Osemročné štúdium

     Jadrom vyučovania je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a zovšeobecnené poznatky o systéme jazyka (lexikológia, gramatika, pravopis, spisovná výslovnosť a pravopis), preto sú jazykové tematické celky v 5.-8. ročníku funkčne priradené k slohovým tematickým celkom. Jazykové vyučovanie má v porovnaní s ostatnými vyučovacími predmetmi tú osobitosť a náročnosť, že osvojenie si každého poznatku musí byť preukázané nielen zručnosťou, ale aj návykom v rečových činnostiach. Preto sa obsah každého tematického celku člení na dve časti: vedomosti (1.1), zručnosti, činnosti (1.2).

      Výber a štruktúra obsahu je postavená na vzťahu slohový postup - funkčný jazykový štýl - komunikatívna situácia. Začína sa najjednoduchším, t.j. informačným slohovým postupom v hovorovom, administratívnom a publicistickom štýle, pokračuje rozprávacím a opisným slohovým postupom v hovorovom (ústna forma), publicistickom a náučnom (odbornom) štýle a vyvrcholí výkladovým slohovým postupom v náučnom štýle. Rečnícky prejav a umelecké rozprávanie (pokus o poviedku) je funkčným zrhnutím a zavŕšením tak vo vzťahu k jazykovému vyučovaniu a praxi, ako aj k literárnemu vyučovaniu, k ústnemu a písomnému výcviku.

     Priradenie jednotlivých rovín jazykového systému tiež sleduje postup od jednoduchého k zložitejšiemu; v podstate zodpovedá tomu, ako dieťa spoznáva svet: najprv pomenúva veci a javy (slovná zásoba), potom postupne spája slová do stále zložitejších vetných štruktúr a celkov - textov, zamýšľa sa nad týmito postup-mi a odôvodňuje ich (gramatika, pravopis, zvuková stránka jazyka).

      Do štruktúry obsahu patria klasifikované kontrolné slohové práce, ktoré majú vyčlenené osobitné vyučovacie hodiny na napísanie a na opravu a klasifikované kontrolné diktáty, ktoré sú súčasťou bežných hodín. Kontrolné slohové práce odporúčame písať najviac štyri a najmenej dve za školský rok (podobne kontrolné diktáty); t.j. v nižších ročníkoch väčší počet, vo vyšších ročníkoch menší počet prác. Čas na napísanie školskej slohovej práce odporúčame dve hodiny, z čoho druhá hodina je zameraná na úpravu konceptu, prácu s jazykovými príručkami a úhľadné, estetické prepísanie práce. Oprave slohovej práce odporúčame venovať tiež dve hodiny, aby bolo možné uplatniť individuálny prístup k žiakom. Kontrolná slohová práca môže byť aj domáca, najmä ak sa pri nej pracuje s doplnkovou literatúrou, napríklad referát (správa), výklad, projekt.

      Učiteľ, prirodzene, využíva aj cvičné slohové práce, diktáty a jazykové cvičenia, ktoré klasifikuje výberovo (nie každého žiaka). Ako cvičný diktát odporúčame text s nahromadením pravopisných a gramatických javov (napr. povyberaných zo slohových prác alebo záznamových zošitov), no kontrolný diktát by mali tvoriť bežné texty z literatúry, učebníc, novín a časopisov.

     Obsah a štruktúra tematických celkov (ďalej TC) sleduje komunikatívnu koncepciu vyučovania, ale aj pochopenie jazykového systému. V 1.-4. ročníku sú TC rozčlenené na jazyk a sloh, pričom slohová časť má medzizložkové a praktické zacielenie, obsahuje ústne a písomné cvičenia v spojení s jazykovou, prípadne aj s literárnou zložkou predmetu. Sú zdôraznené najmä činnosti doteraz málo rozvíjané.

      V 1.-4. ročníku sa venuje viacej hodín spisovnej výslovnosti v jednote s pravopisom a gramatike, v 5.-8. ročníku dominuje sloh, komunikácia a rečnícky výcvik. Jazykové témy majú systematizujúcu a prehlbujúcu funkciu.

      Pre 1. - 4. ročník je naznačený spôsob (možnosti) výberu z obsahu TC v jednotlivých ročníkoch, pre 5. - 8. ročník sú uvedené len názvy TC.

      Rozpis hodín pri jednotlivých TC je orientačný (učiteľ si ho môže upraviť do celkového ročníkového počtu), ale naznačuje komunikatívne zacielenie vyučovania, t.j. potrebu venovať viac času praktickej rečovej činnosti ako reprodukcii poznatkov. Z obsahu TC sa v 1.- 4. ročníku vyberá najmä z druhej, praktickej časti (1.2, 2.2, 3.2 atď.).

      Poradie TC si učiteľ tiež môže upraviť aj medzi ročníkmi, najmä ak mu to umožňujú učebnice koncipované tematicky. Táto úprava sa vykoná po dohode v predmetovej komisii a so súhlasom riaditeľa školy.

     Obsah každého tematického celku sa člení na dve časti: prvá časť je štruktúrovaná a formulovaná z hľadiska vedomostí (1.1), druhá časť z hľadiska činností, zručností (1.2). Rozširujúce a prehlbujúce učivo je vyčlenené hranatými zátvorkami.

1. Úvod do metód štúdia. Interpretácia textu.
1.1 Jazyk ako prostriedok poznávania, informácie. Technika a metódy racionálneho štúdia. Metóda orientácie v texte, v odbornej knihe: monografia, zborník, slovníky, encyklopédie. Druhy čítania. Získavanie a spracovanie informácií rozličnými formami záznamu: výťah (koncept), osnova, kľúčové slová, tézy. Kartotéka, výpisky (excerpty). Normatívna citácia a bibliografia. Systém a funkcia knižníc a informačných stredísk.
1.2 Pravidelné spracúvanie výťahu alebo osnovy z textu učebníc slovenského jazyka a iných predmetov alebo z vypočutého textu. Niekoľko výpiskov (10-15) z rozličných odborov ako základ vlastnej kartotéky. [Pravidelné záznamy z vysielania rozhlasovej jazykovej poradne alebo z jazykových rubrík tlače; ústne referovanie o týchto záznamoch. Výpisky zo životopisu tvorivej osobnosti. Exkurzia v mestskej knižnici]. Výrazné čítanie a prednes. Nácvik rozličných druhov čítania.

2. Všeobecné poznatky o slohu
2.1 Štýl (sloh), štylistika. Štýlotvorné činitele. Funkčné (objektívne) jazykové štýly a štýlové rozvrstvenie jazykových prostriedkov. Spisovné a nespisovné vyjadrovanie. Hovorový štýl. Rozdiel medzi ústnym a písaným prejavom. Slohové postupy a slohové útvary, žánre; ich vzájomné väzby (hybridnosť).
2.2 Štýlotvorný proces: invencia, kompozícia, štylizácia. Kompozičné cvičenia: osnova, koncept, úprava konceptu (odseky), čistopis. Ústne rozprávanie príbehu zo života, scény z umeleckého diela atď. Súkromný list s funkciami: informovať, presvedčiť, citovo zapôsobiť. Výrazné čítanie a prednes textov z rozličných jazykových štýlov.

3. Lexikológia - náuka o slove a slovnej zásobe
3.1 Slovo ako pojem a pomenovanie. Slovo v texte. Bohatstvo slovnej zásoby jazyka, významové vzťahy medzi slovami, štýlová diferenciácia slov (štýlové vrstvy). Frazeológia v slovnej zásobe. Prevzaté slová, ich používanie, výslovnosť skloňovanie a pravopis. 3.2 Lexikálne, frazeologické, pravopisno-ortoepické cvičenia. Práca s rozličnými druhmi slovníkov.

4. Tvorenie slov
4.1 Typy tvorenia slov z hľadiska produktívnosti. Významové okruhy zo slovotvorného hľadiska. Morfematická stavba slova. Zložené slová a umelo utvorené slová, skratky a skratkové slová. Kritériá vhodnosti nových slov. Univerbizácia a multiverbizácia zo štylistického hľadiska.
4.2 Slovníkové cvičenia. Pravopis a výslovnosť spoluhláskových skupín.

5. Informácia a komunikácia v hovorovom a administratívnom štýle
5.1 Základné znaky informačných útvarov administratívneho štýlu. Spoločenský význam dotazníka, ankety a testu. Komunikácia ako výmena informácií. Komunikatívne činitele, rečová etiketa.
5.2 Pohotové získavanie informácií z rozličných zdrojov (cestovný poriadok, telefónny zoznam atď.). Presné vypĺňanie formulárov. Pohotová, vhodná štylizácia krátkych informačných útvarov podľa naznačenej komunikatívnej situácie ústne a písomne, telefonicky i v priamych dialógoch, napr. úradný list, ospravedlnenie, vyjadrenie sústrasti, blahoželanie, výzva; na nástenné noviny alebo do vysielania školského rozhlasu atď. Nahrávanie prejavov žiakov na magnetofón a ich hodnotenie.

6. Jazyk v pracovnej komunikácii
6.1 Štruktúra pracovnej porady a schôdze, jej vedenie. Správa o činnosti, zápisnica (zápis). Diskusia, diskusný príspevok. (Kontrolná slohová práca).
6.2 Model porady s vedúcim (predsedom) a zapisovateľom. Kolektívny výber faktov a individuálne spracovanie správy o činnosti a zápisnice. Rozličné spôsoby uvedenia diskusného príspevku. Výrazný prednes správy a diskusného príspevku.

7. Opisný slohový postup. Opis a charakteristika
7.1 Vzťah medzi opisom a charakteristikou. Druhy opisu: praktický (jednoduchý); odborný, umelecký; statický, dynamický, opis s dejovým rámcom, porovnávací opis. Administratívna a literárna charakteristika osnovy, životopis (kontrolná práca).
7.2 Vzťah medzi pozorovaním a opisom, vedecké pozorovanie a jeho spracovanie. Individuálne alebo kolektívne spracovanie dlhodobejšieho pozorovania medziľudských vzťahov; hypotéza - predpoklad, priebeh pozorovania, zhodnotenie a záver (napríklad koľko mladých ľudí uvoľnilo v dopravnom prostriedku miesto starším v priebehu týždňa). Diskusia: vlastnosti tvorivej osobnosti, vzor v živote mladého človeka (kontrolná práca). Rečnícke cvičenie: opis s fantáziou niektorého predmetu v triede, v najbližšom okolí a pod.

8. Tvaroslovie
8.1 Princípy triedenia slov na slovné druhy. Plnovýznamové a neplnovýznamové, ohybné a neohybné slová, ich funkcia vo vete a v texte. Konverzia slovných druhov. Gramatické kategórie a tvary mien a slovies, ich funkcia a štylistické využitie. Vývinové tendencie v tvaroslovnom systéme, tvaroslovné varianty.
8.2 Slovníkové, gramatické a pravopisné cvičenia.

9. Skladba
9.1 Hlavné princípy gramatickej, významovej, modálnej a zvukovej alebo grafickej stavby jednoduchej vety a súvetia. Základné syntaktické jednotky (konštrukcie). Vetné členy a sklady. Výstavba textu, nadvetné útvary: odsek, kapitola. Slovosled a vetosled. Modifikácia vetnej stavby (vytýčený vetný člen, elipsa a i.).
9.2 Štylistické využitie dvojčlenných a jednočlenných viet a polovetných konštrukcií. Transformácia viet.

10. Publicistický štýl a jeho žánre
10.1 Funkcia, obsah a formy publicistiky; spoločné a odlišné črty novinárskej, rozhlasovej a televíznej publicistiky. Vzťah publicistického štýlu k ostatným funkčným štýlom. Klasifikácia (druhy) publicistických žánrov, ich dynamickosť, hybridnosť. Funkcia typografickej úpravy titulkov a textov (stĺpcov). Pútavosť titulkov. Rozličné formy publicistickej kritiky (kritika, fejtón, glosa atď.) a jej spoločenský význam.
10.2 Hodnotenie (porovnávanie) ukážok jednotlivých žánrov na základe konkrétnych výtlačkov novín a časopisov. Kompozičné a štylistické prepracovanie jednoduchej správy na rozšírenú a pod. Písomné vy-pracovanie kritiky alebo iného beletristického žánru (kontrolná práca); otázky pre interview. Vydanie nástenných novín, časopisu alebo rozhlasového vysielania s vlastnými publicistickými útvarmi. Ústny prednes kritického diskusného príspevku, interview (vo dvojici) a reportáže.

11. Náučný (odborný) štýl
11.1 Charakteristické črty náučného štýlu: odbornosť, pojmovosť, jednoznačnosť, názornosť. Lexikálne a morfologicko-syntaktické jazykové prostriedky. Slohové útvary náučného štýlu (spájanie opisných a výkla-dových prvkov): odborný opis, referát; recenzia, odborný posudok; výklad (prednáška), štúdia, dizertácia. Osobitosti populárno-náučného štýlu.
11.2 Zostavovanie krátkych terminologických slovníčkov, slovníčkov spisovných a nespisovných výrazov (slangov). Porovnávanie štýlu rozličných učebníc.

12. Výkladový slohový postup. Výklad
12.1 Podstata výkladového slohového postupu a útvaru z vecnej stránky (obsahu): objasňovanie vnútorných, kauzálnych vzťahov; z kompozičnej stránky: prehľadnosť; indukcia, dedukcia a ďalšie postupy logického myslenia; zo štylizačnej stránky: vysoká koncentrovanosť viet, zložené súvetia, bohatá interpunkcia. Práca stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ).
12.2 Porovnávanie výkladových textov učebníc. Vypracovanie projektu práce stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) na základe štúdia odbornej literatúry a vlastnej skúsenosti alebo pozorovania (pozri 7.2), prípadne pokusu, napr. aj spracovanie maturitnej témy. Využitie všetkých typov textu (formalizované texty); resumé (zhrnutie) preložiť aj do cudzieho jazyka (kontrolná domáca práca). Využitie záznamov z vlastnej kartotéky, rešerše z knižníc a pod. Normatívna citácia a bibliografia.

13. Výkladový slohový postup. Úvaha
13.1 Úvaha ako útvar výkladového slohového postupu so subjektívnym hodnotením. Široký okruh námetov na úvahu: aktuálne spoločenské otázky, filozofické otázky, umelecká literatúra (citáty), frazeologizmy, aforizmy. Využitie motta. Uplatnenie prostriedkov umeleckého a náučného štýlu v eseji.
13.2 Štylizačné a textové cvičenia (úprava nelogických štylizácií). Vypracovanie úvahy na základe výpiskov citátov (kontrolná práca).

14. Zvuková a grafická stránka jazykaBR<> 14.1 Vzťah zvukovej a grafickej stránky jazyka: hláska, fonéma a graféma. Hlavné zásady spisovnej výslovnosti: rytmické krátenie, znelostná asimilácia, výslovnosť spoluhláskových skupín, výslovnosť de, te, ne, le, di, ti, ni, li v domácich a cudzích slovách. Hlavné zásady slovenského pravopisu (najmä so zreteľom na zvukovú stránku jazyka). Zvuková stránka jazykových prejavov: intonácia, melódia, vetný prízvuk, dôraz, pauzy.
14.2 Cvičenia na praktické využitie zvukových prostriedkov jazyka (ako príprava na rečnícky prejav v nasledujúcom tematickom celku). Upevňovanie zručnosti v práci s normatívnou pravopisnou a ortoepickou príručkou (Pravidlá slovenského pravopisu, Pravidlá spisovnej slovenskej výslovnosti).

15. Základy rétoriky. Rečnícky výcvik
15.1 Stručný prehľad o vývine rétoriky. Základné druhy rečníckych útvarov: náučné, agitačné, príležitostné. Predpoklady úspešného rečníckeho prejavu: zbieranie materiálu, výpisky; triedenie materiálu, kompozícia a štylizácia vzhľadom na funkciu prejavu, na poslucháča a na prednes spamäti; prednes ako rovnocenná zložka obsahu.
15.2 Skupinová a individuálna, školská i domáca práca s magnetofónom pri nácviku prednesu prejavu. Písomná príprava prejavu len vo forme osnovy a výpiskov (citátov). Prednes trojminútových prejavov podľa určených kritérií (klasifikovaná kontrolná práca). Súťaž v prednese nepripravených prejavov.

16. Rozprávanie ako útvar umeleckého štýlu
16.1 Zhrnutie poznatkov o rozprávaní zo základnej školy a z literárnej zložky. Využívanie rozličných slohových postupov a útvarov a štylistických prostriedkov v rozprávaní: opis, úvaha, charakteristika, dialóg, vnútorná reč postáv a pod. Kompozičné a jazykové prostriedky dynamického, pútavého rozprávania.
16.2 Dopĺňanie rozprávania o opisné a úvahové prvky, dialógy, vnútornú reč postáv, zvyšovanie napätia krátkymi a nedokončenými vetami. Hľadanie námetov (konfliktov) v udalostiach všedného dňa: prepracovanie stručnej správy z tlače na umelecké rozprávanie atď.

17. Všeobecné poznatky o jazyku a systematizácia učiva
17.1 Jazyk ako znakový systém (17.2 Pojem a slovo, 3. tematický celok). Vznik jazyka. Jazykové funkcie. Prirodzený jazyk a plánové (umelé) jazyky. Jazyk a spoločnosť. Vývin jazyka. Jazykové rodiny. Slovanské jazyky. Národný jazyk a jeho vývin. Vznik a vývin slovenčiny. Členenie slovenského jazyka (17.2 Vrstvy slovnej zásoby, 3. tematický celok). Vývinové tendencie súčasnej slovenčiny (17.2 Slovná zásoba, Tvaroslovie, 3.a 8. tematický celok). Norma a kodifikácia. Jazyková kultúra. Vzťah spoločnosti k jazyku. Jazykoveda a jej disciplíny (17.2 tematické celky 4, 8, 9, 14, 2). Krátky prehľad vývinu našej jazykovedy.

     Gymnázium s osemročným štúdiom nemôže byť len priradením štyroch ročníkov ZŠ a gymnázia. Pri preberaní uvedeného štvorročného cyklu na nižšom stupni (1.-4. ročník) predpokladáme väčší rozhodovací priestor pre učiteľa. Vyberie si z obsahu tematických celkov menej náročné učivo, alebo ho interpretuje žiakom jednoduchším spôsobom v porovnaní s vyšším stupňom (5.-8. ročník). Mala by sa však, podľa možnosti, zachovať celistvosť tematického celku, aby mali žiaci na každom stupni istý ucelený systém. V našom predmete (na rozdiel od ostatných) ťažko možno niektoré učivo vynechať, pretože všetky poznatky žiak potrebuje, aby mohol dosiahnuť požadovanú úroveň rečových zručností - ich rozvíjanie je ťažiskom každej vyučovacej hodiny.

     Ak chceme, aby sa žiak skutočne naučil samostatne študovať, treba ho to sústavne učiť od 1. ročníka a vo všetkých vyučovacích predmetoch. Od 3. ročníka sa predpokladá systematické zvyšovanie kvantity a kvality samostatnej práce žiaka s učebnicou a doplnkovou literatúrou, aby sa vyučovacie hodiny mohli venovať interpretácii textu, diskusii, vlastnej tvorbe a rečníckemu prejavu. Efektívna je školská i domáca práca s magnetofónom v každom ročníku.

     Keďže sa v gymnáziu s 8-ročným štúdiom predpokladajú výberoví žiaci, je možné presunúť niektoré učivo z 5. ročníka do 4. ročníka. V niektorých gymnáziách už s úspechom odučili vo 4.ročníku jazykové a slohové témy z 5. ročníka, napr. Úvod do metód štúdia a v druhom polroku 4. ročníka starovekú literatúru (mytoló-giu) z 5. ročníka.

     Upevňovanie a systematizáciu vedomostí odporúčame uskutočňovať (od 3. ročníka) formou seminára: vybraný žiak alebo skupina žiakov sama vedie hodinu podľa vopred naznačených problémov, učiteľ je len poradcom.

     Komunikatívnej koncepcii vyučovania slovenského jazyka vyhovujú učebnice pre gymnáziá so 4-ročným štúdiom, pripravujú sa (po konkurznom konaní) nové učebnice pre prímu až kvartu: jedna prehľadná učebnica jazyka a slohu a sobitné tematické cvičebnice (podľa tematických celkov učebných osnov).

     Vyučovanie slovenského jazyka v gymnáziu môže výrazne prispieť k rozvíjaniu osobnosti žiaka

     v oblasti logického a kritického myslenia
- k pochopeniu vzťahu medzi jazykom a myslením, jeho znakového charakteru, vzťahu medzi vývinom spoločnosti a vývinom jazyka poznávaním a uvedomeným využívaním jeho výrazovej bohatosti,
- k výstižnému, presvedčivému a gramaticky správnemu vyjadrovaniu, argumentovaniu vlastných názorov a postojov prostredníctvom systému logickomyšlienkových a tvorivých činností v oblasti občianskej, vlasteneckej a humanistickej výchovy
- k prehlbovaniu vlastenectva poznávaním výrazového bohatstva národného jazyka, jeho spätosti s dejinami národa v boji za národnú samostatnosť, t.j. k rešpektovaniu všetkých národných jazykov,
- k rozvíjaniu občianskej a odbornej (profesijnej) kompetentnosti, aktivity a tvorivosti metódami a formami práce, ktoré pripravujú na verejnú a riadiacu činnosť (plánovanie práce a jeho kontrola, diskusia, argumen-tácia, agitácia a praktická rétorika); obsahom textov a úloh v učebnici, sledovaním dennej tlače a primeraných odborných periodík, tvorbou školského časopisu, rozhlasových relácií, súťažami atď.,
- k permanentnému sebavzdelávaniu a sebavýchove v intenciách ideálu humanizmu a demokracie vo vzťa-hu k osobnosti sústavnou aplikáciou racionálnych študijných a diskusných metód,
- k rešpektovaniu názorov a práce iných sústavnou aplikáciou metód a foriem skupinovej (tímovej) práce na vyučovacích hodinách aj mimo nich,
- k rozvíjaniu tvorivých schopností sústavnou aplikáciou problémových a tvorivých úloh, ale aj ich motivu-júcim hodnotením a klasifikáciou,
- k humanizmu, mravnému spôsobu života v rodine, v škole, na pracovisku, ku kultúre správania i k práv-nemu vedomiu sústavným rozvíjaním kultúry jazykového prejavu a etiky vo vyjadrovaní; rozvíjaním schopnosti chápať a presne vyjadriť významy pojmov hodnotiacich morálne vlastnosti človeka; metódami argumentácie; rešpektovaním partnera komunikácie, tematikou slohových prác, obsahom textov a úloh v učebnici jazyka a literatúry, v oblasti pracovnej aktivity, organizácie práce, tvorivosti a zodpovednosti
- k permanentnému sebavzdelávaniu a plánovaniu práce, návykom pracovnej disciplíny sústavnou apliká-ciou metód samostatnej študijnej práce (konspektovanie textu, vedenie kartotéky, diára, denníka- príp. aj pomocou počítača) na vyučovacích hodinách a doma,
- k zodpovednému vzťahu k vlastnej práci systematickým zvyšovaním požiadaviek na kultúru a estetiku svojho písaného a hovoreného prejavu, pozitívnym ovplyvňovaním svojho okolia, k návyku šetrného zaobchádzania s pomôckami, t.j. aj k úcte k práci iných,
- k získaniu pracovných zručností a návykov vyšším podielom riešenia tvorivých, problémových úloh (v porovnaní s reprodukovaním poznatkov) na vyučovacej hodine a doma,

     v oblasti estetickej výchovy
- k rozvoju estetického vnímania rozborom a hodnotením jazyka beletristických a publicistických textov (v učebnici a v literárnej čítanke) i žiackych textov a vlastnou tvorbou (výberovým vypracovaním beletristických a umeleckých textov, riešením úloh vyžadujúcich umelecké aj hudobné alebo výtvarné stvárnenie témy a navodzujúcich citové prežívanie),
- k zvýšeniu estetickej stránky vlastných písomných a ústnych prejavov (a tým celkovej estetiky a kultúry osobnosti) prostredníctvom prehľadnej štruktúry učebnice a záznamov (konspektov) v zošitoch.

     v oblasti telesnej, zdravotnej a environmentálnej výchovy
- k vyššej zainteresovanosti o túto problematiku vypracovaním plánu dennej (týždennej, mesačnej a ročnej)práce a využitia voľného času s rešpektovaním rovnováhy duševného a telesného rozvoja a analýzou ideálu vzdelanej a humánnej, spravodlivej, duševne a telesne zdravej osobnosti, rozvíjaním úcty k vlastnej osobe (asertívne presadzovanie vlastného názoru) súčasne s úctou (snahou o pochopenie, empatiou) k partnerovi komunikácie.

Štvorročné štúdium

      Vyučovanie slovenského jazyka (SJ) spája s jazykovedou predovšetkým zameranie na komunikatívnu funkciu jazyka. Ďalej vychádza z príbuzných vedných disciplín (filozofie, psychológie, psycholingvistiky, pedagogiky, teórie informácie a komunikácie atd.). Jadrom vyučovania slovenského jazyka je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a komunikácie a o všeobecnejšie poznanie systému jazyka, preto sú jazykové témy funkčné zaradené k slohovým témam. Výber a štruktúra slohového učiva vychádza zo vzťahu slohový postup – funkčný jazykový štýl – komunikatívna situácia, aby si žiak uvedomil dynamickosť a hybridnosť slohových útvarov, t.j. výskyt rovnakých slohových útvarov v rozličných funkčných štýloch, ako aj výskyt niekoľkých slohových postupov v jednom útvare alebo existenciu rovnakého slohového postupu aj útvaru. Zdôrazňuje sa produktívna štylistika (tvorba), nie verbálna definícia.

      Začína sa najjednoduchším – informačným postupom, pokračuje opisným a výkladovým slohovým postupom a končí sa praktickou rétorikou a aplikáciou poznatkov o štýle umeleckej prózy v písomnom rozprávaní. Takto sa posilňuje vzostupnosť náročnosti učiva, jeho rozvíjacia a výchovná stránka, ale aj medzi predmetové a medzizložkové vzťahy (najmä s literárnou zložkou).

      Preberajú sa mnohé slohové útvary, ktoré sa už vyučovali v základnej škole, no princíp spojenia školy so životom si vyžaduje ich upevnenie a prehĺbenie o nové javy a osobné skúsenosti žiakov. Zreteľ na intelektuálnu úroveň žiaka zabezpečuje, že sa všetky postupy a útvary viac alebo menej známe zo základnej školy preberú s väčším dôrazom na samostatnú prácu žiaka (rozvoj zručnosti), na uplatnenie jeho osobnosti, vyjadrovanie vlastného názoru a rozvoj jeho individuálneho štýlu. Posilňuje sa rozvíjanie ústneho prejavu až k rétorike. V obsahu učiva jednotlivých ročníkov sa to konkretizuje tak, že druhú časť každej témy tvoria námety na ústne a písomné cvičenia, ktoré možno chápať ako konkretizáciu cieľa.

      Výber a štruktúra jazykového učiva umožňuje hlbšie poznať systém jazyka a jeho jednotlivé roviny, takže vedomosti žiakov budú odrážať všeobecnejšie zákonitosti jazyka. Takéto vedomosti majú väčšiu inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú prax ako ovládanie množstva jednotlivostí. Vedomosti sa tak stanú kľúčom na porozumenie jazykového diania v spoločnosti, účinným poradcom v jazykovej praxi a základom ďalšieho vzdelávania. Vo výbere a štruktúre učiva sa výrazne prejavuje zreteľ na rozvoj vyjadrovania žiakov ustavičným dôrazom na diferenciáciu jazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti a slohovej platnosti. Tento zreteľ sledujú aj štylizačné a textové cvičenia, ktoré sa organicky začleňujú do systému cvičení tam, kde to vyžaduje charakter učiva. Zreteľ na všestrannú výchovnosť sa uplatňuje v celom jazykovom vyučovaní, najmä vo všeobecných poznatkoch o jazyku, ktoré sú zavŕšením jazykového vzdelávania v strednej škole. Výber a štruktúra obsahu posilňuje učebný predmet tak vo vzťahu k základnej škole, ako aj vo vzťahu k ostatným učebným predmetom. Integruje ich najmä praktickým výcvikom metód samostatného štúdia (konspekt, excerpt) a výskumných metód (projekt), rozvíjaním pojmového a odborného (terminologického) vyjadrovania, logického a tvorivého myslenia.

      Obsah slohových prác žiakov súvisí s aktuálnymi problémami života našej spoločnosti a čerpá z oblastí ostatných učebných premetov, nemá však tieto predmety nahrádzať. Pocty hodín pre jednotlivé tematické celky sú orientačné, učiteľ si ich môže upraviť, naznačujú však, že väčšinu času treba venovať komunikatívnym činnostiam. Rozširujúce učivo (téma alebo celý tematický celok) je označené hranatými zátvorkami. Poradie tematických celkov si učiteľ môže upraviť aj medzi ročníkmi (umožňujú to dvojročníkové učebnice). Táto úprava sa vykoná po dohode v predmetovej komisii a so súhlasom riaditeľa školy.

      Klasifikované písomné práce
Klasifikované písomné práce sú trojaké: kontrolné slohové práce, cvičné slohové práce a diktáty.

1. Kontrolné slohové práce sa píšu v 1. – 3. ročníku dve za školský rok (jedna za polrok), jedna je školská, jedna je domáca (prípadne sú obidve školské). Na školskú prácu sú vymedzené štyri hodiny (dve na napísanie práce a dve na jej opravu), na domácu prácu sú určené iba dve hodiny na rozbor a opravu. Ak je maturitná písomná práca povinná, píšu sa vo 4. ročníku len cvičné práce (1 – 2), kontrolná práca v 1. polroku je ústna – prednáška alebo prejav. Kontrolná práca je všestrannou jazykovou skúškou, pričom sa dbá i na jej úpravu. Pri vypracovaní môžu žiaci používať normatívnu pravopisnú príručku a normatívny slovník. Klasifikuje sa jednou známkou, ktorá celkove zhodnotí vecnú, kompozičnú, štylizačnú, gramatickú a pravopisnú stránku práce. Odchylná kvalita niektorej stránky sa môže vyjadriť slovnou poznámkou. Na rozbor a opravu sa venujú dve hodiny a využijú sa na individuálnu prácu so žiakmi, prípadne na precvičovanie javov, ktoré si podľa výsledkov zasluhujú pozornosť.

2. Cvičené slohové práce sú a) všetky slohové útvary v danom ročníku, t.j. aj také, ktoré budú uložené ako kontrolná slohová práca, najmä však praktické administratívne útvary, b) výberové slohové útvary, ktoré vyhovujú individuálnym záujmom žiakov a rozvíjajú ich osobitné slohové schopnosti a zručnosti. Učiteľ nemusí všetky cvičné práce klasifikovať každému žiakovi (výberová klasifikácia). Prihliada sa predovšetkým na kompozičnú a štylizačnú stránku práce. Cvičná písomná práca sa zväčša vypracuje v škole, doma sa prípadne dokončí, môže však byt aj domáca (podľa problematiky).

3. Diktáty sa píšu v prvom až tretom ročníku jeden za polrok a všetky sa klasifikujú. Text sa vyberá podľa potreby a podľa vyspelosti žiakov (100 – 120 slov). Ide zvyčajné o komunikatívne frekventované javy, napr. texty z tlače (nie o hromadenie pravopisných javov). Preberanie javov, v ktorých žiaci robia chyby, sa postupne zaradí do jednotlivých vyučovacích hodín jazyka, zväčša však ako samostatná domáca práca s pravopisnou príručkou a prehľadnou gramatikou. Písanie, rozbor a hodnotenie cvičných slohových prác a diktátov je súčasťou bežných vyučovacích hodín.

     1 ÚVOD DO METÓD ŠTÚDIA

     1.1 Pojem informácia. Jazyk ako nástroj informácie. Informácie a vedecko-technický pokrok. Rozvíjanie vlastnej osobnosti, permanentné sebavzdelávanie ako jedna zo základných požiadaviek vyspelej spoločnosti. Technika a metódy racionálneho štúdia. Metóda orientácie v texte (v odbornej literatúre a tlači) a jeho rýchleho čítania. Práca so slovníkmi a encyklopédiami. Poučenie o systéme a funkcii knižníc. Získavanie informácií v odbornej literatúre. Spracovanie informácií rozličnými formami záznamu: výťah (konspekt), osnova, tézy, výpisky (excerpty). Práca s kartotékou. Normatívna citácia a bibliografia. Plánovanie práce a kontrola plánu.

     1.2 Pravidelné záznamy z vysielania rozhlasovej jazykovej poradne a z jazykových rubrík dennej a týždennej tlače. Ústne referovanie o týchto záznamoch. Niekoľko výpiskov (10-15) z rozličných odborov ako základ vlastnej kartotéky. [Výpisky alebo záznam z beletristického spracovania životopisu tvorivej osobnosti z oblasti vedy, techniky, umenia alebo športu]ą. Výťah, tézy, osnova z odborného textu učebníc iných predmetov. [Exkurzia v mestskej knižnici – spojená s literárnou zložkou].

     2 VŠEOBECNÉ POZNATKY O SLOHU

     2.1 Štýl (sloh), štylistika. Štýlotvorná situácia a štýlotvorné činitele. Funkčné štýly a štylistické rozvrstvenie jazykových prostriedkov. Spisovné a nespisovné vyjadrovanie. Rozdiel medzi ústnym a písomným prejavom. Slohové postupy a slohové útvary, ich vzájomné väzby (hybridnosť).

     2.2 Štýlotvorný proces: výber faktov (invencia), kompozícia, štylizácia. Kompozičné cvičenia: osnova, koncept, úprava konceptu (odseky), čistopis. Súkromný list s ohľadom na funkciu (ciel) listu a adresáta: informovať, presvedčiť alebo citovo zapôsobiť. Ústne rozprávanie príbehu zo života, scény z umeleckého diela (hodnotenie aj podľa magnetofónového záznamu).

     3 LEXIKOLÓGIA – NÁUKA O SLOVE

     3.1 Významové vzťahy medzi slovami. Slovo v texte. Slovo ako pojem a pomenovanie. Jednoslovné a viacslovné pomenovania. Slovná zásoba, jej bohatstvo, najmä slová významovo blízke (synonymá), štýlová diferenciácia (z hľadiska spisovnosti, frekvencie, dobového výskytu a expresivity). Viacvýznamové slová: metafora, metonymia. Zmeny v slovnej zásobe v súvislosti s vývinom spoločnosti. Prevzaté slová, ich používanie a výslovnosť. Poučenie o rozličných typoch slovníkov ( výkladovom, ortoepickom, frekvenčnom, retrográdnom, synonymickom, frazeologickom, o slovníkoch cudzích slov) a o ich praktickom používaní.

     3.2 Lexikálne, frazeologické, slovníkové, pravopisno-ortoepické cvičenia.

     4 TVORENIE SLOV

     4.1 Typy tvorenia slov z hľadiska produktívnosti; významové okruhy zo slovotvorného hľadiska. Odvodené slová. Morfematická stavba slova. Zložené slová. Skratky a skratkové slová. Kritériá vhodnosti nových slov. Univerbizácia a multiverbizácia (zo štylistického hľadiska).

     4.2 Slovníkové a pravopisné cvičenia (i, y v koreni a predponách domácich a cudzích slov, alternácie hlások atd.).

     5 INFORMÁCIA A KOMUNIKÁCIA – ADMINISTRATÍVNY A HOVOROVÝ ŠTÝL

     5.1 Základné znaky informačných slohových útvarov administratívneho štýlu: vecnosť, stručnosť, neutrálnosť jazykových prostriedkov. Spoločenský význam dotazníka, ankety a testu. Komunikácia ako výmena informácií. Ovplyvňovanie partnera v komunikácii.

     5.2 Získavanie informácií v telefónnom zozname a v cestovnom poriadku. Presné vypĺňanie formulárov. Pohotová štylizácia krátkych informačných útvarov podľa naznačených komunikatívnych situácií, ústne (telefonicky i v priamych dialógoch): telegram, objednávka, pozvanie, oznámenie, hlásenie o splnení úlohy, požiadanie o informáciu, ospravedlnenie, odmietnutie, predstavovanie, privítanie hostí, vyjadrenie sústrasti atd. Písomné spracovanie niektorých útvarov so zreteľom na konkrétneho adresáta, napr. s osobitnou grafickou úpravou na nástenné noviny a pod.

     6 JAZYK V PRACOVNEJ KOMUNIKÁCII

     6.1 Štruktúra pracovnej porady (schôdze) a jej vedenie. Vecné a výstižné jazykové formulácie ako jedna zo základných požiadaviek efektívneho vedenia schôdze. Funkcia správy o činnosti a zápisnice (administratívne, informačné útvary). Diskusia ako efektívna metóda riešenia problémov a výmeny názorov. Ciel, obsah a forma diskusného príspevku a zápisnice (konkrétnosť a kontrolovateľnosť uznesení). Zápisnica, zápis (záznam), protokol.

     6.2 Model schôdze s vedúcim (predsedom) a zapisovateľom utvorený na vyučovacej hodine. Kolektívny výber faktov a individuálne vypracovanie správy o činnosti a zápisnice. Výrazný prednes správy o činnosti. Rozličné spôsoby vhodného uvedenia diskusného príspevku a odstraňovanie parazitných vsuviek. Prednes niekoľkých diskusných príspevkov. Kolektívne vypracovanie vyhlásenia, programu, plánu, záväzku. Hodnotenie zvukovej a výslovnostnej stránky ústnych prejavov (magnetofónový záznam).

     7 KONTROLNÉ SLOHOVÉ PRÁCE - PÍSOMNÉ

     7.1 Súkromný list.

     7.2 Informácia (referát) o systéme knižníc v meste, v okrese; o správnej štruktúre mesta, o systéme názvov ulíc, o štruktúre spoločenských organizácií, o systéme vyučovania v škole, o jazykových príspevkoch v rozhlase, tlači a televízii (za týždeň až za mesiac).
Správa o činnosti triedy, záujmového krúžku, správa o kultúrnom, športovom a inom podujatí.
Cvičné slohové práce
Zápisnica zo schôdze. Vyhlásenie (program, plán práce).
Diskusný príspevok. Osnova referátu. Úradný list.
Kontrolné diktáty: v každom polroku jeden.

     8 UPEVNENIE A PREHĹBENIE VEDOMOSTÍ (pozri kap. PROCES)
Ústne (rečníčke, výslovnostné, intonačné, dychové) písomné, gramatické a pravopisné cvičenia.

     1 OPIS A CHARAKTERISTIKA

     1.1 Pozorovanie a opis. Funkcia opisu ako rozhodujúci činiteľ pri jeho štylizácii a kompozícii; praktický (jednoduchý), odborný a náladový (umelecký opis); statický a dynamický opis, priama a nepriama charakteristika osoby, opis s dejovým rámcom; opis predmetu, miesta, činnosti, porovnávací opis a charakteristika. Diferencované používanie neutrálnych a expresívnych slov, termínov a profesionálneho slangu. Umelecká a administratívna charakteristika osoby (osobný posudok). Objektívnosť, pravdivosť a vecnosť obsahu, ustálenosť kompozície a formy osobného posudku, životopisu a žiadosti z hľadiska ich administratívnej funkcie.

     1.2 Cvičenia v opisovaní na základe bežného vnímania a na základe intelektuálneho pozorovania. Dlhodobejšie pozorovanie a vedenie záznamov z oblasti odborných záujmov žiaka alebo medziľudských vzťahov (napr. ochrana a zveľaďovanie životného prostredia) ako príprava na vypracovanie odborného referátu alebo prednášky v 3. a 4. ročníku. Výber najvýstižnejšieho pomenovania (zo synonymických radov) vlastností človeka, premena priamej charakteristiky na nepriamu a opačné atd. Rečníčke cvičenia: Základné vlastnosti tvorivej osobnosti, vzor v živote mladého človeka (diskusia aj s využitím výpiskov). Opis (5 – 10 viet) niektorého predmetu v triede a v najbližšom okolí s prvkami tvorivej fantázie (nové možnosti použitia predmetu, návrhy na zmeny a pod.).

     2 TVAROSLOVIE

     2.1 Princípy triedenia slov na slovné druhy. Plnovýznamové a neplnovýznamové slová. Konverzia slovných druhov. Gramatické kategórie mien a slovies, ich funkcia a štylistické využitie. Vývinové tendencie v tvaroslovnom systéme súčasnej slovenčiny. Tvaroslovné varianty ako prejav dynamiky normy aj ako prostriedok štylistickej diferenciácie.

     2.2 Slovníkové a pravopisné cvičenia. Individuálna práca s normatívnou gramatickou a pravopisnou príručkou.

     3 SKLADBA

     3.1 Hlavné princípy gramatickej, významovej, modálnej a zvukovej stavby jednoduchej vety a súvetia. Základné syntaktické jednotky (konštrukcie). Výstavba jazykového prejavu (textu); nad vetné útvary – odsek, kapitola. Slovosled a veto sled. Odraz uvedených princípov a vzťahov v grafickej podobe vety a textu.

     3.2 Štylistické využitie dvojčelnných a jednočlenných viet. Uvoľnená a kondenzovaná stavba vety a jej štylistické využívanie, polo vetné konštrukcie. Transformácia jednotlivých typov viet a ich slohová platnosť. Upevnenie a systematizácia poznatkov z 2.a 3. témy.

     4 PUBLICISTICKÝ ŠTÝL A JEHO ŽÁNRE

     4.1 Funkcia, obsah a formy publicistiky. Spoločné a špecifické črty novinárskej, rozhlasovej a televíznej publicistiky. Prispievatelia z radov občanov. Vzťah publicistického štýlu k ostatným funkčným štýlom. Klasifikácia publicistických žánrov, ich dynamickosť (hybridnosť). Funkcia typografickej úpravy titulkov a textov (stĺpce). Pútavosť titulku. Správa (jednoduchá alebo rozšírená) ako najfrekventovanejší žáner. Rozličné formy publicistickej kritiky (kritika, fejtón, glosa atd.) a jej spoločenský význam. Porovnanie s odbornou kritikou (recenzia, posudok). Interview (rozhovor). Špecifickosť novinárskej, rozhlasovej a televíznej (filmovej) reportáže. Aktualizácia krátkych informačných publicistických útvarov z 1. ročníka.

     4.2 Hodnotenie ukážok jednotlivých žánrov z novín. Kompozičné a štylistické prepracovanie jednoduchej správy na rozšírenú a naopak. Porovnanie novinárskej, rozhlasovej a televíznej športovej reportáže. Písomné vypracovanie kritiky, fejtónu alebo iného beletristického útvaru, vypracovanie otázok pre interview. Zostavenie nástenných novín, triedneho časopisu alebo rozhlasového vysielania s vlastnými publicistickými útvarmi. Ústny prednes kritického diskusného príspevku, interview (vo dvojici) a reportáže.

     5 KONTROLNÉ SLOHOVÉ PRÁCE - PÍSOMNÉ
Porovnávacia charakteristika (napr. literárnej postavy).
Vlastná charakteristika. Sebakritika.
Náladový (umelecký) opis.
Kritika. Fejtón (alebo iný beletristický publicistický útvar).
Cvičné slohové práce
Porovnávací opis. Opis pracovného postupu. Rozšírená správa. Kritika. Osobný posudok.
Životopis. Žiadosť. Beletristický publicistický útvar. Náladový (umelecký) opis.
Kontrolné diktáty: v každom polroku jeden.

     6 UPEVNENIE A PREHĹBENIE UČIVA FORMOU SEMINÁRA

     1 NÁUČNÝ ŠTÝL

     1.1 Charakteristické črty náučného štýlu: odbornosť, pojmovosť, vecnosť, názornosť. Jazykové prostriedky lexikálne: termín, pojem, ich výklad v texte, odborná terminológia, profesionalizmy, menné slovné druhy, neologizmy; morfologicko-syntaktické: menné konštrukcie, polo vetné konštrukcie, slovesný trpný rod, zložené súvetia, parentézy. Prehľad slohových útvarov náučného štýlu, ich presah do iných funkčných štýlov, spájanie opisných a výkladových prvkov: odborný opis, referát, anotácia, resumé, recenzia, odborný posudok; výklad, prednáška, štúdia, dizertácia. Osobitosti populárno-náučného štýlu.

     1.2 Vyhľadávanie príkladov jazykových prostriedkov náučného štýlu z rozličných učebníc. Zostavovanie krátkych slovníčkov spisovnej a nespisovnej slovenčiny (slang rozličných profesií a spoločenských vrstiev). Vypracovanie anotácie alebo resumé z niektorej učebnice. Vzťah slovenčiny a češtiny z hľadiska náučného štýlu. Preklad krátkych českých textov (najmä odborných a administratívnych) do slovenčiny.

     2 VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP - VÝKLAD

     2.1 Podstata výkladového slohového postupu z vecnej stránky: vecná správnosť, zhoda s vedeckým poznaním; objasňovanie vnútorných kauzálnych vzťahov (príčina a účinok, následok, podmienka, účel; dôvod, dôsledok); dokazovanie. Výklad ako slohový útvar. Využívanie odbornej literatúry a informatiky pri tvorbe výkladu (aktualizácia z 1. ročníka). Druhy výkladových textov. Kompozičná prehľadnosť (spájanie výkladových postupov s opisnými), logicko-myšlienkové činnosti: komparácia, analógia, analýza a syntéza; indukcia, generalizácia, dedukcia, konkretizácia, argumentácia, citovanie alebo parafrázovanie, dokazovanie atd. Projekt (plán) odbornej výskumnej práce. Štylizácia výkladového postupu v porovnaní s opisným: vyššia koncentrovanosť, zložené vetné konštrukcie, parentézy, bohatosť spájacích slov, pestrosť interpunkcie (bodkočiarka, dvojbodka, tri bodky, zátvorky, pomlčka, spojovník, lomka, apostrof).

     2.2 Analýza a tvorba príkladov na jednotlivé myšlienkové operácie a výkladové texty z rozličných učebníc, literatúry a z praxe. Upevnenie učiva z 1. ročníka: konspekt z náročnejšieho textu, citácia, bibliografia, resumé, anotácia. Štylizačné a textové cvičenia (úprava nelogických vyjadrení).

     3 VÝKLADOVÝ SLOHOVÝ POSTUP – ÚVAHA

     3.1 Vymedzenie pojmu úvaha. Úvaha ako subjektivizovaný útvar výkladového slohového postupu v umeleckej literatúre, v publicistike a v živote. Široký okruh námetov na úvahu: aktuálne spoločenské otázky, filozofické otázky, umelecká literatúra, frazeologizmy, aforizmy. Využitie motta. Uplatnenie prostriedkov umeleckého štýlu v úvahe; esej.

     3.2 Vypracovanie úvahy na základe výpiskov, citátov, aforizmov, frazeologizmov, na základe vystúpenia významnej osobnosti atd.

     4 ZVUKOVÁ A GRAFICKÁ STRÁNKA JAZYKA

     4.1 Vzťah zvukovej a grafickej stránky jazyka. Fonéma a graféma. Spisovná výslovnosť; výslovnostné štýly. Hlavné princípy spisovnej výslovnosti: rytmické krátenie, znalostná asimilácia, výslovnosť spoluhláskových skupín. Najčastejšie odchýlky od spisovnej výslovnosti. Hlavné princípy slovenského pravopisu so zreteľom na zvukovú stránku jazyka. Zvuková stránka jazykových prejavov: prestávky (pauzy), slovný a vetný prízvuk, dôraz, melódia a tempo.

     4.2 Cvičenia na praktické využitie zvukových prostriedkov jazyka. Upevňovanie zručnosti v používaní normatívnej pravopisnej a výslovnostnej príručky (so zreteľom na úvodnú i slovníkovú časť).

     5 KONTROLNÉ SLOHOVÉ PRÁCE - PÍSOMNÉ
Úvaha.
Projekt odbornej práce (pozorovania alebo výskumu). Správa o vykonaní pozorovania alebo výskumu.
Výklad z literárnej problematiky (ako príprava na maturitnú skúšku). Cvičné slohové práce
Recenzia niektorej učebnice alebo príručky, divadelného predstavenia, filmu, televíznej alebo rozhlasovej inscenácie.

     6 UPEVNENIE A PREHĹBENIE UČIVA FORMOU SEMINÁRA

     1 ZÁKLADY RÉTORIKY – REČNÍCKY VÝCVIK

     1.1 Stručné poučenie o funkcii rétoriky v minulosti a v súčasnosti. Základné typy rečníckych útvarov: náučné (odborné), agitačné, príležitostné. Predpoklady úspešného rečníckeho prejavu: zbieranie materiálu, výpisky; triedenie materiálu vzhľadom na ciel prejavu (poučiť, presvedčiť, citovo zapôsobiť); kompozícia a štylizácia vzhľadom na poslucháča a na prednes naspamäť; prednes (forma), mimika a gestikulácia ako rovnocenná zložka obsahu.

     1.2 Hľadanie adekvátnej melódie, tempa, páuz a dôrazu vo vetách a textoch (aplikácia a upevnenie poznatkov podľa jazykového učiva 3. ročníka) a sprievodnej mimiky a gestikulácie. Skupinová a individuálna školská práca s magnetofónom pri nácviku prednesu prejavu. Písomná príprava prejavu vo forme podrobnej osnovy a výpiskov (citátov). Prednes naspamäť trojminútových až päťminútových prejavov podľa určených kritérií. Súťaž v prednese nepripravených prejavov.

     2 ROZPRÁVANIE AKO ÚTVAR UMELECKÉHO ŠTÝLU

     2.1 Zhrnutie a aplikácia poznatkov o umeleckom (beletristickom) rozprávaní a jeho žánroch zo základnej školy a z literárnej zložky. Využívanie rozličných slohových postupov a útvarov a štylistických prostriedkov v umeleckom rozprávaní: opis, úvaha, charakteristika, dialóg, vnútorná reč postáv a pod. Rozvíjanie konfliktu a stupňovanie napätia ako základ pútavého, dynamického rozprávania.

     2.2 Dopĺňanie rozličných rozprávaní o opisné a úvahové prvky, dialógy, vnútornú reč postáv a pod. Hľadanie námetov (konfliktov) v udalostiach všedného dna. Vypracovanie dialógu s rozličnými funkciami: charakteristika postavy, rozvíjanie deja atd. Zvyšovanie napätia rozprávania krátkymi a nedokončenými vetami. Prepracovanie stručnej správy na umelecké rozprávanie atd.

     3 VŠEOBECNÉ POZNATKY O JAZYKU A SYSTEMATIZÁCIA UCIVA

     3.1 Jazyk ako znakový systém. Jazyk a myslenie. (Pojem a slovo – 1. ročník.) Funkcie jazyka v spoločnosti.

     3.2 Vznik jazyka. Prirodzený jazyk a plánové (umelé) jazyky. Vývin jazyka. Indoeurópske jazyky. Slovanské jazyky a ich triedenie.

     3.3 Vznik a vývin slovenského jazyka. Členenie slovenského jazyka. (Vrstvy slovnej zásoby – 1. ročník.) Vývinové tendencie súčasnej slovenčiny. (Slovná zásoba, tvaroslovie – 1. a 2. ročník.)

     3.4 Norma a kodifikácia. Jazyková kultúra. Vzťah spoločnosti k jazyku. (Zvuková a grafická stránka jazyka – 3. ročník.)

     3.5 Jazykoveda a jej disciplíny. (Základné pojmy jednotlivých jazykových rovín – 1. – 3. ročník.) Krátky prehľad vývinu našej jazykovedy.

     4 KONTROLNÉ SLOHOVÉ PRÁCE
Rečníčky prejav, prednáška – ústna forma.
Cvičné práce
Voľna téma (podľa žiakovho výberu). Umelecké rozprávanie.

     5 UPEVNENIE A PREHĹBENIE UČIVA K MATURITNEJ SKÚŠKE FORMOU SEMINÁRA

     Žiaci strednej školy prechádzajú obdobím rozvíjajúceho sa logického a abstraktného myslenia, obdobím vyhraňovania špecifických záujmov a vzťahov k jednotlivým vedným odborom. Majú zmysel pre široké zovšeobecnenie, chcú vyjadrovať svoje vlastné názory a chcú o nich diskutovať. Vyžadujú dôkazy a zaujímajú sa predovšetkým o nové poznatky. Túto kvalitu vzdelávania možno dosiahnuť predovšetkým výrazným uplatňovaním takých metód, ktoré umožňujú - v rozličnej miere – samostatnú prácu žiaka. Sú to najmä študijné metódy spojené s formami seminárnej práce (referátmi) a diskusiou. Je prirodzené, že tam, kde to charakter učiva alebo vek žiakov vyžaduje, používa sa i metóda rozhovoru, prednášky alebo vysvetľovania, ale hlavnou cestou osvojovania je primeraná samostatná práca žiakov a seminárne spôsoby práce. Úlohou samostatnej prípravy žiakov, zvyčajné domácej, nie je reprodukcia študovaných textov, ale príprava na diskusiu o problémoch, ktoré sa žiakom vopred oznámia. Diskusia sa uzatvorí zhrnutím. Osvojovanie učiva sa dokončí praktickým výcvikom prevažne v škole a doma. Úlohy problémového charakteru môžu žiaci riešiť spoločné, v skupinách, vo dvojiciach aj individuálne. Ak učebný plán umožňuje delenie triedy, využijú sa tieto hodiny prevažne na ústne cvičenia (rečníčke, výslovnostné, intonačné), pravopisné cvičenia, riešenie problémových a tvorivých úloh, besedy o knihe a pod. Naznačený počet hodín pri jednotlivých tematických celkoch je tiež jedným z ukazovateľov koncepcie predmetu, no učiteľ si ho môže upraviť (plus mínus jedna dve hodiny). Dve hodiny na napísanie a na opravu kontrolnej práce treba dodržať. Učebnice slovenského jazyka uvedené spôsoby práce umožňujú a priamo navodzujú. Vedú žiakov k účelnému využívaniu normatívnych príručiek, prípadne k využívaniu ďalších jazykových príručiek. Tým umožnia individuálnu starostlivosť učiteľa o tých žiakov, ktorí prejavujú o štúdium predmetu osobitný záujem.

     Vyučovací proces v slovenskom jazyku vyžaduje, aby učiteľ vhodne využíval aj učebne pomôcky a didaktickú techniku. Efektívnosť využitia auditívnych a vizuálnych učebných pomôcok sa zabezpečuje tak, že sa pripravujú ku konkrétnemu učivu a ku konkrétnym učebniciam. Vybavenie škôl už v súčasnosti umožňuje využívať gramofóny a magnetofóny. Už od 1. ročníka treba využívať aj vlastné magnetofóny žiakov pri práci doma i v škole, jazykové laboratóriá môžu slúžiť pri nácviku hovoreného prejavu aj v materinskom jazyku.

     Ekonomické využitie didaktickej techniky uľahčujú odborné pracovne na vyučovanie slovenského jazyka. Tieto pracovne (možno ich špecializovať na vyučovanie jazyka i na vyučovanie literatúry) treba, pokiaľ je to možné, spájať s príručnou žiackou knižnicou a so študovňou pre žiakov.

     Metódy samostatnej práce a diskusie, dôraz na rozvíjanie abstraktného, logického a tvorivého myslenia si vyžadujú aj adekvátny spôsob hodnotenia a klasifikácie. Hodnotenie a klasifikácia by mali vo veľkej miere zasahovať žiakovu činnosť vo vyučovacom procese a motivovať žiakovu aktivitu. Preto treba žiaka klasifikovať i za niekoľko čiastkových odpovedí (aj za jednu odpoveď, vyriešenie úlohy), ak v nich prejavil pohotovosť, logický úsudok alebo tvorivosť (novosť, osobitosť v riešení úlohy).

     Na súvislých ústnych a písomných prejavoch sa hodnotí ich vecná správnosť, štylistická vhodnosť a vycibrenosť a jazyková správnosť (spisovnosť). Vyučovanie slovenského jazyka v strednej škole môže výrazne prispieť k rozvoju osobnosti žiaka:

     1. v oblasti výchovy k poznaniu (rozumovej výchovy):
- k pochopeniu vzťahu medzi jazykom a myslením, jeho znakového charakteru, vzťahu medzi vývinom spoločnosti a vývinom jazyka, poznávaním a uvedomeným využívaním jeho výrazovej bohatosti,
- k výstižnému, presvedčivému a gramaticky správnemu vyjadrovaniu, argumentovaniu vlastných postojov systematickým rozvíjaním intelektových, vôľových a citových schopností a vlastností; k rozvoju abstraktného, logického a tvorivého myslenia: na základe systému logicko-myšlienkových a tvorivých činnosti.

     2. v oblasti občianskej, vlasteneckej a humanistickej výchovy:
- k prehlbovaniu vlastenectva, poznávaním výrazového bohatstva národného jazyka, jeho spätosti s dejinami národa v boji za národnú samostatnosť, t.j. k rešpektovaniu všetkých národných jazykov,
- k rozvíjaniu občianskej a odbornej (profesionálnej) kompetentnosti, aktivity a tvorivosti metódami a formami práce, ktoré pripravujú na verejnú a riadiacu činnosť (plánovanie práce a jeho kontrola, diskusia, argumentácia, agitácia a praktická rétorika); obsahom textov a úloh v učebnici, sledovaním dennej tlače a primeraných odborných periodík, tvorbou školského časopisu, rozhlasových relácií, súťažami atd.,
- k permanentnému sebavzdelávaniu a sebavýchove v intenciách ideálu humanizmu a demokracie, vo vzťahu k osobnosti sústavnou aplikáciou racionálnych študijných a diskusných metód,
- k rešpektovaniu názorov a práce iných sústavnou aplikáciou metód a foriem skupinovej (tímovej) práce na vyučovacích hodinách aj mimo nich,
- k rozvíjaniu tvorivých schopností sústavnou aplikáciou problémových a tvorivých úloh, ale aj ich motivujúcim hodnotením a klasifikáciou,
- k humanizmu, mravnému spôsobu života v rodine, v škole, na pracovisku, ku kultúre správania i k právnemu vedomiu sústavným rozvíjaním kultúry jazykového prejavu a etiky vo vyjadrovaní; rozvíjaním schopnosti chápať a presne vyjadriť významy pojmov hodnotiacich morálne vlastnosti človeka; metódami argumentácie; rešpektovaním partnera komunikácie, tematikou slohových prác, obsahom textov a úloh v učebnici jazyka a literatúry.

     3. v oblasti pracovnej aktivity, organizácie práce, tvorivosti a zodpovednosti:
- k permanentnému sebavzdelávaniu a plánovaniu práce, návykom pracovnej disciplíny, sústavnou aplikáciou metód samostatnej študijnej práce (konspekt, vedenie kartotéky, diára, denníka) na vyučovacích hodinách a doma (aj pomocou počítača),
- k zodpovednému vzťahu k vlastnej práci systematickým zvyšovaním požiadaviek na kultúru a estetiku písaného a hovoreného prejavu, dôslednou kontrolou a hodnotením plnenia týchto požiadaviek, k návyku šetrného zaobchádzania s pomôckami, t.j. aj k úcte k práci iných,
- k získaniu pracovných zručnosti a návykov vyšším podielom riešenia tvorivých a problémových úloh (v porovnaní s reprodukovaním poznatkov) na vyučovacej hodine a doma.

     4. v oblasti estetickej výchovy:
- k rozvoju estetického vnímania rozborom a hodnotením jazyka beletristických a publicistických textov (v učebnici a v literárnej čítanke) i žiackych textov a vlastnou tvorbou (výberovým vypracovaním beletristických a umeleckých textov, riešením úloh vyžadujúcich umelecké aj hudobné alebo výtvarné stvárnenie témy a navodzujúcich citové prežívanie),
- k zvýšeniu estetickej stránky vlastných písomných a ústnych prejavov (a tým celkovej estetiky a kultúry osobnosti) prostredníctvom prehľadnej štruktúry učebnice a sústavnej kontroly a hodnotenia žiackych záznamov (konspektov) v zošitoch a ich hovoreného prejavu.

     5. v oblasti telesnej, zdravotnej a environmentálnej výchovy:
- k vyššej zainteresovanosti o túto problematiku vypracovaním plánu dennej (týždennej, mesačnej a ročnej) práce a využitia voľného čašu s rešpektovaním rovnováhy duševného a telesného rozvoja a analýzou ideálu vzdelanej a humánnej, spravodlivej, duševne a telesne zdravej osobnosti, rozvíjaním úcty k vlastnej osobe (asertívne presadzovanie vlastného názoru) súčasne s úctou (snahou o pochopenie, empatiou) k partnerovi komunikácie.

     V zhode s tradičnou koncepciou didaktického systému literatúry na stredných školách je obsah tejto časti predmetu vybraný a usporiadaný do chronologického vývinového modelu slovenskej literatúry. Pravda, tento model je v podstate zmiešaný, pretože predveľkomoravské obdobie v ňom reprezentuje prehľad starovekej cudzojazyčnej literatúry. Prakticky až po obdobie literárneho klasicizmu sa pre nedostatočný rozvoj domácej literatúry teoretickoestetický aparát vyvodzuje z európskeho umeleckého a literárneho diania; počínajúc obdobím štúrovskej literatúry prechádza didaktické ťažisko na domácu literatúru, ktorá už disponuje vyspelými literárnymi textami a kvalifikovanou literárnovednou reflexiou. Väčšina tematických celkov zahrnutých do osnov je záväzná, len menšiu časť marginálneho učiva označujeme dohodnutým spôsobom (hranaté zátvorky) ako rozširujúce učivo.

     Napriek tomu, že tematické celky v osnovách sú záväzné, v kompetencii učiteľa je voľba autorov a diel, spôsob ich prezentácie, hĺbka a náročnosť sprostredkovania, ako aj úprava časových dotácií, ktoré sú v učebných osnovách uvedené iba ako orientačné. Poradie tematických celkov, ba ani ich rozvrhnutie do jednotlivých ročníkov tiež nie je záväzné (ale limitované prirodzenou chronológiou, učebnicami a čítankami), no takéto úpravy možno vykonať len po porade s predmetovou komisiou a so súhlasom riaditeľa školy. Všetky úpravy učiteľ vykoná tak, aby sa maximálne podporilo splnenie cieľov literárnej výchovy, ktoré chápeme ako zložku osnov s najvyššou mierou záväznosti.

Prehľad tematických celkov Orientačný počet hodín

     1 ESTETICKÉ OSVOJOVANIE SVETA – LITERATÚRA AKO UMENIE
CIELE
1. Prebudiť a rozvíjať záujem o okolitý svet.
2. Na základe výkladu učiteľa a doterajšej recepčnej skúsenosti pochopiť umenie ako nástroj na porozumenie a prežívanie skutočnosti.
3. Vlastným induktívnym poznaním určiť podstatu jednotlivých druhov umenia a spôsob, akým vyjadrujú skutočnosť.
4. Na základe introspekcie pochopiť podstatu estetického zážitku.
5. Podstatu druhov a žánrov literatúry si osvojiť ako hotový poznatok.
OBSAH
Umenie ako forma osvojovania sveta. Estetický zážitok. Poznávacia a estetická funkcia umenia. Druhy umenia. Umelecká a vecná literatúra. Literárne druhy, rozdelenie podľa obsahového zamerania a podľa jazykovej formy. Literárne žánre. Literárna veda.

     2 STAROVEKÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Prostredníctvom výkladu si osvojiť ideové zameranie antických eposov a drám.
2. Analýzou úryvkov určiť morálne a sociálne hodnoty antickej spoločnosti (napr. láska ako vášeň, božský a ľudský zákon, predestinácia v živote hrdinov, kráľovský a demokratický princíp vlády atd.).
3. Analýzou objaviť a vlastnou úvahou rozvinúť nadčasovú hodnotu Ezopovej životnej múdrosti.
4. Výrazne citát text drámy.
OBSAH
2.1 Orientálna literatúra Sumerská literatúra. Epos o Gilgamešovi. Klinové písmo. Hebrejská literatúra, Biblia. [Indická literatúra, sanskrt, Mahábhárata, Rámájana].
2.2 Antická literatúra Grécka literatúra. Základy mytológie, báj. Homérove eposy. Grécka dráma, tragédia, komédia. Aischylos, Sofokles, Euripides, Aristofanes. Ezopova bájka. [Grécka lyrika ]. Rímska literatúra (Vergilius, Ovidius, Horatius, Catullus). Pastierka idyla, óda, satira, elégia.

     3 STREDOVEKÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Charakterizovať literárne diela stredovekej literatúry pomocou ideových, obsahových a štylistických znakov.
2. S pomocou učiteľa analyzovať text a aplikovať naň poznatky o stredovekej literatúre.
3. Rozlíšiť jednotlivé znaky literárneho diela aj vo vzťahu k používaným žánrom.
4. Upevniť a konkretizovať si obraz kultúrnej kontinuity slovenského etnika od veľkomoravských čias až po dnešok.
OBSAH
3.1 Náboženská stredoveká literatúra Kresťanstvo ako určujúca duchovná hodnota stredovekej spoločnosti. Svätec, pustovník ako vzory a literárne postavy. Legenda, jej obsahová a jazyková charakteristika (podobenstvo, zázrak, citácia, kontrast, alegória, trópu a figúra). Kázeň. Misál. Latinčina ako liturgický a spisovný jazyk
3.2 Staroslovienska literatúra Konštantín a Metod ako cirkevné, kultúrne a politické osobnosti. Staroslovienčina a západoslovenské jazyky. Hlaholika a cyrilika. Preklady náboženskej literatúry. Staroslovienske (hlaholské) literárne pamiatky. Proglas. [Zákon súdny ľuďom]. Život sv. Konštantína. Život sv. Metoda. Pochvala. Staroslovienska kultúra a jej význam pre sformovanie sa slovenského národa a pre kultúru ostatných slovanských národov (Česi, Bulhari, južní Slovania, Rusi).
3.3 Svetská literatúra Rytierska a mestská literatúra. Rytiersky epos (Roland, Nibelungovia, Cid, Kráľ Artur). Dvorná lyrika. [Provensálska poézia]. Igrici, trubadúri.[Jarmočné divadlo, vagantské piesne].
3.4 Latinská literatúra v Uhorsku (na Slovensku) Obnovenie latinskej liturgie a písomníctva. Čeština a kultúrna slovenčina ako pomocné literárne jazyky. Latinské legendy (sv. Svorad a sv. Benedikt, sv. Štefan). Uhorská štátna idea v literárnych pamiatkach, slovenské prvky v obsahu a jazyku diel. Kronika ako vecný a umelecký útvar. Anonymova kronika, jej význam pre Maďarov a postoj k Veľkomoravskej tradícii. Obrázková kronika a Uhorská kronika Jána z Turca.

     4 RENESANČNÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Vysvetliť vznik humanizmu v dejinách vedy a kultúry.
2. Charakterizovať synkretizmus v kultúre a umení a vysvetliť jeho postupný rozklad.
3. Vysvetliť význam uplatnenia národných jazykov v umení.
4. Charakterizovať renesanciu v umení a jej vzťah k antickej tradícii a pokroku vo vede a technike.
5. Vysvetliť a zhodnotiť význam používania kultúrnej slovenčiny v historických piesňach.
OBSAH
4.1 Renesancia v Európe Humanistická revolúcia vo vede. Obnovenie antickej tradície v kultúre. Renesancia v umení a literatúre. Odklon od latinčiny k národným jazykom. Dante, duchovný epos, tercína. G. Boccaccio, novela. F. Petrarca, sonet. M. Cervantes, román. F. Villon, renesančná balada. W. Shakespeare, tragédie a komédie. [F. Rabelais, L. de Vega, M. Luther, nemecký preklad Biblie].
4.2 Humanistická poézia na Slovensku Latinská náučná poézia (M. Rakovský). Prvá elégia na slovenský národ (J. Jakobeus).
4.3 Hrdinská epika v kultúrnej slovenčine a češtine Historické piesne.
4.4 Duchovná lyrika a renesančná dráma J. Silván, E. Láni, D. Pribiš, J. T. Mošovský, P. Kyrmezer. Biblická čeština na Slovensku.

     5 BAROKOVÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Vysvetliť charakteristické znaky baroka na základe spoločenskej situácie, pokroku vo vedách a filozofii.
2. Aplikovať osvojené poznatky o baroku na konkrétne stavebné, výtvarné a najmä literárne diela a analýzou literárnych textov určiť charakteristické prvky v obsahu, ideovom zameraní a umeleckom stvárnení diel.
3. Oceniť kultúrny význam kancionálov, najmä Tranoscia.
4. Vystihnúť význam osobnosti a diela H. Gavloviča vo vývine slovenskej poézie.
5. Jednoduchou analýzou prozodickej štruktúry si osvojiť základ sylabizmu v poézii.
OBSAH
5.1 Náboženské boje; barok v literatúre Rozpad cirkevnej a kultúrnej jednoty v Európe. Konfesionálne vojny. Protireformácia, rozvoj školstva, vznik barokového umenia. (B. Pascal, T. Tasso, A. Chateaubriand, J. Milton, duchovný epos). [H. Grimmelshausen, J.A. Komenský, rokoko].
5.2 Baroková literatúra na Slovensku Náboženské kancionály (J. Tranovský, B. Szöllösi). Š. Selecký, ľúbostná lyrika. P. Benický. H. Gavlovic, mravoučná poézia – zrod novej slovenskej literatúry. Upevnenie sylabickej prozódie. [E. Ladiver, Š. Pilárik, J. Simonides, D. Krman, M. Beňovský]. Veda so vzťahom k Slovensku: M. Bel, P. Doležal. [D.S. Horčička, A. Máčay].[Polemika s maďarskými vedcami a publicistami (J. Magin)].

     6 KLASICISTICKÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Osvojiť si základné znalosti o podstate osvietenstva a klasicizmu.
2. Vedieť aplikovať tieto poznatky na modelové dielo zo svetovej literatúry.
3. Kognitívne i emocionálne pochopiť kategóriu vznešeného v umení.
4. Pochopiť a vedieť oceniť historický význam Bernolákovej kodifikácie spisového jazyka.
5. Osvojiť si podstatu časomernej prozódie a vedieť ju identifikovať zo zvukovej podoby verša.
6. Analýzou preniknúť k hlavným prvkom ideovej koncepcie Hollého eposov a Kollárových zneliek.
7. Oceniť Kollárov zakladateľský význam pre vznik ľúbostnej poézie na Slovensku.
OBSAH
6.1 Osvietenstvo Osvietenstvo vo filozofii, politike, vede a školstve (J. Locke, R. Descartes, F. Bacon). Empirizmus a racionalizmus. Encyklopedisti. F. Voltaire.
6.2 Klasicizmus v umení a literatúre Vzkriesenie antického odkazu. N. Boileau, teória klasicizmu v literatúre. [J. Winckelmann]. Klasicistická tragédia, (P. Corneille, J. Racine, G. Lessing) a komédia (J. Moliére, P. Beaumarchais). La Fontaine.
6.3 Osvietenstvo v habsburskej monarchii (na Slovensku) Rakúski osvietenskí panovníci. Cisárske patenty. Ratio educationis. Reforma cirkvi. Význam generálnych seminárov. Kazateľský krúžok v Prešporku. A. Bernolák, vznik spisovnej slovenčiny. Tovarišstvo. J. Fandly, náučná literatúra pre ľud. Historická spisba. [Juraj Palkovič, slovenský preklad Biblie, P. J. Šafárik, A. Rudnay].
6.4 Klasicizmus v slovenskej literatúre Vznik románu, J. I. Bajza. Klasicizmus v poézii. Casomiera, antické žánre. J. Hollý, vznik historického a duchovného eposu. Češky jazyk na Slovensku: J. Kollár, teoretické a básnické stvárnenie slovanskej idey. Ľudova slovesnosť. Nesúhlas s bernolákovcami. Útok na Štúrovu slovenčinu. [J. Chalupka, mravoučná veselohra. B. Tablic, J. Palkovic].

     7 ROMANTICKÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Osvojiť si ideovú a estetickú koncepciu slovenského romantizmu, jeho súvislosti s mladoeurópskym politickým, sociálnym a kultúrnym hnutím.
2. Analýzou určiť žáner diela.
3. Identifikovať v texte prvky folklórneho pôvodu.
4. Prehĺbiť si znalosť sylabickej organizácie verša.
5. Emocionálne prijať a precítiť drámu sformovania moderného slovenského národa.
6. Oceniť tolerantnosť a prezieravosť generačné, sociálne, jazykovo a konfesionálne odlišných slovenských vzdelancov v spoločnom zápase o národné obrodenie. OBSAH
7.1 Ideové korene romantizmu a sentimentalizmu J. J. Rousseau, G. Hegel. Návrat k prírode a prirodzenosti. Obrat k súčasnosti. Zvýraznenie citov v človeku. Myšlienka slobody a národnej nezávislosti. Individualizmus a titanizmus. Romantizmus francúzsky (V. Hugo, J. J. Rousseau, A. Musset), nemecký (J. W. Goethe, F. Schiller, H. Heine), anglický (G. Byron, P. Shelley), ruský (A. S. Puškin, M. J. Lermontov), poľský (A. Mickiewicz), maďarský (S. Petöfi) a Češky (K. Mácha, B. Němcová, K. Erben).
7.2 Romantizmus v slovenskej literatúre K. Kuzmány, predchodca romantizmu. Hymna Kto za pravdu horí. Význam bratislavského lýcea pre sformovanie generácie. Karol a Ľudovít Štúrovci. Vznik novej spisovnej slovenčiny. Štúr ako novinár a poslanec uhorského snemu. Štúrova koncepcia romantického umenia a literatúry.
7.3 Romantická poézia S. Chalúpka, hrdinská a vlastenecká lyrika. A. Sládkovič, filozofická a subjektívna orientácia lyriky. J. Botto, tvorca balád zjednocujúcich národný, ľudový, osobný i všeľudský princíp. J. Kráľ, politický básnik a byronovský lyrik. Štúrova poézia. [Politické básne J. M. Hurbana. Piesne a hymny J. Matúšku a S. Tomášika. S. B. Hroboň, M. M. Hodža].
7.4 Próza romantizmu J. M. Hurban (Olejkár). J. Kalinčiak, klasické romantické poviedky. Aktuálna spoločenská zacielenosť novely Reštavrácia. [Historické poviedky S. Tomášika, V. Paulíny-Tóth].

     1 REALISTICKÁ LITERATÚRA
CIELE
1. Porovnaním romantických a realistických diel odvodiť základné znaky realizmu.
2. Identifikovať politické a sociálne idey realistických autorov zakomponované do literárnych diel.
3. Analýzou literárnych textov určiť prvky humoru, grotesky a satiry.
4. Analyzovať kompozičnú štruktúru epického a dramatického textu, vysvetliť jej príspevok ku gnozeologickej a estetickej účinnosti diela.
5. Analýzou určiť tematické a jazykové prvky naturalizmu a sentimentalizmu v próze.
6. Výrazným čítaním zvládnuť Hviezdoslavov básnický a Tajovského dramatický text.
7. Osvojiť si základy sylabotonickej prozódie.
OBSAH
1.1 Realizmus vo svetovej literatúre a umení Vznik demokratických zriadení v západnej Európe a Severnej Amerike. Rozvoj miest a stredných vrstiev. Vznik občianskej spoločnosti. Pokrok vedy a techniky, rozmach finančníctva a priemyslu. Sociálne konflikty. K. Marx. Pozitivizmus (A. Comte, H. Spencer, Ch. Darwin).Realizmus ako umelecká metóda. Vnútorné členenie realizmu (naturalizmus, moralizmus, psychologický realizmus). Rozvoj veľkej epiky. Nový typ hrdinu. Vznik štylistického kánonu realizmu (Ch. Dickens, W. Thackeray, sestry Brontëové, M. Twain, G. Flaubert, H. Balzac, G. Maupassant, E. Zola, H. Mann, G. Hauptmann, B. Björnson, H. Ibsen, G. Keller, B. Prus, H. Sienkiewicz, I. Madách, K. Mikszáth, J. Neruda, A. Jirásek, S. Čech. N. V. Gogoľ, I. S. Turgenev, L. N. Tolstoj, F. M. Dostojevskij, I. A. Gončarov).
1.2 Prechod od romantizmu k realizmu Upevnenie spisovnej slovenčiny (M. Hattala). Memorandum a jeho výdobytky. Spor o Okolie (Nová škola). Rakúsko-maďarské vyrovnanie, zánik Matice. Národné spolky (S. sv. Vojtecha, Živena).Uplatnenie národnostného zákona. Apponyiho školské zákony. Kolísanie medzi romantickým a realistickým v literatúre (L. Kubáni, G. K. Zechenter- Laskomerský, J. Palárik, J. Záborský).
1.3 Vrcholné osobnosti slovenského realizmu S. H. Vajanský, iniciátor realizmu v poézii a próze, skutočný tvorca románu, P. O. Hviezdoslav, básnik a dramatik, T. Vansová, E. Maróthy-Šoltésová, zakladateľky ženskej literatúry. M. Kukučín, moralista a sociálny analytik. J. G. Tajovský, zakladateľ modernej drámy a psychologický realista. Timrava, analytik ženskej duše a dedinského človeka. Naturalizmus v diele Jégého. [F. Urbánek, J. Hollý, Ľ. Podjavorinská, vznik modernej detskej literatúry. J. Čajak]. Hlasizmus v politike a kultúre. J. Škultéty, T. Milkin. [F. R. Osvald, L. Rizner].

     2 LITERÁRNA MODERNA
CIELE
1. Nájsť súvislosti spoločenskej premeny v 19. storočí a postrealistickej revolúcie v umení. Pochopiť podstatu dekadencie.
2. Osvojiť si recepciu čistej lyriky, uvedomiť si tesnú zviazanosť výrazovej a emocionálnej stránky básnického textu.
3. Objaviť estetickú pôsobivosť škaredého a jeho skrytú väzbu na etické. Kriticky vnímať paradox etiky dekadentných umelcov.
4. Identifikovať symbol, pochopiť jeho významovú a estetickú funkciu.
5. Vytvoriť si vnímavosť na eufonické prvky vo verši.
6. Pochopiť podstatu vnútorného rytmu voľného verša.
OBSAH
2.1 Vznik umeleckej a literárnej moderny Spoločenské a umelecké predpoklady na vznik umeleckej a literárnej moderny. Dekadencia. Výtvarný impresionizmus a literatúra. Spätosť literárnej moderny s romantizmom. Vznik čistej lyriky, estetika škaredého. Uvoľnenie imaginácie a formálneho usporiadania básne. Ch. Baudelaire, E. Poe, P. Verlaine, J. A. Rimbaud. Vznik symbolizmu (P. Moréas, S. Mallarmé, M. Maeterlinck). Voľný verš, pásmo. G. Apollinaire, W. Whitman, (G. D´ Annunzio, S. Jesenin, A. Blok, E. Ady, F. Šrámek, O. Brezina, A. Sova, A. P. Čechov, A. I. Kuprin).
2.2 Literárna moderna na Slovensku Časopisy Prúdy a Dennica (F. Votruba, B. Pavlů, P. Bujňák). Symbolizmus v poézii, I. Krasko: syntéza národnej tradície a európskej moderny. (V. Roy, M. Rázus, J. Jesenský). [I. Gall]. Miesto, mladosť a láska v psychologickej poviedke J. Jesenského.

     1 UMELECKÁ A LITERÁRNA AVANTGARDA
CIELE
1. Získať schopnosť prijímať avantgardný text (obraz, sochu, plastiku, film) ako umelecké dielo.
2. Pochopiť princíp surrealizmu ako zobrazovacej metódy.
3. Naučiť sa subjektívne interpretovať sémanticky uvoľnený literárny text, hľadať vzťahy medzi veľmi vzdialenými významotvornými prvkami, rozvíjať recepčnú fantáziu.
4. Objavovať a recepčné zhodnotiť expresívnu príznakovosť prvkov vo výrazovej rovine diela (literatúra, výtvarné umenie).
OBSAH
1.1 Európska avantgarda Diverzifikácia umeleckých smerov, tvorba avantgardných umeleckých programov. Kubizmus vo výtvarnom umení. Expresionizmus, futurizmus, dadaizmus, poetizmus vo výtvarnom umení, hudbe, filme a literatúre. (F. Marinetti, Ch. Morgenstern, V. Chlebnikov, T. Tzara, V. Nezval, J. Wolker).
1.2 Avantgarda v slovenskej poézii Od symbolizmu k expresionizmu a vitalizmu (E. B. Lukáč, V. Beniak, J. Smrek, M. Haľamová). Literárna veda: Š. Krčméry, J. Felix. Väzby avantgardy a marxizmu (L. Novomeský). [F. Kráľ, J. R. Poničan].
1.3 Surrealizmus v umení a literatúre Aplikácia S. Freuda v poézii – surrealizmus (A. Breton, P. Eluard, P. Soupault). Spolupráca i rozchod s marxizmom. Nadrealizmus na Slovensku (R. Fabry, R. Dilong, P. Bunčák, V. Reisel). [J. Rak, J. Brezina, P. Horov, Š. Žáry]. Literárna veda (M. Bakoš, M. Považan, K. Šimončič). Likvidácia skupiny po r. 1948.
1.4 Katolícka moderna Nadväznosť skupiny na francúzsku náboženskú filozofiu a poéziu (P. G. Hlbina, R. Dilong, J. Silan). Literárna veda: J. Frátrik, J. Sedlák. [P. Ušák-Oliva, J. Haranta, J. Motulko, S. Veigl, K. Strmeň, G. Zvonický]. Likvidácia skupiny po. r. 1945.
1.5 Národne orientovaná poézia Obhajoba slovenských národných záujmov v politickej a vlasteneckej poézii (M. Rázus, A. Žarnov). Literárna veda: S. Mečiar.

     2 AVANTGARDA VO SVETOVEJ PRÓZE
2.1 Medzivojnová próza Avantgarda v próze (K. Čapek, A. Fournier, R. Musil, W. Faulkner, J. Dos Passos, J. Bloch, K. Hamsun, I. Bunin, A. Saint-Exupéry, J. Joyce, M. Proust, F. Kafka, L. N. Andrejev, I. E. Babeľ). Náturistická literatúra v Škandinávii a Alpách (J. Linnankoski, J. Giono, Ch. Ramuz, J. Knittel, F. Sillanpää).
2.2 Próza na Slovensku Dozvuky realizmu v slovenskej próze (J. Jesenský, H. Gregorová, M. Rázus). Expresionizmus v dielach s mestskou a dedinskou tematikou (J. Hrušovský, T. J. Gašpar, J. Bodenek, G. Vámoš, J. Cíger Hronský, M. Urban, I. Horváth, Š. Letz). Socialistický realizmus (F. Kráľ a P. Jilemnický). Lyrizovaná próza s naturistickou orientáciou (Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, F. Švantner, M. Figuli). [P. Hrtús Jurina, M. Kavec, H. Zelinová, Š. Rysuľa]. Nástup modernej populárnej prózy (P. Suchanský, J. Nižňanský, J. Hrušovský).
2.3 Avantgarda v divadelníctve Experimentálne divadlo. Prienik divadelných žánrov, dramatický synkretizmus. Autorské divadlo (G. B. Shaw, A. Strindberg, E. O´Neill, B. Brecht, K. Čapek, J. Werich, J. Voskovec). Vznik SND. Prvé kroky slovenského filmu (Siakelovci, Nástup). I. Stodola, J. Barč-Ivan, P. Zvon. [J. Borodáč, J. Jamnický, Š. Hoza, E. Suchoň, K. Plicka, P. Bielik].

     3 TRADICNÁ PRÓZA A DRÁMA
[J. Galsworthy, R. Rolland, E. Hemingway, J. Steinbeck, S. Lewis, T. Dreiser, M. Gorkij, M. A. Šolochov, E. M. Remarque, T. Mann, Zs. Móricz].

     1 POVOJNOVÁ PRÓZA A DRÁMA
CIELE
1. Epické literárne dielo chápať ako umelecké stvárnenie autorskej predstavy sveta a jeho filozofie života.
2. Konfrontovať a hodnotiť autorovu schopnosť zjednotiť svoju ideovú koncepciu s estetickou účinnosťou diela.
3. Posúdiť množinu rôznych, prípadne aj protichodných kritík a hodnotení literárneho diela v jednotlivých etapách politického, spoločenského a umeleckého vývinu a zaujať k nim vlastné stanovisko.
4. Podoprieť svoje stanovisko recepčnými i literárnovednými argumentmi.
5. Akceptovať odlišnosti náhľadov vo svojom okolí, hľadať možnosť dohody, zblíženia alebo vyššej syntézy protichodných názorov.
6. Akceptovať vývoj umenia a literatúry ako neuzavretý proces, ktorého súčasťou bude absolvent strednej školy ešte mnoho ďalších rokov.
OBSAH
1.1 Existencializmus v literárnom umení Filozofické dielo J. P. Sartra a A. Camusa, jeho odraz v próze a dráme (A. Moravia, F. Saganová, A. Carpentier, M. Frisch).
1.2 Sociálny a generačný román Návrat vojenských veteránov do spoločnosti, „rebeli bez príčiny“, „mladí rozhnevaní muži“, lavicové vplyvy v západnom umení (J. D. Salinger, T. Capote, J. Braine, W. Saroyan, G. Greene, J. Aldridge , E. Doctorow).
1.3 Vojnová a protitotalitná próza Prehĺbený pohľad na druhú svetovú vojnu. Odmietnutie fašizmu, komunizmu a ostatných foriem štátneho násilia (N. Mailer, A. Solženicyn, B. Pasternak, J. Heller, W. Golding, G. Orwell, M. Kundera, L. Vaculík, J. Škvorecký, H. Böll).
1.4 Socialistický realizmus na Slovensku Socialistický realizmus ako oficiálna umelecká metóda v socialistickom štáte. Schematizmus v próze. Povýšenie ideológie a politiky na hlavné umelecké kritérium. Obraz vojny, Povstania, poštátnenia priemyslu a združstevňovania dediny. Kanonizovaný typ kladného hrdinu (F. Hečko, P. Karvaš, L. Mňačko, K. Lazarová, D. Tatarka, V. Mináč, R. Jašík). Literárna veda (A. Matuška, M. Chorvát, I. Kusý, K. Rosenbaum, A. Mráz).
1.5 Rozpad jednotného bloku socialistickej prózy Diferenciácia autorských postojov v 50. rokoch. Rozhodujúci účinok literárneho vystúpenia A. Bednára (Hodiny a minúty) a D. Tatarku (Démon súhlasu). L. Mňačko, L. Tažký, [J. Cíger Hronský]. Generácia Mladej tvorby: odklon od „veľkých“ tém. Radikálna premena hrdinu, jazyka i kompozície. Tichá orientácia na umenia západnej Európy. Prvky antirománu a postmoderny na Slovensku (J. Johanides, A. Hykisch, J. Blažková, J. Lenčo, L. Feldek, R. Sloboda, P. Vilikovský, D. Mitana, D. Dušek, P. Hrúz, P. Píšťanek). Tradicionalistické a lyrické prvky v súčasnej próze (V. Šikula, I. Habaj, L. Ballek, B. Kapolka).
1.6 Povojnová dráma v Európe a USA Existenciálne otázky v dráme. Odcudzenie v modernej spoločnosti (J. P. Sartre, F. Dürrenmatt, J. Osborne, H. Pinter, A. Miller, T. Williams). Absurdná dráma v socialistických štátoch ako výraz odporu proti totalitnému systému: V. Havel.
1.7 Socialistická dráma a jej postupný rozpad Socialistický realizmus v divadle (Š. Králik, P. Karvaš, L. Filan, J. Solovič). Dramatická moderna a absurdné divadlo (L. Lahola, I. Bukovčan, O. Záhradník, S. Štepka, M. Lasica, J. Satinský).

     2 POVOJNOVÁ POÉZIA
CIELE
1. Verbalizovať čitateľský zážitok z akéhokoľvek básnického textu, sformulovať hodnotiaci názor, uviesť argumenty.
2. Určiť kauzálnu spätosť ideovej, reflexívnej zložky lyrickej výpovede, resp. nálady, pocitovej klímy básne, s jej jazykovým a formálnym stvárnením.
3. Demonštrovať pripravenosť na vyslovenie a prijatie veľmi širokej variety interpretačných prístupov k lyrickému básnickému textu.
4.Výrazne citát alebo recitovať modernú poéziu.
5. S porozumením citát literárnokritické rozbory a hodnotenia poézie v periodickej tlači.
OBSAH
2.1 Filozofická poézia (R. Jeffers, F. Hrubín, G.Corso, J. Ritsos, V. Vysockij, T. Rózewicz).
2.2 Hermetická a imaginatívna lyrika (G. Ungaretti, S. Quasimodo, J. Prévert. V. Popa, A. Voznesenskij, L. Ferlinghetti).
2.3 Poézia socialistického realizmu Budovateľský pátos, oslava Sovietskeho zväzu a Stalina. Povstalecká tematika (V. Mihálik, C. Štítnický, A. Plávka, P. Horov, M. Lajčiak, J. Kostra). Literárna veda (M. Pišút, S. Šmatlák).
2.4 Návraty ku koreňom, hľadanie nového výrazu Poézia Mladej tvorby: M. Válek, M. Rúfus, Trnavská skupina (J. Stacho, J. Mihalkovič, J. Šimonovic, J. Ondruš). Súčasní básnici, orientácia na jazykovú hru, grotesku a lyrickú fantáziu (Š. Moravčík, D. Hevier). [Maďarskí a ukrajinskí autori žijúci na Slovensku: A. Töszér, L. Cselényi, L. Grendel. Slovenskí spisovatelia žijúci v zahraničí: G. Papuček, I. Fuhl (Maďarsko), P. Bujtár, M. Ondrejko (Rumunsko), P. Mučai (bývalá Juhoslávia)].