Písal sa 1. september 1974, kedy sa na svet dralo a do života vstupovalo nové gymnázium, ktoré svoje brány otvorilo na Kováčskej ulici 30.

 
Väčšinu členov profesorského zboru tvorili čerství absolventi vysokých škôl, ktorí nemali žiadne skúsenosti so vzdelávaním a výchovou mládeže. Určite mali väčší strach ako tí, ktorí zasadli do školských lavíc, ale hrdo a s veľkou dávkou odvahy a chcenia vstupovali do tried.

No školské dni neboli len o učení sa a získavaní dobrých známok. Boli aj plné zábavy, budovania dobrých vzťahov i “človečenstva“. Spartakiády, cyklistické túry našich žiakov, školské výlety, brigády či len tak bežné školské dni sa menili na neobyčajné okamihy, ktoré tvorili mozaiku života učiteľov i žiakov našej školy.

 
1. 9. 1987 priniesol ďalší významný medzník do života gymnázia. Brány do študentského sveta otvorilo na novej ulici – Trebišovská 12. Budova plná chodieb pripomínala labyrint, v ktorom zablúdila nejedna duša a dodnes je pre našich prváčikov či nových kolegov výzvou byť na vyučovacej hodine včas a nezablúdiť.

 
O človeku sa zvykne hovoriť, že zreje ako víno. Čím je starší, tým je skúsenejší. Ak to platí aj o inštitúcii, v ktorej pracuje veľa ľudí, potom to môžeme aplikovať aj na školu. A o tej našej, o Trebiške, to určite platí.

 
V mnohom sa zmenila, vyrástla, dospela, stála sa domovom šikovných žiakov, učiteľov. Jej piliere držia tí, ktorí si ešte pamätajú na jej začiatky a jej fasádu oživujú tí, ktorí sa každým rokom rozhodnú do nej vstúpiť prvýkrát.

 
Dnes má naše gymnázium, ktoré všetci voláme GT12, za sebou už piate desaťročie svojej existencie. A aké to bolo? Môžeme smelo povedať, že bolo náročné, ale jeho bilancia je radostná.

Na jej čele stáli skutoční lídri: PHDr. Imrich Šanta, RNDr. Dagmar Mercová, Mgr. Ján Buday a dnes Mgr. Jana Šalagovičová.