Osemročné štúdium

      Cieľom vyučovania slovenského jazyka v gymnáziu s osemročným štúdiom je dosiahnuť u žiakov takú úroveň jazykových (rečových) zručností, aby kultivovane zvládli každú komunikatívnu situáciu, a to z hľadiska štýlových vrstiev, funkčných jazykových štýlov, slohových postupov a jazykových funkcií. Predpokladá sa rovnako vysoká úroveň zručností v ústnej i písomnej forme. V súlade s tým sa postupne upevňujú a systematizujú vedomosti o jednotlivých jazykových rovinách tak, aby dosiahli inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú (rečovú) prax žiaka.

      Žiaci si osvoja poznatky (získajú vedomosti)

• o jazykových štýloch, slohových postupoch a slohových útvaroch a žánroch;
• o komunikačnom a slohotvornom procese, o slohotvorných a komunikatívnych činiteľoch;
• o prostriedkoch spisovného jazyka a ich používaní aj vzhľadom na učenie sa cudzích jazykov;
• o štýlovom charaktere jazykových prostriedkov;
• o vzniku jazyka, o podstate jazyka ako systému znakov, o jazykových funkciách, o vzťahu jazyka a spoločnosti;
• o vývine jazykov, o príbuznosti jazykov (jazykové rodiny);
• o vývine národného jazyka, o diferenciácii národného jazyka, o vývinových tendenciách v súčasnom spisovnom jazyku;
• o vzťahu normy a kodifikácie, o základných znakoch jazykovej kultúry;
• o jazykovedných disciplínach (jazykových rovinách), o vývine a súčasnom stave našej jazykovedy. Žiaci si osvoja činnosti (získajú zručnosti);
• vyjadrovať sa výstižne a kultivovane, t.j. jazykovo správne a komunikatívne (slohovo) vhodne so zreteľom na funkciu (cieľ) prejavu a na adresáta, a to v hovorených i písaných prejavoch;
• interpretovať a hodnotiť jazykové prejavy a texty cudzie i vlastné, konspektovať a citovať, odôvodniť výber jazykových prostriedkov vo vlastnom prejave, argumentovať;
• tvoriť jazykové prejavy hovorové (bežnej komunikácie), administratívne, náučné (odborné), rečnícke, prípadne aj umelecké; informačné, rozprávacie, opisné, výkladové a úvahové;
• základy techniky hovorených prejavov dialogických a monologických (praktická rétorika);
• racionálne samostatne študovať (konspektovať) s použitím normatívnych jazykových príručiek (Krátky slovník slovenského jazyka, Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá slovenskej výslovnosti), ako aj iných jazykových príručiek a encyklopédií.

      Žiaci si rozvíjajú najmä tieto schopnosti a postoje

• schopnosti abstraktného, logického a tvorivého myslenia, a to na základe pochopenia vzťahu medzi jazykom a myslením, podstaty myšlienkových činností (analýza, syntéza, analógia, zovšeobecnenie atď.) a predovšetkým sústavným využívaním týchto činností pri riešení úloh;
• kladný postoj k slovenskému spisovnému jazyku ako nevyhnutnému základu jazykovej kultúry a k národnému jazyku ako dôležitej zložke národnej kultúry a histórie; s tým súvisí aj rešpektovanie iných národných jazykov;
• chápať jazyk ako dominantný prostriedok komunikácie, kladného ovplyvňovania medziľudských vzťahov a v týchto intenciách systematicky rozvíjať a používať svoj jazykový prejav;
• zodpovednosť za kultivovanosť vlastného ústneho i písomného prejavu (dodržiavanie noriem) a potreba taktne v tomto smere ovplyvňovať svoje okolie;
• rozvíjanie estetického cítenia najmä rozborom, hodnotením, citovaním a výrazným prednesom textov spisovateľov a publicistov, sústavnou starostlivosťou o estetiku vlastného ústneho a písomného prejavu, ktorá vrcholí projektom, úvahou a rečníckym útvarom.

Štvorročné štúdium

     Vyučovanie slovenského jazyka (SJ) zabezpečuje rovnaký podiel poznatkov a logicko-myšlienkových a komunikatívnych činností. činnosti sú rovnocenným štruktúrnym prvkom cieľa a obsahu ako poznatky, a to v písanej a hovorenej forme. Pri vyučovaní SJ sa uprednostňujú me-tódy samostatného racionálneho štúdia učebnicovej a doplnkovej literatúry (slovníky, gramatiky, encyklopédie) a metódy diskusie ako základ pre všetky učebné predmety. Dôsledne sa dbá o rozvíjanie intelektovej, mravnej a citovej stránky osobnosti žiaka. Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby sa žiaci naučili:

• interpretovať texty (jazykové prejavy, slohové útvary) hovorené a písané formulovaním podstaty obsahu textu a jeho funkcie (cieľa) predovšetkým vo forme kľúčových slov a konspektu,
• samostatne racionálne študovať z odborných kníh a časopisov, vedieť efektívne využívať všetky časti odbornej knihy (prebal, úvod, register, obsah, bibliografiu atď.),
• v jazykových normatívnych príručkách používať úvodnú i slovníkovú časť (napr. Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovník slovenského jazyka) na zvyšovanie svojej jazykovej kultúry,
• odborne citovať (doslovne v úvodzovkách) alebo parafrázovať a používať bibliografickú normu pri zázname informácií,
• vlastné záznamy, napr. z kartotéky, sústavne využívať na vyučovaní, najmä pri tvorbe vlastných textov (úvahy, referátu, rečníckeho útvaru), osobitne v rámci prípravy projektu SOC,
• výrazne a plynule čítať bez prípravy (spontánne) primeraný odborný alebo publicistický, príp. umelecký text,
• poznať a vo svojich prejavoch využívať logicko-myšlienkové činnosti, ako sú analýza a syntéza, abstrakcia, zovšeobecnenie, porovnávanie, klasifikácia, indukcia a dedukcia, analógia atd.; vecne a presvedčivo argumentovať, obhájiť svoj názor, kriticky hodnotiť,
• vo všetkých svojich prejavoch vhodne uplatňovať logickú nadväznosť a komunikatívnu funkčnosť slov a viet (neutrálnosť, nacionálnosť, terminologickosť alebo expresívnosť, obraznosť, frazeologizmy; jednoduché dvojčlenné i jednočlenné vety alebo súvetia a polovetné konštrukcie atd.) a gramatickú správnosť, spisovnosť,
• ovládať a používať odbornú jazykovú terminológiu (najmä vo vzťahu k štúdiu cudzích jazykov aj internacionálne termíny) a základné pojmy z lexikológie a slovotvorby, gramatiky (morfológie a syntaxe), hláskoslovia, spisovnej výslovnosti a pravopisu, zvukovej stránky jazyka, komunikácie, štylistiky a rétoriky, vzniku a vývinu jazyka, členenia národného jazyka,
• vyjadrovať sa vhodne, výstižne (odborne, vecne alebo citovo, obrazne), kultivovane, gramaticky správne, v súlade s funkciou (cieľom) prejavu a komunikatívnou situáciou, a to v hovorenej i písanej forme; v diskusii ani v polemike neponížiť osobnosť partnera komunikácie,
• v hovorených prejavoch uplatňovať výraznú artikuláciu, spisovnú výslovnosť, techniku monológu a dialógu (zásady rétoriky): funkčné striedanie tempa a sily hlasu, dôrazu a pauzy, intonáciu viet podľa modálnosti, mimiku a gestikuláciu atď.,
• v písaných textoch vhodne a správne používať odseky a interpunkciu, dodržiavať pravopisnú normu,
• tvoriť rozličné (komunikatívne frekventované) druhy textov v ústnej a písomnej forme v súlade s funkčnými jazykovými štýlmi: hovorové, administratívne, publicistické, rečníčke, prípadne aj umelecké, v súlade so slohovými a komunikatívnymi postupmi (informačné, rozprávacie, opisné, výkladové a úvahové),
• poznatky a činnosti (zručnosti) nadobudnuté pri vyučovaní slovenského jazyka aplikovať v ostatných učebných predmetoch a naopak (napr. internacionálnu jazykovú terminológiu aplikovať v cudzích jazykoch, cudzojazyčné resumé v projekte SOC atd.),
• chápať a používať jazyk ako dôležitý znak národnej aj individuálnej kultúry, ako znakový systém, ako prostriedok s rozličnými funkciami: kognitívnou (poznávacou), komunikatívnou (dorozumievacou) a expresívnou (výrazovou).
  
  

     Literárna výchova ako súčasť predmetu slovenský jazyk a literatúra patrí ku kľúčovým predmetom štvorročného štúdia na gymnáziu. Vo významnej miere participuje na všetkých stránkach rozvoja osobnosti žiaka, a preto sa vyučuje vo všetkých ročníkoch. Najvšeobecnejším, najúplnejším cieľom výchovy je formovanie osobnosti žiaka, ktorá sa javí ako vnútorne bohatá jednota, individualita, schopná vysokého stupňa sebauvedomenia. Úsilie o takýto ideál autentickej a vysoko kultúrnej osobnosti sa nemôže chápať výlučné ako záležitosť školskej výchovy, pretože je výsledkom všetkých socializačných vplyvov, a navyše je aj produktom vrodených dispozícií a sebaregulačných procesov. Literárna výchova sa zúčastňuje na tomto procese ako veľmi významná zložka celého systému výchovy. Jej ciele sú sformulované tak, aby sme sa ich naplnením priblížili k ideálu žiaka, ktorý dokáže pochopiť svet v jeho celistvosti i rôznorodosti a získa schopnosť adekvátne reagovať na jeho neustále premeny.

     Pomocou umenia a literatúry žiak má:

• získať alebo si upevniť schopnosť medziľudského porozumenia a prirodzenej komunikácie,
• osvojiť si schopnosť vcítiť sa do vnútorného života iných, chápať ich potreby, myslenie, cítenie a konanie,
• naučiť sa identifikovať s vlastnými skupinami, ale bez pocitu nepriateľstva voči tým, ktorí stoja mimo nich, zbavovať sa predsudkov, osvojiť si schopnosť preklenúť prirodzené a kultúrne odlišnosti jednotlivcov a celých sociálnych skupín,
• naučiť sa cieľavedomé si osvojovať pojmy ich vyvodzovaním zo skutočnosti alebo prijímaním ako hotových gnozeologických kategórií a zaraďovať ich do vlastných kognitívnych štruktúr,
• osvojiť si postupne logicko-myšlienkové operácie, a to najmä reprodukciu, porovnávanie a analógiu, klasifikáciu, analýzu a syntézu, indukciu a dedukciu a zovšeobecňovanie,
• vytvoriť si individuálny hodnotový systém, ktorý rešpektuje predovšetkým relatívne trvalé a celospoločenské hodnoty, naučiť sa kriticky hodnotiť javy okolo seba, vedieť si obhájiť svoje stanovisko za pomoci argumentov,
• rozvíjať svoju schopnosť tvorivo interpretovať osvojené myšlienky a produkovať vlastné,
• naučiť sa správne, výstižne a v prípade potreby aj esteticky účinné vyjadrovať svoje myšlienky, postoje a názory ústne i písomnou formou,
• vedieť citovo vyváženým spôsobom akceptovať a hodnotiť ľudí, javy a udalosti okolo seba a využívať umenie ako ich znak alebo model sveta,
• udržiavať svoje ambície v rovnováhe so svojimi možnosťami, zdokonaliť sa v sebadiagnostike a sebahodnotení,
• využívať získané poznatky na tvorbu ideálov sveta, spoločnosti a ľudí, premieňať ich na projekty a s pomocou umenia a literatúry si budovať motivačné potenciály na ich uskutočňovanie.

     Prostredníctvom literárnej výchovy žiak:

• si osvojí základné literárnovedné pojmy a na výbere najvýznamnejších slovenských autorov a literárnych diel sa oboznámi s chronologickým modelom vývinu umenia a umeleckej literatúry a jeho súvislosťami s rozvojom umenia a literatúry v zahraničí,
• naučí sa citát umelecké literárne dielo s kritickým odstupom, nadhľadom, získa schopnosť spojiť spontánnu analýzu diela s emocionálnym prežívaním textu,
• naučí sa chápať ideovú a umeleckú intencionalitu diela tým, že si uvedomí štylistickú a kompozičnú organizáciu textu a ich príspevkov ku komplexnej estetickej pôsobnosti diela, osvojí si zručnosť používať pri následnej analýze a hodnotení umeleckého diela poznatky z teórie a dejín literatúry,
• naučí sa používať metódy analýzy a interpretácie básnických, prozaických a dramatických diel tak, aby sa emocionálny zážitok pri následnej analýze nestrácal, ale skôr prehĺbil, aby sa neporušila umelecká celistvosť diela, t.j. aby žiak pri rozbore a interpretácii nerozbíjal umelecké dielo na disparátne fragmenty, ale chápal ich systémovú celistvosť a celostnú umeleckú pôsobnosť,
• naučí sa chápať literárne dielo ako znak a vidieť ho ako štylizovaný model skutočnosti, v ktorom sa okrem súdobej reality odráža aj celý autorský subjekt, jeho myslenie, emocionalita a kultúrna príslušnosť.