Január
:: Školské aktivity >> IT Akadémia >> Január ::

 

 

 

08.01.2020 sme na hodine chémie sa so žiakmi z III.AB venovali metodike "Neutralizačné titrácie I., II.". Súvisí s témou „Protolytické reakcie“. Táto metodika slúži na opakovanie Arheniovej teórie kyselín a zásad,  opakuje pojmy kyselina, zásada, neutralizácia a ukazuje, ako pomocou titrácií zistiť koncentráciu neznámeho roztoku. Žiaci si osvojujú nové zručnosti a jemnú motoriku, súvisiacu s titrovaním. Súčasťou cvičenia sú nasledovné výpočty, prípadne úvaha ohľadom potravín kyslej a zásaditej podstaty s následnou diskusiou. Metodika veľmi vhodne dopĺňa vedomosti ZŠ, rozširuje ich o fyzické zručnosti a rovnako rozširuje obzor žiakov ohľadom stravovania.

   
 

 

Dňa 10.01.2020 sme sa spolu so seminaristami z geografie z predmaturitných ročníkov venovali téme "Detské sobáše vo svete". Zisťovali sme ich príčiny, geografické rozšírenie vo svete a opatrenia jednotlivých štátov ako aj OSN na ich odstránenie. 

   
  10.01.2020 si žiaci III.OA na hodine biológie položili otázku "Čo sa deje s potravou v našom tele?" a hľadali na ňu odpovede. Na začiatku hravou formou skladali časti tráviacej sústavy do obrysu tela, potom pokusom s rožkom, slinami a Lugolovým roztokom dokazovali, že trávenie potravy začína už v ústach. Na konci vyplnili krátky test, ktorý overil, ako sa v danej problematike orientujú.
   
 

 

Spolu so žiakmi z III.OA sme 14.01.2020 podľa indícii metodiky "Krásy Slovenska" nachádzali zaujímavé miesta Slovenska. Vyhľadávali sme turistické ciele na Slovensku pre slovenských i zahraničných turistov.

   
14.01.2020, hodina biológie, "Výživa rastlín". Žiaci si veľmi často nedokážu komplexne popisne vysvetliť princíp a metabolický význam autotrofnej výživy, učia sa chemickú rovnicu fotosyntézy mechanicky. S týmto procesom si spájajú iba zelené farbivo chlorofyl, hoci významnú úlohu majú aj farebné karotenoidy a xantofyly. Pomocou papierovej chromatografie metódou riadeného bádania žiaci sami identifikujú jednotlivé farbivá. Okrem autotrofie sa žiaci oboznámia so zaujímavosťami a rozšíria si poznatky o poloparazitizme, saprofytizme, mixotrofii mäsožravých rastlín a spôsoboch symbiózy v rastlinnej ríši na konkrétnych príkladoch.
   
Dňa 14.01.2020 sme  v IV.OA na hodine fyziky skúmali metodiku "Chladnutie vody", kde si žiaci prakticky overile pomocou teplotných senzorov a Vinci Labov, že najpomalšie sa nám ochladila voda v termohrnčeku a najrýchlejšie v plastovom pohári.
   
14.01.2020, hodina chémie, "Izoméria II". Téme Izoméria sa nezvyknú venovať samostatné kapitoly, resp. témy v učebniciach, pričom izoméria je bežný a častý jav. Žiaci riešením úloh v pracovnom liste sa oboznámia s jednotlivými typmi izomérie. Prečo molekuly vytvárajú rôzne izoméry? Aký význam má izoméria? Kde okrem chémie sa stretávame s izomériou?
   

Metodika "Čokoláda, naše sladké pokušenie 1", fyzika IV.OB, 14.01.2020. Táto metodika dáva priestor na odstránenie nesprávnych predstáv žiakov o topení a tuhnutí látok. Aktivitami  získali žiaci lepšiu predstavu o topení, pri ktorom sa hmotnosť telies nemení, ale objem mení. Experimentálny prístup žiaka pomáhal lepšie a hlbšie pochopiť skupenské zmeny, rozvíjať myslenie, tvorivosť, predstavivosť  a spoluprácu žiakov. Rozvíjal schopnosti postupovať podľa vopred určeného postupu merania, zaznamenávať výsledky pozorovania a merania. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

   
 
 
"Kovy a korózia", hodina chémie, žiaci III.OA. S koróziou sa stretávame takmer každý deň – hrdzavé klince, autá napadnuté hrdzou, kovové ploty a brány, kovové strechy budov,... Avšak, vieme čo koróziu spôsobuje? Ktoré kovy sú náchylné na koróziu a ktoré sa vedia voči nej obrániť? Je možné zabrániť korózii?
   
 

 

Vedeli ste, že najviac albínov na svete žije v Tanzánii? Že sú prenasledovaní, zabíjaní a časti ich tiel využívajú miestni šamani ako liečebné prostriedky? O "Albinizme vo svete", ako aj o opatreniach na ich ochranu sme si rozprávali v predmaturitnom seminári z geografie 17.01.2020.

   

Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 1" umožnila  žiakom III.OA na hodine fyziky 17.01.2020 lepšie pochopiť význam trenia v bežnom živote. V meraniach sa presvedčili  o tom, že čím je podložka, po ktorej hranoly ťaháme, drsnejšia, tým väčšie je trenie.  Aktivity v tejto metodike pomáhali  odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, viedli žiakov k samostatnému tvoreniu predpovedí, práci so senzorom sily, vhodným softvérom (napr. Coach), k dôslednej a samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily,  počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

   
 
17.01.2020 sa žiaci III.OA na hodine biológie venovali téme "Vieme čo jeme". Toto tvrdenie je v súčasnom svete plnom potravín s pochybných zložením dôležité podporovať. Žiaci si doniesli obaly z rôznych potravín, analyzovali zloženie. Pokusom s porcelánovým mažiarom, olejnatými semenami a kancelárskym papierom dokazovali prítomnosť tuku.
   
 

 

V metodike "Čo nás najlepšie ochráni pred chladom" sme riešili na hodine fyziky v IV.OA dňa 20.01.2020 zaujímavú úlohu, ktorej výsledok žiakov aj prekvapil. Zistili sme, že najlepšie nás ochráni mikroténový sáčok a nie alobal, ani textílie, preto  teda dávajú bežcom po zabehnutí maratónov mikroténové fólie.

   
21.01.2020, hodina biológie, "Dýchanie rastlín". Dýchanie rastlín žiaci často vnímajú len ako výmenu plynov, nie ako komplexný biochemický dej, pri ktorom dochádza k premene energie. Žiaci často dýchanie zelených rastlín opisujú ako inverzné dýchanie (výmenu plynov) živočíchov/človeka, tj. príjem oxidu uhličitého zo vzduchu a výdaj kyslíka. Žiaci uskutočnia pokus s rastlinou v sklenenom zvone a dokazujú pomocou vápennej vody prítomnosť oxidu uhličitého. V druhom pokuse s rastlinou sa využíva merací systém Vernier so senzorom plynu CO2.
   
 

 

Dňa 21.01.2020 sme precvičovali metodiku "Zohreješ vodu rukou?". Táto metodika bola takisto veľmi zaujímava, porovnávali sme ohriatie vody zavretou rukou, otvorenou a nakoniec aj pohybujúcou sa rukou. Žiaci samostatne overovali, merali pomocou VinciLabov a senzorov a kreslili grafy.

   

Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 2" je pokračovaním predchádzajúcej hodiny fyziky. Žiaci III.OA 24.01.2020 pri uskutočňovaní experimentov zistili  ako  trenie závisí od veľkosti a od veľkosti tlakovej sily na podložku. Aktivitami  sa snažíme  odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, žiaci sú  vedení k samostatnému tvoreniu predpovedí, samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily,  počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

   
 

 

24.01.2020. sme sa na hodine chémie so žiakmi z II.AB venovali metodike "Protóny, elektróny, neutróny a PSP". Nadväzuje na tému „Atóm“ a „PSP“. Táto metodika je veľmi dobrá pre získanie predstavivosti o PSP, aby si ju žiaci nespájali len so statickou vizualizáciou, ale aktívne sa podieľajú na zisťovaní usporiadania prvkov v tabuľke, o súvislostiach medzi počtom protónov, elektrónov a neutrónov v atóme.

   
 
 
Metodika "Detektívny príbeh", hodina chémie, žiaci II.OA. Využitie poznatkov o zmesiach a oddeľovaní zložiek zmesí v bežnom živote aktívnou činnosťou žiakov. V úvode navodíme zaujímavú situáciu prezentovanú ako správu z novín: „Z mora bolo vytiahnuté mŕtve telo a pátra sa po príčine smrti, pričom sa v dome obete našla šálka čaju, čajová kanvica a hnedý cukor.“ So žiakmi diskutujeme o okolnostiach skúmaného prípadu. Žiaci majú k dispozícii vzorku vody z pľúc obete, čaj zo šálky a použitého cukru. Od žiakov očakávame formuláciu hypotéz ako napr., že obeť zomrela utopením, resp. obeť zomrela otrávením, návrh postupu skúmania, experimentovanie, vyvodzovanie záverov a argumentáciu.
   

28.01.2020 sa žiaci IV.OB na hodine fyziky venovali metodike "Skúmanie skupenských zmien - topenie, tuhnutie, čokoláda 2". Táto metodika bola pre žiakov zaujímavá, používali sladké pomôcky – čokoláda.  Žiaci získali  lepšiu predstavu o topení/tuhnutí látok, skúmali, ako sa správa čokoláda pri týchto dejoch, aká je teplota, pri ktorej prebieha skupenská zmena. Meraním teploty topenia a tuhnutia čokolády práca žiakov nekončila, museli  hľadať na internete materiály, ktoré potvrdia ich meranie. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách.

   
28.01.2020, hodina biológie, "Kam ide voda?". Žiaci preberajú tému vodný režim rastlín po prebratí učiva týkajúceho sa aktívneho a pasívneho transportu a tiež mechanizmov príjmu a výdaja vody do buniek. Žiaci si však iba ťažko uvedomujú tieto súvislosti aj v kontexte s vodným režimom v celej rastline, ktoré výrazne ovplyvňujú fyziologické procesy a deje. Žiaci  uskutočňujú experiment s listami púpavy.  Listy púpavy ponoria do kadičky s neosolenou a osolenou vodou a diskutujú o predpokladaných výsledkoch pozorovania. Logicky vyvodzujú závery o zákonitostiach vodného režimu rastlín.
 

29.01.2020 sme sa na hodine chémie so žiakmi III.AB venovali metodike "Záhadná vražda klenotníka Beketova". Nadväzuje na tému „Redoxné reakcie“. Je to laboratórna práca v skupinkách, spojená s diskusiou. Ide v nej o to, aby elektrochemický rad napätia kovov (Beketov rad), ktorý poznajú len na úrovni zapamätania, žiaci pochopili a vedeli použiť v praxi. Konkrétne majú vedieť rozhodnúť, ktoré chemické reakcie prebiehajú a ktoré nie. Ako motivácia je zaradené do úvodu cvičenia „pátranie“ po vrahovi klenotníka Beketova a inšpektora Markovnikova a ako dôkaz slúžia redoxné reakcie, ktoré žiaci reálne prevádzajú.