Január
 |
08.01.2020 sme na hodine chémie sa so žiakmi z III.AB venovali metodike "Neutralizačné titrácie I., II.". Súvisí s témou „Protolytické reakcie“. Táto metodika slúži na opakovanie Arheniovej teórie kyselín a zásad, opakuje pojmy kyselina, zásada, neutralizácia a ukazuje, ako pomocou titrácií zistiť koncentráciu neznámeho roztoku. Žiaci si osvojujú nové zručnosti a jemnú motoriku, súvisiacu s titrovaním. Súčasťou cvičenia sú nasledovné výpočty, prípadne úvaha ohľadom potravín kyslej a zásaditej podstaty s následnou diskusiou. Metodika veľmi vhodne dopĺňa vedomosti ZŠ, rozširuje ich o fyzické zručnosti a rovnako rozširuje obzor žiakov ohľadom stravovania. |
 |
Dňa 10.01.2020 sme sa spolu so seminaristami z geografie z predmaturitných ročníkov venovali téme "Detské sobáše vo svete". Zisťovali sme ich príčiny, geografické rozšírenie vo svete a opatrenia jednotlivých štátov ako aj OSN na ich odstránenie. |
 |
10.01.2020 si žiaci III.OA na hodine biológie položili otázku "Čo sa deje s potravou v našom tele?" a hľadali na ňu odpovede. Na začiatku hravou formou skladali časti tráviacej sústavy do obrysu tela, potom pokusom s rožkom, slinami a Lugolovým roztokom dokazovali, že trávenie potravy začína už v ústach. Na konci vyplnili krátky test, ktorý overil, ako sa v danej problematike orientujú. |
 |
Spolu so žiakmi z III.OA sme 14.01.2020 podľa indícii metodiky "Krásy Slovenska" nachádzali zaujímavé miesta Slovenska. Vyhľadávali sme turistické ciele na Slovensku pre slovenských i zahraničných turistov. |
|
14.01.2020, hodina biológie, "Výživa rastlín". Žiaci si veľmi často nedokážu komplexne popisne vysvetliť princíp a metabolický význam autotrofnej výživy, učia sa chemickú rovnicu fotosyntézy mechanicky. S týmto procesom si spájajú iba zelené farbivo chlorofyl, hoci významnú úlohu majú aj farebné karotenoidy a xantofyly. Pomocou papierovej chromatografie metódou riadeného bádania žiaci sami identifikujú jednotlivé farbivá. Okrem autotrofie sa žiaci oboznámia so zaujímavosťami a rozšíria si poznatky o poloparazitizme, saprofytizme, mixotrofii mäsožravých rastlín a spôsoboch symbiózy v rastlinnej ríši na konkrétnych príkladoch.
|
|
|
Dňa 14.01.2020 sme v IV.OA na hodine fyziky skúmali metodiku "Chladnutie vody", kde si žiaci prakticky overile pomocou teplotných senzorov a Vinci Labov, že najpomalšie sa nám ochladila voda v termohrnčeku a najrýchlejšie v plastovom pohári.
|
|
|
14.01.2020, hodina chémie, "Izoméria II". Téme Izoméria sa nezvyknú venovať samostatné kapitoly, resp. témy v učebniciach, pričom izoméria je bežný a častý jav. Žiaci riešením úloh v pracovnom liste sa oboznámia s jednotlivými typmi izomérie. Prečo molekuly vytvárajú rôzne izoméry? Aký význam má izoméria? Kde okrem chémie sa stretávame s izomériou?
|
|
|
Metodika "Čokoláda, naše sladké pokušenie 1", fyzika IV.OB, 14.01.2020. Táto metodika dáva priestor na odstránenie nesprávnych predstáv žiakov o topení a tuhnutí látok. Aktivitami získali žiaci lepšiu predstavu o topení, pri ktorom sa hmotnosť telies nemení, ale objem mení. Experimentálny prístup žiaka pomáhal lepšie a hlbšie pochopiť skupenské zmeny, rozvíjať myslenie, tvorivosť, predstavivosť a spoluprácu žiakov. Rozvíjal schopnosti postupovať podľa vopred určeného postupu merania, zaznamenávať výsledky pozorovania a merania. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách. |
|
 |
"Kovy a korózia", hodina chémie, žiaci III.OA. S koróziou sa stretávame takmer každý deň – hrdzavé klince, autá napadnuté hrdzou, kovové ploty a brány, kovové strechy budov,... Avšak, vieme čo koróziu spôsobuje? Ktoré kovy sú náchylné na koróziu a ktoré sa vedia voči nej obrániť? Je možné zabrániť korózii?
|
 |
Vedeli ste, že najviac albínov na svete žije v Tanzánii? Že sú prenasledovaní, zabíjaní a časti ich tiel využívajú miestni šamani ako liečebné prostriedky? O "Albinizme vo svete", ako aj o opatreniach na ich ochranu sme si rozprávali v predmaturitnom seminári z geografie 17.01.2020. |
|
Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 1" umožnila žiakom III.OA na hodine fyziky 17.01.2020 lepšie pochopiť význam trenia v bežnom živote. V meraniach sa presvedčili o tom, že čím je podložka, po ktorej hranoly ťaháme, drsnejšia, tým väčšie je trenie. Aktivity v tejto metodike pomáhali odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, viedli žiakov k samostatnému tvoreniu predpovedí, práci so senzorom sily, vhodným softvérom (napr. Coach), k dôslednej a samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily, počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách. |
|
 |
17.01.2020 sa žiaci III.OA na hodine biológie venovali téme "Vieme čo jeme". Toto tvrdenie je v súčasnom svete plnom potravín s pochybných zložením dôležité podporovať. Žiaci si doniesli obaly z rôznych potravín, analyzovali zloženie. Pokusom s porcelánovým mažiarom, olejnatými semenami a kancelárskym papierom dokazovali prítomnosť tuku.
|
 |
V metodike "Čo nás najlepšie ochráni pred chladom" sme riešili na hodine fyziky v IV.OA dňa 20.01.2020 zaujímavú úlohu, ktorej výsledok žiakov aj prekvapil. Zistili sme, že najlepšie nás ochráni mikroténový sáčok a nie alobal, ani textílie, preto teda dávajú bežcom po zabehnutí maratónov mikroténové fólie. |
|
21.01.2020, hodina biológie, "Dýchanie rastlín". Dýchanie rastlín žiaci často vnímajú len ako výmenu plynov, nie ako komplexný biochemický dej, pri ktorom dochádza k premene energie. Žiaci často dýchanie zelených rastlín opisujú ako inverzné dýchanie (výmenu plynov) živočíchov/človeka, tj. príjem oxidu uhličitého zo vzduchu a výdaj kyslíka. Žiaci uskutočnia pokus s rastlinou v sklenenom zvone a dokazujú pomocou vápennej vody prítomnosť oxidu uhličitého. V druhom pokuse s rastlinou sa využíva merací systém Vernier so senzorom plynu CO2.
|
|
 |
Dňa 21.01.2020 sme precvičovali metodiku "Zohreješ vodu rukou?". Táto metodika bola takisto veľmi zaujímava, porovnávali sme ohriatie vody zavretou rukou, otvorenou a nakoniec aj pohybujúcou sa rukou. Žiaci samostatne overovali, merali pomocou VinciLabov a senzorov a kreslili grafy. |
|
Metodika "Prečo v zime častejšie padáme 2" je pokračovaním predchádzajúcej hodiny fyziky. Žiaci III.OA 24.01.2020 pri uskutočňovaní experimentov zistili ako trenie závisí od veľkosti a od veľkosti tlakovej sily na podložku. Aktivitami sa snažíme odstraňovať nesamostatnosť žiakov pri práci s experimentálnymi úlohami, žiaci sú vedení k samostatnému tvoreniu predpovedí, samostatnej analýze výsledkov experimentu a formulovaniu záverov. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali dvojrozsahový senzor sily, počítač, interfejs CoachLabII/II+, VinciLab. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách. |
|
 |
24.01.2020. sme sa na hodine chémie so žiakmi z II.AB venovali metodike "Protóny, elektróny, neutróny a PSP". Nadväzuje na tému „Atóm“ a „PSP“. Táto metodika je veľmi dobrá pre získanie predstavivosti o PSP, aby si ju žiaci nespájali len so statickou vizualizáciou, ale aktívne sa podieľajú na zisťovaní usporiadania prvkov v tabuľke, o súvislostiach medzi počtom protónov, elektrónov a neutrónov v atóme. |
 |
Metodika "Detektívny príbeh", hodina chémie, žiaci II.OA. Využitie poznatkov o zmesiach a oddeľovaní zložiek zmesí v bežnom živote aktívnou činnosťou žiakov. V úvode navodíme zaujímavú situáciu prezentovanú ako správu z novín: „Z mora bolo vytiahnuté mŕtve telo a pátra sa po príčine smrti, pričom sa v dome obete našla šálka čaju, čajová kanvica a hnedý cukor.“ So žiakmi diskutujeme o okolnostiach skúmaného prípadu. Žiaci majú k dispozícii vzorku vody z pľúc obete, čaj zo šálky a použitého cukru. Od žiakov očakávame formuláciu hypotéz ako napr., že obeť zomrela utopením, resp. obeť zomrela otrávením, návrh postupu skúmania, experimentovanie, vyvodzovanie záverov a argumentáciu.
|
|
28.01.2020 sa žiaci IV.OB na hodine fyziky venovali metodike "Skúmanie skupenských zmien - topenie, tuhnutie, čokoláda 2". Táto metodika bola pre žiakov zaujímavá, používali sladké pomôcky – čokoláda. Žiaci získali lepšiu predstavu o topení/tuhnutí látok, skúmali, ako sa správa čokoláda pri týchto dejoch, aká je teplota, pri ktorej prebieha skupenská zmena. Meraním teploty topenia a tuhnutia čokolády práca žiakov nekončila, museli hľadať na internete materiály, ktoré potvrdia ich meranie. V rámci projektu IT akadémia žiaci používali VinciLab so senzormi teploty, počítač so softvérom Coach. Súčasťou metodiky bol pracovný list, ktorí žiaci riešili a vypĺňali v skupinkách. |
|
|
28.01.2020, hodina biológie, "Kam ide voda?". Žiaci preberajú tému vodný režim rastlín po prebratí učiva týkajúceho sa aktívneho a pasívneho transportu a tiež mechanizmov príjmu a výdaja vody do buniek. Žiaci si však iba ťažko uvedomujú tieto súvislosti aj v kontexte s vodným režimom v celej rastline, ktoré výrazne ovplyvňujú fyziologické procesy a deje. Žiaci uskutočňujú experiment s listami púpavy. Listy púpavy ponoria do kadičky s neosolenou a osolenou vodou a diskutujú o predpokladaných výsledkoch pozorovania. Logicky vyvodzujú závery o zákonitostiach vodného režimu rastlín.
|
|
|
|
|
|
29.01.2020 sme sa na hodine chémie so žiakmi III.AB venovali metodike "Záhadná vražda klenotníka Beketova". Nadväzuje na tému „Redoxné reakcie“. Je to laboratórna práca v skupinkách, spojená s diskusiou. Ide v nej o to, aby elektrochemický rad napätia kovov (Beketov rad), ktorý poznajú len na úrovni zapamätania, žiaci pochopili a vedeli použiť v praxi. Konkrétne majú vedieť rozhodnúť, ktoré chemické reakcie prebiehajú a ktoré nie. Ako motivácia je zaradené do úvodu cvičenia „pátranie“ po vrahovi klenotníka Beketova a inšpektora Markovnikova a ako dôkaz slúžia redoxné reakcie, ktoré žiaci reálne prevádzajú. |
|