektové poruchy, mentálna retardácia.
   - Emócie a dynamika psychiky. Vplyv emócií na výkonnosť človeka: pozitívne (energizujúce) a negatívne (skresľujúce) dôsledky intenzívnych emócií na úspešnosť človeka.
   - Praktické využitie psychologických poznatkov. Psychologické testy a psychoterapia: možnosti psychologického merania a terapeutických postupov.
Psychické zdravie a stres
   - Zdroje stresu, psychická odolnosť, psychické dispozície pre zvládnutie stresu. Dôsledky stresu na psychiku, psychosomatické ochorenia.
   - Stres a záťaž, pozitívny vplyv záťažových podmienok na rozvíjanie psychiky. Mentálna hygiena.
II. Základy sociálnej psychológie
Jednotlivec a skupina
   - Sociálne učenie, sociálne potreby, socializácia. Referenčné osoby a skupiny, ich vplyv na utváranie sebaobrazu, sebapoznanie, sebahodnotenie.
   - Symetria a asymetria v sociálnych vzťahoch. Spoločenský status a sociálne roly.
Sociálny vplyv
   - Závislosť a nezávislosť jednotlivca na skupine. Postoje a možnosti ich zmien.
   - Typy sociálneho vplyvu: konformita, vyhovenie, poslušnosť. Sociálne normy a očakávania skupiny. Úloha informácií, emócií a sociálnych potrieb jednotlivca v podmienkach sociálneho vplyvu.
Sociálna výmena
   - Vzájomná závislosť v symetrických vzťahoch. Psychologické zisky a straty v sociálnych situáciách: sociálny súhlas a odmietnutie, individuálny a spoločný úžitok.
   - Typy sociálnej výmeny: súperenie, kooperácia, vyjednávanie. Vplyv komunikácie na procesy sociálnej výmeny, komunikačné hrozby a bariéry. Sociálne konflikty a stratégie ich riešenia.

2. Základy sociológie
Ciele
Žiak je schopný výstižne charakterizovať a adekvátne používať pojmy: sociológia, spoločnosť, sociálna štruktúra, socializácia, sociálna skupina, sociálna pozícia a rola, sociálne normy, sociálna kontrola, sociálna zmena, prognostika, stratifikácia, globálna spoločnosť, komunita, životný štýl. Žiak vie vysvetliť podstatu sociológie vedy o spoločnosti, rozdiel medzi bežným poznaním a sociologickým skúmaním. Vie charakterizovať usporiadanosť spoločenského života, objasniť podstatu sociálnej zmeny, jej typy, vie vysvetliť proces socializácie jednotlivca, podstatu sociálnej pozície, roly, charakterizovať jednotlivé skupiny v spoločenskej štruktúre navrhnúť spôsoby riešenia konfliktov v demokratickej Spoločnosti.

Obsah
I. Predstavujeme sociológiu
   - Sociológia ako vedná disciplína a ako praktické poznanie.
   - Skupinový život ľudí (mikro a makro štruktúry) a sociálna väzba (jej typy).
   - Polarity sociologickej optiky (koncept životného sveta a koncept systému, privátna a verejná sféra spoločenského života, zoskupovanie a združovanie).
II. Ako sociológ vidí život okolo nás
   - Človek ako individuálna osobnosť a sociálna bytosť (pripútanosť k ľudským skupinám: socializácia, "sociálna indentifikácia“, pozícia a rola, sociálne činnosti a vzťahy, kultivovanie potrieb, sociálna interakcia a izolácia, deviácia, prospoločenská orientácia, prestíž, popularita).
   - Kultúra ako činiteľ integrujúci a diferencujúci (kultúrne dedičstvo a výtvory: kultúrne spoločnosti a subkultúry, zvyky, obyčaje, vzory chovania, hodnotové systémy, sociálne normy a sankcie, problém kontrakultúry a konformity, masová kultúra, móda).
   - Organizácia (usporiadanie) spoločného života ľudí (etnické a príbuzenské usporiadanie - rasy, národy, menšiny; priestorové usporiadanie - mestské a vidiecke sídla; sociálno-ekonomické usporiadanie - triedy, vrstvy a profesné skupiny; sociálno-kultúrne usporiadanie - duchovné a náboženské spoločenstvá; mocenské usporiadanie - riadiaci a riadení, verejnosť a elita, kompetencie a hierarchie).
   - Spoločnosť - výstavba, fungovanie a zmena (populačná štruktúra, sociálne rozdiely a nerovnosti-základ štruktúry a stratifikácie spoločnosti, sociálna mobilita, stabilita a zmena, vývinové typy globálnych spoločností - tradičná, industriálna, informačná).
III. Život v pospolitostiach a v súkromí
   - Povaha a význam prirodzených skupín pre rozvoj človeka.
   - Rodina ako sociálna skupina, jej funkcie, súčasné problémy a ohrozenia (faktografické údaje).
   - Manželský zväzok, súčasné problémy detí a starých osôb.
   - Spoločenstvá detí a mládeže -(školské kolektívy, priateľské partie, deviantné skupiny - fakty z výskumov).
   - Žena v spoločnosti: konflikt jej rolí v súčasnosti.
   - Komunita, obec, susedstva a regionálne celky.
   - Národné spoločenstvo a problémy jeho integrity.
   - Autorstvo a vodcovstvo v neformálnych skupinách.
   - Životné štýly: medzi bohatstvom a chudobou.

3. Základy ekonómie a ekonomiky
Ciele
Žiak vie výstižne charakterizovať a adekvátne používať pojmy: ľudské potreby, statky, služby, výroba, práca, pôda, spotreba, vlastníctvo, reprodukcia, trh, kapitál, zisk, úrok, dividenda, renta, dopyt, ponuka, cena, peniaze, valuta, devíza, burza, kurz, mena, úver, akcia, obligácia, firma, podnikateľ, rozpočet, národné hospodárstvo, svetové hospodárstvo, trhová ekonomika.
Žiak dokáže vysvetliť podstatu ekonómie ako vedy o spoločnosti, vie podať stručný vývoj ekonomického myslenia, objasniť typy ekonomík a stručne ich charakterizovať, vysvetliť základné princípy fungovania trhovej ekonomiky, objasniť úlohu peňazí v zmiešanej ekonomike, charakterizovať rôzne formy vlastníctva v jednotlivých typoch ekonomík, analyzovať prechod od príkazovej ekonomiky k trhovej ekonomike na príklade Slovenskej republiky, vie vysvetliť podstatu integračných procesov v Európe a podstatu podnikania.

Obsah
I. Historická podmienenosť ekonomiky
   - Ľudské potreby, statky a služby, výroba, spotreba, reprodukcia.
   - Vzťah ekonomiky a ekonómie, ich charakteristika.
   - Základné členenie ekonómie (mikroekonómia, makroekonómia, špeciálne ekonomické vedy).
II. Stručný vývoj ekonomického myslenia
Merkantilizmus, fyziokratizmus, klasická ekonómia, marxizmus 19.a 20.storočia, neoklasická ekonómia, keynesovská makroekonomická teória, súčasné smery ekonomického myslenia.
III. Výrobné faktory a ich charakteristika
   - Práca, prírodné zdroje a kapitál. Trh pracovnej sily a nezamestnanosť.
   - Mzdová a sociálna politika štátu.
   - Realizácia vlastníctva k pôde (renta). Agrárna politika štátu.
   - Tvorba a formy kapitálu, jeho ekonomická realizácia (zisk, úrok, dividenda).
   - Kombinácia výrobných faktorov.
IV. Typy ekonomík a ich charakteristika
   - Historický vývoj typov ekonomík (centrálne riadená
   - ekonomika, trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika).
   - Prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku, resp. zmiešanú ekonomiku.
   - Ekonomická reforma SR a hospodárske zákony.
V.Základné princípy fungovania trhovej (zmiešanej) ekonomiky
   - Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie (dopyt, ponuka, cena monopol a konkurencia).
VI. Ekonomické funkcie štátu v trhovej (zmiešanej) ekonomike
   - Štátne zásahy do ekonomiky a nástroje hospodárskej politiky štátu (rozpočtová, peňažná, dôchodková, sociálna a zahranično-obchodná politika).
VII. Úloha peňazí v zmiešanej ekonomike
   - Vznik a funkcie peňazí.
   - Súčasné formy peňazí.
   - Bankový systém, menový systém.
   - Vzťah peňazí, cien a inflácie.
   - Valuta, devíza, kurz meny, úver, akcia, dividenda, obligácia, zisk.
VIII. Národné hospodárstvo a svetové hospodárstvo
   - Hrubý a čistý domáci (národný) produkt, národný dôchodok.
   - Porovnávanie úrovne ekonomík v svetovom hospodárstve.
   - Integračné procesy v Európe (Európske spoločenstvá, Európske združenie voľného obchodu) a ekonomika SR.
IX. Základné formy podnikania
   - Podnik, členenie podnikov, firma, podnikáte!, podnikateľská činnosť, podnikateľské prostredie, riziká podnikania, podnikový image, podnikový register,
   - Právne úpravy podnikania (obchodný zákonník, živnostenský zákon a iné hospodárske zákony).

4. Základy práva
Ciele
Žiak je schopný na primeranej úrovni vysvetliť pojmy a adektávne ich používať: štát, právo, občan, demokracia, právna norma, právny poriadok, ústava, štátne orgány, prezident, parlament, zákon, zákonnosť, trestný čin, súd, prokuratúra, ľudské práva, základné ľudské slobody, spotrebiteľ, záručná lehota, reklamácia, kód výrobku.
Žiak vie charakterizovať poslanie štátu a práva v ľudskej spoločnosti, vie objasniť úlohu práva a zákonnosti v demokratickej spoločnosti, pozná základné ľudské práva a slobody, vie sa o orientovať v základných právnych dokumentoch SR, pozná povinnosti spotrebiteľa, je schopný riešiť sporné otázky vzťahu predávajúceho a kupujúceho, získava praktické zručnosti pre vybavovanie rôznych občianskych dokumentov (rodný list, preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz a pod.).

Obsah
I. Štát a právo
   - Vznik a podstata práva, základné kategórie práva, právne koncepcie v dejinách.
   - Právny štát, základné práva a povinnosti občanov v demokratickej spoločnosti.
   - Ústava a jej podstata, zákon a zákonnosť.
   - Úloha súdu a prokuratúry.
   - Odvetvia slovenského právneho poriadku právo rodinné právo občianske (ochrana spotrebiteľa) právo pracovné právo trestné právo soc. zabezpečenia
   - Zákon o obrane a branný zákon
II. Ľudské práva a základné slobody
Vývoj úpravy ľudských práv
   - Predhistória dvestoročného vývoja od Veľkej francúzskej revolúcie, jej hlavné etapy (1789-1989).
   - Organizácia Spojených národov, Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, Pakty o ľudských právach z roku 1966, orgány a inštitúcie systému OSN.
   - Európsky (západoeurópsky) štandard ľudských práv (zmluvná úprava, orgány, súdna ochrana, ľudské práva a iné humanitné otázky v helsinskom procese, konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe 1975-1989.
   - Charakteristika a výklad úpravy uplatňovania a ochrany ľudských práv
   - Ľudské práva, medzinárodný štandard ľudských práv a základných slobôd ( občianske a politické práva, základné slobody, hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ľudské práva tretej generácie).
   - Oprávnenia a povinnosti jednotlivcov tvoriace obsah ľudských práv a základných slobôd. Garancie ich uplatňovania a ochrany.
   - Zväzky štátov, povinnosti zákonodarných, výkonných a iných orgánov štátu (pomer vnútroštátnej a medzinárodnej úpravy, význam politických zásad, stanovísk a záväzkov). Medzinárodné organizácie a inštitúcie, ich konanie
III. Ochrana spotrebiteľa
   - Ochrana spotrebiteľa u nás
   - Ako postupovať pri reklamácii
      Zodpovednosť predávajúceho za chyby
      Charakter chýb
      Záručné lehoty
      Miesto uplatnenia reklamácie
      Plynutie reklamačnej doby počas opráv
      Zánik práva zodpovednosti za chyby
      Úhrada nákladov spojených s uplatnením práva zodpovednosti za chyby
      Rozpornosť názorov predávajúceho a kupujúceho
      Kódovacie značenie výrobkov
      Reklama a zakázaná reklama, agresívna marketingová politika a jej vplyv na spotrebiteľa

5. Základy politológie
Ciele
Žiak je schopný výstižne charakterizovať a adekvátne používať pojmy: politológia, právny štát, suverenita, nezávislosť, občianstvo, občan, občianske práva, občianske slobody, diskriminácia, štátna moc, politické správanie, konflikt, verejná mienka, volebný výber, volebný systém, politická strana, demokracia, politické združenie, liberalizmus, radikalizmus, elita, vodcovstvo, národ, menšina, autonómia, politická tolerancia.
Žiak vie vysvetliť podstatu a fungovanie právneho štátu, pozná občianske práva a občianske slobody ako i občianske povinnosti, vie objasniť volebný výber, pozná strany a stranícky systém v Slovenskej republike, rozumie fungovaniu politických inštitúcií na Slovensku, vie vysvetliť úlohu národa a menšín v politike.

Obsah
I. Politológia ako veda a jej vzťah k ostatným vedám
   - Politológia ako veda (predmet, metódy a disciplíny politológie).
   - Vzťah politológie k ostatným vedám (filozofia, vedy o štáte a práve, sociológia, história, ekonómia, psychológia).
II. Právny štát - základ občianskej demokracie
   - Štát ako.základ občianskej demokracie (štátne územie, štátna moc, suverenita šatu, štátne občianstvo, štátne symboly).
   - Štátna moc. Horizontálne členenie štátnej moci (forma vlády parlamentná, kabinetná, prezidentská). Vertikálne členenie štátnej moci (unitárny a federatívny štát). Legitímnosť štátnej moci.
   - Občianstvo človeka (občianske slobody, občianske práva, nadobudnutie občianstva, diskriminácia).
   - Forma štátu - z hľadiska počtu suverénov zúčastňujúcich sa na moci (monarchia, oligarchia a demokracia), z hľadiska hlavy štátu (monarchia a republika), z hľadiska spôsobu uplatnenia štátnej moci (diktatúra a demokracia), z hľadiska územno právneho členenia (federácia, konfederácia).
III. Demokracia a princíp jej uplatnenia v právnom štáte
   - Uplatnenie demokracie (princíp občianskych práv, princíp národnej suverenity, princíp ľudového zastúpenia).
   - Formy demokracie - priama (ľudové zhromaždenie, referendum, plebiscit, iniciatíva), nepriama (reprezentatívna) demokracia.
   - Volebné právo a volebné systémy (väčšinový volebný systém, systém proporcionálneho zastúpenia a zmiešaný volebný systém).
   - Volebný systém Slovenskej republiky.
IV. Politický systém a politický pluralizmus
   - Zložky politického systému (štát, politické strany, politické hnutia, nátlakové ekonomické skupiny, nenátlakové skupiny, masovo-komunikačné prostriedky, cirkev, tretí sektor).
   - Pluralizmus a politický pluralizmus, konsenzus.
   - Politické strany (vznik a vývoj politických strán, stanovy strany, klasifikácia politických strán).
V. Národ a menšiny v politike
   - Národ, národné záujmy, národné tradície, národná prezentácia.
   - Väčšina a menšina, druhy menšín a ich politické postavenie, kultúrna autonómia a politická tolerancia v demokratickom režime.

8. ročník (2 hodiny týždenne, 60 hodín ročne)

1.Základy filozofie a religionistiky
Ciele
Z oblasti filozofie má žiak vedieť:
Vysvetliť vznik filozofie, odlišnosť filozofického od predfilozo-fického myslenia, zdroje filozofovania, čo je mýtus, náboženstvo, filozofia.
Vysvetliť ciele a možnosti filozofie, vzťah filozofie a ostatných foriem poznávania (vedy, tzv. zdravý rozum, umelecké poznanie), čo je to "filozofický problém".
Vysvetliť predmet a povahu filozofie, čo je to "filozofická reflexia", metódy filozofického myslenia. Vysvetliť štruktúru filozofie, charakter filozofických disciplín (ontológia, gnozeológia, estetika, axiológia, etika, logika) a ich vzťah k filozofii.
Vysvetliť podstatu filozofickej ontológie a jej typy, historické formy ontológie, teória bytia ako východisko filozofovania.
Vysvetliť podstatu teórie poznania ako filozofickej disciplíny, čo je to "poznanie", typológia gnozeologických koncepcií (emprizmus, senzualizmus, racionalizmus, iracionalistické varianty teórie poznania).
Vysvetliť etiku ako praktickú filozofiu, pojem "dobra", etický rozmer (povaha vzťahu človeka k iným ľuďom), typológiu etických koncepcií a ich historické varianty.
Vysvetliť estetiku ako filozofickú disciplínu, interpretácia pojmu "krásno", miesto estetického v ľudskom živote.
Vysvetliť logiku ako filozofickú disciplínu, vysvetliť základné predpoklady a formy usudzovania, sylogizmus, teóriu dôkazu. Vysvetliť metodologické východiská ľudského poznania, pojem "metóda", základné metodologické postupy.
Zvládnuť celý pojmový a kategoriálny aparát predchádzajúceho tematického celku.
Vysvetliť predsokratovskú filozofiu (ako celok), jej hlavné inciatívy, horizonty filozofického myslenia pred Sokratom, hlavné spôsoby odpovedania na otázky o povahe sveta, Sokratov obrat k človeku.
Vysvetliť filozofické myslenie v období najvyššieho rozmachu gréckej kultúry (Platón, Aristoteles), etické systémy helenizmu. Vysvetliť význam antickej filozofickej tradície pre vývin európskej kultúry, hlavné výsledky antického filozofického myslenia v Grécku a Ríme, príčiny a charakter prekonania éry antickej kultúry, filozofie a spôsobu myslenia.
Terminologické penzum (pojmy a kategórie predchádzajúceho celku). Vysvetliť tematický posun orientácie filozofie v období stredoveku, patristiku a jej filozofickú orientáciu, filozofiu a význam sv. Augustína.
Vysvetliť nástup stredovekého filozofického myslenia, povahu scholastiky, "veľké témy" stredovekej filozofie - stvorenie, univerzálie, rozum, T. Akvinského ako systematika stredovekého filozoficko-teologického obrazu sveta, možnosti a hranice stredovekého myslenia.
Vysvetliť renesančné myslenie, vznik moderného filozofického uvažovania, hlavné témy renesačného myslenia človeka - filozofia, veda, umenie, homouniversalis, metodologické inciatívy renesančnej filozofie. Terminologické penzum (kresťanstvo, patristika, stredovek, scholastika, univerzálie, nominálie, stvorenie, teológia a filozofia, humanizmus a renesancia).
Vysvetliť vznik novovekej filozofie, hlavné témy novovekého európskeho myslenia, Descartes a racionalistická tradícia, empirizmus a jeho ontologické a gnozeologické dôsledky.
Vysvetliť osvietenstvo v európskom filozofickom myslení. Vysvetliť vznik nemeckej klasickej filozofie a jej najvýraznejšie iniciatívy, G.W.F. Hegel, vyústenie nemeckej klasickej filozofie.
Vysvetliť poklasické filozofické myslenie, iracionalizmus a voluntarizmus, filozofiu života a jej hlavné antropologické témy. Terminologické penzum (pojmy a kategórie predchádzajúceho celku filozofickej problematiky).
Vysvetliť pojem súčasná filozofia, vysvetliť hlavné myšlienky antropologickej a scientistickej orientácie.
Vysvetliť hlavné myšlienky filozofie ľudskej existencie.
Vysvetliť miesto a poslanie filozofie v súčasnej kultúre, vzťah filozofie k súčasnej vede a náboženstvu.
Vysvetliť vplyv svetového filozofického myslenia na slovenské filozofické myslenie.
(Žiak sa pri vysvetľovaní jednotlivých mysliteľov sa vyjadruje len k najreprezentatívnejším témam z ich myšlienkového odkazu.)

OBSAH
3 varianty obsahu:
A) koncipovaný dejinno filozoficky
B) koncipovaný systematicky
C) koncipovaný ako kombinácia prvých dvoch
Učiteľ si zvolí len jeden variant učebných osnov.

VARIANT A Dejiny filozofie

   Predmet filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie, základné filozofické disciplíny, vzťah filozofie k špeciálnym vedám. Filozofia a náboženstvo, klasifikácia náboženstiev. Kultúrno-spoločenský kontext filozofie, filozofia a historická doba. Periodizácia kultúrnych dejín, hlavne etapy vývinu filozofického myslenia. Vznik gréckej filozofie, filozofia a mýtus. Antické filozofické myslenie, podiel gréckej filozofie na vzniku jednotlivých vied, objavenie sa problematiky človeka, nastolenie problému jazyka a poznania, vznik" logiky. Stredoveká filozofia, premeny vzťahu rozumu a viery v stredoveku. Vznik a vývin klasickej novovekej filozofie, spor racionalizmu a empirizmu, vyústenie tejto etapy v nemeckej klasickej filozofii, Hegelova koncepcia dejín a jej ohlas na Slovensku. Filozofické myslenie v druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí, problematika moci a záujmov, pozitivistická koncepcia filozofie ako vedy. Antropologická a scientistická línia súčasnej filozofie. Novopozitivizmus, pragmatizmus, existencializmus, novotomizmus. Filozofické východiská liberalizmu a konzervativizmu. Postavenie filozofie v súčasnom svete, filozofická reflexia globálnych problémov ľudstva. Vývin slovenského filozofického myslenia.

VARIANT B Systematická filozofia a religionistika

   Predmet a povaha filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie, vzťah filozofie k špeciálnym vedám, metodologické predpoklady filozofických systémov. Poznanie, viera, estetické postoje, praktické aktivity, tzv. zdravý rozum. Vzťah filozofie k náboženstvu, umeniu a ideológii. Religionistická problematika, základné náboženské štruktúry, náboženstvo ako psychická, sociálna a ontogenetická skutočnosť, klasifikácia náboženstiev. Filozofia v celku kultúry. Etapy vývinu filozofického myslenia. Filozofické disciplíny a kategórie. Problém bytia vo filozofii. Základné gnozeologické koncepcie, stupne a etapy vývinu poznania, problém pravdy.
   Filozofická reflexia sféry hodnôt, hodnotové systémy, etika a estetika. Súčasná filozofia, antropologická a scientistická línia. Filozofia ľudskej existencie. Jazyk ako predmet filozofie, logika a semiológia. Filozofia a globálne problémy ľudstva. Filozofické východiská konzervatizmu a liberalizmu. Filozofická reflexia súčasnej vedy, jej metód, objavov a ich následkov.

VARIANT C Dejiny filozofie a filozofické problémy, základy religionistiky

   Predmet filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie. Vzťah filozofie k špeciálnym vedám, kultúrno-spoločenský kontext filozofie. Periodizácia období kultúrneho vývoja Európy, základné obdobia filozofického myslenia. Vznik gréckej filozofie, jej vzťah k mýtu. Antická filozofia. Objavenie sa problematiky človeka, nastolenie problému jazyka a poznania v antickej filozofii, vznik logiky. Stredoveká filozofia, vzťah filozofie k náboženstvu. Vznik a vývin klasickej novovekej filozofie, spor racionalizmu a empirizmu, vyústenie tejto etapy v nemeckej klasickej filozofii. Filozofické myslenie v druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí, antropologická a scientistická línia súčasnej filozofie. Pozitivizmus, pragmatizmus, novotomizmus a existencializmus. Filozofické východiská liberalizmu a konzervatizmu. Filozofické disciplíny a kategórie. Problematika bytia. Základné gnozeologické koncepcie, formy a stupne poznávania, problém pravdy. Filozofická teória hodnôt, etika a estetika. Logika a metodológia vied, filozofická reflexia modernej vedy. Religionistika, základné náboženské štruktúry, klasifikácia náboženstiev.
   Osnovy predstavujú rámec, v ktorom sa má vyučovanie realizovať. Jeho definitívnu podobu napína učiteľ v duchu výchovno-vzdelávacích potrieb žiakov a charakteru učiva, zamerania školy a do istej miery i podľa svojho zamerania.
   Osnovy odhaľujú široké spektrum problémov, z ktorých si učiteľ sám urobí primeraný výber učiva tak, aby sa prebrala iba základná orientácia, a pre tých študentov, ktorí prejavia záujem hlbšie sa venovať problematike, môže rozšíriť tieto základy v rámci voliteľného predmetu spoločenskovedný seminár. Každý žiak by mal na primeranej úrovni zvládnuť vytýčené ciele, ktoré sú stanovené pri jednotlivých tematických celkoch.
Vyučujúci rozhoduje o spôsobe riadenia vyučovacieho procesu a zodpovedá za kvalitu dosahovaných výsledkov. Vyučovanie organizuje tak, aby žiaci boli aktívni, samostatní a tvoriví.
   Zložitá problematika predmetu si vyžaduje používať a striedať rôzne vyučovacie metódy a prostriedky, a to aj počas vyučovacej hodiny. Medzi progresívne metódy, ktoré sa dajú dobre využiť na hodinách náuky o spoločnosti, patria didaktické hry /resp. experimentálne hry/ ako napr. rolové alebo inscenačné hry, situačné hry, brainstorming.
   Inscenačné hry sa vyznačujú dynamickosťou zmien situácie či prípadu žiakmi, ktorí ju riešia. Zakladajú sa na tom, že ide o menšie improvizované divadlo, ktoré žiaci hrajú pred celou triedou. Učiteľ predloží základné myšlienky, dá vybraným hercom čas na premyslenie, o čom budú hovoriť (individuálne alebo skupinovo) alebo pristúpi k inscenácii bez prípravy. Najlepšie je hrať iba krátke scénky s možnosťou následnej diskusie, v ktorej sa potom hľadá riešenie. Situačné hry spočívajú v poskytnutí opisu určitej vymyslenej alebo skutočnej situácie, ktorá motivuje žiakov k jej riešeniu. Opis môže mať podobu ústnu, písomnú, magnetofónovú, ale bez komentára autora. Po oboznámení s opisom nasleduje čas na spresňujúce otázky. Potom žiaci spoločne hľadajú východiská zo situácie, riešia problém na základe predtým osvojených vedomostí. Ďalšími fázami sú analýza a porovnávanie riešení, či už jednotlivcov alebo skupín, výber najlepších riešení, ich kontrola a realizácia. Výchovná hodnota týchto hier spočíva v aplikácii problémov na reálne životné situácie.
Brainstorming (burza nápadov) je skupinové zasadnutie, ktorého cieľom je zhromaždenie všetkých tvorivých nápadov pri riešení určitého problému. Skladá sa z troch etáp:
   prípravnej etapy - zoznámenie s riešeným problémom a diskusia k riešeniu problémov, realizačnej etapy - vytváranie návrhov, riešení, zapisovanie riešení bez autorizovania a záverečnej, finálnej etapy - výber a využitie riešení. Pri tejto metóde platia pre žiakov pravidlá: zákaz kritiky, uvoľnenie fantázie, čo najväčší počet nápadov, riešení, vzájomná inšpirácia, rovnosť žiakov.
   Vhodne zaradené didaktické hry dávajú žiakom možnosť samostatne myslieť, analyzovať, skúmať, tvoriť riešenia, overovať ich. Podstatné je hry dobre koncipovať, riadne zorganizovať a získať pre ne žiakov. Besedy, diskusie a polemiky v týchto hrách podporujú u žiakov aj prosociálne správanie. Dôležitým aktivizačným prostriedkom je samostatná práca žiakov, či už na hodine alebo v ich príprave na vyučovanie. Učiteľ zadáva pri vhodných príležitostiach žiakom námety na rozličné samostatné činnosti, úlohy.
   Učiteľ na hodinách využíva učebné pomôcky (statické, dynamické, audiovizuálne), žiakov vedie k práci s informačnými zdrojmi (literatúra, tlač, rozhlas, televízia).
   Popri bežnej vyučovacej hodine je možné využiť aj exkurzie, vychádzky, návštevy a besedy s odborníkmi z praxe. Atmosféra slobody, pohody a dôvery je pre tvorivú prácu nevyhnutná. Žiakom treba vytvoriť priestor na uvoľnenie ako aj na otvorené vyjadrovanie svojich názorov.
   Pri hodnotení žiakov prihliada učiteľ na kvalitu osvojenia si základných informácií, ako i záujem žiakov o problematiku a ich schopnosti túto problematiku v širších kontextoch aplikovať v praxi.

Štvorročné štúdium

V súlade so základným cieľom má predmet umožniť žiakom
   - získať základnú orientáciu v poznatkoch dôležitých pre jednotlivé obsahové okruhy,
   - osvojiť si prehľad o štruktúre vybraných vedných disciplín, ktoré by ich usmernili na prípadné ďalšie štúdium týchto disciplín,
   - rozvíjať schopnosť formulovať a klásť otázky v príslušných vedných disciplínach a v oblastiach spoločenského života, posudzovať ich rôzne riešenia, rozvíjať tolerantnú výmenu názorov.
Pri plnení uvedených úloh je potrebné žiakom poskytnúť priestor a možnosti na utváranie vlastného názoru, postoja a presvedčenia.

OBSAH
Obsah predmetu tvoria vybrané poznatky z týchto spolocensko-vedných disciplín:
   - psychológia (všeobecná psychológia, sociálna psychológia)
   - sociológia
   - ekonómia
   - náuka o štáte a práve, o ľudských právach a slobodách
   - politológia
   - filozofia (vývoj filozofického myslenia a základné filozofické problémy)

Osnovy vo svojom znení odhaľujú široké spektrum problémov, z ktorých má učiteľ možnosť výberu učiva tak, aby sa v spoločenských vedách, ktoré sú obsahom predmetu, prebrala iba základná orientácia a pre žiakov, ktorí prejavia záujem hlbšie sa venovať problematike, môže učiteľ rozšíriť tieto základy v rámci voliteľného predmetu spoločenskovedný seminár. Alternatívny charakter učebných osnov umožňuje hlbšie sa venovať jednej, prípadne viacerým vybraným spoločenskovedným disciplínam, pričom je vhodné, aby učiteľ pri vysvetľovaní zachoval kontinuitu s ostatnými spoločenskými vedami a ich systematikou.

Základy psychológie
Osnovy sú projektované s cieľom posilniť vzdelávanie o poznatky psychologickej vedy, jej humanizujúceho poslania pri vysvetľovaní príčin a dôsledkov ľudského snaženia a konania a poskytnúť informačný rámec o zákonitostiach a špecifikách psychiky človeka, o základných psychických dispozíciách, ich vplyve a pôsobení na poznanie seba samého a svojho miesta v sociálnych vzťahoch. Učebné osnovy sú rozčlenené do dvoch časti: všeobecná psychológia a sociálna psychológia. Každá z nich reprezentuje osobitnú oblasť psychologickej vedy, ide teda o dve relatívne nezávislé časti. Zároveň sa vzájomne dopĺňajú, môžu preto slúžiť jedna druhej ilustráciami psychických procesov, ich zákonitostí a rozmanitosti vplyvu na jednotlivca alebo skupiny. Pre učiteľa znamená toto rozčlenenie možnosť vybrať si, ktorá z nich vyhovuje zameraniu a záujmu študentov, profilu školy.

Základy sociológie
Osnovy sú projektované tak, aby žiaci získali základnú orientáciu v poznatkoch o spoločnosti, jej vzniku a vývoji, spoločenských zmenách, vzťahoch a sociálnych štruktúrach, o jednotlivých oblastiach života spoločnosti, osvojili si základné metodologické postupy, charakteristické pre sociologické skúmanie a pochopili ich význam a rozvíjali schopnosť spájať teoretické vedomosti so životnou a spoločenskou praxou.

Základy ekonómie
Osnovy sú projektované tak, aby žiaci získali základnú orientáciu vo fungovaní ekonomického systému spoločnosti, oboznámili sa so základnými ekonomickými kategóriami a ekonomickými procesmi, s ktorými sa budú stretávať v bežnom živote, vytvárali si vlastný názor, postoje a stanoviská nielen k ekonomickým javom, ale i k problémom každodenného života.

Základy práva
Osnovy sú projektované tak, aby žiaci získali základné vedomosti o štáte a práve, úlohe práva a zákonnosti v demokratickej spoločnosti, o ľudských právach a základných ľudských a občianskych slobodách, ako i poučenie o právach a povinnostiach občana - spotrebiteľa.

Základy politológie
Osnovy sú projektované tak, aby žiaci získali základné vedomosti o fungovaní politických inštitúcií a vzťahov v demokratickom štáte.

Základy filozofie
Vzhľadom na špecifický charakter filozofie nie je obsah spracovaný do samostatných tematických celkov, ale sú poskytnuté tri varianty prístupu k obsahu učiva, pričom každý z nich ponúka určitý, pre ten-ktorý variant charakteristický obsah. Ciele sú potom priamo viazané na výber variantu. Ich naplnenie sa ponecháva na učiteľovu tvorivosť a schopnosť rozpoznať vhodný rámec spojenia obsahu s cieľmi vzťahujúcimi sa v operacionalizovanej podobe na základné učivo.

Predkladané tri varianty učebných osnov filozofie sú koncipované:
a) dejinnofilozoficky,
b) systematicky,
c) ako kombinácia prvých dvoch.
Učiteľ si zvolí len jeden variant.

Cieľom štúdia základov filozofie je získanie základných vedomostí o povahe filozofického poznania a jeho miesta v dejinách vedy, o dejinách filozofie a vplyve jednotlivých filozofov na myslenie a konanie. Na dejinách ľudského myslenia sa žiaci učia porovnávať, analyzovať a syntetizovať javy, ktoré sa odohrali a odohrávajú, ako aj predvídať ich vývoj.

3. ročník (1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE

I. ZÁKLADY VŠEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE

Psychológia - veda o človeku a jeho psychike

Ciele
Pochopenie podstaty psychológie ako vedy o psychike, postihnutie základných pojmov a otázok všeobecnej psychológie. Aplikácia problematiky psychického života na individuálnu skúsenosť.

Obsah
Psychológia a jej zakladatelia, psychologické disciplíny. Psychika človeka, príčiny a spôsoby spoznávania psychiky, vývin psychiky, úloha dedičnosti a prostredia. Psychický život a jeho prejavy, kvalita psychického života, jej perspektívy a obmedzenia pre život súčasného človeka a spoločnosti.

Psychika a psychológia

Ciele
Spoznať zákonitosti a formy prejavov psychiky človeka, postrehnúť podstatu prebiehajúcich psychických procesov a ich dôsledky.

Obsah
Psychické schopnosti, interindividuálne rozdiely v inteligencii, nadanie, vrodené a získané intelektové poruchy, mentálna retardácia. Poznávacie psychické procesy, priebeh a výsledky poznávacích psychických procesov. Citové psychické procesy, priebeh a dôsledky citových psychických procesov. Emócie a dynamika psychiky, vplyv emócií na výkonnosť človeka, pozitívne (energizujúce) a negatívne (skresľujúce) dôsledky intenzívnych emócií na úspešnosť človeka.

Psychické zdravie a stres

Ciele
Spoznať a pochopiť príčiny a podmienky vzniku stresu, dôsledky jeho pôsobenia na psychické zdravie človeka. Naučiť sa predchádzať stresu odhalením psychických dispozícií pre zvládnutie stresu, prijať princípy mentálnej hygieny.

Obsah
Zdroje stresu, psychická odolnosť, psychické dispozície pre zvládnutie stresu. Dôsledky stresu na psychiku, psychosomatické ochorenia. Stres a záťaž, pozitívny vplyv záťažových podmienok na rozvíjanie psychiky. Mentálna hygiena.

Praktické využitie psychologických poznatkov

Ciele
Dokázať prakticky využívať poznatky zo základov psychológie v rámci jednoduchej psychodiagnostiky, v zostavovaní a realizácii psychologických testov. Aplikovať typológie v praktickom živote - výber školy, povolania, partnera.

Obsah
Typológie a ich charakteristika (Hipokratova a Pavlova, Kretschmerova, Jungova a Eysenckova, Sprangerova). Psychologické testy a merania, psychoterapia, možnosti psychologického merania a terapeutických postupov. Psychické zdravie a relaxácia.

II. ZÁKLADY SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE

Jednotlivec a skupina

Ciele
Pochopiť proces, podmienky a úlohu socializácie jednotlivca, charakterizovať význam sociálnej roly v živote. Poznať pozitívne a negatívne stránky v sociálnych vzťahoch, vedieť charakterizovať riešenie niektorých sociálnych konfliktov.

Obsah
Sociálne učenie, sociálne potreby, personalizácia a socializácia. Referenčné osoby a skupiny, ich vplyv na utváranie sebaobrazu, sebapoznanie a sebahodnotenie. Symetria a asymetria v sociálnych vzťahoch. Sociálny status, sociálne roly a sociálne potreby.

Sociálny vplyv

Ciele
Charakterizovať význam sociálneho vplyvu vzhľadom na postavenie jednotlivca v sociálnej skupine. Rozlíšiť a poznať jednotlivé typy sociálneho vplyvu.

Obsah
Závislosť a nezávislosť jednotlivca v skupine. Postoje a možnosti ich zmien. Typy sociálneho vplyvu: konformita, vyhovenie, poslušnosť. Sociálne normy a očakávania skupiny. Úloha informácií, emócií a sociálnych potrieb jednotlivca v podmienkach sociálneho vplyvu.

Sociálna výmena

Ciele
Pochopiť zákonitosti sociálnej výmeny, porovnať typy sociálnej výmeny. Analyzovať správanie sa človeka a skupiny v rôznych sociálnych situáciách.

Obsah
Vzájomná závislosť v symetrických , individuálny vzťahoch. Psychologické zisky a straty v sociálnych situáciách: sociálny súhlas a odmietnutie a spoločný úžitok. Typy sociálnej výmeny: súperenie, kooperácia, vyjednávanie. Vplyv komunikácie na procesy sociálnej výmeny, komunikačné hrozby a bariéry. Sociálne konflikty a stratégie ich riešenia.

ZÁKLADY SOCIOLÓGIE

Sociológia - veda o spoločnosti

Ciele
Objasniť vo všeobecnosti charakter sociológie ako vedy o spoločnosti a vysvetliť jej úlohu v živote človeka.

Obsah
Sociológia ako vedná disciplína a ako praktické poznanie. Základné sociologické disciplíny a predmet ich skúmania (sociológia hospodárstva, sociológia politiky, sociológia práva, sociológia kultúry, sociológia rodiny). Skupinový život ľudí (mikro- a makro-štruktúry) a sociálna väzba (jej typy). Polarity sociologickej optiky (koncept životného sveta, koncept systému, privátna a verejná sféra spoločenského života, zoskupovanie a združovanie).

Spoločnosť ako zložitý systém ľudí, inštitúcií a vzťahov

Ciele
Pochopiť a analyzovať základné pojmy sociológie na vzťahoch medzi jednotlivcom, sociálnou skupinou a spoločnosťou. Charakterizovať základné princípy spoločenského života ľudí.

Obsah
Človek ako individuálna osobnosť a sociálna bytosť, pripútanosť k ľudským skupinám: socializácia, sociálna identifikácia, pozícia a rola, sociálne činnosti a vzťahy, kultivovanie potrieb, sociálna interakcia a izolácia, deviácia, prospoločenská orientácia, prestíž, popularita. Kultúra ako činiteľ integrujúci a diferencujúci (kultúrne dedičstvo a výtvory: kultúrne spoločnosti a subkultúry, zvyky, obyčaje, vzory chovania, hodnotové systémy, sociálne normy a sankcie, problém kontrakultúry a konformity, masová kultúra, móda).
Organizácia (usporiadanie) spoločného života ľudí, etnické a príbuzenské usporiadanie (rasy, národy, menšiny), priestorové usporiadanie (mestské a vidiecke sídla), sociálno-ekonomické usporiadanie (triedy, vrstvy a profesné skupiny), sociálno-kultúrne usporiadanie /duchovné a náboženské spoločenstvá), mocenské usporiadanie /riadiaci a riadení, verejnosť a elita, kompetencie a hierarchie).
Spoločnosť - výstavba, fungovanie a zmena, populačná štruktúra, sociálne rozdiely a nerovnosti - základ štruktúry a stratifikácie spoločnosti, sociálna mobilita, stabilita a zmena, vývinové typy globálnych spoločností - tradičná, industriálna, informačná.

Život v súkromí a spoločenstvách

Ciele
Objasniť význam, funkciu a postavenie jednotlivých sociálnych skupín v spoločnosti, vymedziť a overiť základné princípy ich fungovania, riešiť konflikty, súčasné problémy a ohrozenia vzťahov v niektorých sociálnych skupinách.

Obsah
Povaha a význam prirodzených skupín pre rozvoj človeka. Rodina ako sociálna skupina, jej funkcie, súčasné problémy a ohrozenia (faktografické údaje). Manželský zväzok, súčasné problémy detí a starých osôb. Spoločenstvá detí a mládeže - školské kolektívy, priateľské partie, deviantné skupiny, (fakty z výskumov). Žena v spoločnosti, konflikt jej rol v súčasnosti. Komunita, obec, susedstvá a regionálne celky. Národné spoločenstvo a problémy jeho integrity. Autorstvo a vodcovstvo v neformálnych skupinách. Životné štýly: medzi bohatstvom a chudobou.

Sociologický výskum

Ciele
Oboznámiť sa s metódami a technikami sociologického výskumu, poznatky využiť pri zostavení projektu sociologického výskumu na vybranej vzorke respondentov, vyhodnotiť a publikovať výsledky výskumu v školskom časopise alebo na nástenke.

Obsah
Predmet a ciel sociologického výskumu. Hypotéza, metodika a metóda výskumu. Techniky sociologického výskumu (dotazník, anketa, rozhovor, pozorovanie, denník, dokument, fakt, test) a ich použitie. Publikácia výsledkov sociologického výskumu.

ZÁKLADY EKONÓMIE

Historická podmienenosť ekonomiky

Ciele
Pochopiť charakter ekonómie ako vedy o spoločnosti, objasniť základné vzťahy sprevádzajúce jej vznik a vývoj. Rozlíšiť základné členenie ekonómie a vzťahy v nej postihnuté.

Obsah
Ľudské potreby, statky a služby, výroba, spotreba, reprodukcia. Vzťah ekonómie a ekonomiky - ich charakteristika. Základné členenie ekonómie - makroekonómia, mikroekonómia, špeciálne ekonomické vedy.

Výrobné faktory a ich charakteristika

Ciele
Charakterizovať a analyzovať výrobné faktory, postihnúť ich podstatu, vzájomné vzťahy a vplyvy. Overiť si na modelových situáciách pôsobenie výrobných faktorov.

Obsah
Práca, prírodné zdroje a kapitál. Trh pracovnej sily a nezamestnanosť. Mzdová a sociálna politika štátu. Realizácia vlastníctva k pôde, renta. Agrárna politika štátu. Tvorba a formy kapitálu - jeho ekonomická realizácia (zisk, úrok, dividenda). Kombinácia výrobných faktorov.

Typy ekonomík a ich charakteristika

Ciele
Charakterizovať jednotlivé typy ekonomík, odvodiť základné princípy ich fungovania a zhodnotiť klady a nedostatky.

Obsah
Historický vývoj typov ekonomík, centrálne riadená ekonomika, trhová ekonomika, zmiešaná ekonomika, prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú ekonomiku, resp. zmiešanú ekonomiku. (Ekonomická reforma Slovenskej republiky a hospodárske zákony).

Základné princípy fungovania trhovej (zmiešanej) ekonomiky

Ciele
Oboznámiť sa s pojmami, vzťahmi a základnými princípmi charakteristickými pre trhovú (zmiešanú) ekonomiku. Na modelových príkladoch overiť niektoré zákonitosti fungovania trhovej(zmiešanej) ekonomiky.

Obsah
Trhový mechanizmus a jeho pôsobenie. Trh a základné typy trhov, subjekty trhu. Dopyt, ponuka, cena, monopol a konkurencia.

Ekonomické funkcie štátu v trhovej (zmiešanej ) ekonomike

Ciele
Vysvetliť úlohu štátu a potrebu jeho zásahov do hospodárskeho života. Rozdeliť a analyzovať nástroje využívané štátom na reguláciu niektorých ekonomických procesov a výsledky ich použitia.

Obsah
Štátne zásahy do ekonomiky a nástroje hospodárskej politiky štátu (rozpočtová, monetárna, dôchodková, sociálna a zahraničnoobchodná politika).

Úloha peňazí v zmiešanej ekonomike

Ciele
Poznať vznik, funkcie a formy peňazí. Vysvetliť základné princípy fungovania menového systému. Charakterizovať finančné trhy a poznať formy cenných papierov.

Obsah
Vznik a funkcie peňazí, súčasné formy peňazí, bankový systém, menový systém, vzťah peňazí, cien a inflácie, valuta, devíza, kurz, meny, úver, úrok, akcia, dividenda, obligácia, zisk.

Bankový systém a jeho fungovanie

Ciele
Vysvetliť význam bankového systému a všeobecné princípy jeho fungovania. Vysvetliť činnosti jednotlivých typov bánk.

Obsah
Bankový systém a jeho fungovanie (emisia, platobný styk, úcty, úver, dlžník, veriteľ, zmenka, šek). Typy bánk a ich činnosti - centrálna (emisná, ceduľová), obchodná (komerčná), poisťovníctvo.

Národné hospodárstvo a svetové hospodárstvo

Ciele
Pochopiť a analyzovať základné ukazovatele charakterizujúce výkonnosť národného hospodárstva. Charakterizovať svetové hospodárstvo a svetový trh, poznať činnosti, ktoré v jeho rámci prebiehajú. Pochopiť myšlienku medzinárodnej ekonomickej integrácie a európskeho ekonomického priestoru.

Obsah
Hrubý a čistý domáci (národný) produkt, národný dôchodok, obchodná a platobná bilancia, porovnávanie úrovne ekonomík v svetovom hospodárstve. Integračné procesy v Európe (Európske spoločenstvá, Európske združenie voľného obchodu) a ekonomika Slovenskej republiky. Európsky ekonomický priestor.

Základné formy podnikania

Ciele
Vysvetliť obsah pojmu podnikanie a jeho základnú právnu úpravu. Charakterizovať pojem podnik, poznať jeho základné formy a podmienky vzniku. Pochopiť proces a princíp uplatnenia privatizácie a reštitúcie.

Obsah
Podnikanie, podnik (fyzická a právnická osoba, právna subjektivita, obchodný register). Členenie podnikov, podnikateľ, podnikateľská činnosť, podnikateľské prostredie, riziká podnikania, podnikový image, právne úpravy podnikania (obchodný zákonník, živnostenský zákon a iné hospodárske zákony). Privatizácia a reštitúcia.

Stručný vývoj ekonomického myslenia

Ciele
V stručnom priereze dejinami charakterizovať vývoj ekonomického myslenia, významné ekonomické teórie a hlavných predstaviteľov.

Obsah
Potreba ekonomickej teórie. Merkantilizmus, fyziokratizmus, klasická ekonómia, liberalizmus A. Smitha, Smithova teória neviditeľnej ruky, teória hodnoty D. Ricarda, marxistická ekonomická teória, neoklasická ekonómia, teória hraničnej užitočnosti, Keynesovská makroekonomická teória, Milton Friedman a ekonomická teória monetarizmu.

ZÁKLADY PRÁVA

Podstata práva a jeho vzťah k štátu

Ciele
Vysvetliť podstatu práva, zdôvodniť jeho potrebu na vzťahu štát - sloboda - moc. Poznať a objasniť základné kategórie práva. Stručne charakterizovať vývoj právnych koncepcií v dejinách - napr. problémovo-pojmový prístup.

Obsah
Právo a spoločnosť, základné kategórie práva (normy, hodnoty, štát, právny štát, občan, demokracia, spravodlivosť, morálka, sloboda). Ústava a jej podstata, ústavnosť a jej dodržiavanie. Právne koncepcie v dejinách.

Štát a konštitucionalizmus ako záruka práv a slobody jednotlivca

Ciele
Charakterizovať štát, analyzovať jeho znaky. Objasniť vznik, vývoj a podstatu pojmu konštitucionalizmus, poznať jeho základné princípy a ich uplatnenie.

Obsah
Znaky štátu (teritoriálne členenie štátu, štátne občianstvo, štátna moc, sústava štátnych orgánov), konštitucionalizmus, suverenita ľudu, deľba moci, volebné právo, legalita, legitimita, pluralita.

Ľudské práva a základné slobody

Ciele
Analyzovať vývoj úpravy ľudských práv a základných slobôd a jej súčasnú podobu. Poznať základné členenie ľudských práv a základných slobôd. Poznať a analyzovať dôležité dokumenty a činnosť inštitúcií zabezpečujúcich ich uplatňovanie a ochranu.

Obsah
Vývoj úpravy ľudských práv - Veľká francúzska revolúcia, Organizácia Spojených národov, Charta a Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, Pakty o ľudských právach z roku 1966, orgány a inštitúcie systému OSN. Európsky (západoeurópsky) štandard ľudských práv (zmluvná úprava, orgány, súdna ochrana). Ľudské práva a iné humanitné otázky v helsinskom procese. Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe 1975-1989. Charakteristika a výklad úpravy uplatňovania a ochrany ľudských práv - ľudské práva, medzinárodný štandard ľudských práv a základných slobôd: osobné práva a slobody, politické práva, sociálno-ekonomické práva, kultúrne práva, ľudské práva tretej generácie. Oprávnenia a povinnosti jednotlivcov tvoriace obsah ľudských práv a základných slobôd, garancie ich uplatňovania a ochrany. Záväzky štátov, povinnosti zákonodarných, výkonných a iných orgánov štátu. Pomer vnútroštátnej a medzinárodnej úpravy, význam politických zásad, stanovísk a záväzkov. Medzinárodné organizácie, inštitúcie, dokumenty a ľudské práva a základné slobody - OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovor o právach dieťaťa, Rada Európy, Ústava SR.

Právny systém a zákonnosť

Ciele
Objasniť podstatu právneho systému a jeho štruktúru, poznať orgány ochrany práva.

Obsah
Právny systém a jeho štruktúra, právna norma, zákony a zákonnosť, Ústava a jej postavenie v právnom systéme, právne vzťahy. Orgány ochrany práva - sústava súdov, ústavný súd, prokuratúra, polícia, armáda. Úloha súdu a prokuratúry.

Odvetvia slovenského právneho poriadku

Ciele
Analyzovať vzťahy upravené jednotlivými odvetviami slovenského právneho poriadku, vysvetliť ich vývoj a súčasnú podobu.

Obsah
Štátne právo, rodinné právo, občianske právo, správne právo, pracovné právo (účastníci pracovnoprávnych vzťahov, ich práva a povinnosti, pracovný pomer), trestné právo (sankcia a trest, súdny proces), právo životného prostredia.

Ochrana spotrebiteľa

Ciele
Poznať základné princípy ochrany spotrebiteľa, práva a povinnosti spotrebiteľa i predávajúceho, poznať podstatu agresívnej marketingovej politiky a jej negatívne stránky.

Obsah
Ochrana spotrebiteľa, práva a povinnosti predávajúceho a spotrebiteľa – zodpovednosť predávajúceho za chyby (nedostatky),záručné lehoty, miesto uplatnenia reklamácie, plynutie reklamačnej doby počas opráv, zánik práva zodpovednosti za chyby, úhrada nákladov spojených s uplatnením práva zodpovednosti za chyby, rozpornosť názorov predávajúceho a kupujúceho, kódovacie značenie výrobkov. Reklama a zakázaná reklama, agresívna marketingová politika a jej vplyv na spotrebiteľa.

ZÁKLADY POLITOLÓGIE

Politológia ako veda a jej vzťah k ostatným vedám

Ciele
Pochopiť význam politológie v sústave spoločenských vied, objasniť jej vznik, vývoj a predmet na vzťahu k štátu.

Obsah
Politológia ako veda - predmet, metódy a disciplíny politológie. Vzťah politológie k ostatným vedám (filozofia, vedy o štáte a práve, sociológia, história, ekonómia, psychológia).

Právny štát - základ občianskej demokracie

Ciele
Pochopiť vznik, vývoj a podstatu štátu z pohľadu viacerých teórií štátu. Analyzovať znaky a funkcie štátu. Charakterizovať základné formy štátu.

Obsah
Štát ako základ občianskej demokracie - štátne územie, štátna moc, suverenita štátu, štátne občianstvo, štátne symboly. Štátna moc. Horizontálne členenie štátnej moci (forma vlády - parlamentná, kabinetná, prezidentská). Vertikálne členenie štátnej moci (unitárny a federatívny štát). Legitímnosť štátnej moci. Občianstvo človeka - občianske slobody, občianske práva. Nadobudnutie občianstva, diskriminácia. Forma štátu - z hľadiska poctu suverénov zúčastňujúcich sa na moci (monarchia, oligarchia a demokracia), z hľadiska hlavy štátu (monarchia a republika), z hľadiska spôsobu uplatnenia štátnej moci (diktatúra a demokracia), z hľadiska územnoprávneho členenia (federácia, konfederácia).

Demokracia a princíp jej uplatnenia v právnom štáte

Ciele
Pochopiť a zhodnotiť pojem demokracia, analyzovať základné princípy demokracie a ich vývoj.

Obsah
Uplatnenie demokracie - princíp občianskych práv, princíp národnej suverenity, princíp ľudového zastúpenia. Formy demokracie - priama (ľudové zhromaždenie, referendum, plebiscit, iniciatíva) a nepriama (reprezentatívna) demokracia. Volebné právo a volebné systémy - väčšinový volebný systém, systém proporcionálneho zastúpenia a zmiešaný volebný systém. Volebný systém Slovenskej republiky.

Politický systém a politický pluralizmus

Ciele
Charakterizovať politický systém a jeho zložky. Vysvetliť vznik, podstatu a súčasné chápanie pojmu politický pluralizmus. Pochopiť politické strany ako najdôležitejšie subjekty politického pluralizmu, poznať základné princípy vzniku a fungovania politickej strany.

Obsah
Zložky politického systému (štát, politické strany, politické hnutia, nátlakové ekonomické skupiny, nenátlakové skupiny, masovokomunikačné prostriedky, cirkev, tretí sektor). Pluralizmus a politický pluralizmus, konsenzus. Politické strany- vznik a vývoj politických strán, vznik a stanovy strany, klasifikácia politických strán.

Národ a menšiny v politike

Ciele
Vymedziť pojmy národ a národný štát. Objasniť podstatu národnostnej politiky. Pochopiť vzťah medzi právami menšín a kategóriami jazyka, kultúry, vzdelania, náboženského presvedčenia, národnosti a etnickej príslušnosti.

Obsah
Vymedzenie pojmu národ - spoločný jazyk a národné tradície, úplná štátna zvrchovanosť. Národné záujmy, národná reprezentácia. Národnosti, národnostná a imigračná politika. Menšiny (národnostné, etnické, náboženské, jazykové), práva menšín, kultúrna autonómia a politická tolerancia v demokratickom režime, pozitívna identita.

4. ročník (2 hodiny týždenne, 60 hodín ročne)

FILOZOFIA

Variant A

Obsah
Predmet filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie, základné filozofické disciplíny, vzťah filozofie k špeciálnym vedám. Filozofia a náboženstvo, klasifikácia náboženstiev. Kultúrno-spoločenský kontext filozofie, filozofia a historická doba. Periodizácia kultúrnych dejín, hlavné etapy vývinu filozofického myslenia. Vznik gréckej filozofie, filozofia a mýtus. Antické filozofické myslenie, podiel gréckej filozofie na vzniku jednotlivých vied, objavenie sa problematiky človeka, nastolenie problému jazyka a poznania, vznik logiky. Stredoveká filozofia, premeny vzťahu rozumu a viery v stredoveku. Vznik a vývin klasickej novovekej filozofie, spor racionalizmu a empirizmu, vyústenie tejto etapy v nemeckej klasickej filozofii, Hegelova koncepcia dejín a jej ohlas na Slovensku. Filozofické myslenie v druhej polovici 19. storočia a 20. storočia, problematika moci a záujmov, pozitivistická koncepcia filozofie ako vedy. Antropologická a scientistická línia súčasnej filozofie. Novopozitivizmus, pragmatizmus, existencializmus, novotomizmus. Filozofické východiská liberalizmu a konzervativizmu. Postavenie filozofie v súčasnom svete, filozofická reflexia globálnych problémov ľudstva. Vývin slovenského filozofického myslenia.

Variant B

Obsah
Predmet a povaha filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie, vzťah filozofie k špeciálnym vedám, metodologické predpoklady filozofických systémov. Poznanie, viera, estetické postoje, praktické aktivity, tzv. zdravý rozum. Vzťah filozofie k náboženstvu, umeniu a ideológii. Religionistická problematika, základné náboženské štruktúry, náboženstvo ako psychická, sociálna a ontická skutočnosť, klasifikácia náboženstiev. Filozofia v celku kultúry. Etapy vývinu filozofického myslenia. Filozofické disciplíny a kategórie. Problém bytia vo filozofii. Základné gnozeologické koncepcie, stupne a etapy vývinu poznania, problém pravdy. Filozofická reflexia sféry hodnôt, hodnotové systémy, etika a estetika. Súčasná filozofia, antropologická a scientistická línia. Filozofia ľudskej existencie. Jazyk ako predmet filozofie, logika a semiológia. Filozofia a globálne problémy ľudstva. Filozofické východiská konzervatizmu a liberalizmu. Filozofická reflexia súčasnej vedy, jej metód, objavov a ich následkov.

Variant C

Obsah
Predmet filozofie, osobitosť filozofických problémov, filozofia ako kritické myslenie. Vzťah filozofie k špeciálnym vedám, kultúrno-spoločenský kontext filozofie. Periodizácia období kultúrneho vývoja Európy, základné obdobia filozofického myslenia. Vznik gréckej filozofie, jej vzťah k mýtu. Antická filozofia. Objavenie sa problematiky človeka, nastolenie problému jazyka a poznania v antickej filozofii, vznik logiky. Stredoveká filozofia, vzťah filozofie k náboženstvu. Vznik a vývin klasickej novovekej filozofie, spor racionalizmu a empirizmu, vyústenie tejto etapy v nemeckej klasickej filozofii. Filozofické myslenie v druhej polovici 19. storočia a v 20. storočí, antropologická a scientistická línia súčasnej filozofie. Pozitivizmus, pragmatizmus, novotomizmus a existencializmus. Filozofické východiská liberalizmu a konzervativizmu. Filozofické disciplíny a kategórie. Problematika bytia. Základné gnozeologické koncepcie, formy a stupne poznávania, problém pravdy. Filozofická teória hodnôt, etika a estetika. Logika a metodológia vied, filozofická reflexia modernej vedy. Religionistika, základné náboženské štruktúry, klasifikácia náboženstiev.

PROCES

     V záujme zvýšenia efektívnosti učebného procesu odporúčame vo väčšej miere uplatňovať problémové vyučovanie, využívať dialogické metódy, napr. sokratovský rozhovor, heuristický rozhovor, besedu, diskusiu, ako aj používať didaktické hry, resp. experimentálne hry ako napr. brainstorming, situačné hry, inscenačné hry.
     Učiteľ musí využívať pri riadení učebného procesu pedagogicko-psychologické poznatky a zákonitosti. Vyžaduje sa od neho všestranné vzdelanie v spoločenských vedách a filozofii, ako i všeobecná rozhľadenosť. Erudovanosť a schopnosť vhodne prezentovať učivo z hľadiska aktuálnych potrieb spoločnosti je základným predpokladom úspešnosti učiteľa. Dôležitú funkciu plní dobrý kontakt so žiakmi, prispôsobenie učiva ich mentálnej a intelektuálnej úrovni. Preto treba nájsť prostriedky ako sprístupniť učivo čo najvhodnejšie a zachovať pritom nároky na vedomosti žiakov i na vedeckosť.
     Pri hodnotení prihliada učiteľ na kvalitu osvojenia základných poznatkov, ako i na záujem žiakov o problematiku a na ich schopnosti túto problematiku v širších kontextoch aplikovať v praxi.