Osemročné štúdium

Štvorročné štúdium

PREHĽAD TEMATICKÝCH OKRUHOV

   PSYCHOLÓGIA A SOCIOLÓGIA
   PRÁVO A POLITOLÓGIA
   EKONÓMIA A EKONOMIKA
   FILOZOFIA

PSYCHOLÓGIA A SOCIOLÓGIA

Základy psychológie

1. Psychológia ako veda o duševne (psychike)

Obsah
Psychológia, zakladatelia psychológie, psychologické disciplíny, psychika, psychické javy (procesy, stavy, vlastnosti), základné psychologické stavy.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Vymedziť predmet skúmania psychológie ako vedy.
   • Vysvetlite vzťah medzi telesnou a duševnou stránkou človeka.
   • Vymedzte predmet skúmania psychológie.
   • Uveďte príklady životných situácií, kde možno využiť poznatky psychológie.
1.2 Charakterizovať podstatu základných smerov a disciplín psychológie.
   • Vysvetlite, čím sa zaoberajú jednotlivé smery psychológie.
   • Na konkrétnych príkladoch rozoznajte základné disciplíny psychológie.
1.3 Klasifikovať psychické javy a charakterizovať prejavy psychiky.
   • Vysvetlite pojem psychika a rozlíšte vonkajšie a vnútorné prejavy psychiky.
   • Uveďte, ktoré najdôležitejšie faktory ovplyvňujú vývoj psychiky človeka.
   • Porovnajte rôzne formy prežívania a správania.

2. Psychika a psychológia osobnosti

Obsah
Osobnosť, psychické stavy, psychické procesy, psychické vlastnosti, typológie osobnosti, determinanty osobnosti, psychohygiena.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.1 Vysvetliť podstatu psychických procesov, stavov a vlastností.
   • Uveďte tri skupiny psychických javov a vysvetlite, čím sa odlišujú.
   • Rozlíšte poznávacie, citové a vôľové procesy.
   • Charakterizujte psychické vlastnosti.
   • Vysvetlite ako psychické stavy ovplyvňujú priebeh psychických procesov.
2.2 Vysvetliť príčiny individuálnych rozdielov medzi ľuďmi.
   • Vysvetlite typológiu osobnosti.
   • Vysvetlite a porovnajte pojmy: temperament, inteligencia, schopnosti, hodnoty.
   • Vymenujte štyri typy temperamentu a na príkladoch uveďte prejavy ľudí rôzneho temperamentu.
   • Uveďte príklady možných dôsledkov nedodržiavania zásad psychohygieny.
2.3 Prakticky využiť psychologické poznatky v medziľudských vzťahoch.
   • Opíšte, ako sa psychické stavy prejavujú v správaní človeka a ako ovplyvňujú vnímanie, poznávanie, učenie a komunikáciu medzi ľuďmi.
   • Vysvetlite príčiny a podmienky vzniku stresu a pokúste sa vysvetliť ako predchádzať stresom.

Základy sociológie

3. Sociológia ako veda

Obsah
Spoločnosť, socializácia, predmet sociológie, sociologické smery a disciplíny, kultúra, civilizácia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3.1 Vysvetliť úlohu sociológie v živote človeka.
   • Vysvetlite predmet skúmania sociológie a jej jednotlivých disciplín.
   • Charakterizujte podstatu základných smerov sociológie.
   • Rozlíšte pojmy civilizácia a kultúra a rozmanitosť kultúr ukážte na príkladoch.
   • Uveďte základné prvky kultúry a zaraďte ich do dvoch základných skupín.
3.2 Oboznámiť sa s cieľmi, metódami a technikami sociologického prieskumu a výskumu.
   • Vysvetlite na príkladoch možnosti využitia sociologického poznania v praxi.
   • Zdôvodnite, akú úlohu zohráva verejná mienka pri riešení spoločenských problémov.

4. V spoločnosti nie si sám

Obsah
Jednotlivec, sociálne vzťahy, sociálna štruktúra spoločnosti, sociálne skupiny, rola, status, sociálna zmena , deviácia, komunikácia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.1 Charakterizovať spoločnosť ako zložitý systém vzťahov jednotlivca a sociálnych útvarov.
   • Vysvetlite pojem sociálna štruktúra.
   • Definujte základné pojmy rola, status, deviácia, skupina.
   • Klasifikujte skupiny a objasnite, ako môžu ovplyvňovať vývoj osobnosti.
   • Opíšte vzťahy vo vnútri jednotlivých skupín.
4.2 Opísať úlohu, základné formy a problémy komunikácie.
   • Uveďte príklady rôznych druhov komunikácie.
   • Opíšte problémy komunikácie a určite hlavné zdroje konfliktov.
   • Vysvetlite, v čom spočíva hlavné nebezpečenstvo sociálnych deviácií.
4.3 Vysvetliť príčiny a dôsledky sociálnych zmien v spoločnosti.
   • Vysvetlite a porovnajte pojmy: evolúcia, revolúcia, pokrok, sloboda, modernizácia.
   • Zdôvodnite príčiny sociálnych zmien v spoločnosti.
   • Opíšte život v súkromí a v spoločenstvách a zvýraznite ich odlišnosti.

5. Socializácia osobnosti

Obsah
Rodina, výchova, sebavýchova, kontrola, sebakontrola, poznanie, sebapoznanie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5.1 Vysvetliť proces socializácie jednotlivca.
   • Vysvetlite funkcie rodiny a jej primárne postavenie v procese socializácie jednotlivca.
   • Zostavte niekoľko typových modelov rodinnej výchovy podľa prevažujúcich znakov.
   • Určite aspoň desať čŕt, ktoré charakterizujú kvalitu medziľudských vzťahov.
5.2 Vysvetliť význam sebapoznania, sebakontroly a sebavýchovy v procese socializácie.
   • Porovnajte typy osobnosti: aktívny, pasívny, autoritatívny, agresívny, tolerantný, veľkorysý a vysvetlite ich pozíciu v rôznych skupinách.
   • Rozlíšte nižšiu a vyššiu úroveň sociálneho učenia – porovnajte primárnu a sekundárnu fázu socializácie a zdôvodnite potrebu sebavýchovy.

PRÁVO A POLITOLÓGIA

1. Formovanie štátu

Obsah
Štát, znaky štátu, horizontálne členenie štátnej moci; parlamentná, kabinetná, prezidentská forma vlády; vertikálne členenie štátnej moci; unitárny štát, federatívny štát; forma štátu odvodená od formy vlády – monarchia, republika; formy štátneho režimu – diktatúra, demokracia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Vysvetliť vznik, vývoj a podstatu pojmu štát.
   • Uveďte, v akých formách žili ľudia v predštátnej spoločnosti.
   • Vysvetlite príčiny vzniku štátu.
   • Na základe poznatkov z dejepisu porovnajte fungovanie prvých foriem štátov polis a republika.
   • Vysvetlite základné princípy fungovania predštátnej spoločnosti.
1.2 Vysvetliť znaky štátu – štátne územie, štátna suverenita.
   • Definujte štátne územie.
   • Uveďte príklady na porušenie vonkajšej a vnútornej suverenity štátu.
1.3 Charakterizovať pojem štátne občianstvo.
   • Charakterizujte štátne občianstvo a uveďte, akým spôsobom možno štátne občianstvo nadobudnúť.
1.4 Vymenovať štátne symboly SR.
   • Vymenujte štátne symboly.
   • Opíšte štátny znak a zástavu.
1.5 Analyzovať horizontálne členenie štátnej moci a od neho odvodiť pojem forma vlády.
   • Určite, akým orgánom je v sústave štátnych orgánov parlament, vláda, súdy.
   • Kto je autorom teórie deľby moci?
   • Od horizontálneho členenia štátnej moci odvoďte formu vlády.
1.6 Charakterizovať parlamentnú, kabinetnú a prezidentskú formu vlády.
   • Porovnajte politickú zodpovednosť parlamentnej, kabinetnej a prezidentskej formy vlády.
   • Uveďte príklady parlamentnej, kabinetnej a prezidentskej formy vlády.
   • Zhodnoťte pozitíva a negatíva uvedených foriem vlády.
   • Aplikujte princíp horizontálneho členenia štátnej moci pri charakteristike formy vlády v SR.
1.7 Vysvetliť fungovanie unitárneho, federatívneho štátu charakteristikou ich podstatných princípov.
   • Vysvetlite princíp fungovania unitárneho štátu.
   • Vymenujte znaky federácie.
   • Porovnajte federáciu a konfederáciu.
1.8 Analyzovať pojmy monarchia a republika.
   • Vysvetlite rozdiel medzi monarchiou a republikou.
   • Vymenujte typy republík a porovnajte ich.
   • Určite typ monarchie podľa podielu na moci: 1. moc je v rukách panovníka, 2. moc je delená medzi monarchu a parlament, 3. moc je v rukách zvoleného duchovného, 4. moc je delená medzi stavy a panovníka.
   • Uveďte aspoň po dva príklady štátov na jednotlivé typy monarchie.
1.9 Vysvetliť rozdiel medzi diktatúrou a demokraciou.
   • Vymenujte základné princípy demokracie.
   • Vysvetlite, aké druhy diktatúr sa v dejinách realizovali.

2. Formovanie práva a jeho spätosť so štátom

Obsah
Právo, normy, spoločenské normy, právne normy, znaky práva, právny systém, legislatívny proces, odvetvia práva, štátne právo, Ústava SR, trestné právo, rodinné právo, občianske právo, pracovné právo, orgány ochrany práva, Ústavný súd, súdy, prokuratúra, advokácia, polícia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.1 Vysvetliť podstatu práva na princípe vzťahu štát – sloboda – moc.
   • Vysvetlite spätosť práva so štátom.
2.2 Rozlíšiť pojmy hodnoty, normy, spoločenské normy.
   • Definujte pojem norma.
   • Uveďte, ako voláme presne a jasne vyjadrené a usporiadané hodnoty.
   • Určite, aké hodnoty chránia: právne normy, estetické normy, politické normy, náboženské normy, etické normy.
2.3 Vysvetliť špecifické znaky právnych noriem.
   • Vymenujte znaky práva.
   • Zdôvodnite, prečo v štáte môže byť iba jeden právny systém na rozdiel od ostatných spoločenských noriem.
   • Porovnajte právne normy s ostatnými spoločenskými normami.
   • Stručne vysvetlite rozdiel medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom vo forme a spôsobe prijímania noriem.
2.4 Analyzovať právny systém.
   • Usporiadajte právne normy podľa právnej sily: zákon, vyhláška, ústavný zákon, územno-organizačné opatrenie, Ústava, nariadenie vlády.
2.5 Definovať pojem zákon a vysvetliť proces jeho tvorby.
   • Kedy zákon nadobúda platnosť?
   • Vymenujte etapy legislatívneho procesu.
   • Kto z uvedených má u nás právo zákonodarnej iniciatívy (poslanec, vláda, prezident)?
2.6 Rozlíšiť odvetvia práva.
   • Uveďte pri verejnom a súkromnom práve: princíp, formu, sankciu pri porušení.
2.7 Analyzovať vzťahy upravené v rámci štátneho práva.
   • Zdôvodnite, prečo je štátne právo základným právnym odvetvím.
2.8 Charakterizovať Ústavu SR ako základný zákon štátu.
   • Opíšte Ústavu SR.
   • Vysvetlite vnútorné členenie Ústavy SR.
   • Čo podľa Ústavy SR môže občan robiť? (vzhľadom na zákon).
   • Porovnajte etapy ústavného vývoja u nás.
2.9 Charakterizovať občianske právo, vysvetliť základ vecného práva.
   • Uveďte názov porušenia právnej normy občianskeho práva.
   • Uveďte typy porušenia právnej normy občianskeho práva.
   • Opíšte, akým spôsobom možno nadobudnúť vlastníctvo.
   • Vysvetlite, koho možno vydediť a za akých podmienok.
   • Vysvetlite pojmy: vecné bremeno, závet, bezpodielové vlastníctvo.
2.10 Analyzovať vzťahy upravené v rodinnom práve.
   • Uveďte, aké podmienky pre uzavretie manželstva stanovuje zákon.
   • Porovnajte formy náhradnej rodinnej výchovy.
   • Z práv dieťaťa odvoďte práva a povinnosti rodičov voči deťom a naopak detí voči rodičom.
   • Vysvetlite, akou formou možno v SR uzavrieť sobáš.
2.11 Analyzovať vzťahy upravené pracovným právom.
   • Uveďte subjekty pracovného práva.
   • Vysvetlite, aké náležitosti musí obsahovať pracovná zmluva.
   • Vytvorte vzorovú pracovnú zmluvu.
2.12 Analyzovať vzťahy upravené trestným právom.
   • Vysvetlite čo sa v trestnom práve SR považuje za trestné: (trestný čin, pokus o trestný čin, príprava trestného činu).
   • Vymenujte druhy trestov.
   • Zdôvodnite, prečo je potrebné rozlišovať medzi účastníkmi trestného činu.
   • Aké okolnosti vylučujú trestnosť spáchaného trestného činu?
   • Určite, ktorý z uvedených prípadov je trestný čin a ktorý je priestupok:
   • a) Peter, chorý na žltačku chodí do školy,
   • b) dvaja kamaráti sprejom „vyzdobia“ budovu školy,
   • c) Ivan ukradne peňaženku s 540 korunami,
   • d) spoločnosť vypustí olejové produkty do riek,
   • e) skupina mladíkov skanduje protirómske heslá,
   • f) Jana nerešpektuje dopravnú značku Zákaz státia! a zaparkuje vozidlo.
2.13 Klasifikovať orgány ochrany práva, rozlíšiť ich funkcie.
   • Uveďte úlohy jednotlivých orgánov polícia, súdy, prokuratúra, advokácia na ochranu práva pri trestnom čine.
   • Vymenujte aspoň päť právomocí polície.
   • Porovnajte kompetencie advokáta a notára.
2.14 Z charakteru Ústavy SR a jej postavenia v právnom systéme odvodiť úlohu a ostavenie Ústavného súdu.
   • Vymenujte právomoci Ústavného súdu.
   • Porovnajte činnosť Ústavného súdu a súdov.
   • Ktoré mesto je sídlom Ústavného súdu SR?

3. Základné práva a povinnosti občanov demokratickej spoločnosti.

Obsah
Ľudské práva a slobody, občianske práva a slobody, generácie ľudských práv, dokumenty o ľudských právach – Všeobecná deklarácia ĽP, Európsky dohovor o ochrane ĽP a základných slobôd, medzinárodné organizácie ochraňujúce ľudské práva – OSN, Rada Európy.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3.1 Rozlíšiť pojmy ľudské práva a občianske práva.
   • Zdôvodnite, kedy sa používa pojem ľudské práva a kedy občianske práva.
   • Komu sú určené ľudské práva?
3.2 Charakterizovať tri generácie ľudských práv.
   • Zaraďte, do ktorej generácie ľudských práv patrí: právo na listové tajomstvo, právo na odmenu za prácu, právo na vzdelanie, právo na informácie, právo na mier.
   • Uveďte, ktoré z uvedených práv nepatrí medzi základné ľudské práva: právo na majetok, právo na rodinu, právo na súkromie.
   • Zdôvodnite, prečo práva tretej generácie sú práva solidarity a málokedy majú konkrétny právny charakter?
   • Vymenujte štyri politické práva, ktoré zabezpečujú priestor pre politickú angažovanosť a aktivitu.
3.3 Charakterizovať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
   • Doplňte, v ktorom roku boli prijaté jednotlivé dokumenty: Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o právach dieťaťa, Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
   • Porovnajte Všeobecnú deklaráciu ĽP s Dohovorom o ľudských právach.
   • Napíšte esej podľa čl.2 Všeobecnej deklarácie ĽP – Právo byť iný.
3.4 Vysvetliť vzťah a rozdiel medzi dokumentmi Všeobecná deklarácia ľudských práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
   • Vysvetlite vzťah a rozdiel medzi dokumentmi Všeobecná deklarácia ľudských práv a Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
   • Zostavte listinu základných práv a slobôd triedneho kolektívu.
3.5 Analyzovať dokument Dohovor o právach dieťaťa.
   • Zdôvodnite potrebu osobitnej kategórie práv dieťaťa.
   • Ktorý dokument OSN na ochranu detí bol prijatý v r. 1989?
   • Uveďte, čo obsahuje dokument Dohovor o právach dieťaťa.
3.6 Charakterizovať OSN a jej podiel na ochrane ľudských práv.
   • Ktorý základný orgán OSN posudzuje uskutočňovanie ľudských práv v štátoch?
   • Uveďte, ktorý deň je dňom ľudských práv.
   • Uveďte, aké práva kontroluje UNESCO, ILO, UNICEF, UNHCR.
3.7 Vysvetliť postavenie a úlohy Rady Európy.
   • Uveďte názov súdneho orgánu Rady Európy a mesto, kde sídli.
   • Opíšte európsku zástavu a vysvetlite, čo symbolizuje.
   • Vymenujte orgány Rady Európy.
   • Uveďte, kedy sa SR stala členom Rady Európy.
   • Uveďte názvy troch medzinárodných organizácií ochraňujúcich ľudské práva.
   • Vysvetlite postavenie a úlohy Rady Európy.
3.8 Orientovať sa v jednotlivých článkoch 2. hlavy Ústavy SR.
   • Na správe verejných vecí sa môžu občania podľa článku 30 Ústavy SR zúčastňovať dvojakým spôsobom. Uveďte ako.
   • Základné ľudské práva a slobody sú v 2. hlave Ústavy SR. Napíšte aspoň sedem základných práv.
   • V Ústave SR sa deklaruje aj právo na prácu. Uveďte, čo je povinnosťou štátu v súvislosti s týmto právom.

4. Demokracia a jej formy

Obsah
Demokracia, formy demokracie, referendum, plebiscit, nepriama (zastupiteľská) demokracia, volebné právo, voľby, volebné systémy, politický systém a jeho zložky.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.1 Vysvetliť pojem demokracia na príkladoch vývoja demokracie z hľadiska občianskych práv.
   • Aplikujte poznatky dejepisu na charakterizovanie vývoja demokracie v Grécku a Ríme.
4.2 Vysvetliť podstatu priamej demokracie.
   • Porovnajte dve formy priamej demokracie, referendum a plebiscit.
   • Uveďte, kto u nás vyhlasuje referendum.
   • Vymenujte a zdôvodnite, čo nemôže byť obsahom referenda.
   • Zostavte petičnú listinu na vypísanie konkrétnej referendovej otázky.
4.3 Vysvetliť rozdiel priamej a nepriamej demokracie.
   • Vysvetlite, aký je rozdiel medzi priamou a nepriamou demokraciou.
4.4 Analyzovať volebné právo.
   • Vysvetlite, čo znamená a kedy sa nadobúda aktívne volebné právo, pasívne volebné právo.
   • Uveďte, kedy možno volebné právo obmedziť.
   • Pripravte referát o histórii realizácie volebného práva v Európe.
4.5 Vysvetliť druhy volieb a volebné systémy.
   • Poznáme dva druhy volieb. Uveďte aké, ako sa uskutočňujú a aké orgány z ich realizácie vznikajú.
   • Na modelovej situácii volieb v triede demonštrujte väčšinový volebný systém.
   • Opíšte priebeh volieb pri použití proporcionálneho volebného systému.
4.6 Porovnať výhody a nevýhody volebných systémov.
   • Porovnajte výhody a nevýhody väčšinového volebného systému a proporcionálneho volebného systému.
4.7 Vysvetliť jednotlivé zložky politického systému.
   • Vymenujte zložky politického systému.
   • Vysvetlite, ako sa podieľajú na politickej moci jednotlivé zložky politického systému.
   • Vymenujte konkrétne ekonomické a neekonomické nátlakové skupiny.
   • Vysvetlite na konkrétnych príkladoch, aké prostriedky používajú na presadenie svojich požiadaviek.
4.8 Charakterizovať politické strany ako najdôležitejšie subjekty politického pluralizmu.
   • Zdôvodnite, prečo sú politické strany a hnutia najdôležitejšie subjekty politického systému.
   • Charakterizujte politické strany podľa politickej orientácie.
   • Opíšte nevyhnutné podmienky pre založenie a činnosť politickej strany.
4.9 Rozlíšiť pojmy pravica, ľavica.
   • Roztrieďte slovenské politické strany podľa hodnotovej orientácie na pravicové a ľavicové: Kresťansko-demokratická strana, Slovenská národná strana, Ľudová strana, Sociálnodemokratická strana, Demokratická únia, Strana demokratickej ľavice, Demokratická strana, HZDS, Strana občianskeho porozumenia, SMK, Robotnícka strana, Strana zelených.
   • Analyzujte hodnotové preferencie pravicových a ľavicových strán.
   • Vyberte si jednu pravicovú a jednu ľavicovú stranu a porovnajte ich sociálny a ekonomický program.

EKONÓMIA A EKONOMIKA

1. Historická podmienenosť ekonomiky

Obsah
Potreby, statky, výroba, výrobné faktory, dôchodky, ekonómia, ekonomika, ekonomické otázky, základné ekonomické teórie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Vysvetliť vznik, podstatu ekonómie a historickú podmienenosť ekonomiky.
   • Definujte a klasifikujte potreby a statky.
   • Uveďte príklady zo života, kedy sa ekonomicky rozhodujete.
   • Vyberte podstatné myšlienky základných ekonomických teórií.
1.2 Odlíšiť typy ekonomík.
   • Vymenujte typy ekonomík a v ich historickom priereze odpovedzte na základné ekonomické otázky: čo, ako a pre koho vyrábať?
   • Zostavte tabuľku a uveďte rozdielne znaky jednotlivých ekonomík.
   • Charakterizujte prechod z centrálne riadenej ekonomiky na trhovú.
1.3 Charakterizovať pojem výroba a reprodukcia.
   • Uveďte príklady vstupov a výstupov výroby.
   • Porovnajte pojmy: výrobok, služba, tovar.
   • Charakterizujte dôchodky výrobných faktorov: renta, mzda, zisk, úrok.
   • Vysvetlite deľbu práce v jej historickom vývoji.
   • Ilustrujte na príkladoch efektívne využitie prírodných zdrojov.

2. Trh a trhový mechanizmus

Obsah
Trh, konkurencia, subjekty trhu, dopyt, ponuka, cena, nezamestnanosť.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.1 Vysvetliť trhový mechanizmus a jeho fungovanie.
   • Vymenujte základné typy trhov a stručne ich charakterizujte.
   • Objasnite úlohu konkurencie v trhovej ekonomike.
   • Na príkladoch vzťahu medzi ponukou, dopytom a cenou objasnite princípy fungovania trhu.
   • Vysvetlite, čo je trhová cena.
   • Zostrojte krivku dopytu, ponuky a vyvoďte mechanizmus tvorby cien.
2.2 Charakterizovať subjekty trhu a ich postavenie.
   • Opíšte správanie sa jednotlivých subjektov na trhu.
   • Vysvetlite, čo je hospodársky liberalizmus.
   • Uveďte príklady na cenovú a necenovú, dokonalú a nedokonalú, dopytovú a ponukovú konkurenciu.
   • Charakterizujte domácnosť a na základe ukazovateľov posúďte životnú úroveň jej členov.

3. Podniky a formy podnikania

Obsah
Podnik, akumulácia kapitálu, typy podnikov, organizačno-právne formy podnikania, vnútorná organizácia podniku, úver, investícia, ekonomická samostatnosť, právna subjektivita.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3.1 Vysvetliť predpoklady a ciele podnikania.
   • Vysvetlite predpoklady podnikania a podnikateľské zámery.
   • Uveďte klasifikáciu podnikov.
   • Vysvetlite ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu podniku.
3.2 Charakterizovať organizačno-právne formy podnikania.
   • Charakterizujte živnosti a obchodné spoločnosti a vzájomne ich porovnajte.
   • Opíšte vnútornú organizáciu väčších podnikov a vysvetlite, akým problémom sa venujú jednotlivé oddelenia.

4. Peniaze a bankový systém

Obsah
Peniaze, peňažné ústavy, platobný styk, úver, úrok, inflácia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.1 Vysvetliť podstatu peňazí a opísať ich funkcie.
   • Opíšte vývoj peňazí a vysvetlite platobný styk.
   • Vysvetlite funkciu a formy peňazí.
   • Na konkrétnych príkladoch určite spoločné a rozdielne znaky jednotlivých druhov cenných papierov.
4.2 Vysvetliť bankový systém a jeho fungovanie.
   • Vysvetlite pojmy mena, úver, úrok, kurz, účty.
   • Vymenujte typy bánk a porovnajte ich.
   • Určite pozíciu centrálnej banky v bankovom systéme.
   • Vysvetlite, čo je inflácia .
   • Charakterizujte pojem poisťovňa a vysvetlite jej činnosť.
4.3 Vysvetliť základné subjekty a princípy fungovania platobného styku.
   • Vysvetlite pojem účet a vymenujte jeho druhy.
   • Vysvetlite pojem úver a uveďte všeobecné podmienky jeho poskytnutia.
   • Charakterizujte vzťah subjektov dlžník – veriteľ.
   • Vysvetlite použitie zmeniek, šekov, akreditív.
   • Vymenujte niektoré formy cenných papierov a charakterizujte všeobecné pravidlá obchodovania s nimi.

5. Národné a svetové hospodárstvo

Obsah
Hrubý a čistý domáci (národný) produkt, národný dôchodok, obchodná bilancia, hospodárska politika štátu, svetový trh, integrácia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5.1 Vysvetliť základné ukazovatele charakterizujúce výkonnosť národného hospodárstva.
   • Definujte pojem hospodárska politika.
   • Vysvetlite potrebu zásahov štátu do hospodárskeho života.
   • Vysvetlite pojem výkonnosť národného hospodárstva a vymenujte jej základné ukazovatele.
   • Objasnite pojmy hrubý a čistý domáci (národný) produkt a vysvetlite proces tvorby národného dôchodku.
5.2 Charakterizovať jednotlivé politiky štátu (rozpočtová, monetárna, sociálna, obchodná).
   • Objasnite podstatu štátneho rozpočtu.
   • Vymenujte druhy daní a objasnite ich úlohu v trhovej ekonomike.
   • Rozlíšte ekonomické ciele, ktoré štát sleduje svojimi zásahmi do ekonomiky (zníženie daní, zvýšenie úrokovej miery, atď.).
   • Vysvetlite aktívnu a pasívnu obchodnú bilanciu.
5.3 Vysvetliť význam hospodárskej integrácie.
   • Uveďte konkrétne prejavy globalizácie.
   • Charakterizujte podstatu európskej integrácie.
   • Vysvetlite ciele a úlohy Európskej únie.

FILOZOFIA

1. Filozofia ako veda

Obsah
Predmet filozofie, vzťah filozofie a mytológie, filozofia a ostatné vedy, filozofické disciplíny – ontológia, gnozeológia, hmota, idea, materializmus, idealizmus, agnosticizmus, monizmus, dualizmus, pluralizmus, periodizácia filozofie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
1.1 Objasniť vznik filozofie, vzťah medzi filozofiou a mýtom.
   • Uveďte v čom je rozdiel medzi filozofickým a mýtickým myslením.
   • Uveďte, čo obsahuje mytologické myslenie.
   • Zdôvodnite, aké predpoklady boli nevyhnutné pre vznik filozofie.
1.2 Vysvetliť miesto filozofie ako životného postoja.
   • Diskutujte o životných situáciách, kedy človek filozofuje.
1.3 Charakterizovať miesto filozofie v systéme vied a vzťah filozofie k jednotlivým vedám.
   • Zdôvodnite, prečo filozofia v starovekom Grécku bola „vedou vied“.
   • Porovnajte predmet filozofie s ostatnými vedami v súčasnosti.
1.4 Vysvetliť základné filozofické pojmy.
   • Vysvetlite, ako chápete pojmy: súcno, existencia, logos, objekt, subjekt, podstata, idea.
1.5 Charakterizovať ontológiu a gnozeológiu ako základné filozofické disciplíny.
   • Uveďte, ktoré sú základné filozofické disciplíny a čo je ich podstata.
   • Uveďte zakladateľa ontológie a zakladateľa gnozeológie.
   • Charakterizujte tromi slovami filozofické disciplíny:
      etika
      estetika
      axiológia
      noetika
      filozofická antropológia
1.6 Vysvetliť pojmy materializmus a idealizmus.
   • Uveďte, ktorý filozofický smer uznáva prvotnosť hmoty a vedomie od nej odvodené.
   • Porovnajte materializmus a idealizmus.
1.7 Charakterizovať materializmus a idealizmus ako dva základné filozofické smery.
   • Charakterizujte materializmus a idealizmus ako dva základné filozofické smery.
1.8 Objasniť monizmus, dualizmus, pluralizmus a ich vzťah k ontológii.
   • Vysvetlite rozdiel medzi monizmom, dualizmom a pluralizmom.
   • Vysvetlite pojem dualizmus.
1.9 Vymenovať etapy vývoja filozofie.
   • Aké obdobia rozlišujeme vo vývoji filozofie?
   • Ktoré z neskorších dielčích vied sú v zárodku obsiahnuté v úvahách prvých filozofov?

2. Počiatky ľudského myslenia – orientálna filozofia

Obsah
Znaky orientálnej filozofie, indické myslenie, védy, kastovníctvo, brahmanizmus, budhizmus a ďalšie neortodoxné systémy, čínske myslenie a jeho znaky, konfucionizmus, taoizmus, podobné a rozdielne črty indickej a čínskej filozofie.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
2.1 Vymenovať znaky orientálnej filozofie.
   • Vymenujte aspoň štyri znaky orientálnej filozofie.
   • Vysvetlite, čo znamená náboženská tolerancia.
   • Zdôvodnite charakter orientálnej filozofie.
2.2 Vysvetliť pojem védy.
   • Uveďte, čo sú to védy.
   • Menujte spoločné a rozdielne znaky véd a upanišád.
2.3 Charakterizovať kastovníctvo.
   • Aké základné štyri kasty tvoria indickú spoločnosť?
   • Uveďte, kto tvoril kastu kšátria.
   • Kto boli páriovia?
   • Vysvetlite, prečo bola indická spoločnosť rozdelená do kást.
2.4 Vysvetliť brahmanizmus.
   • Porovnajte brahmanizmus a hinduizmus.
   • Uveďte, kto mal označenie brahman.
2.5 Analyzovať buddhizmus ako ,,opozíciu “ brahmanizmu.
   • Vysvetlite podstatu buddhizmu.
   • Budha napísal štyri vznešené pravdy. Uveďte ich!
   • Uveďte meno zakladateľa budhizmu.
   • Vyhľadajte ďalšie neortodoxné indické systémy a porovnajte ich s buddhizmom.
2.6 Vysvetliť znaky čínskeho myslenia.
   • Vysvetlite štyri znaky čínskeho myslenia.
   • Vysvetlite, prečo čínsku filozofiu nazývame etikou.
2.7 Objasniť princípy konfucionizmu.
   • Vysvetlite podstatu učenia konfucionizmu.
   • Uveďte názov učenia, vychádzajúceho z diela Kniha premien.
   • Vysvetlite, čo znamenajú slová li a zen.
2.8 Charakterizovať podstatu taoizmu.
   • Porovnajte princípy taoizmu a konfucionizmu.
   • Vysvetlite princíp jin a jang.
   • Vysvetlite podstatu učenia taoizmu.
2.9 Porovnať indickú a čínsku filozofiu.
   • Nájdite spoločné a rozdielne znaky indickej a čínskej filozofie.
   • Analyzujte rozdielny prístup k svetu vo východnom myslení a v európskej kultúre.

3. Vývoj filozofie v antickom Grécku

Obsah
Grécka filozofia, Milétska škola, Pytagorovci, Eleátska škola, Herakleitos, atomisti, sofisti, Sokrates, Platón, Aristoteles, epikureizmus, stoicizmus, skepticizmus, novoplatonizmus.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
3.1 Vysvetliť vznik filozofie v Grécku a vplyv prvých filozofických systémov formovanie filozofického myslenia.
   • Vysvetlite, prečo prvé filozofické školy vznikali v gréckych kolóniách.
3.2 Uviesť všeobecnú charakteristiku a hlavnú periodizáciu gréckej filozofie.
   • Uveďte, aké etapy tvoria grécku filozofiu.
   • Doplňte predmet filozofie v ranom období, klasickom období a helenistickom období.
3.3 Charakterizovať filozofické školy kozmologického obdobia.
   • Vysvetlite, čo bolo arché u predstaviteľov Milétskej školy.
   • Uveďte, kto bol Xenofanes, Pytagoras, Leukippos, Parmenides.
   • Uveďte, ako vysvetľovali veci okolo nás Pytagorovci?
   • Uveďte filozofov, resp. filozofické školy z raného obdobia, ktoré patria do línie materializmu a línie idealizmu.
   • Uveďte, kto je autorom diela o dialektike, protikladoch, relatívnosti a zmene.
3.4 Zdôvodniť zmenu predmetu filozofie v klasickom období gréckej filozofie.
   • Zdôvodnite, prečo klasické obdobie voláme i antropologické.
   • Kto boli sofisti a v čom je ich význam?
   • Vysvetlite, prečo sofisti nikdy nevytvorili jednotnú filozofickú školu.
3.5 Vysvetliť podstatu Sokratovej filozofie.
   • Vysvetlite, čo je to Sokratovská irónia.
   • Vysvetlite, čo u Sokrata predstavuje daimonion a maieutika.
   • Čo znamená výrok Sokrata: „ Poznaj sám seba“?
3.6 Charakterizovať Platónov objektívny idealizmus.
   • Vysvetlite, prečo je Platón považovaný za zakladateľa objektívneho idealizmu.
   • Uveďte, ako charakterizoval Platón idey.
   • Uveďte, aké cnosti podľa Platóna charakterizujú dušu človeka.
   • Vymenujte aspoň štyri práce, ktorých je Platón autorom.
3.7 Vysvetliť podstatu Aristotelovej filozofie.
   • Charakterizujte Aristotelov dualizmus.
   • Uveďte, ktorú vedu založil Aristoteles a ako ju chápal.
   • Uveďte, aké formy vlády poznal Aristoteles a určite, ktoré pokladal za dobré, zlé alebo nesprávne.
   • Porovnajte klasickú filozofiu s predsokratovským obdobím.
3.8 Charakterizovať filozofiu v období helenizmu.
   • Spoločným cieľom všetkých filozofických škôl helenizmu bolo šťastie, blaženosť a slasť. Uveďte, akým spôsobom chceli dosiahnuť šťastie stoici, epikurejci, skeptici.
   • K filozofickým smerom stoicizmus, epikureizmus a skepticizmus uveďte hlavných predstaviteľov.
   • Plotinos všetky formy bytia odvodil od božského základu, ktoré nazval JEDNO. Uveďte, ako ho charakterizuje.

4. Filozofia stredoveku – boj viery a rozumu

Obsah
Kresťanstvo, vzťah filozofie a teológie, patristika, scholastika, spor o univerzálie – nominalizmus, realizmus, sv. Augustín, T. Akvinský.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
4.1 Vysvetliť historické a spoločenské korene vzniku kresťanstva.
• Na základe poznatkov z dejepisu vysvetlite podstatu kresťanstva a jej nositeľov.
4.2 Uviesť východiská stredovekej filozofie.
   • Uveďte východiská stredovekej filozofie.
   • Uveďte, čo je a čo nie je predmetom filozofie v stredoveku.
4.3 Vysvetliť základné rozdiely medzi patristikou a scholastikou.
   • Uveďte, ako delíme stredoveké myslenie.
   • Vysvetlite, prečo staršie kresťanské učenie voláme patristika?
   • Uveďte, kto bol otcom stredovekej filozofie.
   • Vysvetlite základné rozdiely medzi patristikou a scholastikou.
4.4 Charakterizovať spor o univerzálie.
   • Uveďte, čo je podstatou sporu o univerzálie.
   • Celým stredovekom sa tiahol spor o univerzálie – spor medzi realistami a nominalistami. Stručne vysvetlite, kto boli realisti a kto nominalisti.
   • Uveďte, ktorý z dvoch filozofických prúdov v stredoveku bol v opozícii voči vládnucej cirkvi.
4.5 Zhodnotiť učenie sv. Augustína.
   • Stručne vysvetlite význam učenia sv. Augustína.
   • Uveďte diela sv. Augustína.
   • Zdôvodnite, prečo je filozofia sv. Augustína dôsledne teocentrická.
4.6 Analyzovať učenie T. Akvinského.
   • T. Akvinský vyslovil názor, že vedy a teda aj filozofia sú slúžkami teológie Zdôvodnite v akom zmysle je filozofia podriadená teológii.
   • Akvinský vo svojej filozofii používa i pojmy substancia a akcidencia. Uveďte, v akom význame.
   • Vysvetlite, čo je to teodicea.
   • Pokúste sa zistiť, ako problém existencie zla vníma napr. buddhizmus.
   • Je viditeľný rozdiel medzi chápaním boha v kresťanstve a v iných náboženstvách? Ak áno, uveďte svoje poznatky.

5. Humanizmus a renesancia – obrat filozofie k človeku

Obsah
Humanizmus, renesancia, objavy a vynálezy tohto obdobia, prírodovedné učenia – Koperník, Galilei, Bruno, sociálno-politické teórie – Machiavelli, Morus, Campanella, reformácia.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
5.1 Charakterizovať dobu, význam rozvoja vied na empirickom základe.
   • Uveďte, ktorý štát bol strediskom renesancie v Európe v 15. – 16. storočí.
   • Uveďte faktory, ktoré v renesančnom období menili názor človeka.
   • Napíšte aspoň šesť renesančných predstaviteľov z rôznych oblastí spoločenského života (politika, umenie, literatúra ...).
   • Vysvetlite, čím sa zaoberala Veda o maxime a Veda o minime.
5.2 Vysvetliť pojmy renesancia, humanizmus.
   • Charakterizujte pojem renesancia.
   • Zdôvodnite, prečo obdobie 15.-16. st. označujeme ako humanizmus.
5.3 Vysvetliť nové chápanie človeka.
   • Vysvetlite, v čom je nové chápanie človeka.
   • V učení G. Bruna sú významné jeho myšlienky o dôstojnosti človeka. Dôstojnosť človeka nie je daná, ale ju získava. Vysvetlite ako?
5.4 Vysvetliť objavy a vynálezy humanizmu a renesancie.
   • Vysvetlite objavy a vynálezy humanizmu a renesancie.
   • Vysvetlite význam zámorských objavov.
   • Akú úlohu zohral v tomto období vynález kníhtlače? Zdôvodnite jeho význam pre sociálny pokrok.
   • Aplikujte poznatky z iných predmetov o objavoch, ktoré formovali prírodovedecké učenie.
5.5 Charakterizovať učenia M. Koperníka, G. Galilea, G. Bruna.
   • Uveďte, kto sformuloval myšlienku o existencii nekonečného množstva svetov.
   • G. Bruno uznával jednotu Boha a sveta, Boha a prírody. Ako nazývame toto stanovisko vo filozofii?
   • Akým výrokom sa do dejín zapísal G. Galilei?
   • Uveďte prínos učenia M. Koperníka.
5.6 Vysvetliť učenie N. Machiavelliho.
   • Analyzujte ukážku N. Machiavelliho diela Vladár o prostriedkoch presadzovania moci.
   • Diskutujte, koho z politikov novodobých dejín možno nazvať Machiaveliho deti a zdôvodnite, prečo.
5.7 Vysvetliť podstatu utopických názorov T. Mora a T. Campanellu.
   • Odôvodnite, prečo diela T. Mora a T. Campanellu sú utópiou.
   • Vysvetlite podstatu utopických názorov T. Mora a T. Campanellu.
5.8 Charakterizovať reformáciu.
   • Začiatkom 16. storočia sa uskutočnila reformácia kresťanstva.
   • Vysvetlite, čo bolo jej cieľom a výsledkom pre cirkev a filozofiu.

6. Novoveká filozofia – dve cesty poznávania

Obsah
Znaky novovekej filozofie, empirizmus, racionalizmus, indukcia, dedukcia, R. Descartes, B. Spinoza, G. W. Leibniz, F. Bacon, J. Locke, G. Berkeley, D. Hume.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
6.1 Využitím poznatkov z dejepisu zdôvodniť znaky novovekej filozofie.
   • Zdôvodnite, prečo sa kľúčovou disciplínou novovekej filozofie stáva teória poznania.
   • Vymenujte znaky novovekej filozofie.
   • Vysvetlite, prečo sa v tomto období matematika stáva vzorom poznania.
   • S matematikou sú spojené mená viacerých novovekých filozofov. Uveďte ich mená a prínos pre túto vedu.
6.2 Vysvetliť podstatu empirizmu a racionalizmu a rozdiel medzi nimi.
   • Porovnajte empirizmus a racionalizmus.
   • Vysvetlite, čo je zdrojom poznania racionalizmu a empirizmu.
   • Uveďte, ktorí novovekí filozofi sú predstaviteľmi empirizmu.
   • Uveďte, ktorí novovekí filozofi sú predstaviteľmi racionalizmu.
   • Uvažujte, ak je fakt, že neexistujú čarodejnice, o čom vlastne hovoríme, ak deťom vysvetľujeme, že čarodejnice neexistujú ?
6.3 Odlíšiť indukciu a dedukciu ako dve rôzne metódy poznávania.
   • Rozlíšte, ktorý z uvedených dvoch úsudkov predstavuje indukciu a ktorý dedukciu:
      1. Všetky guľôčky v tomto sáčku sú biele. Tieto guľôčky pochádzajú z tohto sáčku. Sú teda biele.
      2. Tieto guľôčky pochádzajú z tohto sáčku. Sú biele. Všetky guľôčky v tomto sáčku sú teda biele.
   • Uveďte, aké vedné disciplíny pracujú s indukciou, aké naopak s dedukciou.
6.4 Charakterizovať dualizmus R. Descarta.
   • Vysvetlite, čo je “metodická skepsa” vo filozofii R. Descarta.
   • Na Descartovom výroku “Pochybujem, teda myslím, myslím, teda som.” vysvetlite dualizmus R. Descarta.
   • Vysvetlite, prečo prívržencov R. Descarta voláme karteziánmi.
   • Vymenujte názvy základných diel R. Descarta.
6.5 Vysvetliť Spinozov panteizmus, etiku a kritiku náboženstva.
   • Uveďte, či filozofia B. Spinozu bola materialistická, panteistická alebo idealistická.
   • Vysvetlite, ako charakterizoval B. Spinoza substanciu?
   • Substancia u B.Spinozu má nekonečne veľa atribútov. Uveďte, ktoré sú to.
6.6 Objasniť Leibnizovo učenie o monádach a predurčenej harmónii.
   • Vysvetlite, ako chápal G. W. Leibniz monády.
   • Leibniz rozlišuje tri typy monád. Vysvetlite podstatu temných monád.
   • Vysvetlite podstatu hmlistých monád.
   • Vysvetlite podstatu jasných monád.
   • Vysvetlite, čo je základnou myšlienkou diela Teodicea od Leibniza.
   • Uveďte autorov a vysvetlite podstatu výrokov:,, Cogito ergo sum” ( Myslím teda som ); ,,Causa sui “(príčina seba samej ); ,,Nič nie je v rozume, čo by predtým nebolo v zmysloch okrem rozumu seba samého“; ,,Vojna všetkých proti všetkým”.
6.7 Charakterizovať učenie F. Bacona a jeho náuku o idoloch.
   • Uveďte, ako charakterizoval F. Bacon idoly.
   • Vysvetlite, prečo F. Bacona voláme otcom experimentálneho overovania.
6.8 Vysvetliť filozofiu J. Locka, G. Berkeleyho a D. Huma.
   • Uveďte, čo F. Bacon hovoril o základoch poznania.
   • J. Locke rozdeľoval kvality vonkajšieho sveta na prvotné a druhotné. Vysvetlite, ktoré sú podľa neho primárne a ktoré sekundárne.
   • Vžite sa do osudu človeka, ktorý je od narodenia slepý. Skúste vysvetliť, či taký človek môže nejakým spôsobom porozumieť tomu, čo to znamená, ak je nejaká vec guľatá alebo červená.
   • Vysvetlite tézu G. Berkeleyho “ Esse est percípi “ (Byť znamená byť vnímaný).
   • Vysvetlite, čo je to solipsizmus.
   • Za otca agnosticizmu považujeme D. Huma. Zdôvodnite, prečo.
6.9 Vysvetliť prínos J. Locka do teórie štátu a jeho význam pre dnešok.
   • J. Locke je prvý autor teórie deľby moci. Uveďte, na aké zložky delí politickú moc.
   • Prečo je podľa J. Locka potrebné deliť politickú moc?
   • Uveďte, ako je to s delením politickej moci dnes.

7. Osvietenské filozofické myslenie

Obsah
Osvietenstvo, libertíni, deizmus, Ch. L. Montesquieu, F. M. A. Voltaire, J.J. Rousseau, encyklopedisti.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
7.1 Charakterizovať osvietenstvo ako hnutie.
   • Vysvetlite výrok I. Kanta: “Osvietenstvo je vykročením človeka z nesvojprávnosti zavinenej ním samým”.
   • V ktorej krajine vzniklo osvietenstvo ako široké myšlienkové hnutie?
7.2 Vysvetliť, proti čomu bolo osvietenstvo zamerané a akými prostriedkami osvietenci „bojovali“.
   • Uveďte, proti čomu bola zameraná činnosť osvietencov vo Francúzku.
   • Vysvetlite, akými prostriedkami chceli osvietenci dosiahnuť nápravu spoločenských pomerov.
7.3 Vysvetliť význam libertínov.
   • Vysvetlite, kto boli libertíni a v ktorej krajine žili.
   • Vysvetlite, akú úlohu zobrali libertíni.
7.4 Zhodnotiť význam deizmu.
   • Vysvetlite podstatu deizmu.
   • Zdôvodnite, prečo sa väčšia časť osvietencov hlásila k deizmu.
   • Uveďte, akú podobu mal v osvietenstve deizmus.
7.5 Charakterizovať učenie Ch. L. Montesquieuho.
   • Vysvetlite, čo podľa Montesquieuho zapríčiňuje, že zákony nie sú vo všetkých krajinách rovnaké.
   • Porovnajte teóriu deľby moci J. Locka a Ch. L.Montesquieuho.
   • Napíšte esej na Montesquieuho výrok: “Moc je najmä zodpovednosť”.
7.6 Vysvetliť prínos F. M. A. Voltaira pre filozofiu a spoločenskú prax.
   • Vysvetlite, ako chápal filozofiu F. M. A. Voltaire a prečo ho voláme a systémový filozof.
   • F.M. A.Voltaire po skúsenostiach z exilu v Anglicku sformoval štyri odporúčania na riešenie situácie vo Francúzku. Vymenujte ich.
   • Vymenujte diela F. M. A. Voltaira.
   • Aký bol Voltairov prínos do vývinu filozofie?
7.7 Porovnať názory J.J. Rousseaua a jeho súčasníkov.
   • J.J. Rousseau zastával osobitné postavenie medzi osvietencami. Uveďte, v čom.
   • V ktorom diele urobil Rousseau kritiku civilizácie, rozvoja poznania a vied?
   • Ktoré dielo J.J. Rosseaua sa stalo “bibliou” budúcej francúzskej revolúcie? Čo je základnou myšlienkou tohto diela?
   • Zdôvodnite, prečo býva J.J. Rousseau označovaný za filozofa protikladov.
7.8 Charakterizovať encyklopedistov.
   • Vysvetlite, kto boli encyklopedisti.
   • Uveďte, kto sa zaslúžil o vydávanie a redigovanie Encyklopédie.
   • Kritika náboženstva a cirkvi priviedla niektorých osvietencov k materializmu a ateizmu. Uveďte aspoň štyroch z nich.

8. Nemecká klasická filozofia

Obsah
Aktivita rozumu, myšlienka – objektívna podstata sveta, kozmogonická hypotéza, kritika čistého rozumu, kritika praktického rozumu, kritika súdnosti, dialektická metóda, téza, antitéza, syntéza, sebauvedomovanie idey, naturfilozofia, transcendentálny idealizmus.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
8.1 Objasniť podmienky vzniku nemeckej klasickej filozofie.
   • Vysvetlite prínos nemeckej klasickej filozofie.
   • Zdôvodnite, v akých podmienkach vznikla.
   • Porovnajte idealistické učenia s materialistickými a uveďte príklady.
8.2 Vymedziť podstatné problémy Kantovej filozofie.
   • Rozdeľte Kantovo učenie na dve obdobia a každé charakterizujte.
   • Zdôvodnite, prečo kozmogonická hypotéza I. Kanta patrí medzi najpozoruhodnejšie novoveké teórie o vzniku vesmíru.
   • Objasnite podstatu troch Kantových kritík.
8.3 Objasniť pojem kategorického imperatívu.
   • Ilustrujte názorovú diferenciáciu v prístupoch k morálnym hodnotám, normám a cieľom I. Kanta.
   • Vysvetlite, aký prístup zvolil I. Kant k morálnym hodnotám a porovnajte svoje postoje s jeho postojmi.
8.4 Nájsť podobnosti a rozdiely v učeniach nemeckých filozofov.
   • Uveďte, ktorý nemecký filozof použil ako prvý variant špekulatívnej dialektickej metódy.
   • Vysvetlite pojmy naturfilozofia, transcendentálny idealizmus.
8.5 Vysvetliť podstatu Heglovej filozofie.
   • Pokúste sa vysvetliť Heglovo nazeranie na svet a porovnajte ho s učením Platóna.
   • Posúďte tvrdenie Hegla, že protirečenie je nevyhnutné štádium myslenia a prechod na vyšší stupeň poznania.
8.6 Oboznámiť sa s Heglovým programom budovania vedeckého systému.
   • Vysvetlite dôvody, prečo sa Hegel rozhodol vybudovať systém, ktorý by zachytil celý proces vývinu absolútna.
   • Uveďte etapy vývoja idey podľa Heglovho učenia a každú etapu výstižne charakterizujte.
   • Zistite, ktoré myšlienky nemeckých filozofov inšpirovali Štúrovcov.

9. Klasická filozofia 19. storočia

Obsah
Scientistické a antropologické prúdy poklasickej filozofie, pozitivizmus, marxizmus, voluntarizmus, existencionalizmus, iracionalizmus.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
9.1 Uvedomiť si zmeny postavenia filozofie, zmenu chápania jej možností a funkcií.
   • Posúďte opodstatnenosť zmeny tém, ktoré sa stávajú predmetom filozofovania.
   • Zdôvodnite opodstatnenosť pluralizmu v poklasickej filozofii.
   • Zatrieďte jednotlivé filozofické smery do dvoch základných skupín:
9.2 Vysvetliť podstatu pozitivizmu.
   • Rozlíšte metafyzické a empirické otázky filozofie.
   • Zdôvodnite u A. Comta potrebu klasifikovať vedy.
   • Vysvetlite, ako A. Comte využíva (aplikuje) osvietenstvo v nových podmienkach.
9.3 Vysvetliť príčiny vzniku marxistickej filozofie.
   • Vysvetlite, s akou problematikou sa úzko spája marxistická filozofia.
   • Rozlíšte poňatie práce ako Formu – spôsob sebapotvrdenia a odcudzenia.
   • Vysvetlite pojmy dialektický materializmus a historický materializmus.
   • Zargumentujte, prečo sa marxistická filozofia označuje ako filozofia činnosti, praxe.
   • Zhrňte problémy, ktoré podnecujú sociálne zmeny, revolúcie a podnecujú predstavu o spravodlivejšej budúcnosti.
9.4 Vedieť posúdiť antropologickú orientovanosť filozofií Kierkegaarda, Schopenhauera a Nietzscheho.
   • Zovšeobecnite poznatky o existencionalizme, využite pritom literárne diela.
   • Nájdite východisko Kierkegaardovej filozofie.
   • Zamyslite sa nad paradoxnými situáciami, keď stojí človek pred voľbou buď – alebo.
   • Vysvetlite, čo znamená v živote človeka sebarealizácia a zodpovednosť za vlastnú voľbu.
9.5 Vedieť vysvetliť pojmy: voluntarizmus a iracionalizmus.
   • Podrobte kritike Schopenhauerov pesimizmus.
   • Uveďte niekoľko možností, ktoré Shopenhauer navrhuje ako východisko z pesimistických situácií.
9.6 Oboznámiť sa s teóriou o nadčloveku.
   • Vysvetlite príčiny vzniku Nietzscheho tematických okruhov filozofie: vôľa k moci, nadčlovek, prehodnotenie všetkých hodnôt, európsky nihilizmus.
   • Posúďte, prečo je pre Nietzscheho najvyššou hodnotou život, ktorý sa realizuje až po vôľu k moci.
   • Uveďte, aké iné pohľady na život človeka prinášajú filozofi H. Bergson a W. Dilthey.
   • Porovnajte rôzne prístupy k ľudskej vôli a činnosti (Marx, Schopenhauer, Nietzsche).

10. Moderná filozofia 20. storočia

Obsah
Fenomenológia, existencia a esencia, hermeneutika, pragmatizmus, novotomizmus, analytická filozofia, novopozitivizmus, postmodernizmus.

Požiadavky na vedomosti a zručnosti
10.1 Stručne charakterizovať filozofické smery 20. storočia.
   • Posúďte podmienky ovplyvňujúce filozofiu 20. storočia a uveďte najmenej tri príklady.
   • Využite získané vedomosti zo štúdia filozofie a hľadajte určité súvislosti s novodobými filozofickými učeniami.
   • Výstižne charakterizujte jednotlivé filozofické učenia.
10.2 Vysvetliť miesto a poslanie filozofie v súčasnej kultúre, vzťah filozofie k súčasnej vede a náboženstvu.
   • Klasifikujte a systematizujte filozofické poznanie, uveďte príklady na aplikáciu niektorých filozofických teórií v súčasnej praxi a existencii človeka.
   • Vysvetlite, prečo je v súčasnosti filozofia predovšetkým analýzou a kritikou jazyka.
10.3 Vysvetliť vplyv svetového filozofického myslenia na slovenské filozofické myslenie.
   • Uveďte niekoľko príkladov prepojenia svetovej filozofie so slovenskou vedou a filozofiou.
   • Posúďte, ktoré filozofie mali najväčší vplyv na rozvoj filozofického myslenia na Slovensku.

Odporúčania na využitie vzdelávacieho štandardu s exemplifikačnými úlohami z predmetu náuka o spoločnosti

     Vzdelávací štandard s exemplifikačnými úlohami z náuky o spoločnosti pre gymnáziá so štvorročným štúdiom je pedagogický dokument, ktorý bude v školskej praxi riadiť a regulovať výchovu a vzdelávanie v predmete náuka o spoločnosti.
     Poslanie tohto dokumentu spočíva v zabezpečení poskytovania porovnateľného kvalitného vzdelania pre každého študenta v predmete náuka o spoločnosti.
     Vo vzdelávacom štandarde je v obsahu tematických celkov vymedzené základné učivo vybraných tematických celkov v zmysle učebných osnov na sprístupnenie všetkým študentom.
     Exemplifikačné úlohy vymedzujú rozsah učiva a rôzne úrovne jeho osvojovania. Pri práci so vzdelávacím štandardom bude potrebné využívať nielen exemplifikačné úlohy určené na osvojovanie vedomostí, ale aj exemplifikačné úlohy určené na formovanie zručností a postojov študentov.
     Vzhľadom na alternatívny charakter učebných osnov náuky o spoločnosti je určujúce to, že študenti si osvojujú základné učivo v stanovenom rozsahu a úrovniach osvojenia daných vybraných spoločenských disciplín tak, aby bola zachovaná kontinuita s ostatnými spoločenskými disciplínami.
     Používateľmi vzdelávacieho štandardu budú predovšetkým učitelia, predmetové komisie, vedenia škôl, metodici a školskí inšpektori. Používateľmi môžu byť aj samotní študenti a rodičia. Učitelia budú môcť využívať štandard pri vypracúvaní časovo-tematických plánov, pri overovaní vedomostí študentov bude potrebné exemplifikačné úlohy pretransformovať do didaktických testov (tematických, ročníkových).
     Používatelia pri využívaní štandardu budú môcť postupovať podľa metodických pokynov na použitie štandardu v praxi.